Hebreus 10
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs VC
1 Tàyweronàhyamatxho kom hoye ro taknyohsom komo yàmyatxkon hatà, amnyehran heno komo. Ànàmrà komo rma, amnye tomohsom kuknon me nehxakon hamà. Kryestu wayehtoho hutwamohsekon hamà. Kryestu wya konyhoryetxho komo rma hutwamohsekon hamà. Konyhoryetxho kom mehra mak nehxakon hamà.
1 A lei, por ser apenas a sombra dos bens futuros, não sua expressão real, é de todo impotente para aperfeiçoar aqueles que assistem aos sacrifícios que se renovam indefinidamente cada ano.
2 Enyhoryetxehkaxah me haxa tehtokonye, tàmpàra harha esnàràtho kom haryhe mà, atxke rma wehxaha kahra harha esnàràtho kom haryhe mà.
2 Realmente, se os fiéis, uma vez purificados, não tivessem mais pecado algum na consciência, não teriam cessado de oferecê-los?
3 Àtxemnyehàntanàr xehra yoh mak nàmyatxkon hatà. Àro wyaro tàwyanye tàmnàtoko rma, tanhàn komo hutwetxkonà rye rma haxa mak hatà.
3 Pelo contrário, pelos sacrifícios se renova cada ano a memória dos pecados.
4 Kanhànàthàyamo yownyehnà ro me nay hamà, faka kamsukutho, kakmàryetu kamsukutho.
4 Pois é impossível que o sangue de touros e de carneiros tire pecados.
5 — ausente —
5 Eis por que, ao entrar no mundo, Cristo diz: Não quiseste sacrifício nem oblação, mas me formaste um corpo.
6 — ausente —
6 Holocaustos e sacrifícios pelo pecado não te agradam.
7 Toto me harha ryehtoko, onà wyaro àkaye, owya, apa y, rohoryenà y. Xaro yukryeka hona komokye, rowya oyoyuhtoho me, àkaye, owya. Àro wyaro ryehtxoho hoko rma màmenhohoye, akaryehtan yawo.
7 Então eu disse: Eis que venho {porque é de mim que está escrito no rolo do livro}, venho, ó Deus, para fazer a tua vontade {Sl 39,7ss}.
8 Tàyweronàhyamatxho kom hoye ro taknyohsom komo yàmyatxkon hatà, toto komo. Toknàthàyamo rma yàmyatxkon hatà, Khoryenkomo wya tanhànàthàyamo yowrà horà. Ànàmàthàyam hoko rma, onà wyaro nkekon hatà, Kryestu, Khoryenkomo wya. Àxehra ro mak mehxakonà, kekon hatà. Eryehohra rma mehxakonà, nyamoro hoko, kekon hatà.
8 Disse primeiro: Tu não quiseste, tu não recebeste com agrado os sacrifícios nem as ofertas, nem os holocaustos, nem as vítimas pelo pecado {quer dizer, as imolações legais}.
9 Àro wyaro tàwya katxhe rma, onà wyaro nkekon xarha tà. Xaro yukryeka hona komokye, rowya oyoyuhtoho me, kekon xarha tà, Kryestu. Noro wya Khoryenkomo yoyuhtukatxho ryhe, okno yàmàthàràtho hryetayo me nay hamà.
9 Em seguida, ajuntou: Eis que venho para fazer a tua vontade. Assim, aboliu o antigo regime e estabeleceu uma nova economia.
10 Tàwya Khoryenkomo yoyuhtukatxho hoye ro konyhoryetxownà, Txesusu Kryestu, enyhoru ro me kehtxoho menye. Towenyxa ro wayehye, tàwya Khoryenkomo yoyuhtukatxho me. Twayehnàtoko, thunuthuru rma yàmye, towenyxa ro mak ha. Tàmpàra harha naha. Àro hoye ro konyhoryetxownà, enyhoru ro me kehtxoho menya.
