Mateus 14

Monoq Gotola Gosohaq (GAH) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Gamena nene zupa agulizaki ve napa Heloté nene Izesuni gakoláa likago gilimó.
1 Nati ana veya’amaim Herod tafaram Galilee ana kaifayan orot Jesu bowabow ana tur nowar.
2 Geleake nene, gelekelé izegipala nene láa loko lo kimimó: Zoní monó nagamí holokimiaká ve áisi nene hilimómagutí oteake imane zámuza nene netá haitolímini ale utó oake noihe loko limó.
2 Naatu ana orot ukwarih hai tur eowen eo, “Ni’i orot i John Baptist, morobone yawas maiye, imih fair bai nati ina’inan isisinaf.”
3 Nene hanuva lamimó. Heloté nene amunaloka emane uvolaho Piliponi vená agulizá nene Helotiasini ipá oko alimó.
3 Herod i John Baptist bai fatum in dibur yari’iy aawan Herodias baiyasisirin isan.
4 Lá okago, Zoní nene Heloteni nene uvokahini vená ipá oko alenimó nene etamive. Loko lo ame-ame oloko vokago, Heloté nene venalámo gala vizekago ve makó kimiselekago vake Zonini agizató aliake nagá numukú ahulitamó.
4 John tur fokarin maiyow Herod Herodias i tain Philip aawan bai bi’aawan isan gam iu, “O i ofafar iastu’ub tai aawan ibai i’awan.” Tur fokarin iti eo isan Herod yan bai dibur yari’iy.
5 Mukí vegenalite Zonikumú nene Ómasímini agepagutí gakó loaká ve noive liki liaká amó nenazo, Heloté nene Zonini apilitomó nene Ómasímo nana onetatihe loko ahelele vizekago ahulamó.
5 Herod kok i John ta’asabun, baise Jew sabuw isah bir, anayabin John hi’i’itin i dinab orot ta na’atube.
6 Lá imóza, Heloteni nene geta gamena alitokago mukí kugulizaki ve aí numukú nene iki alegesá amó. Alegesá iki niago, Helotiasini mohola nenémo kovogisaló melekeni noigo, Heloté nene ánigo amu heleake,
6 Naatu Herod ana tufuw isan hibiyasisir ana veya’amaim, Herodias natun babitai run sabuw rou’ay gagamin nahimaim benaben, Herod itin iyasisir gagamin maiyow.
7 láa loko limó: Neza nene Ómasímini avogisaló lo hukoko noluve. Geza nemú manamú nivisive loko litani netá hanuva giminogo uve.
7 Naatu taiyuwin isan eo baifaro babitai eomatan eo, “Abisa kukokok boro anit?”
8 Loko lokago nene, izolaho lo amekago láa loko limó: Monó nagamí holokimiaká ve Zonini luvana nene hutoko lapegú moloko nemekako ánigokinake mota helekave loko litove loko noluve.
8 Naatu babitai hinah ana turamaim na eo, “Ayu akokok boun John Baptist ukwarin tew yan iniwan inab inan initu.”
9 Loko lokago nene, agulizaki vémo agepa gahava nomigo gilimó gena imóza, Ómasímini avogisaló lo hukokumóma nenazo itó alesa molokugo iki mina vegenalitini kovogisaló imane lo hukokunazo loake, gele ameake, gopa nene pilisi ve makó voko luvana hutoko alekative loko lomikago,
9 Aiwob orot iti tur nonowar i uwan yi, baise sabuw rou’ay gagamin matahimaim eomatan, imih ana baiyowayah orot iuwih babitai ana kokok hisinaf.
10 vike nagá numukú nene luvana hutoake gotola gitegeko nene
10 John dibur bar wanawananamaim ma’am hin sikan hi’afuw,
11 lapegú moloake mohóma amekago, moholámo aleko vike izolahini alemo amimó.
11 ukwarin tew yan hiwan hibai hina babitai hitin, bai in hinah itin (so’ob John i morob).
12 Alemo amekago nene, Zonini izegipala zuha nenete ámina gakoláa nene giliake vake gonosiváa gale zemó. Gale ziake, ámina gakó nene Izesuni avetó iki li amemó.
