Mateus 27

Monoq Gotola Gosohaq (GAH) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Neteká ho noitigo, guguni giziaká ve napagi itó monó gizapa vegi Izesuni apili hilita gakó li hukamó.
1 Maraumanika Firis ukwarih etei naatu regaregah ai’in bairi Jesu morob isan hio hiyabunai sawar.
2 Lá niake nagá ziki alímiki agulizaki ve Pilató noitoka goní itanigi alímiki vamó.
2 Basit uman hifatum hibai hitit Roman hai gawan Pilate umanamaim hiyai.
3 Zutá eza Izesuni amimika li ve nenémo ánigamó nene Izesunima goní nitake hilitive liki gakó li hukimikago, Zutá nene goha agika ale viligoake silivá moni 30-ma nene guguni giziaká ve napagi itó monó gizapa vegi minatoka aleko atiginá oko voko kimimó.
3 Judas, yanuwayan Jesu kakafinamaim hiya’iyai i’itin ana veya dogoron rusib, kabay 30 bai matabir na Firis ukwarih naatu regaregah ai’in nahimaim tit, eo
4 Lá noike láa loko limó: Neza lihima alenouve. Eza lihimavala nomi vema amimika lokugo hilinogo noive. Loko limóza, nene lelí netá nomive. Geí netaka neve.
4 “Ayu asinaf kakaf orot gewasin baban ao emomorob.” Hiya’afut hio, “Nati o a yababan, o akisimo ina’itin inayabunai.”
5 Liki likago, eza Zutá nene ámina silivá moni 30 nene aleko itike monó numuni napagú hutilí oko ahuloake, lemeake vike nagá imó.
5 Judas kabay nati Tafaror Bar kabay teya’aya’amaim itaiy re naatu ihamiyih tit in sikan warasa yai morob. Judas kabay bai na rouw ere’er|alt="Judas throwing money down" src="cn01832b.tif" size="col" loc="Mat 27.5" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="27.5"
6 Lá okago keza guguni giziaká vemate ámina silivá moni 30 nene aliake láa liki lamó: Imane hutono moni nene ve makó hilinogo imómámini moni neve. Lekeza nenémi moni nene monó numukú milamilo liki li hukinamóma neve.
6 Firis ukwarih kabay hibai hio, “Iti i rara ana kabay, ata ofafar men ebibasit boro Tafaror Bar ana kabay ya’aya’amaim tanayai na’in.”
7 Liki liake, ligili hagili iake gakó makó li hukamó. Lá iake mikasi mulalokatí vetini gonosi milimili minative liki mikasi agulizá nene mikasi somo lilí iaká vetini mikasi nene meina hizemó.
7 Etei’imak hio hibibasit ufunamaim, kabay hibai noukwat bu’urayan ana kamar hitubun, saise nah touman sabuw hai rah ana efan namatar.
8 Lá iake ámina mikasi agulizá nene gola mikasive liki milamó. Ámina agulizá nene itínasagi nene hanuva neve.
8 Ana’an nati isan kamar wabin “Rara ana Kamar” hibiwab in na iti boun ana veya tit.
9 Lá onoigo gakó makó gozapá Ómasímini agepagutí gakó loaká ve Zelemiani agepagú lo mola gakó nene gihila zimó. Láa loko luhuva gizamóma neve:
9 Naatu abistan dinab orot Jeremiah eo ina iturobe.
10 ámina moni aliake mikasi somo lilí iaká nia vetini mikasi meina hizemó nene Guivahanímo lo nimitó neve.
10 Noukwat bu’urayan ana kamar hitubun Regah ayu iu’uwu na’atube.”
11 Izesuni nene alímiki vake kugulizaki vetini ve napa Pilatoni avogisaló hizi otitamó. Lá ikago, eza agulizaki vemámo loká otake láa loko limó: Geza nene Zuta vetini kugulizaki ve napáini noape. Loko lokago, Izesú nene gezaka mota lokanimole.
11 Jesu Roman gawan nanamaim bat, naatu gawan Jesu ibatiy, “O Jews sabuw hai aiwob?” Jesu iya’afut eo. “Nati kuo, ayu boro abi tur anao.”
