Gálatas 3

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Karaseya hon komo y, koseryehokehe, thenyehra, ohokonye. Akàhpàn me harha manatxow hamà. Oyonkuhtetxow hamà, anar komo. Moyses heno nmenhotho yawo ro mpànà ehtxok ha, ketxow hamà, owyanye. Àro yawo ro mpànà atanyyokotxok ha, ketxow hamà. Àro wyarohra mak wekarymaye, owyanye. Txesusu Kryestu haxa wekarymaye. Yahkotohen hona amoyathosah me noro wekarymaye, owyanye.
1 Ó gálatas insensatos! Quem os enfeitiçou? Jesus Cristo não lhes foi explicado tão claramente como se tivessem visto com os próprios olhos a morte dele na cruz?
2 Owyanye ronytxatxhe rma, Khoryenkom yokato mahohtxownà. Àsok oyehtxoho kom hoye ro noro mahohtxownà, Moyses heno nmenhotho yawo ro oyehtxoho kom hoye ro katà, Kryestu hona owyanye xenytxoho hoye ro haxa katà. Kryestu hona owyanye xenytxoho hoye ro noro mahohtxownà hamà, owyanye Khoryenkomo rwonà yonytxanàr ke.
2 Deixem-me perguntar apenas uma coisa: vocês receberam o Espírito porque obedeceram à lei ou porque creram na mensagem que ouviram?
3 Àro wyaro mehtxownà, amnyehra. Khoryenkom yokato yano me enyhoryexah me mehtxownà. Amnye rma haxa ryhe, ayatanyyokonàr komo xe manatxow hatà. Ayatanyyokotho kom hoye ro rma, oyosonyhoryetxehkanàr komo xe manatxow hatà. Àsok tawro akàhpàn me harha manatxowà.
3 Será que perderam o juízo? Tendo começado no Espírito, por que agora procuram tornar-se perfeitos por seus próprios esforços?
4 Khoryenkom yokato newakryenàr me rma haxa mehxatxkonà. Oyowakryetxho komo rma, àsok nehxakonà, yaworo katà, yaworohra haxa katà. Oyosonyhoryenàr kom hok harha oyehtokonye, ewakryehnà me rma mosonyatxow hamà. Ewakryexah me mak manatxhe.
4 Será que foi à toa que passaram por tantos sofrimentos? É claro que não foi à toa!
5 Khoryenkomo ryhe, tokato yàmye, owyanye. Tokato yano me rma eryehokano yeryhekonà, owyanye. Àsok oyehtxoho kom hoye ro eryehokano yeryhekonà, owyanye, Moyses heno nmenhotho yawo ro oyehtxoho kom hoye ro katà, Kryestu hona owyanye xenytxoho hoye ro haxa katà. Kryestu hona owyanye xenytxoho hoye ro eryehokano yeryhekon hamà, owyanye tàrwonà yonytxanàr ke.
5 Volto a perguntar: acaso aquele que lhes deu o Espírito e realizou milagres entre vocês agiu assim porque vocês obedeceram à lei ou porque creram na mensagem que ouviram?
6 Àro wyaro rma rha nehxakon hatà, Akmaraw heno. Onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà, noro heno hoko.
6 Da mesma forma, “Abraão creu em Deus, e assim foi considerado justo”.
7 Àro ke, Khoryenkom hona xeny komo ryhe, Akmaraw heno yohamàtho me xaxa natxow hamà.
7 Logo, os verdadeiros filhos de Abraão são aqueles que creem.
8 Onà wyaro kanyenhàr me nehxakon hatà, Khoryenkomo. Xuknewyanahnà komo ryhe, ronenyhoryenàr me harha mpànà natxhe ha, rohona tàwyanye xenyàr ke mak ha, kanyenhàr me nehxakon hatà. Àro ke, amnyehra htxero àrwo yonyhorunu yokarymay hatà, Akmaraw heno wya. Onà wyaro nkekon hatà, noro heno wya. Ohoye ro towakryexem me xaxa mpànà natxhe ha, anaro rha yana komo, omeroron komo rma, kekon hatà, Khoryenkomo, Akmaraw heno wya. Àro wyaro rma nkehe, Khoryenkom karyehtanà, àmenhosahonhàrà.
