Hebreus 12
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI
1 Khoryenkom hona wenyaha kany me nehxatxkon hatà, amnyehran heno komo, thenyenohnà heno kom hatà. Khoryenkom hona xenye rotho me tenyatxow hamà. Àro ke, nyamoro heno hoko tehohkatxe.
1 Isan imih it i sabuw maramaim kau’ay gagamin na’in sisibit roun roun hi’ar bebera’uh hibat hi’itit tanununuw. Imih sawar kakafih erorowen tanit tanisrouwen naatu bowabow kakafihine fatumit tama’am tanarufamit tanatit, nunuwamih hi’u’uwit saise tanitarfofor tananunuw gewas.
2 Txesusu ryhe tenytxe. Noro rma, Khoryenkom hona xenye ro me nehxakonà, thoko rma haxa kehohkatxho menye. Khoryenkomo yoyuhtukaye, àhona roro rma haxa tàwya xenyàr ke. Noro rma wayehye. Yahkotohen hona tamoyathotho rma yonàmye. Tàxanomkahnohsom me rma haxa nehxakonà. Oseryehokahra mak nehxakonà. Nenàmtàhkaye, teryehorye roro harha tehtxoho hona ro tesnàr ke. Khoryenkom hanaka eryewtaxah harha naha, noro ha. Ehonomnà xaxa hanaka rma, howehehra eryewtaxah naha.
2 Matat etei Jesu tana’itin, ata baitumatum an naatu yomanin, sabuw hibai onaf afe’en hi’onaf hibi’i’iyab, men biyan eohow. Anayabin yasisir nanamaim ma’am i so’ob, imih wainab in yomaninamaim yen God ana asukwafune mare bonamanamarinamaim ema’am.
3 Noro xehra rma haxa nehxatxkonà, anhà komo. Atxke rma haxa neryatxkonà. Omeroro rma nenàmtàhkaye. Noro rma uhutwatxoko, enàmnye ro me rma rha oyehtxoho menye, ewankaramra roro rma oyehtxoho menye.
3 Sabuw kakafih wanawanahimaim wawainab i kwananot, isan imih kwa men kwanahahar naatu gubam nahuriramih.
4 Anhà yarymanàr hoko manatxow hamà. Àro hoko teryewhamnohsom me manatxow hamà. Teryewhamnohsomà rma, àwayehpàra rma hak manatxow hamà. Àro ke, ewankaramra roro rma ehtxoko.
4 Anayabin bowabow kakafih bairi kwabiyow ana veya kwa men yait hi’asbuni imorobomih.
5 Khoryenkom karyehtan hoyeno hutwahkahpàra ehtxoko. Àro hoye ro khananàhyatxow hamà, Khoryenkomo, towankaryhe kesnàr kom horà. Buru me ryhe khananàhyatxhe. Onà wyaro rma nkehe, àmenhosahonhàrà.
5 Buk Atamaninamaim God kwa i natunatun rouw koufair tur bit kwanotanot? Iti na’atube eo,
6 Tàwya ahanatanàhnàtokonye, tànàhnàn me oyonyhetxow hamà. Àsok tawro hana. Atxke buru kom yehtoko, nàhpokyatxow hamà, àyàm komo, àhanatanàhrà kom horà mak ha. Àro wyaro rma rha, buru komo hanatanàhyaha, Kohkomo. Tàwya ahanatanàhnàtokonye, buru me oyonyhetxow hamà.
6 Anayabin Regah orot babin iyab isah ebiyabow boro baikwatutunen nitih, naatu orot babin iyab i natunatunamih ebowabow boro baimakiy nitih.”
7 Teryewhamnohsom me oyehtokonye, Khoryenkomo nhanatanàhrà me manatxow hamà. Àro ke enàmtxoko. Tàwya ahanatanàhnàtokonye, buru me oyonyhetxow hamà, noro ha. Àro wyaro rma rha tehxatxow hamà kàwyam xarha. Buru komo thanatanàhyatxow hamà, ohxe nyhe esnàr kom horà. Àhanatanàhpàn komo ehxera natxow hamà, buru komo.
