Hebreus 12

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Khoryenkom hona wenyaha kany me nehxatxkon hatà, amnyehran heno komo, thenyenohnà heno kom hatà. Khoryenkom hona xenye rotho me tenyatxow hamà. Àro ke, nyamoro heno hoko tehohkatxe.
1 Portanto, uma vez que estamos rodeados de tão grande multidão de testemunhas, livremo-nos de todo peso que nos torna vagarosos e do pecado que nos atrapalha, e corramos com perseverança a corrida que foi posta diante de nós.
2 Txesusu ryhe tenytxe. Noro rma, Khoryenkom hona xenye ro me nehxakonà, thoko rma haxa kehohkatxho menye. Khoryenkomo yoyuhtukaye, àhona roro rma haxa tàwya xenyàr ke. Noro rma wayehye. Yahkotohen hona tamoyathotho rma yonàmye. Tàxanomkahnohsom me rma haxa nehxakonà. Oseryehokahra mak nehxakonà. Nenàmtàhkaye, teryehorye roro harha tehtxoho hona ro tesnàr ke. Khoryenkom hanaka eryewtaxah harha naha, noro ha. Ehonomnà xaxa hanaka rma, howehehra eryewtaxah naha.
2 Mantenhamos o olhar firme em Jesus, o líder e aperfeiçoador de nossa fé. Por causa da alegria que o esperava, ele suportou a cruz sem se importar com a vergonha. Agora ele está sentado no lugar de honra à direita do trono de Deus.
3 Noro xehra rma haxa nehxatxkonà, anhà komo. Atxke rma haxa neryatxkonà. Omeroro rma nenàmtàhkaye. Noro rma uhutwatxoko, enàmnye ro me rma rha oyehtxoho menye, ewankaramra roro rma oyehtxoho menye.
3 Pensem em toda a hostilidade que ele suportou dos pecadores; desse modo, vocês não ficarão cansados nem desanimados.
4 Anhà yarymanàr hoko manatxow hamà. Àro hoko teryewhamnohsom me manatxow hamà. Teryewhamnohsomà rma, àwayehpàra rma hak manatxow hamà. Àro ke, ewankaramra roro rma ehtxoko.
4 Afinal, ainda não chegaram a arriscar a vida na luta contra o pecado.
5 Khoryenkom karyehtan hoyeno hutwahkahpàra ehtxoko. Àro hoye ro khananàhyatxow hamà, Khoryenkomo, towankaryhe kesnàr kom horà. Buru me ryhe khananàhyatxhe. Onà wyaro rma nkehe, àmenhosahonhàrà.
5 Acaso vocês se esqueceram das palavras de ânimo que Deus lhes dirigiu como filhos dele? Ele disse: “Meu filho, não despreze a disciplina do Senhor; não desanime quando ele o corrigir.
6 Tàwya ahanatanàhnàtokonye, tànàhnàn me oyonyhetxow hamà. Àsok tawro hana. Atxke buru kom yehtoko, nàhpokyatxow hamà, àyàm komo, àhanatanàhrà kom horà mak ha. Àro wyaro rma rha, buru komo hanatanàhyaha, Kohkomo. Tàwya ahanatanàhnàtokonye, buru me oyonyhetxow hamà.
6 Pois o Senhor disciplina quem ele ama e castiga todo aquele que aceita como filho”.
7 Teryewhamnohsom me oyehtokonye, Khoryenkomo nhanatanàhrà me manatxow hamà. Àro ke enàmtxoko. Tàwya ahanatanàhnàtokonye, buru me oyonyhetxow hamà, noro ha. Àro wyaro rma rha tehxatxow hamà kàwyam xarha. Buru komo thanatanàhyatxow hamà, ohxe nyhe esnàr kom horà. Àhanatanàhpàn komo ehxera natxow hamà, buru komo.
7 Enquanto suportam essa disciplina de Deus, lembrem-se de que ele os trata como filhos. Quem já ouviu falar de um filho que nunca foi disciplinado pelo pai?
8 Àro wyaro rma rha thanatanàhsom me natxow hamà, Khoryenkom muru komo, omeroro. Ahanatanàhpàranye noro yehtoko, umuru mehra manatxow hamà. Owyanye, Khoryenkom muru uro tatoko rma, yaworohra mak màketxow hamà, àhanatanàhpànà ro me oyesnàr kom ke.
