2 Coríntios 12

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Koskarymeno rma hamà. Roskarymantoko rma, ohxe ronyhera rma manatxow hana. Koskarymehe rma. Àsok hana enyhoru wenyey ha. Rosenyetnàrà wyaro enyhoru wenyey hamà. Kohkomo ryhe nenyhoye, rowya.
1 Ayu boro ana’ora’ara’at. Baise boro men imaim tanab. Ayu anarabon Regah ana i’inan ai’itah naatu abistan hirererereb ai’itah imaim anao kwananowar.
2 — ausente —
2 Ayu aso’ob kwamur etei 14 Keriso ana baitumatumayan orot ta bai au mar yen, yatetoro’ot mar ana ruf baitonin wanawanan run. Men taso’ob biyan tutufin yen o ayubin tabaratait yen. Ayu men aso’ob God akisin so’ob.
3 — ausente —
3 Ayu aso’ob nati orot, men aso’ob biyan tutufin yen o i anuninawat tabaratait yen. God akisin so’ob.
4 — ausente —
4 I yen in Paradise, naatu nati’imaim tur nonowar i ananowarin ta, men karam boro tanao tanakubuna.
5 Àro wyaro ranàmàthàr hok haxa ryhe, koskarymehe. Roskarymantoko rma, ehonomnà ryhe uro kahra rma wehxaha. Norohnàtho me ryexetxhàràtho marma wekarymehe, owyanye.
5 Imih orot nati na’atube boro isan ana’ora’ara’at, baise men ayu isou ana’ora’ara’at.
6 Rowya ehonomnà uro tatok haxa, tàywenyeken mehra rma roskarymanàràtho haryhe, yaworon me rma roskarymanàràtho haryhe. Àro wyaro oskarymahra mak wehxaha. Ehonomnà uro kahra rma wehxaha. Àsok tawro hana. Roskarymatxho hoye rohra rma, ehonomnà me ryehtxoho hutwanàr xe wehxaha, owyanye. Owyanye ohxe ronytxoho hoye ro haxa, ohxe ronytxatxho hoye ro xarha, ehonomnà me ryehtxoho hutwanàr xe wehxaha, owyanye.
6 Ayu anakok ana’ora’ara’at na’at, men koko’aw kwanarouw kwanao, anayabin ayu turobe ao. Baise boro men ana’ora’ara’at, anayabin ayu abistan ao kwanonowar naatu kwa’i’itin men akokok o yait ta a not yate’eka inanot wabu inabora’ah.
7 Tàwya kahe yaka ranàmàtxhe, enyhoru rma haxa yonyhoye, Kohkomo, rowya, thenyehra rma haxa mak ha. Àro hoye ro, ehonomnà me rma haxa kosonyakon hana. Àro ke, ryeryewhamnohye, Kohkomo, eherya wya. Noro yano me rma ryeryewhamnohyakon hamà, Satanas yanoto. Ewekhàrà wya kwothàrà wyaro, teryewrye rma haxa nehxakonà, ryeheryanà. Àro wyaro ryeryewhamnohye, Kohkomo, ehonomnà me rma haxa rosonyàr hona.
7 Ayu men nati ina’inan gewasih God isou iwa’an irerereb ai’itah isah ao’omih. Baise Satan ana tounamatar iyafar na biyou kokoramaim yi bai’akiru isan.
8 Àro ke kàrwonàmye, Kohkom yakoro. Ryeheryanàtho towko nyhe, rohyaye, àkaye, teryewrye ro, àwya. Àro wyaro rma rha àkay xarha, àkay xarha, 3 me rma àro wyaro àkaye, Kohkomo wya.
8 Mar tounu Regah isan ayoyoban iti yare kakafin biyu’une tabosair isan.
9 Onà wyaro haxa nkekonà, rowya. Àro wyaro rma exko, kekonà. Enyhoruhnu rma, ronewakryenàrà ro me rma manaha. Rowya oyowakryetxho hoye ro menàmyaha, ohxehra oyehtxoho, kekonà. Ahoxemra oyehtoko rma, ohnawo roro rma haxa naha, rahoxetà. Ohnawo rahoxet yehtxoho hutwany me rma haxa manaha, ahoxemra rma oyehtok mak ha, kekonà, Kohkomo, rowya.
9 Baise ayu isou eo, “Ayu au manaw kabeber o isa i karam, Ayu au fair i iyab teriririm fair ebitih.” Isan imih ayu boro ana’ora’ara’at aniyasisir gagamin na’in ayu ariririm isan, saise Keriso ana fair tafu namara’at.
