Mateus 19
Monoq Gotola Gosohaq (GAH) vs AAI
1 Izesú nene gakó lo asú oake, Galilaia mikasi ahuloake Zutaia mikasiloka Zota nagamí vola helegaloka vimó.
1 Jesu iti tur eo in sawar ufunamaim, Galilee ihamiy in Judea wanawananamaim tit, Jordan harew rewan rounane.
2 Novigo, vegená mukí ámegetiki vamó. Neneloka kivisi vegená nene kelémo zoka zoka oko minamó.
2 Sabuw rou’ay gagamin hi’ufunun hinan etei iyawasih.
3 Lá noigo, Palisaio monó ve lugáa aitoka ake amekú miliki láa liki lamó: Mosé lo hukoko li gakokú nene ve makolímo netá nemú manamú venala amisele ahulosá neve loko gizonoimóza, nene etahe etamive.
3 Ofafar bai’obaiyenayah hina Jesu an hitain hibatiy hio, “Orot aawan nasisinaf kakaf isan karam boro nakwahir, naatu na kwakwahir i ofafar e’astu’ub ai en?”
4 Liki likago nene, Izesú láa loko lo kimimó: Lekeza nene monokú gakó láa loko nemó nene gatiki gilinamóma lakagatí molokahe:
4 Jesu iyafutih eo, “Bo aneika God orot babin hairi sinafih himamatar isan Buk Atamaninamaim hikirum inu’in kwaiyab kwaitin?”
5 Itó kelémo utó oake láa loko limó:
5 Tur an i nati imih God eo, “Orot boro hinah tamah nihamiyih, aawan hairi hinita’imon biyah rou’ab, baise hairi hinita’imon biyah ta’imon namatar.
6 Loko gakó imane limó nenazo, ve aleve keza lositá hoú liki nene minaminigasive. Hamó kugupe loló onoimó gelekave. Nenemú Ómasi nenémo kelémo apizimó nenazo vegenalita nene kelémo hotopotó oakaláa nomive.
6 Imih hairi men biyah rou’ab baise ta’imon. Abisa God bita’imon men yait ta natarbounih.”
7 Loko lo kemekago, Palisaio monó vete láa liki lamó: Mosé nene vená kimisilinigima nene luhuva netá giziki kimiiki kimisililo loko limó nene nanamú live.
7 Ofafar bai’obaiyenayah hibatiy maiye hio, “Bo aisim Moses ana ofafar ta kirum eo, ‘Orot aawan kwahirinamih, kwahikwahiren ana fef nakirum babin nitin nab nan.’”
8 Liki likago, Izesú nene láa loko limó: Mosé nene hanuvamú lamive. Lekelisi ánuvane negi nagi hiziki likigika gopa ovikumule loko vená kimisilitave loko gele likimimóma neve. Lá onoimóza, netá matá apí oko kelémo utó i gamenaló emane nene nenéminoko nomimóma nenae.
8 Jesu iyafutih eo, “Kwa a tafa’asaramaim, imih Moses ibasit baibin kwahiren isan eo, baise aneika i men iti na’atube ma’ama’amih.
9 Nenemú nénisi nene láa loko lo nolukumuze, gililo. Ve makolímohe makolímohe nene venala mokoló netató negopa ha netakumú amisele ahulokoko haitó vená alitimó nene, lihima napa alinogo ive.
9 Anababatun a tur ao’owen, orot yait aawan anayabin en asir nakwahir, naatu nare babin ta ufun nan hairi hinibiwa’an i bowabow kakafin esisinaf.”
10 Loko lokago, izegipala zuha leza Íi, vegi venaki nene mogona lá oko minokanazo, vená ma aleminake hanuva gohuna minatuninazo.
10 Naatu Jesu ana bai’ufununayah hibatiy hio, “Orot babin hairi hai ma kakaf nati na’atube tama’am, gewasin men hitatabin, monok baibitar hitama.”
11 Loko lokuko, Izesú láa loko lo limimó: Ve vená mukilite gakó imane aleminigave. Ómasímo zámuza kemeneimoláa kéisigó nene alitamó neve.
11 Baise Jesu iuwih eo, “Men orot etei boro iti bai’obaiyen hini’ufununimih, baise iyabowat God rurubinihiwat boro hini’ufunun.
