Atos 22
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NAA
1 Onà wyaro nkekon hatà, Pawru, toto komo wya. Rokukur komo y, rohoryen komo y, koskarymax haka, owyanye. Uro enytxatxoko, kekon hatà, àwyanye.
1 — Irmãos e pais, escutem agora o que tenho a dizer em minha defesa.
2 Xuknewyana komo rwon yawo ryhe nàrwonakon hatà, Pawru, ànenytxanàr kom me. Àro ke, tatàknye rma haxa nehxatxkon hatà.
2 Quando ouviram que Paulo lhes falava em língua hebraica, fizeram mais silêncio ainda. Paulo continuou:
3 Onà wyaro nkekon xarha tà. Xuknewyana ryhe uro, kekon hatà. Tahsu ho konuruye, Seryeseya yamtar hon ho. Tano ryhe tompamnohsom me wehxakonà, Xerusaryen ho. Kamaryewu ryhe, rompamnohnye ro me nehxakonà, kekon hatà. Khoryen heno komo rwonàmàthàrà yawo ro rma haxa, tompamnohsomà ro me wehxakonà, kàyweronàhyamatxho kom yawo ro rma haxa mak ha. Khoryenkomo yoyuknuru xe rma haxa wehxakonà, kekon hatà. Àro wyaro rma rha, Khoryenkomo yoyuknuru xe manatxow hamà, omnyam xarha, amnye rma, kekon hatà, Pawru, toto komo wya.
3 — Eu sou judeu, nasci em Tarso da Cilícia, mas fui criado nesta cidade e aqui fui instruído aos pés de Gamaliel, segundo o rigor da Lei de nossos antepassados, sendo zeloso para com Deus, assim como todos vocês o são no dia de hoje.
4 Weryewhamnohyatxkonà, Txesusu mryenon heno komo, Khoryenkomo hyaka kany kom me naha, Txesusu, kany heno komo rma. Kàrkomo heno komo, woràskomo heno komo xarha, wasohtetxkonà, kekon hatà. Watxa ymo yaka wahryempetxkonà. Wetahahetxkon xarha, kekon hatà, Pawru.
4 Persegui este Caminho até a morte, prendendo homens e mulheres e lançando-os na cadeia.
5 Yaworo koskarymehe. Àro wyaro ryexetxhàrà rma hutwetxhe, Khoryenkom màn yonye ro komo yohà ymo, horykomo komo xarha, tosonytxaxemà ro komo rma, omeroro, kekon hatà. Nyamoro ryhe, rotonàr hoko nmenhotxownà, Damasku hon komo hyaka, kukukur komo hyaka rma. Àro ke, Damasku hona àtoye. Àton heno komo yahosnàr xe wehxakon haryhe, kekon hatà. Txesusu mryenon heno komo rma yahosnàr xe wehxakon haryhe. Asohtonàr komo xe wehxakon haryhe. Xerusaryen hona soknàr komo xe wehxakon haryhe, anàhnohrà kom horà, kekon hatà, Pawru, toto komo wya.
5 Disto são testemunhas o sumo sacerdote e todos os anciãos. Deles eu recebi cartas para os irmãos judeus de Damasco, e fui até lá para trazer amarrados a Jerusalém os que também lá estivessem, para serem punidos.
6 Asama yarye rotontoko, awasànà ymo wenyeye, Damasku hahnoke rma ryehtoko, kekon xarha tà. Kàmàmà thataw ehtoko, nawasmeye, awasànà ymo, kahe yaye ro. Bamtotàhkaxe ro nawasmeye ymo, kekon hatà.
6 — Ora, aconteceu que, enquanto eu viajava, já perto de Damasco, quase ao meio-dia, repentinamente, uma grande luz do céu brilhou ao redor de mim.
7 Yukryeka hona kehurkaye. Àrwo wenytxaye. Sawru y, Sawru y, àsok tawro uro meryewhamnohyano, kaye, rowya, kekon hatà.
7 Então caí por terra, ouvindo uma voz que me dizia: “Saulo, Saulo, por que você me persegue?”
8 Rohà y, onok omoro, àkaye, àwya. Txesusu uro ha, Nasarye honotho, kaye, rowya. Uro meryewhamnohyaha, kaye, kekon hatà, Pawru.
