Lucas 5

Monoq Gotola Gosohaq (GAH) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Gamena makó zupa Izesú eza Genesalete nonohuló agataloka noigo, vegená keza Ómasímini gakó gilitune liki ali nupa iake aitoka sii sii liki minikago,
1 Veya ta Jesu Genesaret harew kukuf rewarewan batabat sabuw rou’ay gagamin na’in God ana tur nowaramih hinahinah hina biyan hitit.
2 lagaha aliaká ve makó nene nagamikú lapéinigutí limiake, lagaha gotaháinima nagamí nizego, itó sipi lositá nene nagamikú ha nego,
2 Naatu nati dones yanamaim siy bowayah hai wa rou’ab hitain hiyen hi’inu’in Jesu itah, baise siy bowayah hin hai buwat hisasouwen.
3 Izesú nene ánigoake magáa Saimoni nagamikú lape minakú iteake, nagamí getatokatí hilulú oloko koma vitane loko loká imó. Gele amekago sipigú minake mukí ali nupa a vegenáma monó lo kimimó.
3 Jesu wa nati awar hibatabat wanawanahimaim Simon ana wa bai afe’en yen mare iu inatait tetenane rouw. Naatu Jesu mare sabuw rau’ay gagamin ma i’obaibiyih. Jesus wa efe’en ma sabuw ebi’obaiyih|alt="Jesus teaching from boat" src="CN01705B.TIF" size="col" loc="Luk 5.3" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="5.3"
4 Lo keme asú oake Saimoni láa loko lo amimó: Hilulú oloko voko nagamí ohunáagú molo-minoko nene gigivekagegi lagaha alinigi niaze, gotahalini nene ohunagú ahulalo.
4 Bi’obaibiyih ufunamaim, Simon iu, “A’wa kukutait itit taiyomaim a sabuw bairi buwat kwaya kwaway.”
5 Loko lokago, Saimon Pitá nene anotó aleko láa loko lo amimó: Gizapa velemaka, leza itína holugúnaka gotaha ova ova oko minuháza, lagaha hamolagi ma alemune. Lá unimóza, geza lanimómave loko nene lagaha gotaha nene goha nagamí ohukú ahulatune.
5 Simon eo, “Regah, fai manin buwat aya ama’am mar to men kafai siy ta eon, baise o kuo’o imih boro anasinaf.”
6 Loko lo ameake, aliki viki gotahama ahulake lagaha mukí nalego, lagaha gotaháini nene zeko hukanogo noigo,
6 Basit, buwat hitaiy re, siy batabat wanawanan run buwat kafa’imo tatakweb.
7 kigive lugáa sipi makokú minamoláama iki kilími vatí itave liki kigizani gumí zi kimiki sele lamó. Lá ikago, keza ake sipi lositámagú lagaha ali nimilago, lagaha vaí oake nagamikú lapema nene nagamikú liminogo imó.
7 Turahinah wa ta afe’en hima’am na baibaisih isan himan, naatu turahinah hina bairi siy hibow wa rou’ab hiwan yen awah karatan, wa hairi kafa’imo hita’unun.
8 — ausente —
8 Abisa matar Simon Peter i’itin ana maramaim Jesu nanamaim sun yowen re eo, “Regah, kwihamiyu sa’ab kwen, ayu i bowabow kakafin wairafu.”
9 — ausente —
9 Naatu Simon ana ofonah bairi siy moumurih na’in hibowabow isan hifofofor men kafaita.
10 Loko noligo Zepetaioni gipala losi Zemusiko Zoniko keza Saimoni agivelahiko nenetosa ámináminiki sigaga lasimó. Sigaga nilasigo, Izesú nene Saimoni láa loko lo amimó: Geza gehelele vizemino. Itína imanémini veletó nene geza monó hoza aleloko novako mukí vegená nene není zuha lilí itave.
10 Zebedee natunatun James naatu John hairi auman hifofofor men kafaita (Simon ana ofonah).
11 Loko lokago, nagamikutí lapéinima aliliki getatoka vake nene, mukí netá matáini ahuliake Izesuni ámegetiki vamó.
11 Naatu wa hibow hirun dones yan hitain hiyen, sawar etei’imak hihamiyen himisir Jesu hi’ufunun bairi hin.
12 Izesú nene apá napa makotoka voko noigo, halamé agupeló vaí oko gizali ve makó noike, Izesuni ánigoake vike agisauka gupá ze ameake negénegeka like láa loko limó: Guivahanínemaka geza nene nelémo gililitove loko nene hanuva nelémo gililitanimó nenazo, nelémo gililitane loko noluve.
