Atos 21
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NTLH
1 Ehfesu hon komo hyaye amna ntoye. Tuna ymo amna nwetoye. Kos yamtar yawo ro amna ntoye. Àsnye ro amna ntoy xarha. Enmahàtxhe, Hoknes hona amna nahatakaye. Àsnye ro amna ntoy xarha. Paatara hona amna nahatakaye.
1 Nós nos despedimos deles e fomos embora, navegando diretamente para a ilha de Cós. No dia seguinte paramos no porto de Rodes e dali continuamos até a cidade de Pátara,
2 Paatara ho nehxakonà, kanawa ymo, anaro. Feneseya yamtar hona tàtosomà rma mon nehxakon hatà. Àro yaka amna nosonkahye. Tuna ymo amna nwetoy xarha.
2 onde encontramos um navio que ia para a Fenícia. Então embarcamos nele e seguimos viagem.
3 Amnye, Xeprye yamtarà amna nenyakonà. Eryetarà ymo rma amna nenyakonà. On ho rma amna ntekonà. Serya yamtar yawo ro, tuna ymo amna nwetekonà. Txeru hona amna nahatakaye, Serya yamtar hon hona rma. Àto rma tanàmsom me nehxakon hatà, kanawa ymo yawonotho. Àto rma amna nasanàmye.
3 Quando já podíamos ver a ilha de Chipre, navegamos ao sul daquela ilha e seguimos em direção à província da Síria. Chegamos à cidade de Tiro, onde desembarcamos, pois o navio precisava ser descarregado.
4 Txesusu mryenon komo amna nenyeye. Àhyawonye 7 me amna nenmahye, àto. Xerusaryen hona àtohra mpàn exko, ketxkonà, àton komo, Pawru wya. Teryewhamnohsom me noro yehtxoho hutwany komo kax mak nehxatxkon hatà. Khoryenkom yokato nhutwamohsotho rma mon nehxakon hatà. Àro ke, àtohra mpàn exko, Xerusaryen hona, ketxkonà, àwya.
4 Naquela cidade encontramos alguns cristãos e ficamos com eles uma semana. Então, avisados pelo Espírito Santo, eles disseram a Paulo que não fosse para Jerusalém.
5 Àto 7 me amna yonmahàtxhe, amna ntoy xarha. Towto kom hoye amna yakoro totxownà, Txesusu mryenon komo, toto komo rma, àhetx komo xarha, àhokyam xarha, omeroro. Tuna ymo yohokoso rma amna yakoro totxownà. Eryemtun ho amna yehtoko, amna neryewtaye, omeroro, amna yosoknar ho. Khoryenkom yakoro amna nàrwonàmye. Ohxe àtotxoko, ketxkonà, nyamoro, amna wya. Ohxe ehtxoko, kekon xarha amna, àwyanye.
5 Mas, quando chegou o dia de irmos embora, nós continuamos a nossa viagem. Aí aqueles irmãos, com as esposas e filhos, nos acompanharam até fora da cidade; e todos nós nos ajoelhamos ali na praia e oramos.
6 Àro wyaro amna wya katxhe rma, kanawa ymo yaka amna nosonkahye. Bàn kom yaka harha totxownà, nyamoro ha.
6 Depois de nos despedirmos, embarcamos no navio, e eles voltaram para casa.
7 Txeru hoye amna ntoye. Pàtoryemayda hona amna nahatakaye. Àto amna nasanàmye. Txesusu mryenon komo yonyxe amna ntoye. Àhyawonye 1 me amna nenmahye.
7 Seguimos viagem, navegando da cidade de Tiro para Ptolemaida. Ali encontramos e cumprimentamos os irmãos e passamos um dia com eles.
8 Enmahàtxhe, amna ntoy xarha.
8 No dia seguinte partimos e chegamos à cidade de Cesareia. Ali fomos para a casa do evangelista Filipe e ficamos com ele. Filipe era um dos sete homens que haviam sido escolhidos em Jerusalém.
9 4 me nehxatxkonà, emsàr komo, omaso komo. Ànyomnà rma hak mokyam nehxatxkonà. Khoryenkom yokato yano me, amnye toto yehtxoho yokarymanye ro me nehxatxkonà, nyamoro ha.
9 Ele tinha quatro filhas solteiras que profetizavam.
10 Mexe nyhe amna nehxakonà, Feryepe màn yawo. Àto amna yehtoko rma, nomokye, toto. Akakmu rma noro ha. Khoryenkom yokato yano me, amnye toto yehtxoho yokarymanye ro me rma rha nehxakonà, Akakmu xarha. Noro ryhe nomokye, Xukneya yamtar hoye.
