Romanos 11
Monoq Gotola Gosohaq (GAH) vs AAI
1 Nenemú geza nene Ómasímo aí vegenala zuha Zuta vegená monéna ahuloketamó nehe loko loká itanimó nene, neza óe, lá oko nomive, loko litove. Nénisi nene Isilae ve nouve. Neza nene Avalahani agapilamó nouve. Neza nene Pezamini mulusigutí noumóza, Ómasímo viselenetamive.
1 Ayu kwa abibatiyi: Kwanotanot Israel sabuw God kwahirih? Aiyabin! Ayu i Israel orot, Abraham ana rara’ane atufuw naatu au durun i Benjamin.
2 Ómasi nenémo goí oko gilike kelémo etó i vegená viseleketamimóma neve. Lekeza nene Eliani gakó nene monó gotolaú nemó nene gatiki gilisá amahe. Isilae vegená goní noketake negénegeka loko Ómasi láa loko lo amimó:
2 God ana sabuw marasika nowanamih rurubinih men kwahirihimih. Buk wanawanan efan ta’amaim Elijah Israel sabuw isah gam God iu kwanotanot?
3 Guivahanínemaka, keza geí monó lili ali ve kipili hili asú iake, lónogó iki guguni giziaká a ita tele viziki ali golesa ikave. Lá ikago, imane nezagó nounazo, nezagi nipilinigi nilave.
3 “Regah ifefeyan eo, “Regah a dinab orot etei hirouw himorob sawar, naatu a sibor hai gemogem i etei hikwayam hihururuw hire, ayu akisu’umo kutatabuw ama’am. Naatu boun i tesisinaftobon ayu hinarabu ana morobomih.”
4 Láa lokago, Ómasímo gakó láa loko lo amimó:
4 Baise God Elijah iya’afut eo, “Ayu au bai’ufununayah sabuw etei seven thousand iyab Baal men hikwakwafir i tema’am.”
5 Loko limó nenazo, ámináminoko itínasa gamenaló Ómasi eza nasahilí amelaho noikeve loko Zuta vegená luguhá lelémo etó okago minokune.
5 Ef i nati ta’imon boun emamatar. Sabuw matanta’amo iyab God ana manaw ana kabeberamaim rurubinih i tema’am.
6 Ómasímo lelémo etó oaká noimó nenémo leza oko moloko oaká nouhakú voko alemive. Aí nasahilikú nene voko aleaká noive. Leza oko molokogú voko alilina nene, soza saza nasahilí minaline.
6 I ana roubinen i manaw kabeber tafanamaim bat esisinaf. Men sabuw hai bowabowamaim. Anayabin God ana roubinen sabuw hai bowabowamaim na’itin narurubiniyih na’at, nati manaw kabeber i yabin en.
7 Nenémini gihiláa lá oko neve: Isilae vegená mukitó keza lihimáini minamitive liki vitagá a netá ali utó amamó. Ómasímo kelémo etó i vegená kéisigó ali utó amó. Lugáa keza nene kigika hize lí okago, negi nagi hiziki minamó nene
7 Ana itinin nati isan, Israel sabuw abisa isan hinot hinunuwet men hitita’urimih, baise sabuw matan ta God rurubinihiwat hinunuwih hitita’ur. Sabuw turin God ea’afih tainih gogor naatu dogoroh fokar.
8 monó gotolaú luhuva láa liki gizinató utó imó neve:
8 Buk Atamaninamaim eo na’atube,
9 Itó Tevití láa loko luhuva gizamóma neve:
9 Naatu David eo na’atube,
10 Keza nene kogómula likokiko likatiká iki mihina itave.
10 Matah kubofafar, saise men hinanuw,
11 Geza nene Isilae ve keza lotohá kepelekago monéna pou liki akamó nehe loko loká itanimó nene, neza lá oko nomive loko litoze. Keza netá golesa aliki minamómave loko Zuta vegená keza ánigiiki kemekugú niiki Izesutoka viki gímizitave loko Ómasímo kugutó vizeaká netá nene hetoka vegená lehizekimikave.
