Marcos 12
Monoq Gotola Gosohaq (GAH) vs AAI
1 Izesú anoza gakó makó láa loko lo kimimó: Ve makolímo vain nagá nene zuhá oake, vego vego oko geisa hize asú oake, gihiláa mí zeko liliká ziti gale legeake, gizapa numuni hána geake, gizapa iki niko meinava likimitove loko vegená makó gutá kemeake mikasi makotoka venoni vimó.
1 Imaibo Jesu oroubonamaim sabuw i’obaiyih eo, “Orot ana masaw bo ai ro’on tanum fur ear ituwafut, naatu wine bunubunuw ana hub bai, kaifenayan ana bar wowab sawar naatu sabuw afa tubunih hima masaw hikaif, masaw matuwan bainanawanamih in.
2 Voko minake nagá gihila guzá loaká gamena alitokago, geleake nagá gihila mikutí lugáa alenetoko ative loko gelekelé izegipala makó nene gizapa nia vegenatoka amiselekago,
2 Grape iyamur bairuhin ana veya, ana akir orot iyafar na masaw kaifenayah biyah tit ibo aunowan bairuhin isan.
3 vo anitimó. Vo anitekago, vain mitó gizapa imina vete apiliake nagá gihila amemake hanuva amisilikago atiginá oko vimó.
3 Baise masaw kaifenayah akir orot hibai hirab uman en hiyafar matabir in.
4 Lá ikago, gelekelé izegipa makó goha amiselekago keitoka goha anitekago, mini gizapa vete gotola ziki hoú nilake gopoguka litamó.
4 Naatu masaw matuwan ibanak akir orot ta iyafar maiye na. Masaw kaifenayah akir orot hibai ukwarin hitut hi’a’afiy erebiya’ohow matabir.
5 Lá ikago, makó goha amiselekago, aí nene apili helemó. Lá ikago, goha mukí kimiselekago, vi anitikago, lugáa nene gosohá nogosani kepelemó, itó lugáa nene kipili helemó.
5 Masaw matuwan akir orot tabo iyafar maiye nan hibai hirab morob, naatu akir wairafih moumurih maiyow biyafarih afa hibow hirouw afa hibow hi’asbunubunuw himorob.
6 Lá ikago, agika ami gipala hamokó minamó. Aí nene keitoka alika luma lama zeko láa loko geleake amisilike limó: Není gipa gihila imane amiselekugo ve napámini gipalama okaze liki ánigiiki nene alími lamaná itanigave.
6 “Orot ta’imonamo ihamiy ma’am i masaw matuwan natun ana yabow akisinamo, uftoro’ot iyafar not eo, ‘Natu boro hinakakafiy.’
7 Loko geleake amisilimóza, vo anitekago, mitó gizapa vete kezáitoka ligili hagili ake láa liki lamó: Imanémo nene mikasi amelahini gipala noinazo, áisi nene minokoko imane hoza ale lá inogo ive. Nenemú mota losé apelekuko helekiko, helisa henoni imane nene lelí loló itive.
7 “Baise masaw kaifenayah orot natun nan hi’itin taiyuwih hio, ‘Masaw matuwan natunaban iti, kwana ta’asabun, saise sawar tanab it ninowat.’
8 Liki liake, gipalama agizató aliake losé apili hiliake, nagá gihila mikutí hetoka nene gonosiváa ali ahulamó.
8 Imih himisir kek hibai hirab morob naatu biyan hibai hisaroun masaw ufunane ra’iy.
9 Lá ikamó nenazo, nagá mini amelaho nene nana itive. Áisi okoko mini gizapa vema kepele ahulokoko vain mini nene haitó vete gizapa itave loko lehizeketanogo ive.
9 “Masaw matuwan iti tur nanonowar boro mi’itube nasinaf? Orot boro nan masaw kaifenayah nabow narouw hinamorob naatu masaw boro nab sabuw afa nitih hinama hinakaif.
10 Itó imane monó gotolaú gakó láa liki luhuva gizinamóma nene lekeza gatinamóza lakagatí molokahe:
10 Buk iti na’atube hikikirum kwaiyab kwa’itin,
11 Ámina netá nene Guivahanímini gakotó utó okanazo, vegenalita ánigokuko lamaná okave.
11 Iti i Regah sinaf matar
12 Láa loko lo kemekago, Zuta vetini monó gizapa ve keza anoza gakokutí gehanimú limó nene Izesuni ánigo ahulunikumú lokave liki giliake, agizató alinake nagá amitune liki gelemóza, lá itunimó nene vegená vaí iki minamó nenete nana ilitatahe liki kehelele vizekago, ahulimiake hanuva vamó.