10 Alguns dias depois da nossa chegada, um profeta chamado Ágabo veio da região da Judeia.
11 Amna hyaka nomokye. Pawru yasotà yewekaye. Asotàthàr ke rma nehrowomye. Natahomomye xarha. Onà wyaro nkekonà, Pawru wya. Onà wyaro nhutwamohsehe, Khoryenkom yokato, owya, kekonà. Ayasotàthàrà on hamà. Àrotho ke kehrowomnyo. Katahomomnyo xarha. Àro wyaro rma rha, Xerusaryen ho oyehtoko, ayahomomyatxhe hampànà, Xuknewyana komo, kekon hatà. Ohrowomyatxhe xarha hampànà. Ayahohsetxhe xarha hampànà, Xuknewyanahnà komo wya, kekonà, Akakmu, Pawru wya.
11 Ele chegou perto de nós, pegou o cinto de Paulo, amarrou os próprios pés e as próprias mãos e disse: — O Espírito Santo diz isto: em Jerusalém o dono deste cinto será amarrado assim pelos judeus e será entregue nas mãos dos não judeus.
12 Àro wyaro amna wya entxatxhe rma, onà wyaro amna nkekonà, Pawru wya. Xerusaryen hona àtohra mpàn exko, kekonà amna, teryewrye ro. Àro wyaro rma rha nketxkon xarha, Sesaryeya hon komo, Txesusu mryenon komo rma.
12 Quando ouvimos isso, nós e os irmãos de Cesareia pedimos com insistência a Paulo que não fosse para Jerusalém.
13 Onà wyaro haxa amna yoyukye, Pawru. Àsok tawro uro meryehoketxow harha, kekonà, amna wya. Àsok tawro owratetxow harha, rohnànà. Xerusaryen hon komo wya rahomomnyàr hona oseryehpàra rma wehxaha, kekonà. Txesus yanoto me ryehtxoho hoye ro rowayehketxow hana, Kohkom yanoto me ryehtxoho hoye ro mak ha. Rowayehrà hona rma oseryehpàra ro mak wehxaha, kekonà, Pawru, amna wya.
13 Mas ele respondeu: — Por que vocês choram assim e me deixam tão triste? Eu estou pronto não somente para ser amarrado, mas até para morrer em Jerusalém pela causa do Senhor Jesus.
14 Amna rwonà yonytxahra ro mak nehxakonà. Àro ke amna natàknaye. Tano me ro hak ohxe amna yenyo, Kohkomo, kekon haxa amna.
14 E não conseguimos convencê-lo a não ir. Então desistimos e dissemos: — Que seja feita a vontade do Senhor!
15 Sesaryeya ho mexe nyhe amna yexetxhe, amna nosonyhoryeye, amna tonàr horà. Xerusaryen hona amna ntoye.
15 Depois de passarmos alguns dias ali, juntamos as nossas coisas e fomos para Jerusalém.
16 Amna yakoro totxownà, Txesusu mryenon kukuru komo, Sesaryeya hon kukuru komo rma. Xerusaryen hona amna yahatakatxhe rma, amna yatxownà, Menason màn yaka, àro yawo roro hak amna yehtxoho me. Xeprye yamtar honotho me nehxakon hatà, Menasonà. Amnyehra rma haxa Txesusu yahosnyenhàrà rma mok nehxakonà.
16 Alguns irmãos da cidade de Cesareia nos acompanharam e nos levaram à casa onde íamos ficar hospedados. O dono da casa era Menasom, natural da ilha de Chipre. Fazia muito tempo que ele era cristão.
17 Xerusaryen hona amna yahatakatxhe rma, teryehorye amna yotakmetxownà, Txesusu mryenon yonye ro komo.
17 Quando chegamos a Jerusalém, os irmãos nos receberam com muita alegria.
18 Enmahàtxhe, Txaku yonyxe amna ntoye, Pawru yakoro. Àto nehxatxkonà, Txesusu mryenon yonye ro komo, omeroro.
18 No dia seguinte Paulo foi conosco até a casa de Tiago para se encontrar com ele. E todos os presbíteros da igreja estavam presentes ali.
19 Komokno, kekonà, Pawru, àwyanye. Noskarymatxehkaye, àwyanye. Khoryenkomo hyaka tatamoketxhàràtho yokarymatxehkaye. Khoryenkomo wya Xuknewyanahnà komo yowakryetxhàràtho rma yokarymatxehkaye, Pawru, Txaku komo wya.
19 Então Paulo os cumprimentou e deu um relatório completo de tudo o que Deus tinha feito por meio dele entre os não judeus.
