Hebreus 10
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI
1 Tàyweronàhyamatxho kom hoye ro taknyohsom komo yàmyatxkon hatà, amnyehran heno komo. Ànàmrà komo rma, amnye tomohsom kuknon me nehxakon hamà. Kryestu wayehtoho hutwamohsekon hamà. Kryestu wya konyhoryetxho komo rma hutwamohsekon hamà. Konyhoryetxho kom mehra mak nehxakon hamà.
1 Moses ana ofafar hibi’ufunun i sawar gewasin boro uf hinan ana itinin, men yabin anababatun bi’obaiyihimih. Ana’an nati isan kwamur etei matan hiyi sibor yumatan ta’imon, na baiyubin God kwafirin isan hisisibor, wanawanah hai kakafin men kafa’imo kukusouwimih.
2 Enyhoryetxehkaxah me haxa tehtokonye, tàmpàra harha esnàràtho kom haryhe mà, atxke rma wehxaha kahra harha esnàràtho kom haryhe mà.
2 Baise nati siboromaim takukusouwih na’at, nati sibor boro hitihamiy. Anayabin kwafirenayah hisisibor ana veya hai kakafin tutufin etei mar moumurih ina’in isan mar ta’imon kusouwih. Naatu dogoroh naniyan hitatatam hai kakafih etei i sawar.
3 Àtxemnyehàntanàr xehra yoh mak nàmyatxkon hatà. Àro wyaro tàwyanye tàmnàtoko rma, tanhàn komo hutwetxkonà rye rma haxa mak hatà.
3 Baise nati siboromaim kwamur etei nuhih ekukusib i bowabow kakafin wairafih.
4 Kanhànàthàyamo yownyehnà ro me nay hamà, faka kamsukutho, kakmàryetu kamsukutho.
4 Anayabin cow orot naatu goat hai rara’amaim men karam boro bowabow kakafih tabosairen.
5 — ausente —
5 Isan imih Keriso tafaramamaim namih Tamah isan eo, “O men kukokok sibor o siwar, imih ayu biyau ibogaigiwas,
6 — ausente —
6 bobaituw gem yan hirouw te’aa naatu bowabow kakafin notawiyen isan sibor teya’ay, o men kubiyasisir.
7 Toto me harha ryehtoko, onà wyaro àkaye, owya, apa y, rohoryenà y. Xaro yukryeka hona komokye, rowya oyoyuhtoho me, àkaye, owya. Àro wyaro ryehtxoho hoko rma màmenhohoye, akaryehtan yawo.
7 Imih ayu ao, “God ayu iti, a notamaim abisa kukokok na’atube kuo asinaf, a Bukamaim isau i’o hikirum inu’in na’atube.”
8 Tàyweronàhyamatxho kom hoye ro taknyohsom komo yàmyatxkon hatà, toto komo. Toknàthàyamo rma yàmyatxkon hatà, Khoryenkomo wya tanhànàthàyamo yowrà horà. Ànàmàthàyam hoko rma, onà wyaro nkekon hatà, Kryestu, Khoryenkomo wya. Àxehra ro mak mehxakonà, kekon hatà. Eryehohra rma mehxakonà, nyamoro hoko, kekon hatà.
8 Wantoro’ot eo, “Sibor naatu siwar o bobaituw gem yan hirouw te’aa naatu bowabow kakafih notawiyen isan tisisibor, o men kubiyasisir.” Basit sabuw i ofafar eo na’atube tisisinaf baise o a naniyan i men ebibasit naatu men kubiyasisir.
9 Àro wyaro tàwya katxhe rma, onà wyaro nkekon xarha tà. Xaro yukryeka hona komokye, rowya oyoyuhtoho me, kekon xarha tà, Kryestu. Noro wya Khoryenkomo yoyuhtukatxho ryhe, okno yàmàthàràtho hryetayo me nay hamà.
9 Imaibo eo, “Ayu iti God, abisa kunotanot na’atube anasinaf.” Imih God sibor atamanin ya’asair naatu sibor boubun bai na efanin yai.
10 Tàwya Khoryenkomo yoyuhtukatxho hoye ro konyhoryetxownà, Txesusu Kryestu, enyhoru ro me kehtxoho menye. Towenyxa ro wayehye, tàwya Khoryenkomo yoyuhtukatxho me. Twayehnàtoko, thunuthuru rma yàmye, towenyxa ro mak ha. Tàmpàra harha naha. Àro hoye ro konyhoryetxownà, enyhoru ro me kehtxoho menya.