12 Loko lokago, guguni giziaká vemagi itó monó gizapa vemagi keza Izesunimú hizi miliki gakó nilago, eza la gakotó ma lo kememigo,
12 Firis ukwarih naatu regaregah ai’in Jesu ubar hitin tur kakafin isan hio men kafa’imo iyafutimih.
13 Pilató nene láa loko limó: Geza nene mukí gakó liki goní nigitamó nene gelemape.
13 Basit Pilate Jesu iu, “Sabuw kakafih isan ubar hit teo’orereb kunonowar?”
14 Loko limóza, Pilató li gakotó ma viligoko lo amemimó. Lá noigo kugulizaki vetini ve napa Pilató nene agata gululusi gilimó.
14 Baise Jesu men kafa’imo awanamaim tur ta tit, naatu Gawan orot ana kasiy ra’at ifofofor men kafaita.
15 Asenini zeketakumú gili mina holisi gamena meleketó meleketó nene Zuta ve vená nenete aseva zetatune liki ve makolímini agulizá ikago agulizaki ve nenémo nagá numukú mina ve nene kimisele ahuloká ahuloká okago nene, ámina ve keitoka viaká amó.
15 Tar Nowaten hiyuw ana veya, gawan hai binanakwar eo na’atube, mar etei dibur barane sabuw hai kok orot menatan tirurubin i ebobotait.
16 Ámina gamenaló nene ve makó agulizá hutilí oko vi ve nene nagá numukú minamó, Izesuni apolaho agulizá napa nene Palapasí.
16 Nati ana veya orot wabin gagamin Jesu Barabas dibur ma’am.
17 Lá okago, ve vená alegesá ikago, Pilató loká oketake lekeza éahini aseva zemikugo lekelitoka vitive liki nilave. Gologí olimiaká veve liki lina ve Izesuni aseva zetatohe, itó Izesuni apolahini Palapasini aseva zetatohe.
17 Naatu sabuw hiru’ay sawar, basit Pilate ibatiyih, “Orot menatan kwakokok diburune anabotait, Jesu Barabas o Jesu Keriso?”
18 Loko limó nene keza Izesukumú amekugú niki miniake gonitó alími utó amó nenemú Pilató geleneike loká oketamó.
18 Anayabin sabuw bobowenamaim Jesu hibai Pilate umanamaim hiya’iyai i so’ob.
19 Itó Pilató nene goní gakó lo hukoaká siató noigo, venala nenémo aitoka gakó lo ahulake láa loko limó: Geza nene ámina hehe loko noi vemámini agupeloka gakó ma lo molotamo. Itína holugú nene vamó makó ánigo amekuke aikumule loko miluma napa gelemikuve, loko limó.
19 Pilate baibabatiyen ana efanamaim ma’am, aawan tur iyafar na eo, “Orot nati gewasin isan men abisa ta inasinaf, anayabin fai ayu mim fokarin maiyow isan amim au not ekakasiy”
20 Itó guguni giziaká ve napamagi itó monó gizapa vemagi vegenalitini mulúikú hiziki láa liki nilago, Palapasini aseva zetative liki Pilatotoka nilake Izesuni nene apili hilitave liki lamó.
20 Baise firis ukwarih naatu regaregah ai’in sabuw tafah fair hiyai, Barabas botaitin naatu Jesu asabunin isan Pilate hiokikin.
21 Liki likago, eza agulizaki vemámo ve losi imane niasimó nene éahini ahulomikugo lekelitoka vitive. Loko lokago, Palapasinive liki lamó.
21 Pilate sabuw ibatiyih, “Orot i rou’ab, imih orot menatan kwakokok ana botait?” Etei’imak hiya’afut hio, “Barabas!”
22 Liki likago, Pilató nene lá okinake vegená mukilite gologí olimiaká noi veve liki lina ve Izesuni nene nana otatove. Loko loká okimikago, keza zohota zaló nagá otamane liki lamó.
22 Pilate sabuw ibatiyih, “Bo Jesu wabin Keriso isan boro mi’itube anasinaf?” Etei’imak hiya’afut hio, “Ku’onaf!”
23 Liki likago, Pilató eza nanamú neve limó. Eza nana netá golesa alekago nilave, loko limóza keza zohota zaló nagá otamane liki pigi viziki lamó.