10 Foi em virtude desta vontade de Deus que temos sido santificados uma vez para sempre, pela oblação do corpo de Jesus Cristo.
11 Emahona ro taknyohsom komo yàmyatxkonà roro hatà, Khoryenkom màn yonye ro heno komo. Ànàmàthàyamo rma, anhànàthàyamo yownyehnà ro me nehxakon hamà. Àro wyaro tomyawon kom hokono ro me nehxatxkon hatà. Thatawo ryhe àhok nehxatxkon hatà.
11 Enquanto todo sacerdote se ocupa diariamente com o seu ministério e repete inúmeras vezes os mesmos sacrifícios que, todavia, não conseguem apagar os pecados,
12 Kryestu haxa ryhe, eryewtaxah naha. Ehonomnà me xaxa howehehra neryewtaye, Khoryenkom hanaka. Kanhànàthàyamo yownye me totàmàtxhe rma, neryewtaye. Otàmpàra harha naha. Towenyxa ro ryhe notàmye.
12 Cristo ofereceu pelos pecados um único sacrifício e logo em seguida tomou lugar para sempre à direita de Deus,
13 Eryewtaxaho rma, tàxanhàn komo yarymatxehkanàr hona ro nay hatà. Onà wyaro kany me axanhàn komo weryaha hampànà, kanyenhàr me nay hatà, Khoryenkomo, àwya. Ehonomnà me xaxa manaha kany me weryatxhe hampànà, ohoko, kanyenhàr me nay hatà, àwya.
13 onde espera de ora em diante que os seus inimigos sejam postos por escabelo dos seus pés {Sl 109,1}.
14 Towenyxa ro totàmàthàr hoye ro, tàmryenon komo yonyhoryetxehkaye, noro ha, meya roro tonyhoryetxehkaxem me ehtxoho menye. Enyhoru ro me àwahanonkaxemo komo rma yonyhoryetxehkaye.
14 Por uma só oblação ele realizou a perfeição definitiva daqueles que recebem a santificação.
15 Àro wyaro kehtxoho komo hutwamohsehe xarha, Khoryenkom yokato xarha, kàwyanye. Tkaryehtan yawo rma nmenhohoy hatà. Onà wyaro htxero nkahoy hatà.
15 É o que nos confirma o testemunho do Espírito Santo. Depois de ter dito:
16 Amnye onà wyaro haxa àkehe hampànà, nyamoro hoko, kehe, Kohkomo. Romryenon komo yonyhoryetxehkany me harha wehxaha, àkehe hampànà. Àro wyaro rowya katxhàr hoye ro, onà wyaro wewakryetxhe hampànà. Rorwonà hutwany me harha weryatxhe hampànà, Rorwonà rma weryaha hampànà, ewan yakanye, uhutwahkahpàra ehtxoho menye, kehe, Kohkomo.
16 Eis a aliança que, depois daqueles dias, farei com eles - oráculo do Senhor: imprimirei as minhas leis nos seus corações e as escreverei no seu espírito,
17 Onà wyaro xarha nkahoy hatà.
17 acrescenta: dos seus pecados e das suas iniqüidades já não mais me lembrarei {Jr 31,33s}.
18 Kanhànàthàyam hoko noseryewhokay hatà, Khoryenkomo. Àro ke, taknyohsom komo yàmpàra harha tehxatxow hamà. Kanhànàthàyamo yownye me tàmsom hokohra harha tehxatxow hamà.
18 Ora, onde houve plena remissão dos pecados não há por que oferecer sacrifício por eles.
19 Rowtà komo y, àro wyaro Khoryenkomo nenyhoryetxho me harha tehxatxow hamà. Àro ke, noro yakoro àrwonàmso tomohtxe. Àsok tawro hana. Towankaryhe tomokyatxow hamà. Noro màn yaka towomsom komo wyaro tomokyatxow hamà, àhyaka, ekato me mak ha. Towankaryhe rma tomokyatxhe, Txesusu yekamsuhkanàr ke mak ha. Khoryenkom yosaka towomsom komo wyaro, enyhoru xaxa ro mak on ha, rosarà, katxhàr yaka rma towomsom komo wyaro, tomokyatxhe, noro yakoro àrwonàmso.