10 Naatu God ana kokomaim Jesu Keriso na it etei ata kakafin isan mar maumurih na’in efanin mar ta’imon maiyow, i taiyuwin biyan siboromih yai, ata kakafinane kusouwit tana biyat kakafiyin matar.
11 Emahona ro taknyohsom komo yàmyatxkonà roro hatà, Khoryenkom màn yonye ro heno komo. Ànàmàthàyamo rma, anhànàthàyamo yownyehnà ro me nehxakon hamà. Àro wyaro tomyawon kom hokono ro me nehxatxkon hatà. Thatawo ryhe àhok nehxatxkon hatà.
11 Firis veya matan hiyi hibat kwafiren ana ef eo na’atube bowabow kakafin notawiyen isan sibor yumatan ta’imon hiya’iyai. Baise men kafa’imo nati siboromaim bowabow kakafih kusouwimih.
12 Kryestu haxa ryhe, eryewtaxah naha. Ehonomnà me xaxa howehehra neryewtaye, Khoryenkom hanaka. Kanhànàthàyamo yownye me totàmàtxhe rma, neryewtaye. Otàmpàra harha naha. Towenyxa ro ryhe notàmye.
12 Baise Keriso na sibor mar ta’imon maiyow yai, bowabow kakafih etei bosairen, naatu yen God uman asukwafune mare ema’am.
13 Eryewtaxaho rma, tàxanhàn komo yarymatxehkanàr hona ro nay hatà. Onà wyaro kany me axanhàn komo weryaha hampànà, kanyenhàr me nay hatà, Khoryenkomo, àwya. Ehonomnà me xaxa manaha kany me weryatxhe hampànà, ohoko, kanyenhàr me nay hatà, àwya.
13 Yen mamare ana veya’amaim na iti boun titit, i ma ekakaif God ana kamabiy sabuw nabow anamaim naya isan.
14 Towenyxa ro totàmàthàr hoye ro, tàmryenon komo yonyhoryetxehkaye, noro ha, meya roro tonyhoryetxehkaxem me ehtxoho menye. Enyhoru ro me àwahanonkaxemo komo rma yonyhoryetxehkaye.
14 Anayabin Keriso na taiyuwin biyan mar ta’imon sisibor ana veya it iyabowat bowabow kakafinamaim tama’am wanatowan ana kouksouwen itit, naatu kubaituturit tana God ana sabuw tamatar.
15 Àro wyaro kehtxoho komo hutwamohsehe xarha, Khoryenkom yokato xarha, kàwyanye. Tkaryehtan yawo rma nmenhohoy hatà. Onà wyaro htxero nkahoy hatà.
15 Anun Kakafiyin wantoro’ot it isat kukurereb ana tur i iti,
16 Amnye onà wyaro haxa àkehe hampànà, nyamoro hoko, kehe, Kohkomo. Romryenon komo yonyhoryetxehkany me harha wehxaha, àkehe hampànà. Àro wyaro rowya katxhàr hoye ro, onà wyaro wewakryetxhe hampànà. Rorwonà hutwany me harha weryatxhe hampànà, Rorwonà rma weryaha hampànà, ewan yakanye, uhutwahkahpàra ehtxoho menye, kehe, Kohkomo.
16 Regah eo, “Mar boro enan obaibasit sabuw isah boro iti na’atube ana sinaf, au ofafar etei boro dogorohimaim anayai naatu hai notamaim ana kirum saise hinanot hini’ufunun.”
17 Onà wyaro xarha nkahoy hatà.
17 Naatu iban eo maiye, “Hai bowabow kakafih naatu hai sinaf kakafih boro men ana notamih.”
18 Kanhànàthàyam hoko noseryewhokay hatà, Khoryenkomo. Àro ke, taknyohsom komo yàmpàra harha tehxatxow hamà. Kanhànàthàyamo yownye me tàmsom hokohra harha tehxatxow hamà.
18 Imih ata bowabow kakafih naatu ata sinaf kakafih etei bosairen naatu sibor ya bowabow kakafin notawiyen auman i sawar.