8 As Escrituras previram esse tempo em que Deus declararia os gentios justos por meio da fé. Ele anunciou essas boas-novas a Abraão há muito tempo, quando disse: “Todas as nações da terra serão abençoadas por seu intermédio”.
9 Àro ke, onà wyaro thutwetxow hamà. Towakryexem me nehxakon hamà, Akmaraw heno, Khoryenkom hona tàwya xenyàr ke mak ha. Noro heno wyaro rma rha towakryexem me natxow hamà, Khoryenkom hona xeny komo, omeroro. Àro wyaro thutwetxow hamà.
9 Portanto, todos os que creem participam da mesma bênção que Abraão recebeu por crer.
10 Anar kom haxa ryhe, tanàhnohsom me mpànà natxhe ha. Onà wyaro kany komo rma nyamoro ha. Moyses heno nmenhotho yawo ro tehtxe, kosonyhoryetxho menye, kany komo rma nyamoro ha. Noro heno nmenhotho yoyuhtukany menyxehra mak natxhe ha. Àro ke, tanàhnohsom me mpànà natxhe ha. Àro hoko rma, onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà.
10 Contudo, os que confiam na lei para serem declarados justos estão sob maldição, pois as Escrituras dizem: “Maldito quem não se mantiver obediente a tudo que está escrito no Livro da Lei”.
11 Moyses heno nmenhotho hoye ro tonyhoryexem komo, ehxera ro mak natxow hamà, Khoryenkomo wya. Onà wyaro haxa ryhe nkehe, àmenhosahonhàrà.
11 É evidente, portanto, que ninguém pode ser declarado justo diante de Deus pela lei. Pois as Escrituras dizem: “O justo viverá pela fé”.
12 Moyses heno nmenhotho hok haxa ryhe, onà wyaro nkehe.
12 A lei, porém, não é baseada na fé, pois diz: “Quem obedece à lei viverá por ela”.
13 Àro wyaro kehtokonye, tanàhnohsom me tehxatxow hamà, eyuhtukany menyxehra kesnàr kom ke mak ha. Anàhnohpànà ro me harha ketxownà, Kryestu. Anàhnohpànà ro me kehtxoho komo yehemaye, twayehrà ke. Noro ryhe, tanàhnohsom me harha nexeye, tano me ro rma. Àro hoko rma, onà wyaro nkehe, àmenhosahonhàrà.
13 Mas Cristo nos resgatou da maldição pronunciada pela lei tomando sobre si a maldição por nossas ofensas. Pois as Escrituras dizem: “Maldito todo aquele que é pendurado num madeiro”.
14 Àro ke, towakryexem me natxhe, Xuknewyanahnà komo, Kryestu Txesusu wayhàthàr hoye ro mak ha. Akmaraw heno wyaro towakryexem me rma rha natxhe. Noro wayhàthàr hoye ro rma rha, Khoryenkom yokato tahohsatxhe. Khoryenkomo wya, rokato wàmyaha owyanye katxhàr me harha tehxatxhe, Kryestu Txesus hona kàwyanye xenyàr ke mak ha.
14 Por meio de Cristo Jesus, os gentios foram abençoados com a mesma bênção de Abraão, para que recebêssemos, pela fé, o Espírito prometido.
15 Rowtà komo y, toto yoho rma haxa nay hamà, Khoryenkomo. Àsok hana nosowakryetxow ha, toto kom ha. Onà wyaro nken hamà, toto, anaro wya. Kowakryehe xaxa mak hampànà, ken hamà, àwya. Yaworo xaxa mpànà àkehe ha, owya, anar me kahra ro mak wehxaha, kowakryehe xaxa mak hampànà, kehe. Àro wyaro tàwya katxhe rma, anar me kahra ro mak nay hamà. Anar me uhutwano, oyowakryehra wehxaha, kahra nay hamà.