19 Por esse motivo, irmãos, temos ampla confiança de poder entrar no santuário eterno, em virtude do sangue de Jesus,
20 Wom yatxarakaxaho ehxera harha nay hamà. Txesus hunutho kuknon me ryhe nehxakon hamà, wom yatxarakaxahotho. Noro wayehnàtoko rma, newaraxkay hatà, àrotho. Àro ke, Khoryenkomo hyaka haxa tomokyatxow hamà. Amnyehra omokhàra nehxatxkonà, toto komo. Tomohsom me harha ketxownà, Txesusu, twayehrà ke, àwayehpàna ro me harha tesnàr ke xarha.
20 pelo caminho novo e vivo que nos abriu através do véu, isto é, o caminho de seu próprio corpo.
21 Kakoronomanye ro kom me xarha naha, noro ha. Khoryenkomo mryenon kom yohà rma, kakoronomanye ro kom me naha.
21 E dado que temos um Sumo-sacerdote estabelecido sobre a casa de Deus,
22 Àro ke Khoryenkomo hyaka tomohtxe, noro yakoro àrwonàmso. Khoryenkom màn yaka towomnàtokonye, okno kamsukutho kakhetxkon hatà, amnyehran heno komo. Nekoroketxkon xarha tà, tuna ke, enyhoru ke hatà. Àro wyaro nosonyhoryetxkon hatà, nyamoro heno, Khoryenkom màn yaka towomtoho menye. Nyamoro heno yoho rma haxa, enyhoryetxehkaxah me mak tehxatxhe, Txesusu yekamsuhkanàr ke. Atxke rma wehxaha kahra harha tehxatxhe, kàhnawonye. Àro wyaro enyhoryetxehkaxah me tomohtxe, Khoryenkomo hyaka. Komoknàtokonye rma, yaworon me tehutwatxe, kàhnawonye. Onà wyaro kany me xarha tehtxe. Rowakryehe xaxa mak hampànà, Khoryenkomo, kany me rma haxa tehtxe. Àro wyaro rma tomohtxe, Khoryenkomo hyaka, noro yakoro àrwonàmso.
22 acheguemo-nos a ele com coração sincero, com plena firmeza da fé, o mais íntimo da alma isento de toda mácula de pecado e o corpo lavado com a água purificadora {do batismo}.
23 Onà wyaro kanye roro me tehtxe. Amnye Khoryenkomo newakryenàr me xaxa mpànà wehxaha ha, kanye roro me tehtxe. Rowakryen hana, àna hana, kahra ro mak tehtxe. Àsok tawro hana. Kowakryetxhe xaxa hampànà kanyenhàrà rma, tàrwon yawo ro rma haxa nay hamà.
23 Conservemo-nos firmemente apegados à nossa esperança, porque é fiel aquele cuja promessa aguardamos.
24 Otàhnàn yawo rma haxa tehtxe, kàwyamo ro rye rma. Otàhnàn yawo kehtxoho kom hoye ro tatakoronomatxe, osoxe nyhe kehtxoho menye, meya rha tosowakryexem me nyhe kehtxoho menye.
24 Olhemos uns pelos outros para estímulo à caridade e às boas obras.
25 Tohsamnohsomà roro me tehtxe. Ohsamnohpàra harha natxow hamà, kukukuthuyamo. Nyamoro wyarohra mak ehtxoko. Àsok tawro hana. Mexehra nomokyaha, Kohkomo, kany me manatxow hamà. Àro ke, tohsamnohsomà roro me rma haxa ehtxoko, ayatakoronomatxho menye.