23 Pilate ibatiyih, “Abisa kakafin sinaf?” Baise sabuw hitar koukuw hio, “Ku’onaf!” Sabuw rou’ay gagamin nahimaim Pilate Jesu ibatiy|alt="Jesus placed before crowd" src="CN01822b.tif" size="col" loc="Mat 27.23" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="27.23"
24 Liki likago, Pilató gilimó nene eza liti gakó nene ma vo alemitimó oake lova napa utó itimó okago, eza nene vegenalitini kovogisaló nagamí aleake agizani nagamí zimó. Lá noike láa loko limó: Imane ve apili hilitatímini lihima nenitoka ma minaminogo ive. Nene lekelí netale.
24 Pilate naniyan bai men karam boro ef ta tasinaf, naatu sabuw auman kougeyagey hibusuruf, imih harew bai sabuw etei nahimaim uman sauwen eo, “Ayu iti orot namomorob isan men ana ubar anabaimih. Nati i kwa akis a ubar.”
25 Loko lokago, keza vegená mukí nenete anotó aliki láa liki lamó: Ámina lihima nene lezalokagi itó izegipa lagapilamotokagi minino.
25 Sabuw etei hiya’afut hio, “I namomorob ana ubar i aki anab naatu natunatu auman ana ubar hinab.”
26 Liki likago, Pilató nene Palapasini gologí omikago keitoka vimó. Itó Pilató lokago, Izesuni nene segi nogosanitunú apilikago zohota zaló nilitunú ziki apili hilitave loko pilisí vetini kigizakú molamó.
26 Imaibo Pilate Barabas botait, naatu Jesu wabir ana baiyowayah iuwih, onafin isan hibai hin.
27 Lá okago agulizaki vemámini pilisí vevate Izesuni nene alímiki agulizaki vemámini numuna napagú nene iteke keza ámina pilisí ve mukitoka nene kilími nupa amó.
27 Imaibo Pilate ana baiyowayah Jesu hibai hin gawan ana bar hitit, nati’imaim baiyowayah etei hiru’ay hibebera’uh.
28 Lá iake agulizaki vegitana lilí itake Izesuni ginegane nene gololohá iki ali miliake ginegane okohu gó nene luhimiake,
28 Ana faifuw hi’oromen, faifuw namar hibai hi’us,
29 gasovagi nagatunú nene akilí lilí iake gotolaló hitimiake, agizani zamagaloka nene akepa nogosani makó amikago ale minamó. Lá onoigo, pilisí vete amatoka iki kalapusa hizeke gopoguka litake láa liki lamó: Oga, mokáneve, Zuta vetini kugulizaki veninimave.
29 kokor hififin ukwarin ana raramamih hiyara’ah, uman ana asukwafune tu hitin, nanamaim suh hiyowen hi’i’iyab hio, “Jews hai aiwob tanabora’ara’ah.”
30 Liki nilake agoka agepagú gituhú nitake ámina akepa nogosani nene aliake gotolaló zemó.
30 Yumatan hikwaitututur, uman tu hibosair ukwarinamaim hiborabirab.
31 Ziake gopoguka li asú itake okohu gó luhitamó nene gololohá iake ezáa gineganeva nene goha luhitamó. Luhimiake zohota zaló nilitunú ziki apili hilinigi alímiki vamó.
31 Hibi’i’iyab ufunamaim, faifuw hi’us ma’am hibosair ana faifuw hibow hina hi’us, imaibo hibai hin onafin isan.
32 Lá inigi nivake Apilika mikasiukatí Sailini apatotí ve makó agulizá Saimon nene gapoló noago ánigiake Izesuni alémo vatí oko zohota zava gehetative liki gala vizikago,
32 Hitit hinan efamaim Sairini orot wabin Simon bairi hitar naatu baiyowayah hi’ukikin Jesu ana onaf bai e’abar.
33 makó vake apá makotó vamó, agulizá Goligota, nene agulizalímini mogona nene gotóini gonosi helisa apale loko.