12 Ve lugáa nene izóikini kagatupagutí vená alemoakalímini utó inamó neve. Itó vegená lugáa nene gohana netá kimiká itó sihana gakó li kimiká iaká ikago hanuva miniaká niave. Itó ve lugáate Ómasímini luhuva hutilí oko vitikumú giliake vená aleakakumú nene kezáini óe liaká niave. Makó keza nenemú nene zámuza alinitatite gakó imane gili alitamó neve, loko limó.
12 Ef hai yabih moumurih na’in, imih orot men tetatabinamih, afa men tetatabin anayabin afa i yahoh fim, orot afa i yahoh tebowabow, naatu afa i God ana bowabow isan tenotanot, imih men tetatabin. Orot yait iti bai’obaiyen bainamih nakok, basit nab i akisin.”
13 Ámina gamenaló nene izegipa koma koma Izesutoka kilímiki vamó. Eza agizani lutoko gotóitó molonoko nónohá zeketative liki kilímiki nivago, izegipala zuha leza gahá kemehá.
13 Sabuw afa kek gidigidih Jesu uman tafah tayara’aten yoyoban isan hibow hinan, ana bai’ufununayah sabuw hikwararih hiotanih.
14 Gahá noluko, Izesú nene láa loko lo limimó: Lekeza izegipa koma nene ahulikimikalo. Nenitoka ataze. Ánémináate Ómasímini avogisaló viakalímini mututoni nianazo, lekeza li hoipa ikitamilo.
14 Baise Jesu eo, “Kek kwaihamiyih tena biyau tetit, men kwana’otanih. Anayabin sabuw iyab iti kek hai baitumatum na’atube God ana aiwobomaim tema’am.”
15 Loko loake nene, agizanitunú ale nogilike nónohá zeketamó. Lá oake ámina apá ahuloake vimó.
15 Basit Jesu kek tafah yara’aten isah yoyoban sawar, imaibo ihamiyih in.
16 Ve makó Izesú noitoka ake láa loko loká otake limó: Tisánemaka, neza nana netá lamaná alekinake alévolé nemetameni alitomó neve.
16 Ana veya ta orot ta na Jesu ibatiy eo, “Bai’obaiyenayan, sawar menatan gewasin anasinaf boro ma’ama wanatowan anab?”
17 Loko lokago, Izesú láa loko lo amimó: Geza netá lamanakumú nanamú loká nonetane. Lamanalímini amelaho Ómasi hámakó noinazo, mogonáne gele hee noloko netá lamanakumú loká nonetape. Itó alévolé gemetameni alitove lokoma gapo lota gakó gele alekoko mukí ámegetozo.
17 Jesu orot iya’afut eo, “Aisim sawar gewasin isan ayu kubibatiyu? God akisinamo i orot gewasin. O inakok ma’ama wanatowan bain ma’amih, basit ofafar ini’ufunun.”
18 Loko lokago, ámina vémo gapo lota gakokutí hí gakokumú nolane loko lokago, Izesú láa loko limó: Gapo lota gakó lá oko neve: Vegená kepele helemo. Ve aleve suni ale gopa oko huko ezega emega amo. Gumina amo. Soza hakupá gakó lamo.
18 Orot Jesu ibatiy eo, “Ofafar i menatan?” Jesu iya’afut eo, “Men tura ina’asabun, turanah a’aawah bairi men kwaniwa’an, men inabain, men orot babin afa isah inayanuw,
19 Geza nene izokahiko amekahiko kugulizá ale otezo. Gezakamú geleaká noanimómáminoko gigivekaginimú geleko gigika kemezo.
19 hinat tamat inakakafiyih naatu o taiyuw isa kubiyabow na’atube taituwa isah iniyabow.”
20 Loko lokago, gosohá vemámo láa loko lo amimó: Ámina lo huka gakó mukí nene ámegetoaká noumóma nenae. Makó hí netakumú ligitagani okuke alemuve.
20 Orot iya’afut eo, “Iti ofafar etei asinaf sawar, abisa’awat tema’am boro anasinaf?”
21 Loko lokago, Izesú láa loko lo amimó: Geza gigika avasavagi minative loko geleokoma, voko henonika mukí meinavaló moloko moni aleoko gohogó vegená kemekoko oko némegetozo. Lá okako, okulumakú alévolé helisa henoni nene geitoka utó inogo ive. Loko lokago,
21 Jesu iu eo, “O inakok a yawas baigewasinamih. Basit inan a sawar etei sabuw hai sawaramih initih hinatobon, naatu kabay inab yababan wairafih initih. O inan ini’ufununu, nati na’atube inasinaf maramaim o boro isa sawar nakaram.”