12 Basit Jew ukwarih hikok Jesu hitab hitarab, anayabin iti oroubon eo’o ana naniyan hibaib i isah eo, baise rou’ay gagamin isan hibir, imih Jesu hihamiy in.
13 Zuta ve keza Palisaio monó vegenakutiki Heloteni patigú vegenakutiki ve lugáa nene Izesúma gakó makó lo gopa okiko agizató alitave liki aitoka kimisilikago,
13 Pharisee afa naatu Herod ana kou’ay sabuw afa auman hiyafarih hin Jesu biyan hitit baibatemaim baikubibiruwin isan.
14 Izesutoka vi anitiake láa liki li amemó: Tisalemaka, geí mogonaka gelenoune. Gakó gihilagó loaká noane. Geza vegenakumú gonukonú osá amane. Géisi vegená iti minamó limi minamó mukitoka Ómasímini gapováa vevesoko lelepizeaká noane. Nenemú lokako gilitune. Loma apatoka agulizaki ve napa Sisani nene takisi moni ameaká nouhá etahe etamive.
14 Hina biyan hitit naatu hio, “Bai’obaiyenayan aki aso’ob o abisa kuo’o i turobe, sabuw abisa tisisinaf isan men kunotanot, naatu sabuw hai not o men kui’itin, baise turobe God ana kok abisa sabuw kubi’obaiyih. Kuo anowar Caesar isan kabay ana bibaiyan boro ata ofafar ana astu’ub ai en?
15 Takisi moni kimitupe kememitune. Láa lamó nene amemitune loko lokikoma gamaniloka alémoko voko goní otatune. Itó hanuva amitune loko lokikoma Zuta vegenalite gili golesa itave liki gimivagú milikago, Izesú gakó latímini mogonáa geleake láa loko lo kimimó: Nanamú giminegú milanigi nilave. Moni makó nelepizikiko ánigatove.
15 Imih kabay anayai ai en?” Baise Jesu hai baifuwen itin naatu eo, “Aisim ayu kwabikubibiruwu? Kabay kwabai kwana kwai’obaiyu aitin.”
16 Loko lokago, makó alapizikago ánigoake láa loko loká oketake limó: Vogunahana imane itó luhuva imanegi éahini neve. Loko lokago, keza gamani agulizaki ve napa Sisanive liki lamó. Láa liki likago,
16 Kabay hibai hina hitin naatu ibatiyih, “Yait ana yumat naatu wabin?”
17 Izesú láa loko lo kimimó: Láa likima nene gamanímo voká loaká noi netá nene gamani amilo, itó Ómasímo voká loaká noi netá nene Ómasi amilo. Loko lokago, vatí oko ale viligoko lo kimikumú sigaga goha litiki minamó.
17 Imaibo Jesu iuwih eo, “Abisa Caesar nowan Caesar kwanitin, abisa God nowan God kwanitin.”
18 Satukaio monó vegená lugáa keza hilinakutí otisá amave liki liaká a vegená makolite Izesutoka iake láa liki loká itake lamó:
18 Imaibo Sadducee morobone misir maiye isan men tibitumatum hina Jesu biyan hitit hibatiy.
19 Tisalemaka, Mosé láa loko luhuva gizo limimóma neve: Ve makolímo izegipa geto molamoko minoko helekikoma, agunalámo ámina gevoná vená alekoko uvolahini hili vemú izegipa geto molative loko loletamóma neve.
19 “Bai’obaiyenayan Moses aki isai ofafar iti kirum, ‘Orot natabin natun en namomorob na’at, kwafur i boro orot ta ni’aawan saise kek hinatufuw tuwah momorob efanin.’
20 Lá okanazo, uvolaho agunala 7-a minamó. Lá iake, ganá ve nenémo vená aleake, izegipa getamike helekago,
20 Imih marasika orot ain uf nah etei seven hima’am, basit orot ain tabin natun en morob.
21 agunalámo ámina vená aleake minake, izegipa getamike helekago, agunala makolímo ámináminoko alimó.
21 Naatu orot ufunamaim tuwah ana kwafur i’aawan, ibo na’atube kek en morob. Ef ta’imon matar orot founamaim,
22 Itó lá iliki vake ve 7-a nenete ámina venakó ali volaló imaló iki minake izegipa getamake hili asú ikago, venáini nene minake alika hilimó.
22 naatu etei’imak nah seven babin hi’aawan aurih kek en himumurub, uftoro’ot babin morob.
23 Ve 7-a nenete ámina vená ali volaló imaló iki minamó nenazo, hilinitakutí goha otita gamena nene ámina vená nene éahini venala minative.