25 Não abandonemos a nossa assembléia, como é costume de alguns, mas admoestemo-nos mutuamente, e tanto mais quando vedes aproximar-se o Grande Dia.
26 Àsok hana tehxatxow ha. Kryestu wya konyhoryetxho komo yonytxanyenhàr me tehxatxow hamà. Yaworon xaxa rma yonytxanyenhàr me tehxatxow hamà. Yaworo xaxa nay hamà, kanyenhàr me tehxatxow hamà. Atxke harha kesnàr kom hona mpàn tenytxe. Àna make ryhe mpe, yaworo make ryhe mpe naye, kany me kesnàr kom hona mpàn tenytxe. Àro wyaro kany me haxa kehtokonye, oseryewhokahra harha naha hampànà, Khoryenkomo, kanhànàthàyam hoko. Noro wya, konyhoryetxhe xaxa hampànà, Txesusu wayehrà ke, katxho mehra harha tehxatxhe hampànà.
26 Depois de termos recebido e conhecido a verdade, se a abandonarmos voluntariamente, já não haverá sacrifício para expiar este pecado.
27 Noro nanàhnohrà me haxa ryhe tehxatxhe hampànà. Àsok tawro hana. Tàxanhànà rotho komo yanàhnohtàkehe hampàna, Khoryenkomo. Kàwyanye anhàtho yaknyohnàtokono wyaro, nanàhnohtàketxhe hampànà. Àro wyaro kanàhnohtàkanàr kom hona toseryehporye rma haxa tehxatxhe, àna make ryhe mpe kany me harha kehtokonye, konyhoryetxowà ryhe mpe kany me harha kehtokony mak ha.
27 Só teremos que esperar um juízo tremendo e o fogo ardente que há de devorar os rebeldes.
28 Àsok hana nehxatxkon ha, Moyses heno yanweknyetho kom ha. Noro heno wya tàyweronàhyamatxho kom yawo rohra harha tehtokonye, totahaxem me nehxatxkon hatà. Àhnàn kom yawohra ehtxoko, kekon hatà, Moyses heno, nyamoro heno hoko, toto komo wya. Wahoro htxero anhàn komo yokarymetxkon hatà, xenyenhàyamo. 2 komo rma hana, 3 kom haxa hana, nekarymetxkon ha. Àwyanye tokarymatxhenye rma, totahaxem me nehxatxkon hatà, anweknyetho komo.
28 Se alguém transgredir a Lei de Moisés - e isto provado com duas ou três testemunhas -, deverá ser morto sem misericórdia.
29 Nyamoro heno yoho rma haxa tanàhnohsom me natxow hamà, Khoryenkom muru xanomkahnohnyetho komo. Noro yekamsuhkatxho hoko, àna make ryhe mpe, konyhoryetxowà ryhe mpe, kanyetho komo rma nyamoro ha. Ekamsuhkatxho hoye ro enyhoryexahonhàràtho rma, àna make ryhe mpe kanyetho rma nyamoro ha. Khoryenkomo wya, konyhoryetxhe xaxa hampànà, romuru yekamsuhkanàr ke, katxhàr me ehxahonhàràtho rma, konyhoryetxowà ryhe mpe kanyetho rma nyamoro ha. Khoryenkom yokato wàràhyakanyetho rma nyamoro ha, towakryenyenhàyamo wàràhyakanyetho rma. Nyamoro rma, tanàhnohsom me rma haxa natxow hamà, amnyehran heno kom yoho rma haxa mak ha, Moyses heno yanweknyetho kom yoho rma haxa mak ha.
29 Quanto pior castigo julgais que merece quem calcar aos pés o Filho de Deus, profanar o sangue da aliança, em que foi santificado, e ultrajar o Espírito Santo, autor da graça!
30 Àsok tawro hana. Tàxanhànà rotho komo yanàhnohnye me Khoryenkomo thutwetxow hamà. Noro rma, onà wyaro nmenhohoy hatà, tkaryehtan yawo.