20 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, ohxe xaxa nay hamà, Khoryenkomo, ketxkonà, nyamoro ha. Onà wyaro nketxkon xarha, Pawru wya. Rowtà y, amna enytxako, ketxkonà, àwya. Thenyehra rma haxa natxhe, Xuknewyana komo, Txesusu yahosnyenhàyamo, Xerusaryen hon komo rma. Yaken mew me rma natxhe, ketxkonà. Nyamoro rma, onà wyaro kany me natxhe. Moyses heno wya kàyweronàhyamatxho kom yawo ro tehxorye xaxa mpànà natxhe ha, Txesusu mryenon komo, omeroro, kany me natxhe, nyamoro ha, ketxkonà, Txaku komo, Pawru wya.
20 Depois de o ouvirem, todos eles deram graças a Deus e disseram a Paulo: — Veja bem, irmão! Há milhares de judeus que se tornaram cristãos e todos eles são fiéis à
21 Onà wyaro oyokarymetxoko, anar komo, àwyanye. Moyses heno nmenhothàràtho yawo rohra harha ehtxoko, kany me naha, Pawru, Xuknewyana komo wya, anaro rha owto hon komo wya, Xuknewyanahnà wawon komo wya, ketxoko, ohoko, ketxkonà, Txaku komo, Pawru wya. Omuru komo yanyyokohra ehtxoko, kany me naha, Pawru, àwyanye, ketxoko. Khoryen heno komo rwonàmàthàràtho yawo rohra harha ehtxoko, kany me naha, Pawru, àwyanye, ketxoko, ohoko, ketxkonà, Txaku komo.
21 Eles ouviram dizer que você ensina os judeus que moram em outros países a abandonarem a Lei, dizendo a eles que não circuncidem os seus filhos, nem respeitem os costumes dos judeus.
22 Àsoke ryhe tehxatxowà, ketxkon xarha. Àsoke ryhe tehxatxowà. Oyokaytà yonytxetxow hamà. Tan oyehtxoho rma yonytxetxow hamà, ketxkonà, Txaku komo.
22 O que vamos fazer? Com certeza eles já ouviram dizer que você chegou.
23 Àro ke, onà wyaro amna nkehe, owya, ketxkonà, Pawru wya. Onà wyaro ryhe exko. Kàyweronàhyamatxho kom yawo ro osonyhoko, àwyanye, ketxkonà. Tan natxhe, toto komo, 4 komo rma. Khoryenkomo wya noskarymetxoko, àhyaka tatamoknyàr kom horà, ketxkonà, Txaku komo. Tàrwonàmàthàyam yawo ro tesnàr komo xe natxow hatà, nyamoro ha.
23 Portanto, faça o que vamos dizer: estão aqui entre nós quatro homens que têm de cumprir uma promessa a Deus.
24 Àro ke, Khoryenkom màn yonye ro komo hyaka tetxow hatà, tosonyhoryenàr kom horà, kàyweronàhyamatxho kom yawo ro tehtxoho menye, ketxkonà. Nehpoketxow xarha tà, àro yawo ro rma rha tehtxoho menye. Àro ke, omoro ryhe àtoko, nyamoro yakoro, ketxkonà. Omoro ryhe, okno ànàmrà komo ehekatko, otxenyerun hona, àwyanye Khoryenkomo yowakryetxho me. Omoro ryhe osonyhoryek xarha, nyamoro wyaro rma rha, ketxkonà. Àro wyaro oyehtoko, onà wyaro oyokarymetxow hamà, Xerusaryen hon komo, omeroro. Kàyweronàhyamatxho kom yawo ron me nay hamà, Pawru, ketxhe, ohoko. Yaworohra Pawru yokarymetxok hamà, anar komo, ketxhe xarha, ohoko, ketxkonà, Txaku komo, Pawru wya.
24 Então vá, tome parte com eles na cerimônia de purificação e pague a despesa para que eles possam rapar a cabeça . Assim todos saberão que não é verdade o que se diz de você. Pelo contrário, vão ficar sabendo que, de fato, você vive de acordo com a Lei de Moisés.