12 Ana veya ta Jesu tafaram ta in orot biyan kokom ani’anin ma bi’akiramaim tit. Orot Jesu i’itin ana maramaim tit nanamaim sun yowen ifefeyan eo “Regah inakokok na’at basit iniyawasu!”
13 Loko lokago, Izesú nene agizani lutoko agupeló ale nogilike gililitane loko gelekuze, gilelezo. Loko lokago, litá oko gililimó.
13 Jesu uman bora’ah orot butubun eo, “Ayu akokok o inayawas!” Iti na’at eo mar ta’imon orot biyanamaim kokom etei na’am in sawar.
14 Lá okago, ámina gakó nene avetó oko vegená avetó oko lo kememitive loko lo hukomiake láa loko limó: Aló gilelekane liki gili hee litave loko geza nene voko guguni gizoaká vémitokama gugupe alapizekako ánigative. Itó gilelenikumú nene Mosé loleketa netá aleko Ómasi guguni gizo amitive loko amekako eza vegená mukí lo kemekiko nenémini mogona gili vevesatave.
14 Jesu orot eofafar eo “Men sabuw hai tur ina’owen, baise, inan a firis biyan inatit biya nanutitiy na’itin. Imaibo Moses iu’uwi na’atube Regah isan sibor inayai, saise sabuw hina’itin hinitumatum o biya i turobe igewasin.”
15 Loko limóza, aí gakoláa nene puu loko vokago, mukí vegenalite gili asú iake Izesuni gakó gilitune liki itó kivisi netakutí kelémo zokative liki Izesú noitoka alegesá iaká amóza,
15 Baise Jesu ana tur ra’at tasasar tit etei’imak hinowar, sabuw rau’ay gagamin na’in hina ana tur hinowar naatu baiyawasih isan hifefeyan iyawasih.
16 eza mikasi gomopalaló voko minake Ómasiloka linogo voaká imó.
16 Baise mar etei Jesu efan nautanubinamaim akisinamo ma yoyoban isan en ema eyoyoyoban.
17 Gamena makó zupa Izesú eza monó gakó lainim-oketoko noigo Palisaio monó vegenaki monó mogona apí ikimiaká vegi keza Galilaia apatotí itó Zelusalegatí itó Zutaia apá makotokatí nene mukí numutotí iki neneló ali nupa amó. Lá niago Izesú nene kivisi vegená kelémo zokati zámuzagi minató minamó.
17 Veya ta Jesu binan sabuw hima hinonowar wanawanahimaim i Pharisee naatu Ofafar Bai’obaiyenayah hina hima tur hinowar. Iti sabuw i tafaram Galilee naatu Judea wanawanan bar merar tata’ane hina, naatu Jerusalemane auman hina. Nati ana maramaim yawas ana fair Regah biyanane i na Jesu biyan tit sabuw sawusawuwih baiyawasih isan.
18 Lá noigo ukoakoló zaló mililiki a ve gepili makó nene alímiki iake Izesuni agisauka ahulitanigi niago,
18 Sabuw afa orot an uman Kafikafirin hibai emo’em hiwan hi’abar hina, hikok kwanekwan bar wanawanan hitarun Jesu nanamaim hitayare.
19 vegená mukí gikí iake gapo hizi lí ikago, alímiki numupitó itiake ali koló iake, ukoakogi nagá ziake ahulikago vegenalitini holúikú limike Izesuni avogisaloka lemekago,
19 Baise sabuw i ra’at kwanekwan men ana mahar ta ma boro orot hitab hitarun. Imih hibai hiyen bar faifiy afe’en hiyare, kabay hibosaisiren sou hikuyouw imaim orot emo’em auman hiruru sabuw hima’am hai founafoun ra’iy, Jesu ma’am nanamaim tit. Orot kwafe’en faifiy wan hitarakwib orot an uman kafilafirin hruru ere’er|alt="men making hole in roof for paralytic" src="CN01686B.TIF" size="col" loc="Luk 5.19" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="5.19"
20 Izesú nene ánigoake gili alévolé amó nenémini mogonáa ánigoko geleake, ve gepilima láa loko lo amimó: Vémage, lihimaka ahulogimikuve.
