Mateus 18

Monoq Gotola Gosohaq (GAH) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Gakó láa loko lo limi zupahé nene izegipala zuha leza Izesutoka vunike láa loko loká otunimó: Ómasímo agulizaki ve napa ale utó o limikiko nene lelikutí éaho livilegeko agulizaki ve loló itimó neve.
1 Nati ana maramaim bai’ufununayah hina Jesu biyan hitit hibatiy hio, “Mar ana aiwobomaim yait i orot gagamin?”
2 Loko lokuko, Izesú izegipa koma makó sele loko alémoko ake holutegú hize otemiake
2 Jesu kek kikimin eaf na nahimaim bat.
3 láa loko limó: Neza lamaná lo likimitoze, gililo. Lekelisi nene likigika ali viligiiki aliliki limiki izegipa koma imanéminiki minamitamó nene Ómasímini avogisaló nene keké ma vaminigave.
3 Imaibo eo, “Anababatun a tur ao’owen, o yait ayawas men inabotabir inan iti kek gidigidih na’atube mar ana aiwobomaim boro men inarun.
4 Makó keza nene izegipa koma imanéminiki kezáinimú gilikiko lemeko minatimó nenete Ómasímini avogisaló viki kugulizaki ve lilí itamó neve.
4 Isan imih orot yait taiyuwin yare iti kek kikiminabe emamatar mar ana aiwobomaim i orot gagamin.
5 Ve makó nenete nenikumule liki izegipa koma áimanéminiki nasahilí itatamó nenete není nasahilí inimiaká niamó gelekave.
5 “Naatu orot yait kek kikimin iti na’atube ayu wabu’umaim ana merar eyiy, i ayu au merar eyiy.
6 Itó nenikumú gili alévolé i mina izegipáne limiki minamoki keikutí hamó nene ve makolímo golesa netá alitive loko gala vizeko litimó nene, agae, Ómasímo loló otati netá nene genavagi golesa neve. Ámina vémini luvanaló gehani napa nagá ziiki age nagamikú ahelú i ahulatatímini avilegeko genavagi netá golesa loló otanogo ive.
6 Baise orot yait iti kek kikimin ayu bitutumu eoraraf in bowabow kakafin esisinaf, gewasin nati orot i boro sikan aumor hina’utan taiy yan hinitaiy nare na’atomatom namorob.
7 Itó agae, golesa netá alitave loko gala vizeko loaká suni haitopaitolímini nene mikasiuka neve. Ámina netá golesa nene hanuva utó inogo imóza, ve makolímo golesa netá alitave loko gala vizeko lomo mohona itimó nene Ómasímo nana otative. Agae, netá golivagi loló otanogo ive.
7 “Tafaram i kakafin wanawanan run, imih nati sawaramaim sabuw bonawiyih bowabow kakafin tisisinaf. Sawar kakafih nati na’atube i boro hinamatar, baise orot yait biyanamaim iti sawar temamatar i boro kakafin anababatun nab.
8 Nenemú nene gigizanímohe itó gigisámohe lihima aleaká gapogú gelémo nomilikoma, hukoko nene ale ahulozo. Gigizani hamokó neiko itó gigisa hámakó neiko alévolé oko minoakalímini apakú ititaninazo. Gigizani losigi itó gigisa losigi minokoko lihima alitanitímo ló apakú gelémo molokiko, ló nene lihamike lova lova oko nomina lokú vokatanize.
8 O yait uma o a nabonawiy kakafin inasisinaf na’at, ku’afuw kwisaroun, saise a uma duboduboh inan ma’ama wanatowan inarun. Men basit a uma hai ubaramaim o biya etei itan wairaf wan itayen ta’arahi.
9 Itó gogómulámo lihima aleaká gapogú gelémo nomilikoma, geza hanuva hize lí okoko ale ahulozo. Gogómula hamó neiko minoko alévolé oko minoaká apakú ititaninazo. Gogómula losigi minokoko lihima alitanitímo milumámini lokú gelémo molokatize.
9 Naatu mata nuw kwanekwan kakafin kusisinaf, kukubai kwisaroun. Mata rounawat saise inan ma’ama wanatowan inarun, men basit mata ta’imon ana ubaramaim mata rou’abaka inan wairaf wan inayen na’arahi.
10 — ausente —
10 “Abisa kusisinaf i inaso’ob men kek gidigidih inanuw furuwih, a tur ao’owen anayabin kek gidigidih hai tounamatar mar etei maramaim Tamai nan tebatabat.
11 — ausente —
11 Orot Natun nan ana’an i sabuw kasikasiyih bow baiyawasih isan na.
12 Nenemú lekeza nene nanave liki nigeleve. Ve makó nenémo sipsip izava nene 100-a niakutí sipsip hamokó tolova itimó nene, vitagá amitihe. Lá oko nomive. Sipsip lugáa 99-a nene agokaú ahuloketonoko hamó legesó imolamú amuza moloko vitagá oloko vinogo ive.
