Mateus 25
Cohamacʉ Yare Yahari Tjuel (GVC) vs VC
1 Ã yoa Jesu pari turi to tʉhotua mehne õ sehe ni piti dahre buhe namore tjoa:
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Tina mehne macaa numia cinco numia tʉho masiera numia jiha. Paye numia sehe cinco numia tʉho masia numia jiha.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Tʉho masiera numia sehe ti sihãa pocare, posa tia pocare naamaha. Paye pocare se posa tia pocare ti pihtichʉ ti pioborire naaeraha.
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 Tʉho masia numia sehe ti sihãa poca se posa tia pocare naaha. Paye se poca cʉ̃hʉre naaha.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Ã jia wamomaca dʉhtehtiro to bajuerachʉ tí numiare wʉjo purĩchʉ carĩa wahaha.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 Ã ti carĩni baharo ñami dacho macai sañurucuro coa taha: “Tʉhoga. Wamomaca dʉhtehtiro taro coa tara. Tirore piti bocana taga”, ni sañurucuro coa taha.
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 To ã nino coa tachʉ tʉhoa tí numia wahcã, ti sihãa pocare cahnoha.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Ã yoaa tʉho masiera numia sehe paye numia tʉho masia numiare õ sehe niha: “Sã sihãa poca yatia nina. Ã jina mahanocã mʉsa ya sere waga sãre”, ni sinimaha tí numia.
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Ti ã sinipachʉta tʉho masia numia õ sehe ni yʉhtiha: “Sã ya se mari jipihtinare mʉ sʉeraboca. Ã jina se cjʉainare mʉsa basi nuchʉna wahaga”, ni yʉhtiha tʉho masia numia sehe.
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 Ti ã nichʉ tʉhoa, tʉho masiera numia sere nuchʉa wahaha. Ti ã wahari baharo wamomaca dʉhtehtiro wihiha. Ã to wihichʉ ñʉa ti yare cahno tuhsʉri numia tʉho masia numia tirore piti bocaha. Piti boca, to wamomaca dʉhteri bose nʉmʉpʉ tiro mehne ñʉa wahaha. Tuhsʉ, bose nʉmʉre ti yoari wʉhʉpʉ paina mehne tí numia ti sãari baharo, sopacare bihanocaha.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 Baharopʉ tʉho masiera numia sehe wihimaha. “Pʉhtoro, sãre pjõohga”, nimaha tí numia.
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 “Potocã mʉsare niita nija. Mʉsare masieraja yʉhʉ”, niha tiro tí numiare.
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 ’Ã jina tʉho masia numia ti yare ti noano cahno tuhsʉ ti cohtariro seheta yʉ tahtore noano cohtaga mʉsa cʉ̃hʉ. Yʉ tjua tahti dachore tí hora cʉ̃hʉre ne masierara mʉsa —ni yahure Jesu.
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 Ã ni yahu tuhsʉ to tʉhotua mehne õ sehe ni piti dahre buhe namore tjoa:
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 ’Ã cohta dutiro ti wihbo masino puro tinare niñeru tʉrire waha. Cʉ̃irore cinco tʉri wapa bʉjʉa tʉri uru tʉrire waha. Pairore pʉa tʉ waha. Pairore cʉ̃ tʉ waha. Tinare wa tuhsʉ, wahaa wahaha.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Ã yoa cinco tʉri to wariro dóihta to wahari baharota tí tʉri mehne paye barore nuchʉha. To nuchʉrire painare duaha. To duari wapa diez tʉri waro wapataha tiro. Ã jiro diez tʉri cjʉaha.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Ã yoa pʉa tʉ to wariro dóihta to wahari baharota tí tʉri mehne paye barore nuchʉha. To nuchʉrire painare duaha. To duari wapa pititia tʉri waro wapataha tiro. Ã jiro pititia tʉri cjʉaha.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Cʉ̃ tʉre to wariro sehe copa saha, tí tʉre yaha, tí copapʉ nʉono.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 ’Yoari pja baharo ti pʉhtoro wihiha. Ã wihiro to niñeru tʉri mehne ti ñaha namorire quihõno taro tirore dahra cohtainare pjirocaha.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Ã to pirocachʉ cinco tʉri to wariro cjiro to pʉhtoro cahapʉ sʉ, diez tʉri wiaha tirore. “Cinco tʉri yʉhʉre ware mʉhʉ. Ñʉjʉta. Tí tʉri mehne paye cinco tʉrire ñaha namohi”, niha tirore.