12 John ana bai’ufununayah hina biyan hibai hin hiyai, imaibo hin Jesu ana tur hiowen.
13 Li amikago, geleake ámina apá ahuloake izegipala zuhagegi nagamikú lapegú itekunike vola helegaloka mikasi gomopalaló vo anitehá. Lá okuko, vegená mukí keza giliake, numuni apáini ahuliake mikasigú ámegetiki vamó.
13 Jesu John ana tur nonowar ufunamaim, wa bai akisinamo efan nautanubinamaim in. Baise sabuw menamaim inan i ana tur hinowar, ababawat bar merar ta ta hirun hitit hi’ufunun hin.
14 Lá ikago, Izesú nene lapegutí olío lemeko ánigamó nene, vaí iki alegesá ikago ánigoake, agika hizekago kivisi vegená nene kelémo zokamó.
14 Jesu wa biyut ana veya nuwanuw sabuw rou’ay gagamin maiyow i’itih iyababan, naatu hai sabuw sawusawuwih hibow hinan etei iyayawasih.
15 Lá okago, únaká ho lemekago, izegipala zuha leza aitoka unike láa loko lo amunimó: Imane apá nene ha gámetó minokaze, itó gamena mota asú okaze, vegenáma apá makotoka makotoka viiki nosánetáini meina hizitave loko kimiselemane.
15 Veya re birabirab auman Jesu ana bai’ufununayah hin hiu, “Veya i re sawar. Igewasin sabuw iniyafarih hinan bar merar yubinamaim bay hinatobon hinaa hinayawas.” (Anayabin iti efan i arar yan sabuw en).”
16 Loko lo amekuko, Izesú láa loko lo limimó: Nanamú vitave. Lekezatini nene nosánetá kimiki nalo.
16 Jesu iyafutih eo, “Men karam asir ana’uwih hinan. Gewasin, kwa a efanamaim bay kwana’itin kwanitih hina hinayawas.”
17 Loko lokago, leza íi, peleti 5-a itó lagaha lositakó imane molonouhá lae.
17 Baise hiya’afut hio, “Aki ai efanamaim rafiy fafar etei umat roun naatu siy rou’ab na’atumo ti’inu’in, men karam boro iti sabuw rou’ay gagamin anituwih.”
18 Loko lokuko, Izesú láa loko limó: Nene aliki nenitoka alo.
18 Jesu eo, “Kwabow kwana kwaitu.”
19 Loko lo lemeake, vegená keza gihisiló minatave loko lolimiake, peleti 5-agi itó lagaha lositaki aleake, okulumatoka okenava oko nánigake, Ómasi agepoka loake, peleti gitegeko lemekago, leza vegená mukí gona moloko kemehá.
19 Naatu sabuw iuwih fotan yan himare, imaibo Jesu rafiy fafar umat roun, siy rou’ab auman bow au mar nuw ra’at, God ana merar yi sawar, basit rafiy imseseb ana bai’ufununayah itih, naatu ana bai’ufununayah hibow sabuw hifaramih hi’aa.
20 Kemekuko, mukilite nikake kagatupa okago nosánetá lumáa ali nupa iki gosúveha 12 vaí okago ali milamó.
20 Sabuw etei hi’aa yah iw, naatu ana bai’ufununayah bay rebareb hi’aa hi’inu’in hibow hibiwan sakasak etei 12 hiwan foten.
21 Nosánetá na véa 5000 nenéminiki minamó. Vená izegipáini nene gatamune.
21 Orot iti bay hi’aa hibiyab etei 5,000 kek babin men auman hiyabamih.
22 Lá okago, Izesú ezáa nene vegená nokimisilike izegipala zuhama sipigú itiiki vola helegaloka goí iki vitave loko loletamó. Lolimikago novuko nene,
22 Jesu matan kabiy ana bai’ufununayah iuwih wa hibai wan hirabon hin harew kukuf rewan rounane na’at. Naatu Jesu ma sabuw iyafarih hai au bar hin.
23 vegená kimisele asú oake ezáagó agoka makokú iteko minake Ómasiloka loko minamó. Lá noigo,
23 Sabuw iyafarih hinan ufut akisinamo yen in oyawamaim yoyoban isan. Naatu nati’imaim, akisinamo ma’am mar bu’u’um.
24 límugusi zekago akovevé loló okago nene, izegipala zuha leza sipigú voko voko nonohuló holutó novuko logómulalokatí nene una napa aleko ake lehelú inogo igo, nagamí nenémo valahuká zeko lelémo ligitagani imó.