8 Se Deus não os disciplina como faz com todos os seus filhos, significa que vocês não são filhos de verdade, mas ilegítimos.
9 Bàryekomo me kehtokonye, kyàm komo teyukyatxkon hamà. Àwyanye khanatanàhàtxhenye rma, teyukyatxkonà rma. Toto me nehxatxkonà, nyamoro ha. Khoryenkom haxa ryhe, ekato me naha, kyàmkomo rma. Nyamoro yoho rma haxa toyuhsom me mpànà naha ha, noro ha. Àro ke, àwya khanatanàhnàtokonye, eyuknye roro me rma tehtxe, ekato me karyhe kehtxoho menye.
9 Uma vez que respeitávamos nossos pais terrenos que nos disciplinavam, não devemos nos submeter ainda mais à disciplina do Pai de nosso espírito e, assim, obter vida?
10 Tano me ronye rma khanatanàhyatxkon hamà, nyamoro ha, kyàm kom kaxe. Bàryekomo me rma hak kehtokonye, mexe nyhe txko khanatanàhyatxkon hakahpa mà, ohxe nyhe kesnàr kom horà. Ohxe kesnàr komo xe rma nehxatxkon haryhe mà, nyamoro ha, tehutwatxho kom hoye ro mak ha. Khoryenkom haxa ryhe, ohxe rma haxa kesnàr komo xe nay hamà, yaworo xaxa mak hamà. Àro ke khanatanàhyatxhe, noro ha, tàwyaro rma rha enyhoru ro me kehtxoho menye.
10 Pois nossos pais nos disciplinaram por alguns anos como julgaram melhor, mas a disciplina de Deus é sempre para o nosso bem, a fim de que participemos de sua santidade.
11 Thanatanàhsom me rma hak kehtokonye, eryehohra rma tehxatxow hamà, eryewru ke mak ha. Amnye, teryehorye harha mpànà tehxatxhe ha. Ohxe harha tehxatxhe, Khoryenkomo wya khanatanàhrà kom ke mak ha. Àhanatanàhsah me, teryehorye harha tehxatxhe, ohxe roro rma haxa kesnàr kom ke mak ha.
11 Nenhuma disciplina é agradável no momento em que é aplicada; ao contrário, é dolorosa. Mais tarde, porém, produz uma colheita de vida justa e de paz para os que assim são corrigidos.
12 Àro ke, towankaryhe harha ehtxoko. Amotohpàra ro mak ehtxoko, ohnawonye, Ahoxemnà komo wyarohra mak ehtxoko, kàrhàn komo wyarohra mak ha. Ekaryehtotxok haxa, ohnawonye.
12 Portanto, revigorem suas mãos cansadas e seus joelhos enfraquecidos.
13 Yaworo rma haxa ehtxoko. Anar me rha ehutwahra ro mak ehtxoko. Àhrohnà komo wyaro namotohyatxow hatà, okukuru komo, tàhnawony mak ha. Nyamoro rma akoronomatxoko. Anar me rha oyehutwantokonye, akoronomahranye manatxow hamà. Manàhnohyatxow haxa hamà. Kryestu hona xenyehnà me harha meryatxow hamà. Àro wyarohra mak ehtxoko. Yaworo haxa ehtxoko, okukuru komo yonyhoryenàr horà.
13 Façam caminhos retos para seus pés a fim de que os mancos não caiam, mas sejam fortalecidos.
14 Towahke roro oyesnàr kom hoko rma haxa ehtxoko, toto kom hoko, omeroron kom hoko. Enyhoru ro me oyesnàr kom hoko xarha ehtxoko. Enyhoru ro mehra kehtokony haxa, Kohkom yonyhera tehxatxhe hampànà.
14 Esforcem-se para viver em paz com todos e procurem ter uma vida santa, sem a qual ninguém verá o Senhor.
15 Atakoronomatxoko, Khoryenkomo hyaye oyotowrà kom hona, noro wya oyowakryehtor kom hona. Anatoko bawa yeryewru wyaro atxke natxow hana, okukuru komo. Tkukuthuyamo rma yanàhnohyatxow hana, atxke rma haxa tesnàr kom ke. Àro wyaro atxke oyesnàr kom hona mpàn xenytxoko.
15 Cuidem uns dos outros para que nenhum de vocês deixe de experimentar a graça de Deus. Fiquem atentos para que não brote nenhuma raiz venenosa de amargura que cause perturbação, contaminando muitos.