8 Perguntei: “Senhor, quem é você?” Ao que me respondeu: “Eu sou Jesus, o Nazareno, a quem você persegue.”
9 Rakoron komo ryhe, awasànà ymo yonytxownà hatà. Txesusu rwonà yonytxahra mak nehxatxkon hatà, kekon hatà.
9 — Os que estavam comigo viram a luz, sem, contudo, perceber o sentido da voz de quem falava comigo.
10 Rohà y, àsok ryesnàr xe manaye, àkaye, àwya, kekon hatà. Onà wyaro nkaye, Kohkomo, rowya. Asanàmko harha, kaye. Àtoko rma, Damasku hona, kaye, kekon hatà. Àsok hana oyesnàr xe wehxan ha. Àro rma yokarymehe, ranoto, owya, owto ymo ho oyehtok mak ha, kaye, Kohkomo, rowya, kekon hatà, Pawru, toto komo wya.
10 Então perguntei: “Senhor, o que devo fazer?” E o Senhor me disse: “Levante-se, entre em Damasco, onde lhe dirão tudo o que você precisa fazer.”
11 Awasànà ymo hoye ro enhura harha wehxakonà, thenyehra rma haxa awasmenàr ke, kekon xarha tà. Àro ke, ramor hoko ratxownà, rakoron komo. Damasku hona amna nahatakaye, kekon hatà, Pawru.
11 Tendo ficado cego por causa da intensidade daquela luz, guiado pela mão dos que estavam comigo, cheguei a Damasco.
12 Àto nehxakonà, Ananeyasà. Khoryenkom hokono ro me nehxakon hatà, kàyweronàhyamatxho kom yawo ro hatà. Noro hoko ryhe, ohxe xaxa naha, mosonà, kany me nehxatxkon hatà, Xuknewyana komo, Damasku hon komo, kekon hatà.
12 — Um homem chamado Ananias, piedoso conforme a Lei, tendo bom testemunho de todos os judeus que ali moravam,
13 Noro rma nomokye, rohyaka. Onà wyaro nkekonà, rowya. Sawru y, rowtà rma omoro ha, kekonà. Oyontehe harha hampànà, kekonà, rowya. Àtoko rma kontay harha. Ananeyasà wenyeye, kekon hatà, Pawru, toto komo wya.
13 veio procurar-me e, chegando perto de mim, disse: “Irmão Saulo, recupere a visão!” Nessa mesma hora, recuperei a visão e olhei para ele.
14 Onà wyaro nkekon xarha, Ananeyasà, rowya, kekon hatà. Awahanonkay hatà, Khoryenkomo. Khoryen heno komo horyenànho rma noro ha, kekonà, rowya, kekon hatà. Awahanonkay hatà, tàwya onà wyaro exko ha katxho me oyehtxoho me, kekonà, Ananeyasà. Awahanonkay hatà, owya enyhoru xaxa yonytxoho me, owya àrwon yonytxatxho me xarha, kekonà, rowya. Noro rma menyako. Menytxek xarha, kekonà, Ananeyasà, rowya, kekon hatà, Pawru.
14 Então ele disse: “O Deus de nossos pais escolheu você de antemão para conhecer a vontade dele, ver o Justo e ouvir a voz dele.
15 Tokarymaxe anyakyan hatà, noro ha, toto komo hyaka, omeroron komo hyaka, kekon xarha, rowya. Àwyanye mekarymen hatà, onenyetxhàrà, onenytxatxhàrà xarha, kekonà, Ananeyasà, rowya, kekon hatà.
15 Porque você terá de ser testemunha dele diante de todos, anunciando as coisas que você tem visto e ouvido.
16 Àro ke àramampàra exko, kekon xarha, rowya. Asanàmko hxa ha. Ataymompoko, kekon xarha, rowya. Kohkom me naha, Txesusu, kasko. Noro yakoro rma orwonàmko, kekon xarha, rowya. Ranhànàtho towko, tonyhoryexem me ryehtxoho me, kasko, àwya, kekonà, Ananeyasà, rowya, kekon hatà, Pawru, toto komo wya.