20 Jesu iti sabuw hai baitumatum itin basit orot isan eo, “Au begon o a bowabow kakafih i anotanotawiyen.”
21 Loko lokago monó mogona apí-ikimiaká vegi Palisaio monó vegi keza kagata gululusi giliake kezáitoka láa liki ligili hagili amó: Makó éaho lihima gilatoaká noive. Ómasímo hamokó lá oaká noinazo, ezáa agupevamú giligo itekago, Ómasi aviliginogo limó nene etamive.
21 Pharisee naatu Ofafar bai’obaiyenayah hima’ama taiyuwih hio, “Iti orot i menatan God ebi’ib? God akisinamo boro bowabow kakafih nanotawiyen.”
22 Liki kigikatunú nigelego, Izesú nene Zuta vegenalite lihimate ahulolimiaká itó vegená kelémo zokoaká nene Ómasímogó loló oaká netá neve liki gilinave loko geleake láa loko lo kimimó: Lekeza likigikauka nanamú láa liki nigeleve.
22 Abisa hinotanot Jesu so’ob basit iuwih, “Kwa dogor wanawanah not kakafih nati na’atube aisim kwanotanot?
23 Ve makolímo Ómasi noamitimó nene lihimaka gilatogimikuve loko vávani oko lamitimóza, kelémo zokoaká zámuzagi ve noamitimó nene gakó lokiko gihila zemitihe loko ve gepili makó nene oteoko vozo loko litá oko lo ameminogo ive.
23 Ef menatan i hamehamen, ana bowabow kakafih notawiyen isan anao, i hamehamen o misir bat remor, isan anao i hamehamen?
24 Lá onoimóza, okulumakutí lumu ve gihila neza mikasigú lihima gilatoaká zámuzagó negopa, lihimatini ale ahulolikimiaká zámuza nenitoka neve. Loko loake nenémini mogonáa gili hee hee litave loko ve gepilima lo amike nene láa loko nologetuve: Otekoko ukoakoka geheko numukaloka vozo.
24 Baise ayu anasinaf kwana’itin saise kwanitumatum. Orot Natun i God eonowah tafaramamaim sabuw hai bowabow kakafih notawiyen isan.” Basit Jesu orot an auman kafikafirin isan eo, “Kumisir a emo’em kubai a ubar kwen!”
25 Loko lokago, mukí vegenalitini kogómulaló nene litá oko oteake ukoakova ale geheko numunaloka vike Ómasímini agulizá ale oteko minamó.
25 Orot mar ta’imonamo nahifunik inu’in misir ana emo’em bai e’abar tit God ana merar yi bora’ara’ah auman ana ubar in.
26 Lá noigo, vegená mukilite sigaga liake Ómasi agepoka lake mulúini otopá nozigo itínasa haitolímini suni ánigokune, liki lamó.
26 Sabuw etei’imak hima’am hifofofor men kafaita, yah birubir fafar auman, naatu God ana merar hiyi hibora’ara’ah hio, “Ina’inan iti men na’atube ta’i’itin efa’efanin bounabo matar taitin.”
27 Alika Izesú lemeake novike takisi aleaká ve makó agulizá Livaí áisi nene hoza aleaká numunauka noigo ánigoake geza nene némegetoko ano.
27 Iti ufunamaim Jesu tit in orot kabay o’onayan wabin Levi ana bowabow baremaim ma’am itin basit isan eo, “Kumisir ayu kwi’ufnunu.”
28 Loko sele lo amekago Livaí nene netá mukí ahuloake ámegetoko vimó.
28 Levi ma’am misir sawar etei’imak ihamiyen Jesu i’ufunun.
29 Makó vasike Livaini numukú nosánetá napa Izesuni vatá omikago, takisi aliaká vegi ve makoki keza mukitó namó.
29 Levi baitab gagamin ta ana baremaim Jesu isan itab, Levi ana ofonah bairi hai bowabow ta’imon naatu sabuw afa auman hiru’ay.
30 Ninago, Palisaio monó vegi monó mogona apí-ikimiaká vegi keza Izesuni izegipala zuhamú gili golesa niake láa liki li kememó: Lekeza nene takisi aliaká vegi netá golesa aliaká vegená makoki nanamú makó miniki nosánetá ninave.