19 Rowtà komo y, àro wyaro Khoryenkomo nenyhoryetxho me harha tehxatxow hamà. Àro ke, noro yakoro àrwonàmso tomohtxe. Àsok tawro hana. Towankaryhe tomokyatxow hamà. Noro màn yaka towomsom komo wyaro tomokyatxow hamà, àhyaka, ekato me mak ha. Towankaryhe rma tomokyatxhe, Txesusu yekamsuhkanàr ke mak ha. Khoryenkom yosaka towomsom komo wyaro, enyhoru xaxa ro mak on ha, rosarà, katxhàr yaka rma towomsom komo wyaro, tomokyatxhe, noro yakoro àrwonàmso.
19 Isan imih taitu, Jesu morob ana rara rara’iy ana maramaim it Sis Kakafiyin Kakafiyin anababatun run isan ana obaibasit i tabai, imih tana’abar totofar tanan tanarun.
20 Wom yatxarakaxaho ehxera harha nay hamà. Txesus hunutho kuknon me ryhe nehxakon hamà, wom yatxarakaxahotho. Noro wayehnàtoko rma, newaraxkay hatà, àrotho. Àro ke, Khoryenkomo hyaka haxa tomokyatxow hamà. Amnyehra omokhàra nehxatxkonà, toto komo. Tomohsom me harha ketxownà, Txesusu, twayehrà ke, àwayehpàna ro me harha tesnàr ke xarha.
20 Naatu run isan Jesu etawan boubun botawiy, yawas ana ef anababatun, naatu faifuw hitaiy re efan kakafiyin anababatun hir inu’in i Jesu biyan it isat momorob ana maramaim ef botawiy.
21 Kakoronomanye ro kom me xarha naha, noro ha. Khoryenkomo mryenon kom yohà rma, kakoronomanye ro kom me naha.
21 Naatu boun it ata firis gagamin God Ana Bar wanawanan sabuw tutufin etei ekakaif.
22 Àro ke Khoryenkomo hyaka tomohtxe, noro yakoro àrwonàmso. Khoryenkom màn yaka towomnàtokonye, okno kamsukutho kakhetxkon hatà, amnyehran heno komo. Nekoroketxkon xarha tà, tuna ke, enyhoru ke hatà. Àro wyaro nosonyhoryetxkon hatà, nyamoro heno, Khoryenkom màn yaka towomtoho menye. Nyamoro heno yoho rma haxa, enyhoryetxehkaxah me mak tehxatxhe, Txesusu yekamsuhkanàr ke. Atxke rma wehxaha kahra harha tehxatxhe, kàhnawonye. Àro wyaro enyhoryetxehkaxah me tomohtxe, Khoryenkomo hyaka. Komoknàtokonye rma, yaworon me tehutwatxe, kàhnawonye. Onà wyaro kany me xarha tehtxe. Rowakryehe xaxa mak hampànà, Khoryenkomo, kany me rma haxa tehtxe. Àro wyaro rma tomohtxe, Khoryenkomo hyaka, noro yakoro àrwonàmso.
22 Isan imih dogorot tutufin etei ere baitumatum auman tanan taniyubin Tamat God sisibinamaim tanabat. Anayabin ata not kakafih ana biya’ohowane etei kusouw, naatu biyat auman harew matan koumedarinamaim ikifuw.
23 Onà wyaro kanye roro me tehtxe. Amnye Khoryenkomo newakryenàr me xaxa mpànà wehxaha ha, kanye roro me tehtxe. Rowakryen hana, àna hana, kahra ro mak tehtxe. Àsok tawro hana. Kowakryetxhe xaxa hampànà kanyenhàrà rma, tàrwon yawo ro rma haxa nay hamà.
23 Baitumatum iti tabai nuhit fot tama isan ta’orereb i tanabukikin tanama, anayabin God ana omatanen etei isah i ebobosunusunub.
24 Otàhnàn yawo rma haxa tehtxe, kàwyamo ro rye rma. Otàhnàn yawo kehtxoho kom hoye ro tatakoronomatxe, osoxe nyhe kehtxoho menye, meya rha tosowakryexem me nyhe kehtxoho menye.
24 Imih taiyuwit wanawanatamaim taituwat bairi taninuwatet tanibaibaisbonen, naatu yabow itinin auman tanasinaf bowabow gewasin tanabow.
25 Tohsamnohsomà roro me tehtxe. Ohsamnohpàra harha natxow hamà, kukukuthuyamo. Nyamoro wyarohra mak ehtxoko. Àsok tawro hana. Mexehra nomokyaha, Kohkomo, kany me manatxow hamà. Àro ke, tohsamnohsomà roro me rma haxa ehtxoko, ayatakoronomatxho menye.