33 Hina efan wabin Golgotha imaim hitit, nati efan hibiwab yabin efan ana itinin i orot ukwarin ana gifow na’atube.
34 Neneló anitiake Izesú native liki vain nagamiki ekesá netaki ali gopa iake miluma gelemitive liki amemó. Amikago eza nene no geleake namike hanuva minamó.
34 Nati’imaim wine harew tenakuyakuy auman hisartabir Jesu tomanih hitin bai kakartubun ufunamaim kwahir.
35 Lá okago, zohota zaló apiliki apatemó. Lá iake gineganeva nene éaho alitihe éaho alitihe liake kezáini nene satu zohí amó.
35 Naatu hi’o’onaf ana veya arowamaim ana faifuw hikusib hifaram hibow.
36 Lá niake áminaló nene gizapa iki minamó.
36 Imaibo nati’imaim himarir Jesu hima’uh hima.
37 Velé gotolaloka nene goní ita gakó nene láa liki luhuva gizikago minamó: Imane ve nene Izesú ave Zuta vetini kugulizaki veninive.
37 Naatu tafanamaim ubar hibitin ana tur hikirum hikubar, “ITI I JESU, JEW SABUW HAI AIWOB.”
38 Liki luhuva giziake Izesuni amatoka nene guminaló ve geligeli ve lositá nene makó nene agizani sogaloka apatiake itó makó nene agizani zamagaloka kipiliki apatemó.
38 Naatu bainowan orot rou’ab Jesu bairi hi’onafih, ta ana beyawane ta ana asukwafune.
39 Lá inake keza vegená vigá igá amó nenete gotóini goké goké nizeke amé ziki gopoguka litake,
39 Sabuw nanane hinan ukwarih hita’asi’asiy ubar hitin tur kakafih maiyow Jesu hi’i’iyab hio,
40 láa liki lamó: Geza nene monó zagusave zeko tele vizekoko gamena losive makolegó oko vokiko gitomó neve loko loaká noanimóma neze, geza gugupeka alémo agutó vizemane. Geza Ómasímini gipala nouve lokoma zohota za nene ahulokoko lememane.
40 “Tafaror bar tarabounin veya tounu wanawananamaim wowabin sawaramih io! Bo o God Natun na’at kwiyawasi cross afe’enane kure’eban a’it?”
41 Liki nilago, keza guguni giziaká ve napamagi itó monó mogona apí ikimiaká ve itó monó gizapa vemagi hamolíminiki amé ziki gopoguka litake láa liki lamó:
41 Ef ta’imon firis ukwarih, Ofafar Bai’obaiyenayah naatu regaregah ai’in auman Jesu hi’i’iyab hio,
42 Vegená lugáa kelémo kugutó vizeaká imóza ezáa nene alémo agutó vizemitimó okave. Eza Isilae vetini agulizaki vema noitimó nene itínasa zohota zalotí apasokoko limitinae. Lemekiko leza aikumú gele alévolé ituninazo.
42 “Sabuw afa iyawasih, baise i taiyuwin men karam boro niyawas, Israel sabuw hai aiwob! Bo cross afe’enane boun nare tana itin boro tanitumitum.
43 Eza nene Ómasimú gele alévolé onoike neza nene Ómasímini gipala nouve loko limó nenazo, Ómasímo aikumú geleneitimó nene itína alémo agutó vizitimole.
43 God i bitumitum, bo God boun iyawasiban ta’itin, anayabin i taiyuwin i God Natun rouw eo.”
44 Liki likago, guminaló geligeli ve losi Izesuni agilika luga luga zohota zaló kipiliki apatemó nenetosagi ámináminiki amé zitigí iki lasimó.
44 Ef ta’imon bainowah orot rou’ab Jesu bairi hi’onafih hi’inu’in ubar hitin tur kakafih hi’u.
45 Holisaká nene mukí mikasiuka límugusi ze asú oake minoloko novigo únaká ho ale zohota imó.
45 Veya yen tafat yan tafaram etei gugum inu’in veya botabir re 3 korok bai.
46 Únaká ho ale zohota noigo, Izesú pigi vizeko ezáa gakokutí nene Eli Eli lema sapakatani loko limó. Lelí gakotegutí nene Ómasinemaka, Ómasinemaka, geza nanamú viselenimikane.