16 Anaro rha wos hoko oyesnàr kom hona mpàn xenytxok xarha. Owyanye Khoryenkomo yehutwatxho xanomkahnohrà hona mpàn xenytxok xarha. Àro wyaro atxke oyesnàr kom hona atakoronomatxoko, omnyamo ro rye rma.
16 Vigiem para que ninguém seja imoral ou profano, como Esaú, que trocou seus direitos como filho mais velho por uma simples refeição.
17 Amnye, ehonomnà me harha tesnàr xe nehxakon hatà, noro heno. Tàyàmà wya, Khoryenkom hak oyowakryeno, ehonomnà me oyehtxoho me, tawro xe nehxakon hatà. Tàrataxe ro àro wyaro tawro xe nehxakon hatà, tàyàmà wya. Àro wyaro kahra mak nexey hatà, àyàmà. Ehonomnà me harha oteryhera ro mak nehxakon hatà, Esawu heno. Àro wyaro exetxhàrànhàrà rma muhutwetxow hamà. Àro ke, noro heno wyarohra ehtxoko. Khoryenkomo yehutwatxho xanomkahnohnye heno wyarohra ehtxoko.
17 Como vocês sabem, mais tarde, quando ele quis a bênção do pai, foi rejeitado. Era tarde para que houvesse arrependimento, embora ele tivesse implorado com lágrimas.
18 Amnyehran heno komo ryhe, àhà ymo hona nomohtxownà hatà, Senay yàhàn hona rma hatà. Àto ehtokonye, nomokye hatà, weheto ymo, àh hona. Awarànà ymo xarha nomokye hatà, esànà ymo xarha, atxowowo ymo xarha. Àro wyaro nenytxownà hatà, toto heno komo. Noseryehyatxkonà rma haxa mak hatà.
18 Vocês não chegaram a um monte que se pode tocar, a um lugar de fogo ardente, escuridão, trevas e vendaval,
19 Waxuru ymo xarha yonytxatxownà hatà. Kahe yawono rwonà ymo xarha yonytxatxownà hatà. Tàwyanye enytxatxhe rma, onà wyaro nketxkon hatà, oseryehrà komo. Amna yakoro àrwomra hak nahko, noro ymo ha, ketxkon hatà, oseryehrà kom hatà.
19 ao toque da trombeta e à voz tão terrível que aqueles que a ouviram suplicaram que nada mais lhes fosse dito,
20 Onà wyaro nkahoy hatà, Khoryenkomo, Moyses heno wya. Àhà ymo yahehra hak nahtxoko, owoknà komo. Àwyanye ahetxhe rma, toh ke metahetxhe ha, kahoy hatà, àwya. Àro wyaro katxho yonytxanàr xehra mak nehxatxkon hatà, toto heno komo. Ehonye rma haxa nehxakon hatà.
20 pois não podiam suportar a ordem que recebiam: “Se até mesmo um animal tocar no monte, deve ser apedrejado”.
21 Moyses heno xarha noseryehyakon hatà, tànenyàr hona. Kràrànaha rma haxa, roseryehrà, kekon mak hatà, noro heno.
21 O próprio Moisés ficou tão assustado com o que viu a ponto de dizer: “Fiquei apavorado e tremendo de medo”.
22 Omnyam haxa ryhe, nyamoro heno wyarohra manatxow hamà. Senay yàhàn hona omokhàra mehtxownà hamà. Toto nenyàr me nehxakon hamà, Senay yàhànà. Toto nenyehtor hona haxa momohtxownà, ekato me. Owyanye Txesusu yahosàtxhe rma, on hona ryhe momohtxownà, Seyaw yàhàn onà katxho hona rma, Khoryenkom yowto hona rma, tehxemà roro yowto hona rma. Xerusaryen yohon onà katxho rma àro ha, kahe yawono. Àro hona rma momohtxownà, ekato me. Àto natxhe, kahe yawon komo, Khoryenkom yanoto komo, thenyenohnà komo. Teryehorye tohsamnohsomà ro komo rma nyamoro ha. Nyamoro waka ryhe momohtxownà, ekato me mak ha.