25 Men sabuw afa baita’ay hikwahir bar tema’am na’atube tanasinaf ata kou’ay tanihamiyimih, baise taiyuwit koufair tanitit aumetawat tanabow, anayabin Regah na isan ana veya i na ekakabom.
26 Àsok hana tehxatxow ha. Kryestu wya konyhoryetxho komo yonytxanyenhàr me tehxatxow hamà. Yaworon xaxa rma yonytxanyenhàr me tehxatxow hamà. Yaworo xaxa nay hamà, kanyenhàr me tehxatxow hamà. Atxke harha kesnàr kom hona mpàn tenytxe. Àna make ryhe mpe, yaworo make ryhe mpe naye, kany me kesnàr kom hona mpàn tenytxe. Àro wyaro kany me haxa kehtokonye, oseryewhokahra harha naha hampànà, Khoryenkomo, kanhànàthàyam hoko. Noro wya, konyhoryetxhe xaxa hampànà, Txesusu wayehrà ke, katxho mehra harha tehxatxhe hampànà.
26 Baise it turobe ana so’ob i hini’obaiyit tanasoso’ob ufunamaim bowabow kakafih sinaf isan tanayakitifuw tanama tanasisinaf na’at, a tur ao’owen bowabow kakafin ana sibor men ta ema’am.
27 Noro nanàhnohrà me haxa ryhe tehxatxhe hampànà. Àsok tawro hana. Tàxanhànà rotho komo yanàhnohtàkehe hampàna, Khoryenkomo. Kàwyanye anhàtho yaknyohnàtokono wyaro, nanàhnohtàketxhe hampànà. Àro wyaro kanàhnohtàkanàr kom hona toseryehporye rma haxa tehxatxhe, àna make ryhe mpe kany me harha kehtokonye, konyhoryetxowà ryhe mpe kany me harha kehtokony mak ha.
27 Baise nati efanin it boro birumaim tanama baibatiyen ana veya tanakaif, naatu ana’ar fofor wairaf auman tanakaif, nati wairaf i sabuw iyab God isan tibikamabiy boro na’arahih!
28 Àsok hana nehxatxkon ha, Moyses heno yanweknyetho kom ha. Noro heno wya tàyweronàhyamatxho kom yawo rohra harha tehtokonye, totahaxem me nehxatxkon hatà. Àhnàn kom yawohra ehtxoko, kekon hatà, Moyses heno, nyamoro heno hoko, toto komo wya. Wahoro htxero anhàn komo yokarymetxkon hatà, xenyenhàyamo. 2 komo rma hana, 3 kom haxa hana, nekarymetxkon ha. Àwyanye tokarymatxhenye rma, totahaxem me nehxatxkon hatà, anweknyetho komo.
28 Nati ana veya’amaim sabuw iyab Moses ana ofafar hi’a’astu’ub orot rou’ab o tounu hi’itih hina baibatiyenayan orot matah hikukurereb mutufor himomorob baiwan babanih en.
29 Nyamoro heno yoho rma haxa tanàhnohsom me natxow hamà, Khoryenkom muru xanomkahnohnyetho komo. Noro yekamsuhkatxho hoko, àna make ryhe mpe, konyhoryetxowà ryhe mpe, kanyetho komo rma nyamoro ha. Ekamsuhkatxho hoye ro enyhoryexahonhàràtho rma, àna make ryhe mpe kanyetho rma nyamoro ha. Khoryenkomo wya, konyhoryetxhe xaxa hampànà, romuru yekamsuhkanàr ke, katxhàr me ehxahonhàràtho rma, konyhoryetxowà ryhe mpe kanyetho rma nyamoro ha. Khoryenkom yokato wàràhyakanyetho rma nyamoro ha, towakryenyenhàyamo wàràhyakanyetho rma. Nyamoro rma, tanàhnohsom me rma haxa natxow hamà, amnyehran heno kom yoho rma haxa mak ha, Moyses heno yanweknyetho kom yoho rma haxa mak ha.
29 Kwanotanot orot yait God Natun nab urar nararauwariy ana baimakiy boro kikimin nab? Naatu obaibasit ana rara’amaim i ana kakafin kukusouw nab ni’ib anayabin en nao, naatu Anun Kakafiyin manaw kabeberayan nigigim isan tur kakafih nao. Kwanotanot nati orot ana baimakiy boro kikimin nab?