7 Biyababan fokarih wanawanan kwana fair nawainabi nati i kwa a baikwatutunen na’atube, anayabin kwa i natunatun imih ebi’obaiyi. It tamatanah baikwatutunen titit tibi’obaiyit i kwaso’ob.
8 Àro wyaro rma rha thanatanàhsom me natxow hamà, Khoryenkom muru komo, omeroro. Ahanatanàhpàranye noro yehtoko, umuru mehra manatxow hamà. Owyanye, Khoryenkom muru uro tatoko rma, yaworohra mak màketxow hamà, àhanatanàhpànà ro me oyesnàr kom ke.
8 God natunatun etei baikwatutunen ebitih, naatu o baikwatutunen men inabaib na’at, nati ana itinin o i men natun anababatun. O i tamat en, ometakek.
9 Bàryekomo me kehtokonye, kyàm komo teyukyatxkon hamà. Àwyanye khanatanàhàtxhenye rma, teyukyatxkonà rma. Toto me nehxatxkonà, nyamoro ha. Khoryenkom haxa ryhe, ekato me naha, kyàmkomo rma. Nyamoro yoho rma haxa toyuhsom me mpànà naha ha, noro ha. Àro ke, àwya khanatanàhnàtokonye, eyuknye roro me rma tehtxe, ekato me karyhe kehtxoho menye.
9 Kek ana veya, tamatanah baikwatutunen hibitit i taso’ob, naatu takakafiyih. Imih Tamat maramaim baikwatutunen nabitit ana maramaim tanakakafiy gewas, saise boro ma’ama wanatowanamaim tanama.
10 Tano me ronye rma khanatanàhyatxkon hamà, nyamoro ha, kyàm kom kaxe. Bàryekomo me rma hak kehtokonye, mexe nyhe txko khanatanàhyatxkon hakahpa mà, ohxe nyhe kesnàr kom horà. Ohxe kesnàr komo xe rma nehxatxkon haryhe mà, nyamoro ha, tehutwatxho kom hoye ro mak ha. Khoryenkom haxa ryhe, ohxe rma haxa kesnàr komo xe nay hamà, yaworo xaxa mak hamà. Àro ke khanatanàhyatxhe, noro ha, tàwyaro rma rha enyhoru ro me kehtxoho menye.
10 Tamatanah baikwatutunen titit tibi’obaiyit, nati i it ata ma gewasin isan. Baise God baikwatutunen ebitit i turobe naatu gewasin, anayabin i ekokok, i ana kakafiyin bairi tanafaram.
11 Thanatanàhsom me rma hak kehtokonye, eryehohra rma tehxatxow hamà, eryewru ke mak ha. Amnye, teryehorye harha mpànà tehxatxhe ha. Ohxe harha tehxatxhe, Khoryenkomo wya khanatanàhrà kom ke mak ha. Àhanatanàhsah me, teryehorye harha tehxatxhe, ohxe roro rma haxa kesnàr kom ke mak ha.
11 Baikwatutunen tabaib ana veya’amaim biyat i ebababan tarererey naatu men tabiyasisir. Baise biyababan ufunamaim sabuw iyab baikwatutunen hibai hibi’akir hai yawas boro namutufor yasisiramaim hinama gewas.
12 Àro ke, towankaryhe harha ehtxoko. Amotohpàra ro mak ehtxoko, ohnawonye, Ahoxemnà komo wyarohra mak ehtxoko, kàrhàn komo wyarohra mak ha. Ekaryehtotxok haxa, ohnawonye.
12 Isan imih kwanunuw uma tehahahar kwana’awanfairen, naatu a hiririm ra’iyemih kwabiwa’an kwanabat gewas.
13 Yaworo rma haxa ehtxoko. Anar me rha ehutwahra ro mak ehtxoko. Àhrohnà komo wyaro namotohyatxow hatà, okukuru komo, tàhnawony mak ha. Nyamoro rma akoronomatxoko. Anar me rha oyehutwantokonye, akoronomahranye manatxow hamà. Manàhnohyatxow haxa hamà. Kryestu hona xenyehnà me harha meryatxow hamà. Àro wyarohra mak ehtxoko. Yaworo haxa ehtxoko, okukuru komo yonyhoryenàr horà.