22 Vocês, porém, chegaram ao monte Sião, à cidade do Deus vivo, à Jerusalém celestial, aos incontáveis milhares de anjos em alegre reunião,
23 Kryestu mryenon kom waka xarha momohtxownà, nyamoro wyaro rma rha noro mryenon me oyehtxoho menye. Kryestu mryenon komo rma, Khoryenkom hokru me natxhe. Wahoto wyaro ehonomnà me natxhe. Esot komo rma, àmenhosah naha, kahe yawo. Nyamoro waka rma momohtxownà. Wahanonkano ynye ro hyaka xarha momohtxownà, ekato me. Khoryenkomo rma noro ha, omeroron komo wahanonkanye ro. Àwayehxemo heno komo yokato hyaka xarha momohtxownà, ekato me. Enyhoru heno komo rma nyamoro ha, Khoryenkomo nenyhoryetxehkatxho komo rma.
23 à congregação dos filhos mais velhos, cujos nomes estão escritos no céu, e a Deus, que é juiz de todos, aos espíritos dos justos no céu, agora aperfeiçoados,
24 Txesusu hyaka xarha momohtxownà, ekato me. Noro ryhe, konyhoryetxehkany kom me naha. Khoryenkomo wya, romryenon komo yonyhoryetxehkany me harha wehxaha, katxhàr hoye ro, konyhoryetxehketxhe, Txesusu. Ekamsuhkaxahonhàrà hyaka rma momohtxownà, ekato me. Noro kamsukutho rma, Akmew heno kamsukutho yoho rma haxa ohxe nay hamà. Kowakryeny kom me Khoryenkomo hutwamohsehe, Txesusu kamsukutho.
24 a Jesus, o mediador da nova aliança, e ao sangue aspergido, que fala de coisas melhores do que falava o sangue de Abel.
25 Àro ke, owyanye Khoryenkomo yoyukuhtor hona mpàn xenytxoko, Amnyehra yukryeka hona nomokye hatà, Khoryenkomo, Senay yàhàn hona hatà. Àto rma, Ehsayewyana heno komo hananàhye hatà. Noro yoyukhura mak nehxatxkon hatà, nyamoro heno. Àro ke, tanàhnohsom me nehxatxkon hatà. Ekahtàmpànà ro me nehxatxkon hatà, tanàhnohnye kom hona. Amnye rma kahe yay haxa khananàhyatxhe, noro ha. Kahe yaye khananàhnye komo yoyukhura kehtokonye, nyamoro heno yoho rma haxa tanàhnohsom me tehxatxow hamà. Ekahtàmpànà ro me tehxatxow hamà, kanàhnohnye kom hona.
25 Tenham cuidado para não se recusarem a ouvir aquele que fala. Porque, se aqueles que se recusaram a ouvir o mensageiro terreno não escaparam, certamente não escaparemos se rejeitarmos aquele que nos fala do céu.
26 Tàwya nyamoro heno hananàhnàtoko, yukryeka yahyey hatà, Khoryenkomo, teryewrye ro tàrwonàmrà ke mak hatà. Onà wyaro haxa kanyenhàr me nay hatà, tkaryehtan yawo.
26 Quando Deus falou naquela ocasião, sua voz fez a terra tremer, mas agora ele promete: “Mais uma vez, farei tremer não só a terra, mas também os céus”.
27 Wahyehe xarha hampànà, towenyxa ro haxa, kay hatà, Khoryenkomo. Towenyxa ro haxa katxho rma, onà wyaro katxho me rma nay hamà. Nosomtatkatxehkehe hampànà, katxho me rma nay hamà, tànakàhtothàrànhàràtho hoko, tànahyenàr hoko rma. Àrotho rma nosomtatkatxehkehe hampànà, anaro tehxemà roro me ehtxoho me. Àro rma, atahyehnà ro me mak naha.
27 Isso significa que toda a criação será abalada e removida, de modo que permaneçam apenas as coisas inabaláveis.
28 Khoryenkom yowto rma àro ha. Tehxemà roro me naha, meya roro. Noro yowto hono ro me tehxatxhe, àmryenon me kesnàr kom ke. Àro ke noro tewakryetxe, eryehotanàhrà horà. Ohxe xaxa manay hamà, amna hoko, oyowto hon me harha amna yenyàr ke, tkatxe, àwya. Ukurunkahnà me rma noro tenytxe. Ehonomnà me xaxa rma noro tenytxe.
28 Uma vez que recebemos um reino inabalável, sejamos gratos e agrademos a Deus adorando-o com reverência e santo temor.
29 Noro ryhe, anàhnohtàkano ynye me naha, weheto ymo wyaro mak ha, aknyohno ynye ymo wyaro mak ha.
29 Porque nosso Deus é um fogo consumidor.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.