12 “Orot ana bobaituw 100 hitama’am ta’imon takakasiy isan a not i mi’itube kwanotanot? Ana bobaituw 99 tihamiyen oyaw wan hitama, i tare tan ta’imon kakasiy tanuwih ai en?
13 Lamaná lo nolukumuve. Eza vitagá ova ova oko sipsip iza hamóma ale utó okoko agoliza vizinogo ive. Agoliza vizitimó nene sipsip iza 99 hanuva niamoláamú agoliza vizeminogo ive.
13 Naatu ana bobaituw tatita’ur tabaib ana maramaim, a tur ao’owen ana for ta’imon isan boro tiyasisir men kafaita, men 99 isah ebiyasisir na’atube anayabin i men hikasiy.
14 Itó ámináminoko lekelí ametipo okulumakú noimó nenémo izegipa nugunamotamóne lekelikutí makó nene legesó itikumú ma amu helemive.
14 Imih ef ta’imon nati na’atube Tamat maramaim men ekokok boro ana kek kikimin ta nakasiy.
15 Gigivekaho makolímo geitoka lihima suni alegimikikoma, geza voko lekezatikó miniki lihimala alapizezo. Lá noako, geí gakó gelekikoma nene, goha gigivekahini alémo geitoka itanize.
15 “O taituwa ta wanawanamaim isa bowabow kakafin nasisinaf na’at wa’iwa’iramaim inan biyan ana kakafin matanamaim ini’obaiy. Inao fana nanonowar na’at i boro airi kwanitafen tutur.
16 Lá onoimóza, geí gakó gelemikoma, ve hamó ahe lositá ahe kelémoko lekeza ámina lihimagi ve noitoka makó vilo. Lá ikiko, monó gotolaú gakó makó láa liki luhuva gizinamó nenémo gihila zitive:
16 Baise inao men nanonowar, orot ta’imon o rou’ab inabuwih bairi kwanan, saise o abisa’awat inao orot rou’ab boro sif hinaruboun. Buk Atamaninamaim hio na’atube.
17 Lá onoimóza, keí gakó gelemikoma nene, geza monó gilina vegená lo kemezo. Itó eza nene monó gele vegenalitini gakó gele ahulokikoma, aikumú gelekako eza nene mota lihimalagi ve ánigi goselé iaká nia ve loló ino.
17 Baise hinao men nanonowar na’at, basit ekaleisia matahimaim kwanakurereb kwanao, naatu ekaleisia hinao men nanowar na’at, basit kwanihamiy eteni orot na’atube nama o tax o’onayan na’atube nama.
18 Neza lamaná lo likimitoze, gililo. Lekeza mikasiuka netá makokumú li hoipa ikitatamó nene Ómasímo okulumakuka ámina netakumú lo hoipa oketatimó neve. Itó lekeza netá makokumú mikasiuka li hoipa ikitamitamó nene Ómasímo okulumakukagi ámina netakumú lo hoipa oketamitimó neve.
18 “Anababatun a tur ao’owen, abisa iti tafaramamaim ku’a’uh maramaim boro ana’uh. Naatu abisa iti tafaramamaim kururufam maramaim boro anarufam.
19 Makó miní ameko lo likimitoze. Lekelikutí vegená makolitehe itó lositakó ahe keza netá makokumú nene ligika mili nupa iiki hamokó loló okiko Ómasiloka litáimó nene okulumakú améneho gele kiminogo ive.
19 “Iban ao maiye, orot rou’ab iti tafaramamaim abisa isan hairi hibasit tefefeyan, Tamai maramaim boro isah nasinaf.
20 Itó vegená makolitehe itó losive makolehe itó lositakó ahe keza apá makotoka není nugulizakumú ali nupa itamó nene nénisi holúikú minanogo uve.
20 Orot rou’ab o tounu ayu wabu’umaim tekuku’ay, ayu i nati wanawanahimaim bairi.”
21 Loko lokago, Pitá nene Izesuni amatoka mino molake láa loko loká otake limó: Guivahanínemaka, nigivéneho makolímo gamena nanakí zupa lihima netá alenimikiko ahulotatove. Gamena 7 ahe.
21 Imaibo Peter na Jesu biyan tit ibatiy, “Regah, ayu taiu isau mar etei bowabow kakafih nasisinaf mar boro bai’ab ana kakafih ana notawiyen? Ana kakafih ana notawiyen nayen seven nanatabir?”
22 Loko lokago, Izesú láa loko lo amimó: Gamena 7 nomive. Gamena 7 ahuloto-loko vova vova noako gamena 700 loló ino.
22 Jesu iya’afut eo, “Men seven, baise mar etei 70 tafanamaim seven auman.
23 Nenemú nene Ómasímini avogisaló minoakalímini ago helegáa lekelepizeko gakó makó litoze. Agulizaki ve napa makolímo gelekelé izegipalatini lihimáini netimoláamú ale hehe linogo gilimó.
23 “Anayabin aiwob maramaim ana itinin i aiwob orot ana akir wairafih hai bowabow nunutitiy na’atube.