30 Pois bem sabemos quem é que disse: Minha é a vingança; eu a exercerei {Dt 32,35}. E ainda: O Senhor julgará o seu povo {Sl 134,14}.
31 Noro rma, tehxemà ro me naha. Khokonye ewakhàra ehtoko, toseryehporye rma haxa tehxatxow hamà, àhona.
31 É horrendo cair nas mãos de Deus vivo.
32 Àsok hana mehxatxkon ha, amnyehra. Onà wyaro mehxatxkon hamà. Khoryenkom hutwany me harha oyexetxhenye, teryewhamnohsom me rma haxa mehxatxkonà. Krawame rma haxa mehxatxkonà. Omeroro rma menàmyatxkonà.
32 Lembrai-vos dos dias de outrora, logo que fostes iluminados. Quão longas e dolorosas lutas sustentastes.
33 Anatoko owàràhyaketxkonà, anar komo, toto komo nenytxanàr me. Oyeryewhamnohyatxkon xarha, toto komo nenyàr me. Anatoko, teryewhamnohsom kom yakoron me mehxatxkonà, oseryehpàra rma.
33 Seja tornando-vos alvo de toda espécie de opróbrios e humilhações, seja tomando moralmente parte nos sofrimentos daqueles que os tiveram que suportar.
34 Watxa ymo yaka ahryemxemo komo makoronometxkonà, àhnàn kom yawo rma haxa oyesnàr kom ke. Axanhàn komo wya akatxhothàyamo yaràtxhe, teryehorye rma mehxatxkonà. Àsok tawro hana. Onà wyaro màketxkon hamà. Amnye Khoryenkomo newakryenàrà roro me wehxan hamà. Àro ryhe, rokatxhotho yoho rma haxa ohxe nay hamà, màketxkonà.
34 Não só vos compadecestes dos encarcerados, mas aceitastes com alegria a confiscação dos vossos bens, pela certeza de possuirdes riquezas muito melhores e imperecíveis.
35 Àro wyaro teryewhamnohsom me oyehtokonye, towankaryhe rma mehxatxkon hamà. Àro ke, towankaryhe roro rma ehtxoko. Towankaryhe oyehtxoho kom hoye ro, towakryexem me rma haxa manatxhe hampànà.
35 Não percais esta convicção a que está vinculada uma grande recompensa,
36 Enàmtxok xaxa mak hampànà, Khoryenkom yoyuknye ro me oyehtxoho menye. Àro wyaro oyehtokonye, amnye Khoryenkomo newakryenàr me rma haxa manatxhe hampànà, royuknye komo wewakryehe xaxa hampànà kanyenhàr me noro yesnàr ke.
36 pois vos é necessária a perseverança para fazerdes a vontade de Deus e alcançardes os bens prometidos.
37 Àsok tawro hana. Mexehra nomokyaha hampànà, kowakryeny komo. Àro hoko rma, onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà.
37 Ainda um pouco de tempo - sem dúvida, bem pouco -, e o que há de vir virá e não tardará.
38 Noro hona xeny komo ryhe, ronenyhoryetxho me harha manaha katxho me natxhe, rowya. Nyamoro rma, karyhe roro harha natxhe, noro hona tàwyanye xenyàr ke mak ha. Noro hona xenyhera harha ehtokonye, eryehohra ro mak wehxaha, nyamor hoko.
38 Meu justo viverá da fé. Porém, se ele desfalecer, meu coração já não se agradará dele {Hab 2,3s}.
39 Kàwyam haxa ryhe, noro hona xenyhera harha natxhe, katxho mehra tehxatxhe. Tanàhnohsom me natxhe hampànà katxho mehra tehxatxhe. Noro hona xeny me haxa ryhe tehxatxhe ha. Àro hoye ro karyhe roro toteryatxhe ha.
39 Não somos, absolutamente, de perder o ânimo para nossa ruína; somos de manter a fé, para nossa salvação!
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.