10 Noro yahoxetà yonyhonàr xe wehxaha. Àro ke, ohxehra ryehtoko, teryehorye rma wehxaha, àro hoye ro tahoxerye tonyxem me noro yesnàr ke. Teryehoryemà rma, ahoxemra ryehtxoho wenàmyaha. Toto komo wya rowàràhyakatxho xarha, àwyanye ryeryewhamnohtoho xarha, roho rma haxa ohxehra ryehtxoho xarha, tàywenyeke tehxe ro ryehtxoho xarha, wenàmyaha. Àsok tawro hana. Ahoxemra ryehtoko, tahoxerye rma wehxaha, noro yahoxet yano me mak ha.
10 Nati isan Keriso wabinamaim ariririm baise abiyasisir, tur kakafin, bowabow fokarih, yawas o morob, yare ta ta fokarih. Anamaramaim ariririm ayu fair abaib.
11 Tàywenyekeno wyaro koskaryman hamà. Àsok tawro hana, yaworohra owyanye rokarymanàr ke hamà. Ohxe xaxa naha, Pawru, kany me tehxorye manatxhe haryhe. Àro wyaro kahra mak mehxatxkon hatà, rohoko. Norohnàtho me uro menyatxow hamà. Ahananàhnye komo yosnaka uro menyatxow hamà. Kryestu nànyaknyàrà ro me xaxa amna naha, kany komo rma yosnaka uro menyatxow hamà. Onà wyaro haxa àkehe, owyanye. Norohnàtho rma, nyamoro yosnakahra rma wehxaha.
11 Ayu au sinaf i boun hai not meyemeye na’atube, baise kwa kwa’ora’ahu ayu anasinaf. Kwa karam ayu isou boro baibasit tur kwatao, anayabin ayu i men kafa’imo orot fairu boun iti tounamatar hai fair gagamih na’atube, ayu i yabin en.
12 Awawonye ryehtoko, Kryestu nànyaknyàrà ro me kosonyhekon hamà, owyanye. Yaworon me rma kosonyhekon hamà. Thenyehra teryewhamnohsom me wehxakonà, ohsànàhpàra rma. Àro yonàmnye rma, Khoryenkomo yahoxetà wenyhekonà, owyanye. Onyhoryeno weryakonà. Eryehokano rma weryakonà. Àro hoye ro, Kryestu nànyaknyàrà ro me kosonyhekon hamà, owyanye.
12 Anamaramaim ayu bairit tama’am, ayu yataunub naatu ina’inan, men tisinaf emamatar asinaf himatar naatu baifofofor fairih maiyow kwa wanawanamaim asinaf himatar, iti ebiturobe ayu i kwa a turabarayan.
13 Anar komo yosnaka towakryexem me katà mehxatxkonà. Anato rha tohsamnohsomà ro komo rma yosnaka towakryexem me katà mehxatxkonà. Àna matà, nyamoro wyaro rma rha towakryexem me rma haxa mehxatxkonà, rowya ahananàhrà kom ke. On hok marma nyamoro wyarohra mehxatxkonà. Uro ewakryetxoko, rowya ahananàhàtxhet komo rma, kahra wehxakonà, owyanye. Àro wyaro kahra ryehtxoho rma, atxke kat nehxakonà, owyanye.
13 Ayu au sinaf mi’itube isa asisinaf i na’atube ekalesia sabuw etei isah a sisinaf. Ana veya ta ayu men kafa’imo ubar aitimih kabay yai’in ayu baibaisu isan. Abistan kakafin asisinaf kwaninatbuhuruwu.
14 Mexehra komokyaha, ohyakanye. Asako ro omohsahotho rma, komokyaha xarha, mexehra mak ha. Romoknàtoko rma, uro ewakryetxoko kahra rma wehxaha, owyanye. Otxenyerun komo yahosnàr xehra rma wehxaha. Ohxe oyesnàr komo xe haxa wehxaha. Àro ke, uro ewakryetxoko kahra rma wehxaha, owyanye.
14 Iti boun i mar baitounin ayu abobogaigiwas anan kwa aninanawani. Ayu au naa isan boro men aniwa’an nafokar anayabin ayu men akokok kwa a sawar, ayu akokok i kwa. Kek i men karam hinah tamah hinakaifih baise hinah tamah i karam kek hinakaifih
15 Àro ke, kosoxanomkahnohyaha, oyowakryenàr kom horà. Tosoxanomkahnohsomà rma, teryehorye rma wehxaha, ohnawonye ohxe rma haxa oyesnàr kom horà. Oxenye rma haxa wehxaha. Axan komo rma xehra kat manatxowà.