13 A i namutufor efatut kwanan, saise sabuw afa ah umah ririmih naatu kiyatabirih kwa hi’ufnuni tenan boro men hinawasdidir hinare, baise kwane i boro hai fair hinab maiye hini’ufnuni.
14 Towahke roro oyesnàr kom hoko rma haxa ehtxoko, toto kom hoko, omeroron kom hoko. Enyhoru ro me oyesnàr kom hoko xarha ehtxoko. Enyhoru ro mehra kehtokony haxa, Kohkom yonyhera tehxatxhe hampànà.
14 Kwanasinaftobon taituwa bairi tufuwamaim kwanama, naatu kwanayasairi kakafiyinamaim kwanama. Anayabin orot yait ana yawas men ya’asair kakafiyinamaim ema’am Regah ana yumat boro men na’itin.
15 Atakoronomatxoko, Khoryenkomo hyaye oyotowrà kom hona, noro wya oyowakryehtor kom hona. Anatoko bawa yeryewru wyaro atxke natxow hana, okukuru komo. Tkukuthuyamo rma yanàhnohyatxow hana, atxke rma haxa tesnàr kom ke. Àro wyaro atxke oyesnàr kom hona mpàn xenytxoko.
15 Mata toniwa’an gewas, men yait ta God ana manaw ana kabeberane namatabiramih. Kwana’itin gewas men yait ta kwa wanawanamaim ihitutu na’atube ub nakufaifaiy, naatu ana fafa’amaim sawar etei hinakokoramih.
16 Anaro rha wos hoko oyesnàr kom hona mpàn xenytxok xarha. Owyanye Khoryenkomo yehutwatxho xanomkahnohrà hona mpàn xenytxok xarha. Àro wyaro atxke oyesnàr kom hona atakoronomatxoko, omnyamo ro rye rma.
16 Kwana’itin gewas men yait ta na’in nisesebar kwanekwanemih, o Esau sisinaf na’atube nasinaf koun God nitinimih. Anayabin Esau bay tew ta’imonamaim kek ai’in hai onowaten sawar tutufin etei bora’ah tain itin.
17 Amnye, ehonomnà me harha tesnàr xe nehxakon hatà, noro heno. Tàyàmà wya, Khoryenkom hak oyowakryeno, ehonomnà me oyehtxoho me, tawro xe nehxakon hatà. Tàrataxe ro àro wyaro tawro xe nehxakon hatà, tàyàmà wya. Àro wyaro kahra mak nexey hatà, àyàmà. Ehonomnà me harha oteryhera ro mak nehxakon hatà, Esawu heno. Àro wyaro exetxhàrànhàrà rma muhutwetxow hamà. Àro ke, noro heno wyarohra ehtxoko. Khoryenkomo yehutwatxho xanomkahnohnye heno wyarohra ehtxoko.
17 Naatu sawar abisa uf himamatar i kwaso’ob, Esau tamah ana baigegewasin isan erererey auman bifefeyan tamah rutawiy. Anayabin abisa marasika sisinaf men dogor baikitabir bai.
18 Amnyehran heno komo ryhe, àhà ymo hona nomohtxownà hatà, Senay yàhàn hona rma hatà. Àto ehtokonye, nomokye hatà, weheto ymo, àh hona. Awarànà ymo xarha nomokye hatà, esànà ymo xarha, atxowowo ymo xarha. Àro wyaro nenytxownà hatà, toto heno komo. Noseryehyatxkonà rma haxa mak hatà.