11 Abibatiy maiye. Israel sabuw ah rusukun hire’er boro na’atuka hina’in? En anababatun! Baise boro hinamisir maiye. Anayabin i hai ra’iyemaim ef botawiy yawas gewasin na Ufun Sabuw hibai, isan imih Israel sabuw isah tibibobowen.
12 Zuta vegená keza lihima aliki minikago monó nene numutó namató Zuta vegená minamamoláaloka puu loko vimó. Itó Zuta vegenalite Izesukumú gili gopa amómave loko Ómasímo nene hetoka vegená kelémo lamaná oko nónohá zeketamó. Lá onimó nenazo, nenemú Ómasímo Zuta vegená gihila kelémo atiginá o asú okiko, hetoka vegenatoka gihila haitolíminoko golivagi zinogo ive.
12 Jew sabuw hai kakafihimaim baigegewasin gagamin tit tafaram etei ebaib. Naatu i ayubih ana kasiyomaim Ufun Sabuw baigegewasin gagamin na’in suware tebaib. Imih Israel sabuw moumurih na’in hinarur ana veya baigegewasin i boro gagamin na’in hinab.
13 Hetoka vegená lekeza lo likimitove. Lekelí aposolo nouke hozanemú gulugo itekago, nogoliza novizuve.
13 Boun i kwa Ufun Sabuw isa ao. Ayu iti na’atube kwa Ufun Sabuw a tur abarayan ana ma’am, ayu iti bowabow wanawananamaim boro anasinaftobon anabow gewas.
14 Vegenáne zuha lugáa monokumú kumu helekiko giliiki lamaná itave loko ámina hoza aleloko novuve.
14 Saise imaim anotanot au sabuw Jew hita’it ra’ahu hinanugigir ibo hinan yawas hinab.
15 Ómasímo Isilae vegená ahuloketatímini gihila nene hetoka vegená nene mikasi vogalaló numutó namató viki minakutí kelémo atiginá imó. Nenemú Ómasímo Isilae vegená goha kelémo molatímo nene hilinakutí atiginá itamó gilinogo ive.
15 Anayabin Jew sabuw kouh God hibitinimaim, tafaram wanawanan sabuw God ana rakit hima’am botabirih hina bairi hitounuw. Imih God sabuw bairi tibitounuw ana veya, ana itinin i sabuw murumurubih bow na yawas ebitih maiye na’atube.
16 Sikoni vatá niake, ganá nosá nene Ómasíminive liki amikago, etó oko nego, mukitoka hutilí oko etó okogó minanogo ive. Eza luhusa nenémo avasavagi etó oko noikoma, izana hazana ámináminoko etó okogó minanogo ive. Ámináminoko leza Zuta vetini avotege goí iki monokú etó iki minikago, kagapilamó zuha ámináminiki Ómasímini vegenala minanigave.
16 Rafiy kafuf imasib reban sibor kuyayara’ah, kafuf tutufin etei i kakafiyin matar, naatu ai wairoron turin God ana sibor inabitin na’at, famefamen auman i nowan himatar.
17 Zuta vegená keza olivi za lamaná nenéminiki minamó, itó avóike Ómasímo nónohá zeketa ve nene za luhusa nenéminiki minamó, itó hetoka vegená nene ekesá olivi za nenéminiki minamó. Lá ikago, Ómasímo nene za lamanalímini izana makó hukoko ale ahuloake, ekesá zagutí izana makó hukoake za lamaná huko ahulakú nene miní ameko hizekago, luhusámini nogoza nenémo aminí ameaká noive.
17 Kwa Ufun Sabuw a’itinin i kutor olive famefamen na’atube. Baise hi’afuw umatanum olive famenamaim hituwituw hikuboubunih hiyen, imih boun kwa i Jew sabuw hai yasisir turin kwabai kwabiyasisir.
