Romanos 9

Monoq Gotola Gosohaq (GAH) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Neza Kilistoni vegenala nounazo, gakó imane soza laminake lamaná litoze, gililo. Ómasímini Sikalahú nenémo nigika ale vávani okago nigikagú gakó nenémo hize lé onetago láa loko lo nolukumuve:
1 Ayu i Keriso wabinamaim tur anababatun ao, men abifufuwenamih. Anayabin dogorou naniyan atatatam Anun Kakafiyin ebibasit ayu abisa ao.
2 Neza Zuta vegenakumú miluma napa geleaká nouve. Zuta vegená mukí keza Izesuni ánigi ahulakumú nigikagú ahuu ahuu loaká noive.
2 Ayu dogorou wanawanan yababan awan karatan, naatu baiyufarir isan abiwa’an men ekakaram.
3 Gapo koló ilina nene, Zuta vegená nigive nagave kelémo vatí itive loko Ómasímo usí vizenimitoki nezáne Kilistoni geisa mikutí liminogo vávani uline.
3 Anayabin ayu au sabuw, biyau finimu turin naatu au rara anababatun, i wabihimaim mi’itube God tao rarafu. Naatu Keriso’one hita’afuru’umu atatit nabin,
4 Kezagi itó nezagi Isilae ve noune. Ómasímo vegenala gihila lelémo etó imó. Lá ike, mikasi gomopalaló aí lapanala lelepizimó, itó lo múnaheaká gakó itó Mosé lo hukoko li gakó lo limike, aí avogisaló minoko agepoka liliki minatave loko gapováa lelepizike gakó lamaná lo mololetamó.
4 saise Israel sabuw yawas hitab, God natunatunamih hitamatar: ana marakaw, ana obaibasit, ana obaiyunen tur hitab, kwafiren anababatun, naatu ana omatanen isah tirerereb.
5 Lá okago, leza avotege Avalahage Isakage monó ali mina ve keí kagapilamó zuha noune. Kilistó nene lelí vegená lugupe aleake utó imó nene Zakoponi mulusigutí utó imó neve. Nenemú Kilistokumú gili alévolé itanazo. Kilistó eza netá matá mukilímini Guivahani noimó nene Ómasi noive. Nenemú agepoka loko mino lúaló moloko minatunize. Lamaná.
5 Nati sabuw hai a’agir kwafe’en i Hebrew big ana kik owe’owen, imaim gin tanay boro tanan Keriso ana tufuw ana’an tanatit. God akisinamo sawar etei ana bonawiyenayan tanabora’ara’ah wanatowan wanatowan. Amen.
6 Lá onoimóza, Ómasímo netá matá ale utó oketatove loko limó nene haha amive. Zakoponi agapilamó zuha utó amó keza Ómasímo kelémo etó i vegená gihila lilí i asú amamó.
6 Baise God ana omatanen i men ta baifuwenamih, mar etei i yabih temamatar. Iti ao anayabin Israel sabuw etei hai tufuw ana’an i Israelane hitufuw, baise etei’imak boro men hinan Israel sabuw hinamataramih.
7 Itó Avalahani agapilamola noune liki linamoláate Ómasímini vegená gihila lilí i asú amamó. Nenemú Ómasímo Avalahani láa loko lo amimó: Gipaka makó negopa, Isakani agapilamola kéisigó geí mututoni inigave.
7 Na’atube Abraham ana rara’ane hitutufuw men etei Abraham natunatunamih. Bukamaim God iti na’atube eo hikirum inu’in kwaso’ob. “O natu Isaac ana rara’ane iti omatanen abit boro i hinab.”
8 Gakó nenémini mogonáa lá oko neve: Hanuva kugupegutí utó amó keza Ómasímini vegenala zuha lilí i asú amamó. Ómasímo netá ali lá itave loko lo moloketa gakó gili zagiaká nia vegená nene není vegenáne zuha gihila niave loko geleaká noive.
8 Tur iti na’atube ana kubuna kwananowar, God natunatun i men Abraham ana rara’amaim hitutufuw akisih ebowabowamih. Baise sabuw iyab omatanenane hitutufuw God natunatun i nati sabuw.
9 Ámina netakumú Ómasímo Avalahani agómulaló láa loko lo molotamó:
9 Anayabin God Abraham iti na’atube eomatan, Veya ayai’iya’imaim boro ana matabir naatu Sarah boro nataub kek orot nayai.