24 Lihima milikitinitamó ale hehe linogo apí oko hozaváa naligo, ve makó nene aitoka alímiki amó. Aitoka lihima 10 milioni kina minamó.
24 Nuteteyan ana bowabow busuruf ana veya aiwob orot kabay million na’atube orot ta bai ma bowabow hibai hina hirun.
25 Lá imóza, eza nene ámina lihima apasati moni nene ma nomimó. Lá okago nene, agulizaki ve nenémo láa loko limó: Galanava apasatikumú ezáagi itó vená izegipala izava galava itó henokanonagi nene mota vegenalite meinava hizi asú iki alikiko megusa lilí iki minatave.
25 Naatu nati akir wairafin aiwob orot ana kabay wan yin isan aurin men karam. Imih aiwob orot iuwih orot aawan, natunatun naatu ana sawar etei hitabow hitan sabuw afa hitatobon hai akir wairafihimih hitabow, saise nati kabayamaim aiwob orot ana kabay wan tab isan eo.
26 Loko lokago, gelekelé izegipa nenémo voko agulizaki vemámini agisauka alapusa hizeko láa loko limó: Asene zenetoloko voko noako, neza voko mininake moni ale utó okinake apaso asú oko gimitove.
26 “Baise akir wairafin aiwob orot nanamaim sun yowen fefeyan eo, ‘Regah a kokok yate nanub naatu ayu boro ana sinaftobon a sawar etei wah anayow anit.’
27 Loko lokago, eza ámina hozaló vémini agulizaki ve nenémo hozaló vevamú miluma gelemiake ahulotamó. Itó lihimalagi nene hanuva ahulotamó.
27 Aiwob orot ana akir wairafin itin yan baban naatu ana kabay wan yin isan auman ibagun naatu iu tit ana ubar in.
28 Ahulomikago, ámina gelekelé izegipama numukutí olío lemeake vike hozaló ve agivelahini makó nene moni 100 kina amunaloka emane ameneitó nenazo, ánigoake luvana aleko poló noike láa loko lo ameko limó: Geza moni gumumóma nene mukí apasoko aló nememane.
28 “Baise nati akir wairafin tit in naatu ana kabay bai’abamo bowayan turan biyanamaim bai ma’am biyan tit, eof sikan bai eo, ‘Au kabay o biya inu’in boun wan inay initu.’
29 Loko lokago, agivelaho nene agisauka alapusa hizike negénegeka nolike láa loko lo amike limó: Geza asene zeneto-loko voko noako, moni alika ánigokinake apasoko gimitove.
29 “Bow turan orot nanamaim sun yowen ifefeyan eo, ‘Yate nanub mar kafai ayu boro a kabay wan anay anit.’
30 Loko limóza, eza gele ahuloake agivelahinima nene goní omikago nagá numukú ahulitamó. Nenegú minoko lihima asú itive loko kalapusi amimó.
30 “Baise orot men kok boro turan fanan tanowar, imih bai furisiman itih hibai hin dibur bar hiya’ariy. Naatu orot turan iu, ‘Iti’imaim inama au kabay wan inay initu imaibo inatit.’
31 Lá okago, keza agivelage lugáa nenete ámina suni ánigiake mulúikú golesa gelemó. Golesa giliake keza nene viki agulizaki veninima avetó iki li amemó.
31 Akir wairafih afa iti sawar matar hi’itin men hiyasisir, imih hin abisa’awat himamatar isan aiwob orot ana tur hiowen.
32 Lá ikago, agulizaki ve nenémo ámina gelekelé izegipa nene sele lo amekago, okago, láa loko lo amimó: Gelekelé izegipa golesa neneka, geza negénegeka lako lako lihimaka mukí nene hanuva ahulogetumóma neve.
32 “Imaibo aiwob orot ana akir wairafin eaf na iu eo, ‘O i anababatun orot kakaf. Ayu au kabay gagamin maiyow o biyamaim ma’am i asafam, anayabin ayu ifefeyanu.
33 Neza geikumú miluma gelegetumóma nenazo, geza ámináminoko gigivekahikumú miluma geleko lihimava nene ahulotataninazo.
33 Gewasin bow tura itakabibir o akakabibiri na’atube.’
34 Loko loake, agulizaki veva nenémo izapaló golesa molokago miluma netá aliti-liki niviko minoko lihimavala mukí apasative loko pilisí vetini kigizakú molamó.
34 Aiwob orot yan so’ar tatabir ana dibur kaifenayah iuwih hifatum dibur hiya’ariy naatu iu, ‘Iti’imaim inama’am au kabay wan inay initu imaibo inatit.’”
35 Loko Izesú loake, miní ameko láa loko limó: Lekeza mukitó nene likigikagú likigivetikini lihima ahulikitamitamó nene, není améneho okulumakú noimó nenémo áminagó oko lekelitoka loló oleketanogo ive.
35 “Ef ta’imon ayu Tamai maramaim kwa ta’ita’imon isa boro iti na’atube nasinaf, o yait taituwa ana kakafin men dogor tutufin etei inanotanotawiy na’at.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.