25 Xuknewyanahnà kom haxa ryhe, Txesusu yahosnyenhàyamo rma, anar me natxhe, amna wya, kàyweronàhyamatxho kom hoko, ketxkon xarha, Txaku komo. Anar me amna nhutwetxkonà. Amna nmenhoye, àhyakanye, ketxkonà. Onà wyaro marma amna nkekonà, àwyanye. Thoryenà ro komo wya woto yàmyatxow hamà, anar komo okukur komo rma, tàwyanye ewakryenàr horà, kekonà amna. Àro wyaro tàmsahotho hoye tonohra ehtxoko, kekonà amna, àwyanye, ketxkonà, Txaku komo. Woto komo kamsukutho yonhàra ro mak ehtxoko, kekon xarha amna. Awehxahotho me woto yehtoko, tonohra ehtxoko, àkamsuhtahra esnàr ke, kekon xarha amna. Wos hokohra ehtxoko. Ohetx mehra ehtoko, wos hokohra ehtxoko, kekon xarha amna. Onyo mehra ehtoko, kàrà hokohra ehtxoko, woràskomo komo y, kekon xarha amna, Xuknewyanahnà komo wya, ketxkonà, Txaku komo, Pawru wya.
25 Mas, quanto aos não judeus que se tornaram cristãos, nós já mandamos uma carta a eles, dizendo o seguinte: “Não comam carne de animais que foram oferecidos em sacrifício aos ídolos, nem sangue, nem carne de nenhum animal que tenha sido estrangulado. E também não pratiquem imoralidade sexual.”
26 Àro ke toye, Pawru, toto kom yakoro, 4 kom yakoro rma. Enmahàtxhe, tàyweronàhyamatxhàyam yawo ro nosonyhoryetxownà hatà, nyamoro rye, Pawru xarha. Totxownà xarha tà, Khoryenkom màn yonye ro komo hyaka. Amna nosonyhoryeno, ketxkon hatà, àwyanye. Amna nosonyhoryeno. Amna yosonyhoryenàr hoko rma, 7 me amna nenmahyan hamà, kàyweronàhyamatxho kom yawo ro, ketxkon hatà, Pawru komo. Àro yawo ro rma rha, okno amna nàmyaha, 7 me enmahàtxhe, amna yosonyhoryetxehkatxhe rma, ketxkon hatà, Pawru komo, Khoryenkom màn yonye ro komo wya.
26 Então Paulo falou com os quatro homens e, no dia seguinte, tomou parte com eles na cerimônia de purificação. Depois entrou na área do Templo para avisar quando iam terminar os dias da purificação, isto é, a ocasião em que cada um dos quatro homens deveria oferecer o seu sacrifício.
27 Taa. 7 me enmahpàra rma hak nehxakon hatà, Pawru. Osonyhoryetxehkahra rma hak nehxakon hatà. Àtoko rma Pawru yonytxownà hatà, Xuknewyana komo, Aaseya yamtar hoye omohxemo komo rma. Khoryenkom màn yawo noro yehtoko, nenytxownà hatà. Àro ke, toto komo yowakàhkahnohtxownà hatà, noro hoko. Nahohtxownà hatà, txom.
27 Quando os sete dias da purificação estavam para acabar, alguns judeus da província da Ásia viram Paulo na área do Templo . Então atiçaram a multidão, agarraram Paulo
28 Onà wyaro nketxkon hatà, teryewrye ro, toto komo wya. Toto komo y, Ehsayewyana komo y, omohtxoko. Amna akoronomatxoko, ketxkon hatà. Atxke naha, mosonà. Anar me hananàhno yeryaha. Xuknewyana komo wàràhyakehe, ketxkon hatà. Kàyweronàhyamatxho komo xarha wàràhyakehe. Khoryenkom màn xarha wàràhyakehe, mosonà, ketxkonà rma haryhe tà, Pawru hoko. Khoryenkom màn yaka Kryekyana komo yokyako. Àro wyaro rma nanàhnohyako. Enyhoru rotho rma yanàhnohyako, mosonà, ketxkonà rma haryhe tà, Pawru hoko.
28 e começaram a gritar: — Israelitas, nos ajudem! Este é o homem que vai pelo mundo inteiro falando a todas as pessoas e dizendo mentiras contra o povo de Israel, a
29 Yaworohra mak noro yokarymetxkon hatà. Xerusaryen ho Pawru yakoro nehxakonà, Tàrofemu. Kryekyana rma noro ha, Ehfesu hoye omohsaho rma, Aaseya yamtar hoye omohsaho rma. Pawru yakoro noro yonytxownà hatà, Xuknewyana komo, Aaseya yamtar hoye omohxemo komo. Àro ke, onà wyaro nketxkonà rma haryhe tà. Khoryenkom màn yaka Tàrofemu yaryak hamà, Pawru, ketxkonà rma haryhe tà, yaworohra mak hatà.
29 Eles disseram isso porque tinham visto Trófimo, que era de Éfeso, na cidade com Paulo. E pensavam que Paulo o havia levado para dentro da área do Templo.