22 gosohá ve nenémo ámina gakó geleake henona vaí oko minamó nenazo, gona moloko kimitohe loko agata gilitímo mulunagú gena avisekago vimó.
22 Orot iti tur nonowar ana maramaim yababan auman ana ubar in, anayabin i aurin sawar etei karam.
23 Novigo, Izesú nene izegipala zuha lo limike láa loko limó: Neza lamaná lo likimitoze, gililo. Henóiki ve nenete okulumá lapanató silipa iki ititamó neve.
23 Naatu Jesu tatabir ana bai’ufununayah iuwih eo, “Tur anababatun au’uwi. Orot sawar wairafin i men karam mar ana aiwobomaim narun, boro isan nafokar.
24 Goha makó lo likimitoze. Kamele iza nenémo nakasi vovónagú voakaláa nene vávani oko nomimóza, henonavagi vémo Ómasímini lapanató voakaláa nene genavagi golesa neve.
24 Au’uwi maiye camel sou’umaim sorabon isan i fokar, anayabin koun butun gagamin. Ef ta’imon nati na’atube orot sawar wairafin i men karam mar ana aiwobomaim narun, boro isan nafokar.”
25 Loko lokago, leza gelekunike ininá goha unimó. Ininá unike loká otunike láa lokoma éaho agutó vizekiko minoloko voko minative.
25 Bai’ufununayah iti tur hinonowar ana maramaim hifofofor men kafaita. Naatu hio, “Yait i boro yawas nab?”
26 Loko lokuko, Izesú gonú lepele hee lonoike láa loko lo limimó: Vegenalite nenémini itamoláa nomimóza, Ómasi nenémo loló itove loko i netá mukí hanuva loló inogo ive.
26 Jesu mutufor nuw itih eo, “Sawar etei orot isah i hifokar, baise God isan sawar etei i men fokarihimih.”
27 Loko lokago, Pitá láa loko lo amimó: Gelenape. Leza mukí netá matate ahulokunike geí gémegetokune. Lá onoimó nenazo, leza alika netá makó alesá nehe.
27 Basit Peter misir eo, “Kwi’iti, aki ai sawar etei ai hamiyen o abi’ufununi abisa boro anab?”
28 Loko lokago, Izesú láa loko lo limimó: Neza lamaná lo likimitoze. Alika netá matá mukí gosohá utó iti gamenaló nene okulumakutí lumu ve gihila neza lapanánegi noinake gizapa okimiaká siató nougo, némegetiaká nia ve 12-a lekeza ámináminiki lapanatiki miniki gonanalivagi siá 12-a neneló miniki Isilae vegenalitini mulusi 12-a gizapa ikitiki gona milikitanigave.
28 Jesu iuwih eo, “Anababatun a tur ao’owen. Tafaram nabobotabir ana maramaim, Orot Natun boro ana urama’ama bonamanamarinamaim namare. Naatu kwa ayu au bai’ufununayah na 12 auman boro urama’amamaim kwanamare Israel sabuw hai big etei 12 kwanakaifih kwanama.
29 Ve vená mukí není nugulizakumule liki numúinihe itó gouna zuhahe izóikinihe améikinihe itó izegipáinihe míinihe ahulatamó nene ahulatatímini meinava aliliki itiki alitaze. Itó minova minova oaká kemetameni alinigave.
29 Sabuw iyab ayu wabu’umaim hai bar hai me, taituwah, ruburubuh, hinahinah tamahinah hihamiyen ayu tibi’ufununu boro hai yawas tafan ana ya’abar anitih. Naatu yawas wanatowan auman anitih hinab.
30 Itína goí ina vegenakutí mukilite alika milanigave. Itó alika milina vegenakutí mukilite alika goí inigave, loko limó.
30 Baise sabuw iyab boun wan hi’iyon tenan boro hinan hini’uf naatu sabuw iyab hi’uf tenan boro hinan wan hini’iyon. Imih sabuw iyab iti tafaramamaim orot gagamih tema’am maramaim boro aurih efan en. Baise sabuw iyab iti tafaramamaim God isan tibi’akir maramaim boro orot gagamih hinama.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.