23 Morobone hina mimisir ana veya babin i boro orot menatan ni’aawan? Anayabin nah seven etei babin ta’imon hi’aawan.”
24 Liki galegutí oteaká gakokumú amé ziki giza itanigi likago, Izesú láa loko lo kimimó: Lekeza monó gotolaú gakó gelemake itó Ómasímo galegutí kelémo oteaká zámuzagi ma gelemake gili gopa ikave.
24 Jesu iyafutih eo, “Kwa i anot hikwaris! Anayabin kwa Buk Atamanin hikikirum men kwaiyab naatu God ana fair auman men kwaso’ob?
25 Keza hele vegená otita gamena nene, vená aleakaláa nomive, itó vená alimi kimiakaláa nomive. Okulumakú ageló nenéminiki minanigave.
25 Morobone misir maiye ufunamaim tabin men ema’am, sabuw etei boro mar ana tounamatar na’atube hinama.
26 Itó hele vegená goha otiaká nenemú neza lo likimitoze. Gozapá nene Mosé eza zamukutí ló guluma utó okago, ánigoake noigo, Ómasímo gakó láa loko limó nene gatiaká niamóza mogona gelemave. Ómasímo nene ká emane amunaló hilina vemú nene Moseni láa loko lo ameneimóma neve: Neza Avalahani Isakani Zakoponi keí Ómasi minutímina minoloko voko nominuve.
26 Naatu morobone misir maiye isan Moses ana buk kutor wairaf ea’arah isan nati’imaim kikirum kwaiyab kwa’itin? God iti na’atube eo, ‘Ayu i Abraham ana God, Isaac ana God naatu Jacob ana God.’
27 Loko limó nenazo, nenemú eza kemeni hele vegenalitini Ómasi negopa, kemenía hanuva ne vegenalitini Ómasi noinazo, Ómasimú gili zaginake hele vegenaki hanuva mina vegenalitini Ómasi noive. Lekeza ámina gakó gili gopa goha ikave, loko limó.
27 I men murubih hai Godamih, baise yawasih hai God, kwa i anababatun ef kwasa’ir!”
28 Láa liki lova-leta iki niago, monó mogona apí-okimiaká ve makolímo oake gámemé oko geleake Izesú nene ale lamaná oko ale viligoko lo nokimigo geleake, loká otake láa loko limó: Mosé lo hukoko li gakokutí hilímo kivilegeko napáa neve.
28 Ofafar bai’ubaiyenayan ta nati’imaim ma tur nonowar Jesu tur gewasin Sadducee biya’afut itin, na Jesu ibatiy. “Ofafar tur etei wanawanahimaim tur menatan i gagamin?”
29 Loko lokago, Izesú láa loko lo amimó: Napa nenémo lá oko neve: Lekeza Isilae vese gililo. Guivahani Ómasile nene Guivahani hamokó noive.
29 Jesu iya’afut eo, “Ofafar tur gagamin i iti, kwananowar Israel sabuw, Regah ata God akisinamo ata Regah.
30 Likigika lekemeni geleakatini zámuzatini mukí nene Guivahani Ómasitiniloka amilo.
30 Regah a God isan iniyabow, dogor tutufin etei, ayub tutufin etei, a not tutufin etei naatu a fair tutufin etei.
31 Itó gakó napa makó nenémo lá oko neve: Gezakamú geleaká noanimómáminoko gigivekaginimú geleko gigika kemezo. Loko loketa gakokutí napáa makó iteko minamive.
31 Naatu ofafar gagamin bairou’abin i iti, ‘taituwa isah iniyabow o taiyuw isa kubiyabow na’atube.’ Ofafar iti rou’ab i gagamih ofafar etei hinatabirih.”
32 Loko lokago, monó mogona apí-okimiaká vemámo láa loko lo amimó: Tisalemaka, gakó nene lamaná lokane. Nene gelekugo etokave. Ómasi hamokó noive, Ómasi makó nomive.
32 Orot eo, “Abisa kuo i turobe bai’obaiyenayan, Regah akisinamo i God men god afa.
33 Itó ligika nemó gele vevesoakate nemó zámuzate nemó mukí aitoka amitunimó itó lezatemú geleaká nounimómáminoko ligivetegikumú geleko ligika kimitunimó nenémo Ómasi guguni gizo ameaká netá haitopaitolímini nene avilegekave.
33 Imih dogor tutufin etei, a not tutufin etei naatu a fair tutufin etei a God isan iniyabow naatu taituwa isah inabiyabow o isa kubiyabow na’atube, iti ofafar rou’ab i gagamih men for kwarouw sibor kwa’a’afusar na’atube naatu men sibor afa God isan kwaya’ay na’atube’emih.”