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 “Noano yoari jire mʉhʉ. Mʉhʉ noariro, yʉ dutiriro seheta yoariro jira. Mahanocã mehne noano yoare mʉhʉ. Ã jicʉ mipʉre mʉhʉre pjíro mʉ dahrahtore cũihtja. Ã jicʉ yʉhʉ mehne wahchega mʉhʉ”, niha to pʉhtoro.
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 Ã yoa pʉa tʉre nariro cjiro to pʉhtoro cahapʉ sʉ, yahuha tirore: “Pʉa tʉ yʉhʉre ware mʉhʉ. Ñʉjʉta. Tí tʉri mehne paye tʉri pʉa tʉ ñaha namohi”, niha tiro.
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 “Noano yoari jire mʉhʉ. Mʉhʉ noariro, yʉ dutiriro sehe yoariro jira. Mahanocãre noano yoare mʉhʉ. Ã jicʉ mipʉre pjíro mʉ dahrahtore cũihtja. Ã jicʉ yʉhʉ mehne wahchega mʉhʉ”, niha to pʉhtoro.
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 Ã yoa cʉ̃ tʉre nariro cjiro to pʉhtoro cahapʉ sʉ, yahuha tirore: “Pʉhtoro, mʉhʉ paina sehere tuaro dahra dutiriro jira. Ã tuaro dahra dutiriro jicʉ toaa maerariro jipaihta tí dichare mʉhʉ nana.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Mʉ ã jiriro jichʉ mʉhʉre cuihi. Ã cuicʉ copa saha, tí copapʉ mʉ niñeru tʉre nʉohi. Ñʉjʉta. Õi jira mʉ niñeru tʉ”, niha tiro.
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 To pʉhtoro to ã nichʉ tʉhoro tirore õ sehe niha: “Mʉhʉ ñariro, capa bʉjʉriro jira. Yʉ toaa maerariro jipaihta tí dichare yʉ nariro jichʉ masina mʉhʉ.
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 Yʉ ã jiriro jichʉ ñʉcʉ ya tʉre niñeru wihbori wʉhʉpʉ wihboboa mʉhʉ. Mʉ ã wihbochʉ tina tí tʉre wiaapʉ paye niñeru wa namoboa tina”, niha pʉhtoro tirore.
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 Ã nino paina tirore dahra cohtainare dutiha tiro: “Niñeru tʉre maga tirore. Diez tʉrire cjʉariro sehere waga.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Cjʉainare wa namoihtja. Ã jia pjíro cjʉaahca. Cjʉaeraina sehere mahanocã ti cjʉapachʉta tíre maihtja.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Ahriro dahra cohtariro yaba cjihti jierara. Nahitianopʉ ñanopʉ cohãnocahga tirore. Tópʉ tiro tuaro tii, cahyaro mehne bahca dihorohca”, niha pʉhtoro —ni yahure Jesu.
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 Ã yoa Jesu õ sehe ni yahu namore:
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Ã yʉ dujichʉ, ahri yahpa macaina jipihtina yʉ cahai cahmachuahca. Ti ã cahmachuri baharo pʉa curua tinare tju waihtja. Ovejare ñʉ wihboriro to ovejare, to cabra cʉ̃hʉre to tju wariro seheta masare tju wa dapoihtja.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Ã tju wacʉ oveja yoaro sehe jiina noainare yʉ poto bʉhʉsehei bese dapoihtja. Ã yoa cabra yoaro sehe jiinare ñainare yʉ cõ bʉhʉsehei bese dapoihtja.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 Yʉ ã yoari baharo yʉhʉ jipihtina bui pʉhtoro sehe yʉ poto bʉhʉsehei yʉ bese dapoinare õ sehe ni yahuihtja: “Yʉ Pʉcʉ mʉsare noano yoare. Ahri yahpare bajuamehnenopʉ mʉsa ya cjihtire pʉhtoro to sʉho jirore cahno basayu tuhsʉre Cohamacʉ. Ã jina mipʉre to cahnoriropʉre jina taga.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Yʉ jʉca baachʉ mʉsa sehe yʉhʉre chʉare ware. Yʉ ñahma yapiochʉ yʉhʉre mʉsa sihõre. Mʉsa cahai yʉ tinichʉ yʉhʉre ñʉ masierapanahta yʉhʉre noano piti bocare mʉsa.