18 Kwa i men kwana oyaw an kwatit Israel sabuw sawar hi’i’itin na’atube kwa’itinimih. Anayabin Israel sabuw hina oyaw Sinai anamaim hititit ana veya wairaf in bitakir hi’itin, gugumin kakafin anababatun hi’itin, wowog gagamin maiyow re’er hi’itin. Naatu nidun hinonowar i
19 Waxuru ymo xarha yonytxatxownà hatà. Kahe yawono rwonà ymo xarha yonytxatxownà hatà. Tàwyanye enytxatxhe rma, onà wyaro nketxkon hatà, oseryehrà komo. Amna yakoro àrwomra hak nahko, noro ymo ha, ketxkon hatà, oseryehrà kom hatà.
19 tour nidun hinowar, naatu orot fanan hinonowar ana veya yah birubir fafar Moses hi’u, “Orot ku’otan aki men akokok tur ta nao maiye ananowar.”
20 Onà wyaro nkahoy hatà, Khoryenkomo, Moyses heno wya. Àhà ymo yahehra hak nahtxoko, owoknà komo. Àwyanye ahetxhe rma, toh ke metahetxhe ha, kahoy hatà, àwya. Àro wyaro katxho yonytxanàr xehra mak nehxatxkon hatà, toto heno komo. Ehonye rma haxa nehxakon hatà.
20 Anayabin God ana ofafar tur fokarin iti na’atube eo isan i hibir, “Bobaituw ta nan iti oyaw sisibinamaim natit nabubutubun na’at kabayamaim kwanarab namorob.”
21 Moyses heno xarha noseryehyakon hatà, tànenyàr hona. Kràrànaha rma haxa, roseryehrà, kekon mak hatà, noro heno.
21 Abisa matahimaim hi’i’itin i hai bir ra’at, Moses auman ana bir ra’at eo, “Ayu iti sawar aitin abir au umau teo’oror.”
22 Omnyam haxa ryhe, nyamoro heno wyarohra manatxow hamà. Senay yàhàn hona omokhàra mehtxownà hamà. Toto nenyàr me nehxakon hamà, Senay yàhànà. Toto nenyehtor hona haxa momohtxownà, ekato me. Owyanye Txesusu yahosàtxhe rma, on hona ryhe momohtxownà, Seyaw yàhàn onà katxho hona rma, Khoryenkom yowto hona rma, tehxemà roro yowto hona rma. Xerusaryen yohon onà katxho rma àro ha, kahe yawono. Àro hona rma momohtxownà, ekato me. Àto natxhe, kahe yawon komo, Khoryenkom yanoto komo, thenyenohnà komo. Teryehorye tohsamnohsomà ro komo rma nyamoro ha. Nyamoro waka ryhe momohtxownà, ekato me mak ha.
22 Baise boun kwa i kwana oyaw wabin Zion imaim kwatit, God wanatowan ma’ama’anin ana bar ana merar, mar ana Jerusalem, tounamatar kou’ay gagamin na’in dones na’atube tibiyasisir wanawanah kwarun bairi kwabiyasisir.
23 Kryestu mryenon kom waka xarha momohtxownà, nyamoro wyaro rma rha noro mryenon me oyehtxoho menye. Kryestu mryenon komo rma, Khoryenkom hokru me natxhe. Wahoto wyaro ehonomnà me natxhe. Esot komo rma, àmenhosah naha, kahe yawo. Nyamoro waka rma momohtxownà. Wahanonkano ynye ro hyaka xarha momohtxownà, ekato me. Khoryenkomo rma noro ha, omeroron komo wahanonkanye ro. Àwayehxemo heno komo yokato hyaka xarha momohtxownà, ekato me. Enyhoru heno komo rma nyamoro ha, Khoryenkomo nenyhoryetxehkatxho komo rma.
23 Kwa i kwana God natunatun ai’in hai yasisir wanawanan kwarun, natunatun wabih maramaim hikikirum, kwa i kwana sabuw etei hai baibatiyenayan ana God biyan kwanatit. Naatu sabuw gewasih ayubih kouksouwen hibaika tema’am biyah kwatit.
24 Txesusu hyaka xarha momohtxownà, ekato me. Noro ryhe, konyhoryetxehkany kom me naha. Khoryenkomo wya, romryenon komo yonyhoryetxehkany me harha wehxaha, katxhàr hoye ro, konyhoryetxehketxhe, Txesusu. Ekamsuhkaxahonhàrà hyaka rma momohtxownà, ekato me. Noro kamsukutho rma, Akmew heno kamsukutho yoho rma haxa ohxe nay hamà. Kowakryeny kom me Khoryenkomo hutwamohsehe, Txesusu kamsukutho.