10 Itó nenegó nomive. Alika Lepekatoka ámina mogona utó imóma neve. Áisi nene avoteho Isakatoka lopé izegipa lositá geto molamó.
10 Men nati akisin baise kwana’itin, Rebecca auman toub kek kikif ya, tamah ta’imon ata’agir Isaac.
11 — ausente —
11 Anakubuna gewas kwananowar, kek kikif wanawanahimaim kek ta bai ana kok abisa yayakitifuw isan, naatu Rebecca iu, “Kek ain boro tain isan nabow.” Kek i men hitufuw,
12 — ausente —
12 naatu men sawar ta gewasin o kakafin hisinafumih, baise i ana yayakitifuwen tafanamaim bat ta rubin. Men i hai bowabowamaim ta rubinimih, en.
13 Itó Lepekani láa loko lo ami gakolímo gihila zikumú nene Ómasímo li gakó nene monó gotolagú láa liki gizinamóma neve:
13 Bukamaim hikirum inu’in kwaso’ob, “Jacob i ayu abiyabuw, baise Esau i ayu abifa’ifai.”
14 Nenemú nanave litune. Ómasímo lá oko oko moloko oaká noimó nenémo ma zová zeneihe. Íi, lá oko nomive.
14 God isan boro mi’itube tanao? I bowabow kakafin orot? Aiyabin anababatun!
15 Ómasímo Moseni láa loko lo amimóma neve:
15 Anayabin Moses isan eo, “Ayu orot babin yait ta anarurubin i boro anakabibir.”
16 Nenemú Ómasímo sele nolitímo vegenalita amuza moloko oko moloko oakakú voko alemive. Ómasímo agika hize lemeaká noikukó voko aleaká noive.
16 Isan imih sawar etei i men it sabuw takokok o tabowabowamaim emamatar, baise sabuw iyab God ana kokomaim ekakabibirih.
17 Palaoni nene Ómasímo lo ami gakó nene monó gotolaú láa liki gizinamóma neve:
17 Anayabin Buk Atamaninamaim hikirum inu’in, Moses Egypt hai aiwob orot isan eo, “Anayabin iti isan ayu abora’ahi efan yatetoro’ot ayara’ahi. Saise ayu au fair wanawanamaim anayai nabow naatu ayu wabu nara’at tafaram tutufin etei hinanowar.”
18 Nenemú Ómasímini mogonamú láa loko gilitunize: Áisi nene ve makó nigika hize amitove loko nene agika hize amitimóma neve. Itó Ómasímo ve makó agika hize lí itove loko nene hanuva hize lí itimóma neve.
18 Isan imih, God ebiyasisir sabuw iyab baibais tekokok boro nibaisih, baise sabuw iyab dogoroh efofokar boro niwa’an hinafokar.
19 Lá noiko, lugaloka láa loko lo nimitanimó nehe: Nenemú Ómasímo lihimatemú giligo nanamú golesa oaká noive. Ómasi eza netá matá makó alitave loko nololetiko, vegenalite gapo hizi lí itamoláa nomive.
19 Kwa orot ta ayu isau boro iti na’atube inao, “Aisimamih God aki ebi’ubari? Yait boro ana kok nakwahir?”
20 Loko litanimóza, vémage, nanakalotí Ómasímini gakó pelevesava zitane. Mikasi somogitana noane. Mikasi somo nenémo loló onoi vema ale viligoko geza volane nenéminoko loló onetataninazo loko lo amitihe. Lá oko nomive.
20 O i yait, orot maiyow aisim God awan kuyayafutifut? Noukwat men karam boro ana bu’urayan isan nao, ‘Aisim iti na’atube ibu’uru?’
21 Mikasi somo loló oaká vémini mogona lá oko neve: Ezáa agata gilike mikasitunú somo loló oaká noimó nene etoaká noive. Hamó mikasitunú nene lugáa nene vegenalitini mututoni loló oaká noimó nene lamanalímini loló oaká noive. Itó lugáa nene galatini mututoni itive loko golesámini loló oaká noive.
21 Orot noukwat bu’irayan i akisin ana kokomaim me ta’imonamaim noukwat boro rou’ab nabu’ir, ta hiyuw ana noukwat, ta veya maiyow baitab isan ana noukwat.