15 Irmãos, apresento-lhes um exemplo da vida diária. Ninguém pode anular ou fazer acréscimos a uma aliança irrevogável.
16 — ausente —
16 Pois bem, Deus fez a promessa a Abraão e a seu descendente. Observem que as Escrituras não dizem “a seus descendentes”, como se fosse uma referência a muitos, mas sim “a seu descendente”, isto é, Cristo.
17 — ausente —
17 É isto que quero dizer: a lei, que veio 430 anos depois, não pode anular a aliança que Deus estabeleceu com Abraão, pois nesse caso a promessa seria quebrada.
18 Moyses heno nmenhotho hoye rohra tàmryenon komo yowakryehe, noro ha. Akmaraw heno yakoro tàrwonàmàthàrànhàr hoye ro haxa ryhe newakryetxhe ha. Moyses heno nmenhotho hoye ro tàwya ewakryentokony haxa, tàrwonàmàthàrànhàràtho hoye rohra harha ewakryenàràtho kom haryhe, àwya.
18 Portanto, se a herança pudesse ser recebida pela obediência à lei, ela não viria pela aceitação da promessa. No entanto, Deus, em sua bondade, a concedeu a Abraão como promessa.
19 Amnyehra àro wyaro nàrwonàmye hatà, Khoryenkomo, Akmaraw heno yakoro, ehamrà hoko. Omokhàra rma hak nehxakon hatà, noro, mexe rma haxa mak hatà. Khoryenkomo wya, wewakryehe xaxa mak hampànà katxhàrànhàrà rma, omokhàra rma hak nehxakon hatà. Omokhàra ro rma haka kàyweronàhyamahotxownà hatà, Khoryenkomo, Moyses heno wya. Omokhàra ro rma haka tàyweronàhyamaxem me roro rma tehxatxkon hatà. Noro yomokàtxhe, àyweronàhyamahnà me harha tehxatxkon hatà. Karyhe roro harha ketxoho mehranye kàyweronàhyamatxownà hatà. Kàwyanye atxke wehxan hamà katxho me haxa ryhe kàyweronàhyamatxownà hatà, kàwyanye kanhàn komo hutwatxho me hatà, eyuhtukahra wehxan hamà katxho me hatà.
19 Qual era, então, o propósito da lei? Ela foi acrescentada à promessa para mostrar às pessoas seus pecados. Mas a lei deveria durar apenas até a vinda do descendente prometido. Por meio de anjos, a lei foi entregue a um mediador.
20 Yak nehxatxkon hamà, kàyweronàhyamanyenhàyamo, kahe yawon kom hatà, Moyses heno xarha hatà. Towenyxa mak naha ha, Khoryenkomo. Noro rma nàrwonàmye hatà, Akmaraw heno yakoro. Àro ke, noro rwonàmàthàrànhàrà rma, kàyweronàhyamatxhàyam yoho rma haxa nay hamà.
20 O mediador, porém, só é necessário quando dois ou mais precisam chegar a um acordo, e Deus é um só.
21 Tàwya kàyweronàhyamantokonye, anar me ehutwahra ro mak nehxakon ha, Khoryenkomo. Akmaraw heno yakoro tàrwonàmàthàrànhàr yawo ro rma nehxakonà. Tàwya kàyweronàhyamantokonye rma, karyhe roro harha kehtxoho kom hokohra nehxakon hamà. Konyhoryetxho kom hokohra nehxakon hamà. Àro hoko tehtok haxa, anar me kàyweronàhyamanàràtho kom haryhe mà, àwya, àro hoye ro rma kosonyhoryenàràtho kom haryhe mà.