46 Veya 3 korok na’atube, Jesu fanan aumetawat rerey eo, “Eloi, Eloi Lema Sabachthani?” Anayabin, “Au God, au God, aisim ihamiyu?”
47 Láa loko lokago amatoka mina ve lugáate ámina gakó giliake imane vémo Ilaizani sele nolive.
47 Sabuw afa nati’imaim hibatabat hinowar hio, “Elijah isan eafa’af kwanowar.”
48 Liki liake, keikutí makolímo ololu loko vike notunigitana netá aleake akepa lolovaló hizeake vike ekesá vain nagamikú lupizeake, Izesú native loko aminogo noigo,
48 Naatu orot ta nunuw in sawar ta biyan sou’usau bai, wine tenakuyakuy butu’ub, eot ra’ah Jesu awanamaim yai tomamih.
49 lugáate láa liki lamó: Ánigonozo, Ilaizá oko alémo agutó vizitihe, gizapa onoitune.
49 Baise sabuw afa hio, “Kubat, Elijah nan nabiyawas tana’itin!”
50 Liki nilago, Izesú nene gakó napagutí nolike sikalahula ahulokago vimó.
50 Jesu iban maiye fanan aumetawat rerey, naatu ayubin tabaratait.
51 Lá noigo, áminasitó monó zagusaveú Ómasímini avogisaló iteaká gatetó zi lí ika lavolavo nene veletokatí zeko hoú loloko limike ale luga luga imó nene lelí gahe ale koló oletamó. Lá noigo mikasi imimá noike gehani napa napa nene zevo hoú lovo imó.
51 Faifuw Tafaror Bar wanawanan hita’iy re efan kakafiyin hirafut inu’in yate rusib re in uran tit rou’ab himatar, iriyoy tit kabay hitaseseb.
52 Lá noigo, gonosi milimili gale makó nene koló noigo, Ómasímini vegenala zuha lugáa gozapá hilina vegená nene otemó.
52 Rah awah hiha’e, sabuw kakafiyih moumurih na’in marasika himorob hi’inu’in etei hiyawas himisir.
53 Gonosi milimili ahuli asú iake Izesú nene galegutí otekago viki Zelusale numutoka itikago, mukí vegenalite ánigamó.
53 Hai rah hitumaren hitit, Jesu morobone mimisir ufunamaim, murumurubih etei hitit hin Jerusalem hitit, sabuw moumurih na’in hi’itih.
54 Itó pilisí vetini ve napagi pilisí vegi Izesuniló gizapa iki minake, mikasi nene imimá imó itó haitopaitó netá mukí utó itímo kehelele goha vizekago, imane ve nene lamaná Ómasímini gipala minamó neve liki lamó.
54 Baiyowayah hai orot ukwarih naatu baiyowayah afa bairi nati’imaim Jesu hima’uh hima’am iriyoy hitatam, naatu abisa’awat himamatar hi’itah hai bir ra’at hio, “Turobe iti orot i anababatun God Natun!”
55 Itó vená mukí minamó keza nene amunaló Galilaia mikasi ahuliake Izesuni izamuha hiziki ámegetiki viaká a vená nene hotó otigí iki minake ánigi minamó.
55 Nati’imaim baibin moumurih na’in hina ef yokaika hibat abisa’awat himamatar hi’itah. Iti baibin i Galilee’ine Jesu hi’ufunun bairi hina hibibais.
56 Keikutí Magatala numutotí vená Maliá minamó itó Maliá makó nene Zemusiko Zoseheko keí izóipo, itó vená makó nene Zepetaioni venala minamó.
56 Baibin wanawanahimaim i Mary Magdalene, Mary, James, Joseph hairi hinah naatu Zebedee aawan.
57 Únaká huluvaló henonavagi ve makó Alimataia apatotí ve agulizá Zosehé eza goí oko Izesuni izegipala zuha minamó.