24 Iti ana veya’amaim ana bai’ufununayah i hire hin hikukuyowen ana veya yabat misir wa rab naatu kotar nahine na kufutih.
25 Lá noigo, gokululuva notovoigo, Izesú nene nonohuló amupiló liso liso vike vo alí noligo,
25 Mar sibisib auman Jesu riy tafanamaim bat ana bai’ufununayah isah remor na.
26 izegipala zuha leza ánigokunike, holosi noahe oko lehelele vizekago, gopaga lunimó.
26 Riy tafan bat remor nan ana bai’ufununayah hi’i’itin ana maramaim, hai bir ra’at hio, “Iti i wagabur mowan.” Hikirir hirerey.
27 Gopaga lokuko, Izesú litá oko láa loko limó: Lekelegesá legemino. Nezama nouve. Mulutini lepa hizino.
27 Baise Jesu mar ta’imon eaf eo, “Men kwanabir, ayu anan.”
28 Loko lokago, Pitá nene láa loko limó: Guivahanitemaka, géisi noitanimó nene lokako nagamí amupiló imane lisokinake géisi noanitoka vitohe.
28 Naatu Peter iya’afut eo, “Anababatun o na’at, basit ku’uwu riy tafan abat ana biya atit.”
29 Loko lokago amane loko lokago, Pitá nene sipigutí olío lemeake, Izesú noitó nene apí oko nagamí amupiló liso liso vimó.
29 Jesu eo, “Kuna.” Peter wa afe’en isure riy tafan bat in Jesu biyan tit.
30 Liso liso novigo, una nalikumú geleake alegesá legekago, nagamikú velehé liminogo noike, Guivahanínemaka nelémo nugutó vizemane loko gopaga lokago,
30 Baise kotar gagamin bababin naniyan bai, ana bir ra’at, basit busuruf unun re, re’ere auman Regah isan ererey eaf eo, “Regah kwiyawasu.”
31 Izesú litá oko agizani lutoko nanukike láa loko lo amimó: Geza komáisí nenikumú gele alévolé anitika, nanamú gagata losi gelenimó neve.
31 Jesu mar ta’imon eof nunuw uman bai iu eo, “A baitumatum men nikikimin, aisim kukakasiy.” Jesu eofere Peter uman ebaib|alt="Jesus reaching out to Peter" src="cn01722B.tif" size="col" loc="Mat 14.31" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="14.31"
32 Loko loake, sipigú goha itikasigo, una nene asú imó.
32 Naatu hairi wa tafan hiyey ana veya kotar bababin nutanub.
33 Asú okago, sipigú makó minuhá ve leza Izesuni gupá ze ameko geza lamaná Ómasímini gipala noane, loko lunimó.
33 Imaibo bai’ufununayah wa tafan hima’am Jesu hibora’ah hio, “O i anababatun God Natun!”
34 Loko lunike, vola helegaloka Genesalete apakú vo anitunimó.
34 Hirabon hina rewan rounane hitit naatu hin Genesaret, imaim hai wa hitain yen.
35 Nagamí nonohuló agataloka getatoka nene itekuko, vegená keza Izesuni ánigi vevesiake Izesuteho mota okave liki numuni apá alitoka gakoláa ahulikago, vegená keza giliake kivisi vegená Izesutoka kilímiki amó. Kilímiki ake
35 Naatu nati’imaim sabuw Jesu hi’i’inan ana veya, tur hiyafar nati tafaram wanawanan bar merar gidigidihimaim, sabuw sawusawuwih etei hibow hina Jesu biyan hitit.
36 kivisi vegená imane nene gele kemekako, gugupeló ahe itó hanuva luhoaká gó gahevalokahe imane ali giliiki nene zokatave, liki negénegeka likago, áminámini niake ale gele vegená nene zoki asú amó.
36 Naatu ana faifuw taininawat butubunin isan hifefeyan, naatu sabuw iyab ana faifuwawat hibubutubun i etei hiyawas.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.