18 Nenemú hetoka vémage, goí oko huko ahula izanagitana Zuta vegenakumú gele golesa amo. Géisi nene luhusa hize lé otamane. Luhusa nenémo geí hize lé ogimiaká noinazo, nenemú gugupe aleko itemo.
18 Isan imih sabuw nati ai famehibe hi’afuw hire’ere men kwananuw furuwih kwani’o’orotomih. Anayabin kwa i ai famefamen, naatu ai famen ana fair i ai anane ana fair ebaib.
19 Loko lokugo, géisi láa loko linogo ane: Ómasi nenémo není nene miní amenetanogo goí oko mina izana nene hukokave.
19 Kwa boro iti na’atube kwanao, “Ai famen hi’afuw hisaroun, imih ayu boro i ana efanin anab hinitutuwu.”
20 Loko gakó gihila litanimóza, Zuta vegenalite monó gili alévolé amamómave loko huko ahulonoimó neve. Gele alévolé anikumukó keí numutagató noane. Nenemú geza gugupe aleko itemoko gehelele viziko minozo.
20 Nati i turobe. Nati sabuw ai famehibe hi’afuw hibisaroun, anayabin men hitumatum, kwa i kwaitumatum imih kwana hai efan kwabai. Baise nati isan men kwanio’oro’ot.
21 Ómasi nenémo Zuta vegená olivi za lamanakitana mina vegená asenini zeketamimó nenazo, gezagi Ómasi viseletatanimó nene ámináminoko asega zegetaminogo ive.
21 Anayabin Jew sabuw i ai famen anababatun men yawananih, baise e’afuw isaroun, imih kwa auman boro men nayawanan nihamiy kwanama’amih.
22 Nenemú géisi nene Ómasímini nasahililamú itó amuza molatikumú gagatí molamino. Amuza molamó nenémini gihiláa nene monó kemegesa ame vegenatoka utó oaká noimóma neve. Itó aí nasahilikú alévolé oko minanitímini gihiláa nene aí nasahilí lamaná geitoka utó oaká noive. Miní ameko nasahililagú minamitanimó nene, gezagi hukoko ale ahulanogo ive.
22 Imih God ana kabeber naatu ana yaso’ar hairi kwana’itin. Sabuw iyab kakafin sinafuyah God nati sabuw isah i yan esoso’ar, baise kwa isa i ekakabeber. Naatu i ana kabeberamaim kwanama’am na’at i mar etei ana gewasin kwanama. Baise men imaim kwanama’am kwa i boro na’afuw nabosairi kwanatit.
23 Itó Ómasi nene miní ameaká zámuzagi noinazo, Zuta vegená keza Izesukumú gili alévolé ama mogona ahulatamó nene, Ómasímo miní ameketatove loko hanuva goha miní ameketanogo ive.
23 Sabuw nati hinamatabir maiye hinabusuruf God hinabitumitum, boro nabow hai efanamaim naya. Anayabin God ana fair ema’am karam boro nasinaf.
24 Hetoka vegená lekeza ekesá olivi za nenéminiki minamóma neve. Ómasímo ekesá olivi zagutí izana makó hukoake, gosohá suni alike za lamanakú miní ameko hizimó nenazo, nenemú Zuta vegená kelémo atiginá itove loko vávani oko kezáini numutagá ikú kelémo atiginá okiko, iki minanigave.
24 Kwa Ufun Sabuw, kwa i kaiyar olive famen na’atube kwama’am hi’afuw kwana umatanum olive famenamih hitutuwi. Naatu Jew sabuw i umatanum olive na’atube. Isan imih God karam ai famefamen anababatun hitagagagir ti’inu’in boro nabow nitutuwen maiye.