24 Kwana Jesu obaibasit boubun ana foun batayan biyan kwatit naatu rara boubun suware’er i igewasin kwanekwan men Abel ana rara na’atube.
25 Àro ke, owyanye Khoryenkomo yoyukuhtor hona mpàn xenytxoko, Amnyehra yukryeka hona nomokye hatà, Khoryenkomo, Senay yàhàn hona hatà. Àto rma, Ehsayewyana heno komo hananàhye hatà. Noro yoyukhura mak nehxatxkon hatà, nyamoro heno. Àro ke, tanàhnohsom me nehxatxkon hatà. Ekahtàmpànà ro me nehxatxkon hatà, tanàhnohnye kom hona. Amnye rma kahe yay haxa khananàhyatxhe, noro ha. Kahe yaye khananàhnye komo yoyukhura kehtokonye, nyamoro heno yoho rma haxa tanàhnohsom me tehxatxow hamà. Ekahtàmpànà ro me tehxatxow hamà, kanàhnohnye kom hona.
25 Kwana’itin gewas God abisa boun eo kwananowar, men kwanakwahir. Anayabin sabuw iyab marasika oyaw anamaim Moses eo hinowar fanan hisasair i baimakiy men kafa’imo hihaiwimih. Naatu boun God fanan i mutufor marane re eo tanonowar, baise kwanitafasar fanan kwanasasair na’at, kwa i kwamorob sawar. Baimakiy kakafin anababatun boro men karam kwanahaiw!
26 Tàwya nyamoro heno hananàhnàtoko, yukryeka yahyey hatà, Khoryenkomo, teryewrye ro tàrwonàmrà ke mak hatà. Onà wyaro haxa kanyenhàr me nay hatà, tkaryehtan yawo.
26 Oyaw Sinai anamaim i fananawat eo, me etei i’uruyuy, baise boun it ata veya’amaim ana omatanen hikirum inu’in na’atube boro namatar, “Veya ta boro men me akisin aniyuwiyuw, baise mar tafaram etei boro aniyuwiyuw.”
27 Wahyehe xarha hampànà, towenyxa ro haxa, kay hatà, Khoryenkomo. Towenyxa ro haxa katxho rma, onà wyaro katxho me rma nay hamà. Nosomtatkatxehkehe hampànà, katxho me rma nay hamà, tànakàhtothàrànhàràtho hoko, tànahyenàr hoko rma. Àrotho rma nosomtatkatxehkehe hampànà, anaro tehxemà roro me ehtxoho me. Àro rma, atahyehnà ro me mak naha.
27 Tur mar ta’imon i bebeyan i’obaiyit taitin, God umanamaim abisa eo himatar tema’am boro etei niyuwiyuw hai efan hinasa’iren. Baise sawar abisa wanatowan ma’amih bimataren boro hai efanika hinama.
28 Khoryenkom yowto rma àro ha. Tehxemà roro me naha, meya roro. Noro yowto hono ro me tehxatxhe, àmryenon me kesnàr kom ke. Àro ke noro tewakryetxe, eryehotanàhrà horà. Ohxe xaxa manay hamà, amna hoko, oyowto hon me harha amna yenyàr ke, tkatxe, àwya. Ukurunkahnà me rma noro tenytxe. Ehonomnà me xaxa rma noro tenytxe.
28 Imih God ana merar tanay anayabin, it i God ana aiwobomaim tarun, nati efan God boro men niyuwiyuw. Imih God tanifai tanabora’ara’ah ata not tutufin etei kakaf bir auman.
29 Noro ryhe, anàhnohtàkano ynye me naha, weheto ymo wyaro mak ha, aknyohno ynye ymo wyaro mak ha.
29 Anayabin ata God i turobe tafaram gurusenayan ana wairaf.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.