16 E agora, o que está esperando? Levante-se, receba o batismo e lave os seus pecados, invocando o nome dele.”
17 Xerusaryen hona harha komokye, kekon xarha tà. Khoryenkom màn yaka àtoye, Khoryenkom yakoro àrwonàmso. Rorwonàmnàtoko rma, Kohkomo wenyeye, rosenyetnàrà wyaro.
17 — Quando voltei para Jerusalém, enquanto orava no templo, sobreveio-me um êxtase,
18 Onà wyaro nkekonà, noro, rowya, kekon hatà, Pawru. Xerusaryen hoye àtoko hxa hampànà, kekonà, rowya. Owya rokarymantoko, oyonytxahra ro mak natxhe ha, tanon komo, kekonà. Àro ke, tan àramampàra exko. Àtoko hxa hampànà, kekonà, Kohkomo, rowya, kekon hatà, Pawru.
18 e vi o Senhor. Ele me disse: “Ande logo e saia imediatamente de Jerusalém, porque não aceitarão o seu testemunho a meu respeito.”
19 Onà wyaro haxa weyukye. Àna matà, rohà y, àkekonà. Ronytxetxow hamà, tanon komo, àsok tawro hana, tàwyanye omryenon komo yeryewhamnohnyenhàr me rohutwanàr ke, àkekonà, kekon hatà. Anaro rha ohsamnohtoho kom yaka àtekonà, omryenon komo yahosnàr horà, àkekonà, àwya. Watxa ymo yaka wahryemyatxkonà. Àhpokhetxkon xarha, àkekonà. Àro wyaro ryexetxhàrà hutwetxow hamà, tanon komo, àkekonà, Kohkomo wya, kekon hatà, Pawru.
19 Eu respondi: “Senhor, eles bem sabem que eu ia de sinagoga em sinagoga, prendendo e açoitando os que criam em ti.
20 Àwyanye Estefaw heno yotahantoko, àto wehxakonà, àkekon xarha, àwya. Àwyanye oyokarymanye ro heno wayehkantoko rma, àhyawonye rma wehxakonà, àkekonà, kekon hatà. Totahahorye nehxakonà, Estefawu, rowya, àkekonà. Noro heno yotahany womun komo wenyakonà, àkekonà. Àro wyaro ryexetxhàrà hutwetxow hamà, tanon komo. Àro wyaro omryenon komo yeryewhamnohnyenhàrà rma yonytxetxow hamà, anar me harha ryesnàr ke, àkekonà, Kohkomo wya, kekon hatà, Pawru.
20 Quando se derramava o sangue de Estêvão, tua testemunha, eu também estava presente, consentia nisso e até guardei as capas dos que o matavam.”
21 Onà wyaro haxa nkekonà, noro, rowya. Àtoko rma haxa hampànà, Xerusaryen hoye, kekonà. Meya rma haxa dyakyaha hampànà, Xuknewyanahnà komo hyaka, kekonà, Kohkomo, rowya, kekon hatà, Pawru, toto komo wya.
21 Mas ele me disse: “Vá, porque eu o enviarei para longe, aos gentios.”
22 Àro wyaro noskarymay hatà, Pawru. Wahoro htxero, ohxe nenytxetxkonà htxer hakahpa tà, toto komo. Àwya, dyakyaha hampànà, Xuknewyanahnà komo hyaka, kekonà, Kohkomo, rowya, katxhe rma, ewakhàrà harha nehxatxkon hatà. Onà wyaro nketxkon hatà, teryewrye ro hatà. Etahatxoko yxak ha, ketxkon hatà. Etahatxoko yxak ha. Totahahorye xak naha, ketxkon hatà.
22 Até este ponto a multidão ficou ouvindo. Mas, quando Paulo disse isso, começaram a gritar bem alto: — Fora com ele! Mate-o, porque ele não merece viver!
23 Kowontetxkon hatà. Fow fow, twomun komo yahmerketxkon xarha tà. Yukryeka yarymetxkon xarha tà, fom, txaray, ewakhàra rma haxa tesnàr komo ke hatà.