21 Existe, portanto, algum conflito entre a lei e as promessas de Deus? De maneira nenhuma! Se a lei fosse capaz de nos conceder nova vida, seríamos declarados justos pela obediência a ela.
22 Tàwya kàyweronàhyamantokony haxa ryhe, onà wyaro nkekon hatà. Tanàhnohsom me manatxhe hampànà, atxke rma haxa oyesnàr kom ke, kekon hatà. Àro wyaro rma nmenhohoy hatà, Moyses heno wya, Txesusu Kryestu hona kàwyanye xenytxoho me. Onà wyaro kanyenhàr kax mak nehxakon hatà. Kowakryetxhe xaxa mak hampànà, rohona owyanye xenyetok mak ha, kanyenhàr kax mak nehxakon hatà. Àro ke, Txesusu Kryestu hona xeny komo rma yowakryen hamà, Khoryenkomo.
22 Mas as Escrituras afirmam que somos todos prisioneiros do pecado, de modo que nós, os que cremos, recebemos a promessa de libertação apenas pela fé em Jesus Cristo.
23 Kryestu yomokhàra ro rma haka, noro hona xenyhera rma hak tehxatxkon hamà. Àro wyaro rma hak kehtokonye, tàyweronàhyamaxem me rma haxa tehxatxkonà. Kàyweronàhyamatxho komo rma, watxa ymo yawon komo yonye ro wyaro nehxakon hamà, kanhàn komo hutwamohsony me esnàr ke.
23 Antes que o caminho da fé se tornasse disponível, fomos colocados sob a custódia da lei e mantidos sob a sua guarda, até que essa fé fosse revelada.
24 Bàryekomo hananàhnye komo wyaro xarha nehxakon hamà, khananàhnye kom me esnàr ke. Khananàhyatxkonà, amnye Kryestu hona kàwyanye xenytxoho me, Khoryenkomo nenyhoryenàr me harha kehtxoho menye.
24 Em outras palavras, a lei foi nosso guardião até a vinda de Cristo; ela nos protegeu até que, por meio da fé, pudéssemos ser declarados justos.
25 Kryestu yomokàtxhe rma, khananàhnye kom mehra harha nay hamà, àrotho. Noro hona haxa tenyatxhe.
25 Agora que veio o caminho da fé, não precisamos mais da lei como guardião.
26 Kryestu Txesus yoh me manatxhe, omnyamo, omeroro, noro hona owyanye xenyàr ke mak ha. Àro ke, Khoryenkom hokru me manatxhe.
26 Pois todos vocês são filhos de Deus por meio da fé em Cristo Jesus.
27 Tuna kwaka mataymomtxownà, Kryestu mryenon uro tawro me. Àro ke, Kryestu yoh me harha manatxhe, noro wyaro rma rha ohxe oyehtxoho menye.
27 Todos que foram unidos com Cristo no batismo se revestiram de Cristo.
28 Kryestu yoh me kehtokonye, onà wyaro kahra harha tehxatxow hamà. Xuknewyana uro, Xuknewyanahnà yxak omoro kahra tehxatxow hamà. Anotomahnà ro uro, ehematxhohnà ro me tanotomaxemà yxak omoro, kahra tehxatxow hamà. Kàrà uro, wosà yxak omoro, kahra tehxatxow hamà. Àsok tawro hana. Noro rye me rma haxa tehxatxow hamà, Kryestu Txesus yohà rye me kesnàr kom ke.
28 Não há mais judeu nem gentio, escravo nem livre, homem nem mulher, pois todos vocês são um em Cristo Jesus.
29 Kryestu mryenon me manatxhe. Àro ke, noro wyaro rma rha Akmaraw heno yohamàtho me manatxhe, omnyam xarha. Khoryenkomo wya, kowakryetxhe xaxa mak hampànà katxhàr me rma rha manatxhe.
29 E agora que pertencem a Cristo, são verdadeiros filhos de Abraão, herdeiros dele segundo a promessa de Deus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.