25 Nigivénegita, lekeza nene Zuta vegenakumú gili gopa iki lezatete kivilegeko gele vevesoaká noune liki lukugupe aliki itikataze. Nenemú asuguná gakó makó lo lekemekugo gilitave loko geleaká nouve. Isilae vegená lugáa gínikaha iki minakú miniliki niviko hetoka vegená keza monó agikagú vi asú itamó nene,
25 Ayu akokok iti tur ana kirikirifot i kwanaso’ob gewas, saise men kwa akis not wairafih kwanarouw kwana’omih. Israel sabuw afa dogoroh i fokar, imih boro nati na’atube hinama nanan Ufun Sabuw runamih hio ana fofonin hinan hinarun.
26 alika nene Isilae vegená mukitoka kugutó vizekiko lamaná iki minanigave. Nenemú monó gotolaú gakó makó láa liki luhuva gizinamóma neve:
26 Ef iti na’atube namatar saise Israel sabuw etei boro niyawasih, Buk Atamaninamaim iti na’atube eo.
27 Itó lo múnaheaká gakó láa loko lo hukoketanogo uve: Neza nene lihimáini nagamí zekinake apizeko minatune loko Ómasímo limóma neve.
27 “Naatu
28 Isilae vegená keza Izesuni gakó lamaná gili ahuliaká niakumú Ómasímini gala ve lilí niatímo hetoka vegená lekelémo vatí oaká noive.
28 Israel sabuw hina God ana rakit na’atube himatar, saise Tur Gewasin kwa Ufun Sabuw isa tan. Baise Israel i God ana rourubinen sabuw, imih God ebiyabuwih anayabin uwahinah oro’orot wabih gagamin.
29 Lá onoimóza, Ómasímo nónohá zelimiaká noikumú itó sele lo lemeaká noikumú genezala ale viligá aligá amitimó nenazo, Zuta vegená gozapá kelémo etó oake avóikini gakó lo moloketamole loko Ómasímo agika kemeaká noi vegená niave.
29 God men kafa’imo siwar bitih umahimaim bosair naatu ana sabuw rurubinih isah nuhin burumih.
30 Hetoka vegená lekeza gozapá gínikaha iake nene minamóza, itína Isilae vegená keza gínikaha ikago, Ómasímo agika hize lekemeake lekelémo lamaná imóma neve.
30 Baise kwa Ufun Sabuw marasika God fanan kwasair, baise boun ana kabeber i’obaiyi kwa’i’itin, anayabin Israel sabuw fanan hisair.
31 Áminagó iki Zuta vegená itína gínikaha iki niago, Ómasímo agika hize nolikimimó nene ámináminoko goha agika hize kiminogo ive.
31 Naatu ef i ta’imon, kabeber nati kwakwabaib i boun Jews sabuw auman God i’obaiyih ti’i’itin.
32 Zuta vegená niamó minamamó mukitoka nene alika agika hize kimitove loko pelevesava ziaká niamómámini nagakú ahulokimikago niave.
32 Anayabin sabuw etei hibifanasair isan God ibasit hifanasair, saise hai fanasairane etei’imak takabibirih.
33 Agae, Ómasímo gele asú oko minumuni lisolimiaká amelaho noive. Gele vevesoaká ohuni aitoka neve. Lo hukoakala nene vegenalita gelemunitíminoko neve. Hoza aleakalímini gapováa nene vegenalita vevesoakaláa nomive.
33 Yowe! abifofofor men kafaita,
34 Nenemú monó gotolaú luhuva makó láa loko neve:
34 O yait Regah ana not iso’ob?
35 Éaho goí oko netá makó lehizetatitó apasoko amitive. Nenéa nomive.
35 O yait God a sawar itin,
36 Loko limó nene netá mukí aitokatikó utó oaká noive. Itó áisigó lokago utó oaká noive. Itó netá matá mukí nene aí gelegele nenazo, ámina monó gotolaú gizina gakó nene gihila neve loko gelenoune. Nenemú nene agepoka linake miní ameko mino lúaló moloko minatune. Lamaná.
36 Anayabin sawar tutufin etei hai an i God,
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.