23 Enquanto eles gritavam, tiravam as suas capas e jogavam poeira para o ar,
24 Àro ke, bàn kom yaka Pawru yarhoy hatà, arymano ynye ro komo yohà. Àsok tawro hana nàrwonatxow ha, moson hoko, kekon hatà, tàwya rma. Pawru yanhànà hutwahra rma nehxakon hatà. Àro ke, onà wyaro nkekon hatà, arymano ynye ro komo wya. Àhpohtxoko, oskarymatxho me, kekon hatà.
24 o comandante ordenou que Paulo fosse recolhido à fortaleza e que, sob açoite, fosse interrogado para saber por que motivo estavam gritando assim contra ele.
25 Àro ke, Pawru yahomomtxownà hatà, tàwyanye àhpoknyàr horà. Tàhpokhera ro rma haka, onà wyaro nkekon hatà, Pawru, 100 komo yohà wya. Homayana ryhe uro, kekon hatà. Homayana kom katà màhpokyatxowà. Anhàn komo hutwahra rma oyehtokonye, màhpokyatxowà. Nyamoro rma tàhpokhoryehra natxow hamà, kekon hatà, Pawru, 100 komo yohà wya.
25 Quando o estavam amarrando com correias, Paulo perguntou ao centurião que ali estava: — Será que vocês têm o direito de açoitar um cidadão romano, sem que ele tenha sido condenado?
26 Àro wyaro tàwya enytxatxhe rma, tohà hyaka toy hatà, 100 komo yohà. Arymano ynye ro komo yohà ymo hyaka rma toy hatà. Toto kat màhpokheno, kekon hatà. Ohxe mpàn exko, noro hoko. Homayana me nay hatà, kekon hatà, 100 komo yohà, tohà wya.
26 Ouvindo isto, o centurião procurou o comandante e lhe disse: — Que é isso que o senhor está prestes a fazer? Saiba que aquele homem é cidadão romano.
27 Àro ke, Pawru hyaka toy hatà, eh komo ymo. Yaworo oskarymako, rowya, kekon hatà, àwya. Homayana me manaye, kekon hatà.
27 Então o comandante veio e perguntou a Paulo: — Diga-me uma coisa: você é romano? Paulo respondeu: — Sou.
28 Onà wyaro nkekon hatà, noro ymo. Homayanahnà me ryhe konuruye, uro, kekon hatà. Rotxenyerunutho hona Homayana me harha koteryeye, kekon hatà. Thenyehra rotxenyerunutho wàmye, Homayana me harha ryehtxoho me, kekon hatà, arymano ynye ro komo yohà.
28 E o comandante disse: — Eu tive de gastar muito dinheiro para conseguir essa cidadania. Ao que Paulo respondeu: — Pois eu a tenho de nascença.
29 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, Pawru hyaye totxownà hatà, arymano ynye ro komo, àhpoknye komo. Àhpokhera nehxatxkon hatà, toseryehrà komo ke. Eh komo xarha, noseryehyakon hatà, tàwya Homayana me Pawru hutwanàr ke hatà, tàwya ahomomponàr ke hatà.
29 Imediatamente se afastaram os que iam interrogá-lo com açoites. O próprio comandante ficou com medo quando soube que Paulo era romano, porque tinha mandado amarrá-lo.
30 Sa, nenmahye hatà. Pawru hoko, Xuknewyana komo yonytxanàr xe nehxakon hatà, arymano ynye ro komo yohà. Àsok tawro hana noro hoko nàrwonatxowà, nyamoro ha, kekonà rma hatà, tàwya rma. Àro ke, Xuknewyana yoh komo yanyekhoy hatà. Khoryenkom màn yonye ro yoh komo rma yanyekhoy hatà. Tosonytxaxemà ro komo xarha yanyekhoy hatà. Omeroro rma nohsamnohtàkatxownà hatà. Pawru yahomompokahoy hatà, arymano ynye ro komo yohà. Narhoy hatà, ohsamnohxemo komo hyaka. Nyamoro yamrakataka neryhoy hatà.
30 No dia seguinte, querendo certificar-se dos motivos por que Paulo vinha sendo acusado pelos judeus, o comandante o soltou e ordenou que se reunissem os principais sacerdotes e todo o Sinédrio. E, mandando trazer Paulo, apresentou-o diante deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.