57 Birabirab auman orot sawar wairafin, wabin Joseph ana tafaram Arimathea’ane na tit. Iti orot i Jesu ana bai’ufununayan ta, baise wa’iwa’iramaim bi’ufununun. Tafaror bar wanawanan faifuw taseb ro’ab himatar|alt="temple veil being torn down" src="CN01843B.TIF" size="col" loc="Mat 27.57" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="27.57"
58 Eza nene Izesuni gonosiváa alinogo nene voko Pilatoni loká imó. Loká okago, Pilató nene gonosiváa ali amilo loko lokago, gili amemó.
58 Joseph na Pilate nanamaim tit, Jesu biyan bai na ya’in isan fefeyan, naatu Pilate ana baiyowayah uwih Jesu biyan hibai hitin.
59 Gili amikago, Zosehé nene lavolavo gó gosohá mokoná lamanatunú nene asapú imó.
59 Joseph, Jesu biyan bai faifuw boubunamaim sum
60 Lá oake gonosi nene ezáa gonosi milimiliva gosohakú aleko voko molamó. Gonosi milimili nene meikú nego mulí ezáa goló vateikamó nenegú molomiake gehani napa makó nene ahelú ahelú oko aleko vike gonosi gale agepaló nene ze lí imó.
60 bai in hub boubun i isan iti boro’omo to naiwanamaim bai inu’in, imaim Jesu yai naatu kabay ifururuw na sou hir naatu ana ubar in.
61 Lá noigo, vená lositá minasimó, makó nene Magatala numutotí vená Maliá itó Maliá makó minasike gonosi gale ávatiha ánigi minasimó.
61 Mary Magdalene naatu Mary, James, Joseph hairi hinah i rah rewan rounane himare hima hi’itin.
62 Lá ikasigo, gó lokago holisi gamenamámini nosánetá ale vavá oaká gamena vokago guguni giziaká ve napagi itó Palisaio monó vegi viki Pilatotoka alegesá amó.
62 Mar natot i boro Sabbath ana veya, imih Firis ukwarih naatu Pharisee hina Pilate nanamaim hitit
63 Ake láa liki lamó: Ve napale leza gakó ma gelekunike noune. Ámina sozaló ve nene ha agómulagi noike gamena losive makole vokiko neza otinogo uve loko limómámini okatize.
63 hio, “Regah ni’i orot baifufuwenayan yawasin ma’am eo, ‘Ayu boro veya tounu ufunamaim morobone anamisir.’ Iti na’atube eo i aki anotanot.
64 Nenemú pilisí ve makó kimiselekako, viki gonosi gale agepamaló nene gamena losive makole etoha iki gizapa itave. Izegipala zuhamate gonosiváa gumina iki aliki viiki vegená nene gonosi galegutí mota otekave liki li kimikatanaze. Goí oko soza gakó limó nene alika soza gakó litatímo avilegeikanogo ive.
64 Isan imih akokok baiyowayah afa iniyafarih hinan rah hinama’uh hinama veya tounu, saise ana bai’ufununayah boro men hinan biyan hinabain hinabihir, naatu morobone misir maiye hinarouw hinao sabuw hinifuwihimih. Anayabin baifuwen iti boun natitit boro kakafin anababatun men wan anabifuwen na’atube’emih.”
65 Liki likago, Pilató láa loko lo kimimó: Lekeza pilisí ve makoki kilímiki vilo. Ámina gonosi gale agepaló nene lekeza itatímini avotigila iki gehanima zi lí ilo.
65 Pilate iyafutih eo, “Ma’utenayah orot kwa aso’obamaim kwanabuwih naatu kwana’uwih matah toniwa’an rah hinama’uh gewas hinama.”
66 Loko lokago, keza nene vake gonosi gale agepaló zi hita gehani nene alévolé oko minative liki anosa miliki nagá makó alemó. Lá iake lovámini galaváa nene áminaló gizapa itave liki ahulikitamó.
66 Basit hitit hin rah ana etawan kabay tafanamaim kwah hiyai, naatu ma’utenayah orot nati’imaim rah hima’uh hima. Mautenayah rah awan hibat firis bairi teo|alt="soldiers guarding tomb" src="cn01849b.tif" size="col" loc="Mat 27.66" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="27.66"

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.