34 Loko gele vevesoko lokago, Izesú geleake láa loko lo amimó: Ómasi alémo geí gizapa ogetati ve loló itani gamena nene hotó nomive. Loko lokago, giliake, netá makokumú goha loká itatakumú kelegesá legekago, loká itamamó.
34 Jesu orot ana baiya’afot i’itin i so’ob, iti orot i not wairafin, imih eo, “God ana aiwobomaim o men yokaika kuma’am.” Nati ufunamaim men yait ta Jesu isan baibat afa bow na ibaitiyimih.
35 Izesú monó zagusave napagú monó lo keme keme noike láa loko limó: Monó mogona apí-ikimiaká vete nene gologí oleketative loko lo mololeketa ve nene agulizaki ve napate Tevitini agávolaho noive liki nanamú liaká niave.
35 Jesu Tafaror Baremaim ma bi’obaibiyih basit ibatiyih, “Aisim Ofafar bai’obaiyenayah Keriso isan i David ana agirane na hirouw teo’o?
36 Tevití eza Ómasímini Sikalahú nenémo agikagú alémo vávani okago láa loko limó:
36 David Anun Kakafiyin biwan ana veya iti na’atube eorereb,
37 Tevití nene gologí oleketative loko lo mololeta vemú nene Guivahaníneve lokamó nenazo, gologí oletative loko lo molota vémo nana igo Tevitini agávolahogó noitive. Tevitini agapilamola noitimóza, Tevitini ve napagi noitive. Loko Izesú noligo, alegesá iki mina vegená mukí nenete giliake laga kivisimó.
37 David taiyuwin Keriso isan i ana ‘Regah’ rouw eo, naatu mi’itube boro Keriso David ana agirane nan?”
38 Izesú nene monó lo nokimike miní ameko láa loko lo kimimó: Monó mogona apí-ikimiaká vemú, ehe. Kugupeló netá hána luhatakumú itó maketiloka mihina niago vegená makolite gekévaké likitatakumú,
38 Jesu ma bi’obaibiyih eo, “Mata toniwa’an Ofafar bai’obaiyenayah isah, i hai kok faifuw manimanih hina’osen hinaremor naatu ahar efanamaim sabuw merarayow hinitih,
39 itó monó numukú numukú nene vegená mukilitini kovogisaló minoaká holomaló minatakumú, itó nosánetá napa ninató nene agepaló siakumukó nene netakumú kumu heleaká noive.
39 Kou’ay Baremaim urama’ama yayasairen i tebowabow naatu hiyuw ana veya efan gewasih tebowabow.
40 Keza gevoná venalitini henokanoni gumina ali asú iká itó kegepatunú soza miliki agepoka hána liki Ómasiloka liká iaká nianazo, ámina ve nenete miniki lihima napa genavagi alinigave, loko limó.
40 Kwafukwafur baibin tifufuwih hai sawar tebowabow naatu hai itinin baigewasin isan yoyoban manimanih teyoyoyoban, imih hai baimakiy kakafin anababatun boro hinab!”
41 Izesú eza monó zagusaveú nene moni miliaká pokisi gahevaloka minake, vegená mukilite ámina pokisigú moni nimilago ánigo minamó. Ánigo noigo, henóinigi vegená mukí nenete moni mukí miliva miliva niago,
41 Jesu Tafaror Bar ana kabay teya’ay sisibinamaim mare ma sabuw itih hai siwar hiya’ay. Sabuw totobuyoy wairafih kabay gagaminaka hiya.
42 gohogó vená gevoná makolímo oake golohá moni koma lositá nene pokisimagú ahulamó.
42 Baise kwafur babin yababan wairafin na ana kabay gidigidih rou’ab tew wanawanan iwan ana fofonin one toea na’atube.
43 Lá okago, Izesú nene izegipala zuha sele lo kemeake láa loko lo kimimó: Neza lamaná lo likimitoze, gililo. Vegená mukí imanete vaí iki milina monigutí nahulamóza, gohogó vená gevoná imanémo gohogó noikutí netá matala mukí nosánetá meina hizitimoláa ahulo asú okave.
43 Jesu ana bai’ufununayah eaf ayuwih hina hai tur eowen eo, “Anababatun a tur ao’owen, iti kwafur babin ana siwar tew biwan i gagamin na’in sabuw etei hiya’iy natabirih.
44 Nenemú gohogó vená imanémo moni miliaká polisigú ahula monimámo mukí vegenalitini moni avilegeneimó gelekave, loko limó.
44 Afa hiya’aya i aurih karam turin hiyai turin hibotan, baise kwafur babin yababan wairafin abisa biyan ma’am etei’imak bai na yai.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.