15 Ayu i abiyasisir gagamin na’in, ayu au sawar etei kwa isa abi’asrouwen naatu au fair etei anit kwa a baibais isan. Kwa isa ayu abi yabow kwanekwan, naatu aisimamih ayu isou men kwabiyabow gewas?
16 Onà wyaro nketxow hamà, okukuru komo. Konkuhtotxownà, Pawru, towakryenàr horà, ketxow hamà. Uro ewakryetxoko kahra nehxakon hamà, yaworo nken hamà, konkuhtotxownà mak ha, towakryenàr horà, txenyerunuthuyamo yanàr horà, ketxow hamà, rohoko.
16 Isan imih iti tur ao i kwabibasit, ayu men kwa bit ait. Baise sabuw afa boro ayu isou hinao, ayu i ah atain abifufuwen.
17 Oyonkuhtohrany mak wehxakonà. Ohyakanye rowya rowtà komo nyaknyetoko, oyonkuhtohranye wehxakonà. Otxenyerunuthuyamo yanàr xehra mak wehxakonà. Oyonkuhtosony katà ànyahtxownà, owyanye.
17 Ayu oro’orot aiyunih hinanamaim ayu kwa abainuwi?
18 Àtok hampànà, àhyakanye, àkekonà, Txetu wya. Noro yakoro kowtà komo xarha ànyakye. Oyonkuhtotxownà katà, Txetu. Oyonkuhtohrany mak nehxakon hamà. Noro wyaro rma rha oyonkuhtohranye wehxakonà. Àme rye rma amna nehxakonà, ohokonye.
18 Ayu Titus aifefeyan i boro tuwat ta hairi hinan kwa hininanawani.
19 Àro wyaro thenyehra rma haxa koskarymano, owyanye. Onà wyaro màketxow hana. Noskarymeko hxak hamà, khonanye tekurunhonàr horà, màketxow hana. Onà wyaro haxa àkehe, owyanye. Khoryenkomo nenyàr me ryhe, àro wyaro koskarymano. Kryestu yohà rma, àro wyaro koskarymano. Ronàhnàn komo y, ohxe nyhe oyesnàr kom horà ryhe, àro wyaro koskarymano.
19 Kwa a not iti na’atube kwanotanot, aki mar etei asisinaftobon aki kwa anarufafari. Aiyabin! Keriso bibinanube aki abibinan, i aki awaimaim eo re God nanamaim aki tur ao’orerereb. Are au ofonah, sawar etei asisinaf, i kwa nibaisi isan.
20 Àsok tawro hana. Ohxe oyesnàr komo xe wehxan hamà. Anar me mak konyatxow hana, romoknàtoko. Oseryehokahnà me ronyàr xe manatxow hamà. Anar me mak uro menyatxow hana. Toseryehokaxem me uro menyatxow hana.
20 Ayu abirubir ana maramaim anan kwa anabinanawani, kwa a itinin i men ayu anotanot na’atube ana itimih naatu ayu kwana i’itu men kwa kwanotanot na’atube kwana itu. Ayu biyau ekakameyaw anayabin nati’imaim gamin ema’am, bobowen, yaso’ar etit erara’iy, kabat, bai’i’iyab, rarikasar, naatu hai ma men gewasih.
21 Ohyakany xarha romoknàtoko, kekhoken hana, ohokonye. Tekhokaxem me ronyhen hana, Khoryenkomo, owyanye. Ryekhokanàr hona rma koseryehyaha. Koseryehoken hana, okukuru kom hoko. Àsok tawro hana. Amnyehra atxke nehxatxkon hamà, okukuru komo. Àhoyen komo rma, thenyenohnà komo rma, atxke roro rma natxow hana. Anar me harha tanhànàthàyamo yonyhera rma natxow hana. Amnyehra atxke texetxhàyamo wyaro, atxke roro rma natxow hana. Anaro rha tanhàn kom hoko rma natxow hana. Anaro rha wos hoko rma natxow hana. Woràskomo komo xarha, anaro rha kàrà hoko rma natxow hana. Tweromnà rma, tanhàn kom hoko rma haxa natxow hana. Àro wyaron kom hoko rma koseryehoken hana, ohyakanye romoknàtoko.
21 Ayu abirubir anamaramaim anan biya ana titit maiye, kwa namaim ayu au God boro au yawas nayara’iy naham, naatu sabuw moumurih marasika kakafih hisisinaf isan boro anarererey. Anayabin kwa i dogoroh kato men kwainatbuhuruwen, naatu baiwa’an ana bainikinik. I boro’ika kwama kwabi’a’it.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.