30 Pharisee naatu Ofafar bai’obaiyenayah himisir higam Jesu ana bai’ufununayah hibatiyih, “Kwa aisim nati kabay o’onayah naatu bowabow kakafih sabuw bairi kwama kwa’aa kwatomatom?”
31 Liki likago, Izesú geleake láa loko lo kimimó: Hanuva lamaná iki mina vegenalite lusa vemú sele lisá amave. Kivisi vegenalitegó lusa vemú sele liaká niave.
31 Jesu iyafutih eo, “Sabuw iyab gewasih adanafur orot men tekokok, baise sabuw sawow wairafih adanafur orot i tekokok.
32 Neza hee loko noune liki liaká nia vegená kelémo otopá zitove loko lememumóma neve. Neza lihimáinigi vegená kigika ali viligatave loko kelémo otopá zinogo lumumóma nenae, loko limó.
32 Ayu i men sabuw gewasih bow dogoroh baikitabirin isan anamih, baise sabuw bowabow kakafin wairafih.”
33 Lá okago, keza láa liki li amemó: Zonini izegipala zuha keza gamena mukí monokumule liki nosánetá mosé mosé iki Ómasiloka liaká niave. Itó Palisaio monó vetini izegipáini zuha keza ámina suni aliaká niamóza, geí izegipaka zuha keza nosánetá gopa aliki niaká niamó nene nanamú niave.
33 Sabuw afa Jesu hibatiy hio, “John ana bai’ufununayah i mar etei teyohar teyoyoyoban naatu Pharisee hai bai’ufununayah i na’atube tisisinaf, baise o abai’ufununayah i hi’aa tetomatom.”
34 Liki likago, Izesú anoza gakó láa loko lo kimimó: Vená ali amita ve ezagi agivelagegi apiziki niminiko ve makolímo nosánetá moseketatimó nehe. Lá aminogo ive.
34 Jesu iyafutih eo, “Kwanotanot tabin boubun ana sabuw a baitab isan hinaruru’ay boro na’uwih aamoromorob hinamatabir maiye hinan? Men karam.
35 Gala vete vená ali amita vema kigizakutí ipá ita gamena alitokiko, nene zupa miluma nigiliki nosánetá mosinigave. Ámináminiki izegipáne zuhate alika nenikumú miluma giliki mosé mosé inigave. Itína lá oko nomive.
35 Baise veya ta tabin boubun orot boro hinabosair sa’ab nan ana sabuw nihamiyih, imaibo i boro hinayohar.”
36 Loko loake, miní ameko anoza gakó makó láa loko lo kimimó: Lavolavo gó nene litaha looko hukokiko nene, gosohá gó makó hukiiki litaha gotó molo apizeko akotoakaláa nomive. Nagamí zikiko gikí okiko lavolavo gó gosohá hukokiko gosohá lavolavo gó nenémo litaha lavolavo gotó haitolíminoko minanogo ive.
36 Naatu Jesu oroubon ta iti na’atube eo, “Men yait ta faifuw boubun e’afuw faifuw atamanin fitimih, nati na’atube nasinaf faifuw boubun boro natakweb. Naatu faifuw boubun hinab atamanin hinafitifit ana itinin boro men gewasin.
37 Itó vain nagamí nene gituhú galakalá noigo nene nagamí getununi litahagú ligi milisá amave. Vain nagamí nenémo gituhú galakalá nooko giputooko litaha getununi zeko ategekiko vain nagamiki nagamí getununigi latila okatinazo,
37 Na’atube men yait ta wine boubun bai wine atamanin ana kibubumaim ririmih. Anayabin wine boubun ana kibub inab atamaninamaim inaririr wine boro nara’at kibub atamanin natafofor naatu wine nasuwa nare.
38 vain nagamí gituhú galakalá noimó nene goni getununi gosohakukó leke moloaká noune.
38 Imih wine boubun ibo kibub boubunamaim tiririr.
39 Itó ve makolímohe makolímohe vain nagamí litahagó noaká noike, áminamú laga avisekago gosohá vain nagamí natove loko gelesá amive. Litaha vain nagamí nene vatí oko neve loko loaká noive. Loko limó nene litaha monó sunímini amupiló nene ezáa gosohá monó molo apizesá nene etamive loko anoza gakó limó.
39 Baise men yait ta wine atamanin tomatom ufunamaim wine boubun tom isan kokomih, aiyab. Anayabin nati orot iti na’atube eo, “Wine atamanin i gewasin anababatun.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.