30 Àsok tawro hana. Tàxanhànà rotho komo yanàhnohnye me Khoryenkomo thutwetxow hamà. Noro rma, onà wyaro nmenhohoy hatà, tkaryehtan yawo.
30 Anayabin it etei tur iti na’atube eo i taso’ob, “Ayu boro sa anabow naatu aniwayow,” naatu eo maiye, “Regah boro ana sabuw nibatiyih.”
31 Noro rma, tehxemà ro me naha. Khokonye ewakhàra ehtoko, toseryehporye rma haxa tehxatxow hamà, àhona.
31 God wanatowan ma’ama’anin na’of nabuwi uman wanawanan inarur boro kakafin kakafin anababatun inab.
32 Àsok hana mehxatxkon ha, amnyehra. Onà wyaro mehxatxkon hamà. Khoryenkom hutwany me harha oyexetxhenye, teryewhamnohsom me rma haxa mehxatxkonà. Krawame rma haxa mehxatxkonà. Omeroro rma menàmyatxkonà.
32 Kwananot boubuntoro’ot God ana marakaw kwabaib ana veya’amaim, biyababan moumurih na’in kwabai, baise a baitumatum kwabukikin kwabat.
33 Anatoko owàràhyaketxkonà, anar komo, toto komo nenytxanàr me. Oyeryewhamnohyatxkon xarha, toto komo nenyàr me. Anatoko, teryewhamnohsom kom yakoron me mehxatxkonà, oseryehpàra rma.
33 Veya afa sabuw etei matahimaim tur kakafih hi’uwi naatu hirukoukuwi biyababan hit, afa turanah tur kakafin hi’uwih biyababan hibaib wanawanah kwarun bairi hai biyababan kwabai.
34 Watxa ymo yaka ahryemxemo komo makoronometxkonà, àhnàn kom yawo rma haxa oyesnàr kom ke. Axanhàn komo wya akatxhothàyamo yaràtxhe, teryehorye rma mehxatxkonà. Àsok tawro hana. Onà wyaro màketxkon hamà. Amnye Khoryenkomo newakryenàrà roro me wehxan hamà. Àro ryhe, rokatxhotho yoho rma haxa ohxe nay hamà, màketxkonà.
34 Sabuw afa dibur hima’am hai biyababan bairi kwafaram kaununub kwaitih, sabuw afa hiyayakiyi yasisiramaim kwaihamiyih hiyakiyi. Anayabin kwa kwaso’ob sawar gewasin naatu wanatowan sawar boro uf hinan.
35 Àro wyaro teryewhamnohsom me oyehtokonye, towankaryhe rma mehxatxkon hamà. Àro ke, towankaryhe roro rma ehtxoko. Towankaryhe oyehtxoho kom hoye ro, towakryexem me rma haxa manatxhe hampànà.
35 Isan imih a baitumatum men naririm, baise kaufair kwanab kwanabat kwanan yomaninamaim boro a baiyan kwanab.
36 Enàmtxok xaxa mak hampànà, Khoryenkom yoyuknye ro me oyehtxoho menye. Àro wyaro oyehtokonye, amnye Khoryenkomo newakryenàr me rma haxa manatxhe hampànà, royuknye komo wewakryehe xaxa hampànà kanyenhàr me noro yesnàr ke.
36 Yate nanub kwanitafofor kwanatit God abisa ekokok kwanasinaf, abisa eo’omatani boro nit.
37 Àsok tawro hana. Mexehra nomokyaha hampànà, kowakryeny komo. Àro hoko rma, onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà.
37 Anayabin,
38 Noro hona xeny komo ryhe, ronenyhoryetxho me harha manaha katxho me natxhe, rowya. Nyamoro rma, karyhe roro harha natxhe, noro hona tàwyanye xenyàr ke mak ha. Noro hona xenyhera harha ehtokonye, eryehohra ro mak wehxaha, nyamor hoko.
38 Baise au orot menatan ana ef mutufurin boro baitumatumamaim nama, naatu au’uf nabatabat na’at ayu boro men aniyasisir.”
39 Kàwyam haxa ryhe, noro hona xenyhera harha natxhe, katxho mehra tehxatxhe. Tanàhnohsom me natxhe hampànà katxho mehra tehxatxhe. Noro hona xeny me haxa ryhe tehxatxhe ha. Àro hoye ro karyhe roro toteryatxhe ha.
39 Baise it men sabuw iyab au’uf hibat gurugurusen hibaib na’atube’emih, it i baitumatumayah boro yawas tanab.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.