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 Suhti maerariro yʉ jichʉ ñʉna mʉsa sehe yʉhʉre suhti sãare. Dohatiriro yʉ jichʉ mʉsa yʉhʉre ñʉna tare. Peresui yʉ jichʉ cʉ̃hʉre yʉhʉre ñʉna tare mʉsa”, niihtja noainare.
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 Yʉ ã nichʉ tʉhoa tina yʉhʉre sinituahca: “¿Pʉhtoro dohse jichʉ mʉ jʉca baachʉ mʉhʉre chʉare wari sã? ¿Dohse jichʉ mʉ ñahma yapiochʉ mʉhʉre sihõri sã?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 ¿Dohse jichʉ mʉhʉre ñʉ masierapanahta mʉhʉre noano piti bocari sã? ¿Dohse jichʉ suhti maerariro mʉ jichʉ mʉhʉre suhti sãari sã?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 ¿Dohse jichʉ mʉ dohatichʉ o peresui mʉ jichʉ cʉ̃hʉre mʉhʉre ñʉna sʉri sã?” niahca yʉhʉre.
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 Ti ã ni sinituchʉ tʉhocʉ yʉhʉ pʉhtoro tinare yahuihtja. “Potocã mʉsare niita nija. Ahrina yʉ yaina mehne macariro wiho jiriro to jipachʉta, tirore mʉsa tó seheta yoare. Ã jirirore ã yoana, yʉhʉre yoaro seheta yoana nire mʉsa tinare”, ni yahuihtja.
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 ’Noainare yʉ ã ni yahuri baharo yʉ cõ bʉhʉsehei ducuinare yʉhʉ jipihtina bui pʉhtoro õ sehe ni yahuihtja: “Cohamacʉ to buhiri dahrehtina jira mʉsa. Yʉhʉ mehne tjuaena tjiga. Pichacapʉ wahaga mʉsa. Tí pichaca ne yatierara. Watĩno, to yaina anjoa cʉ̃hʉ ti jihtore tí pichacare yoare Cohamacʉ.
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 Yʉ jʉca baachʉ mʉsa sehe yʉhʉre chʉare waerare. Yʉ ñahma yapiochʉ mʉsa yʉhʉre sihõerare.
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 Yʉhʉre masierana mʉsa yʉhʉre piti bocaerare. Ã ñʉnocaboare. Suhti maerariro yʉ jipachʉta, yʉhʉre suhti sãaerare mʉsa. Dohatiriro yʉ jichʉ peresui yʉ jichʉ cʉ̃hʉre ã ñʉnocare mʉsa yʉhʉre”, ni yahuihtja tinare ñainare.
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 Yʉ ã nichʉ tʉhoa tina yʉhʉre sinituahca: “¿Pʉhtoro, mʉ jʉca baachʉ, mʉ ñahma yapiochʉ, sã masierariro mʉ jichʉ, suhti maerariro mʉ jichʉ, dohatiriro mʉ jichʉ, peresupʉ mʉ jichʉ dohse jichʉ sã sehe mʉhʉre yoadohoerari?” ni sinituahca yʉhʉre.
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 Ti ã ni sinituchʉ yʉhʉ tinare õ sehe ni yahuihtja: “Potocã mʉsare niita nija. Ahrina yʉ yaina mehne macariro wiho jirirore mʉsa ne yoadohoerare. Ã jirirore mʉsa yoadohoerana, yʉhʉreta ã yoana nire mʉsa”, ni yahuihtja tinare.
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Ã jiro tinare ã buhiri dahrerucurohca Cohamacʉ. Tí buhiri dahrea ne pihtisi. Ã yoa, noaina sehe jipihtia dachoripe noano jirucuahca —ni yahure Jesu.
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.