30 Àrwonàmàthàyam hoye ro, Pawru hoko ewakhàra rma haxa nehxatxkon hatà, Xerusaryen hon komo, omeroro. Àto rye rma haxa kàtatxownà hatà, àhoko. Txom, nahohtxownà hatà. Khoryenkom màn yaye nàhpexehtxownà hatà. Ahatakatxhenye rma, Khoryenkom màn yahutxownà hatà, àhotar yonye ro komo.
30 A confusão se espalhou por toda a cidade, e o povo veio correndo de todos os lados. Eles agarraram Paulo, e o arrastaram para fora da área do Templo, e fecharam os portões.
31 Pawru yotahatxahke nehxatxkon haryhe tà, toto komo.
31 Quando a multidão já ia matar Paulo, o comandante das tropas romanas recebeu a notícia de que toda a cidade de Jerusalém estava em revolta.
32 Àro wyaro tàwya enytxatxhe rma, karyhe toy hatà, noro ymo ha. Arymano ynye ro komo yarày hatà, takoro. 100 komo yoh komo xarha yarày hatà. Karyhe totxownà hatà, toto komo hyaka. Dow dow dow dow, Pawru heno yotahetxkon hatà, toto komo. Tàwyanye arymano ynye ro komo yonyetxhe rma, natàknatxownà hatà.
32 Então reuniu depressa alguns oficiais e soldados e correu para o meio do povo. Quando a multidão viu o comandante e os soldados, parou logo de bater em Paulo.
33 Àhyakanye haxa toy hatà, arymano ynye ro komo yohà. Pawru yahohsoy hatà, arymano ynye ro komo wya. Nasohtohoy xarha tà, yawaka ke, osoraka ro hatà. Onok mosonà, kekon hatà, Pawru hoko. Onok mosonà. Àsok nahko haryhe, kekon hatà, toto komo wya.
33 Aí o comandante chegou perto de Paulo, prendeu-o e mandou amarrá-lo com duas correntes. Depois perguntou: — Quem é este homem? O que foi que ele fez?
34 Anar me rha nàrwonatxkon mak hatà, toto komo, teryewrye ro. Natmeryketxkonà rma haxa mak hatà. Àro ke uhutwahra rma nehxakon hatà, noro ymo. Bàn kom yaka moson atxok ha, kekon hatà, àro ke, arymano ynye ro komo wya.
34 Mas na multidão uns gritavam uma coisa, outros gritavam outra. A desordem era tão grande, que o comandante não pôde descobrir o que havia acontecido. Então mandou que os soldados levassem Paulo para dentro da fortaleza .
35 — ausente —
35 Quando chegaram perto da escada, os soldados tiveram de carregar Paulo por causa da violência da multidão
36 — ausente —
36 que vinha atrás, gritando: — Mata! Mata!
37 Àro yarye tàtotxhenye rma, bàn kom yaka owompaya nehxatxkon hatà. Àtoko rma, onà wyaro nkekon hatà, Pawru, arymano ynye ro komo yohà wya. Rorwonàmrà xe wehxaha, ayakoro, kekon hatà, àwya, Kryekyana komo rwon yaw hatà.
37 Quando iam levar Paulo para dentro da fortaleza, ele disse ao comandante: — Me dê licença para falar uma coisa com o senhor. O comandante perguntou: — Você sabe falar
38 Exetyana ymo me haxa khutwan haryhe. Homayana komo yarymatxahke nehxak hatà, noro ymo ha, kekon hatà. Àhyaka nohsamnohyatxok hatà, waha komo, 4 mew kom hatà. Ahehnaka naryatxok hatà, noro ymo ha, kekon hatà. Noro ymo mehra kat manaye, kekon hatà, arymano ynye ro komo yohà, Pawru wya.
38 Por acaso você é aquele egípcio que algum tempo atrás começou uma revolução e levou quatro mil terroristas armados para o deserto?
39 Neyukye hatà, Pawru. Norohnà uro, kekon hatà. Xuknewyana haxa uro, Tahsu honotho rma, Seryeseya yamtar honotho rma. Anaro owto yoho rma haxa naha, rowtotho, kekon hatà. Rorwonàmrà xe wehxaha, toto kom yakoro, moxam yakoro, kekon hatà, Pawru.
39 Paulo respondeu: — Eu sou judeu, nascido em Tarso, cidade muito importante da região da Cilícia. Por favor, me deixe falar com o povo.
40 Hàà, kasko kahpa, kekon hatà, arymano ynye ro komo yohà. Kasko kahpa, àwyanye.
40 Então o comandante deixou. Paulo ficou de pé na escadaria e fez um sinal com a mão para o povo, pedindo silêncio. Quando todos ficaram calados, Paulo começou a falar em hebraico . Ele disse:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.