22 Lá onoimó nenazo, Ómasi eza somo nenéminiki nia vegená lugáa nene izapaló moloakalímini mututoni itó vo tolova oakalímini mututoni nia vegená keí nogosani kimitove loko geleake, alika kipilitikumú asenini zeketoloko vimó. Eza lihimáikumú izapaló moloaká noimó itó zámuzagi noimó nenémini mogona kelepizinogo lá oaká imó neve.
22 God ana yaso’ar i kok kwanekwan boro sabuw ti’obaiyih. Iyab hisisinaf kakaf isan tagurusih, saise ana fair imaim hita’itin, baise nati efanin i yatenub wainab bairi hima.
23 Itó somogitana oko minatuni vegená lugaloka nene aí lapanala ale lá ituni vegená ale vatí oletonoive. Lá oletake, agika hize limi vegená nene aí lapaná ohunagi noimó nenémini mogona lelepizeaká noive.
23 Iti na’atube sinaf, saise i ana marakaw bonamanamarin ti’obaiyit tata’itin naatu ana sabuw iyab kabibirih bairi ana marakaw faram isan rurubinih auman tataso’ob.
24 Nene Zuta vegená lelikó nomive. Hetoka vegenakutí sele lo kemeaká noi vegenaki lá okimiaká noive.
24 Anayabin it sabuw i God ea’afit, men Jew sabuw akisih, baise Ufun Sabuw auman ea’afih.
25 Hetoka vegenaki sele lo kemeakakumú Ómasímo li gakó nene monó gotolaú Ómasímini agepagutí gakó lo utó oaká ve Hoseani gakola láa loko neve:
25 God ana tur iti na’atube eo Hosea ana Bukamaim kirum.
26 Ómasímini vegenala zuha niamave liki litatoka nene Ómasi alévolé vémini izegipala zuha niave liki linigave.
26 Nati efamaim God eo, “Kwa i men ayu au sabuw.” Baise i boro nao, “Kwa i God ma’ama wanatowanin natunatun.”
27 Itó Isaiá eza Isilae vegenakumú gamoga geko láa loko limó:
27 Isaiah Israel sabuw isah tur rererebamaim eo, “Kwa Israel sabuw i tor ana dones na’atube, God boro matan ta’amo niyawasih.
28 Guivahani eza mikasigú vegená goní ita hozaváa alitove loko litá oko ale hukoko ale asú inogo ive.
28 Anayabin, Regah i saise’ewat esisinaf sabuw tafaramamaim tema’am etei boro marta’imon baimakiy nitih nasawar.”
29 Itó Zuta vegená mukitó asenini zeketamikumú nene Isaiá amunaloka emane anoza gakó láa loko limó nene alévolé okave:
29 Marasika iti tur Isaiah eo, “Regah Fairin men agir hai durun ta ebihamiy i, it boro tatan bar merar Sodom naatu Gomorah hairi bi’afiyih na’atube ti’afiyit.”
30 Nenemú láa loko gilitune: Hetoka vegená keza lihimate asú olimikiko minatune liki amuza milamamoláa nene Izesunimú gili alévolé ikakeve loko lihimáini asú okimikago minikave loko loketamó.
30 Tur yomanin boro iti na’atube tanao, Ufun Sabuw i men ofafar hinuwih hibai imaim God hai ef mutufurin rouw eorerebamih, baise abisa Keriso isah sisinaf hitumatum imih God hai ef mutufurin rouw eorereb.”
31 Isilae vegená keza Ómasímini avogisaló lihimate nomitimó minatune liki li huka gakó ámegetoaká gapomú vitagá iliki vamóza, ali utó amamó.
31 Baise Israel sabuw ofafar hinuwih hinotanot hai ef i mutufor hirouw hio, baise en, anayabin i ofafar eo’omaim hisisinaf.
32 Nene nanamú. Keza nene Izesú veleleta gapomú gili alévolé amatímo nene lá amó. Hanuva oko moloko nouhatímo Ómasímo giliko lamaná itive liki lakumú lá amó. Lá iliki nivake nene, gapoló gehani makolímo lotohá kipilimó.
32 Ana’an aisim? Ana’an i men baitumatumamaim hibat, baise abisa i hisisinafumaim hibat. Imih a rousukusukunen ana kabayamaim ah rusukun hire.
33 Ámina gehanimú nene Isaiá li gakó nenémo voko alévolé imó. Eza láa loko luhuva gizamóma neve:
33 Bukamaim hikikirum na’atube,

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.