Lucas 18
Monoq Gotola Gosohaq (GAH) vs AAI
1 Izesú nene izegipala zuhama viki akamiki gamena gamena goselekaselé amiki Ómasiloka liliki viki minikoma nene Ómasímo gele kimitikumú anoza gakó makó láa loko lo kimimó:
1 Jesu bai’obaiyen ta oroubonamaim ana bai’ufununayah i’obaiyih eo, “Mar etei kwanayoyoyoban, men guban nahurir yoyoban kwanihamiyimih.”
2 Apá makotó nene goní ale heleaká ve makó minamó. Áisi nene Ómasi noimó itó vegená niamó keikumú ma gelesá amimó.
2 “Veya ta bar merar gagamin ta’amaim tur nowarayan orot ta nati’imaim ma’am, i men kafa’imo God isan birubir naatu orot babin isah birubirumih.
3 Lá onoigo, ámina apató nene gevoná vená makó minamó. Áisi nene goní ale heleaká ve noitoka gamena gamena vike láa loko lo ameaká imó: Geza gala venémo nelémo golesa inogo igo nugutó vizitane loko noluve.
3 Nati bar meraramaim i kwafur babin auman ma’am. Nati babin mar etei tur nowarayan orot ifefeyan eo, ‘Ayu akokok inibaisu au kamabiy wairafin airi kwanao ayu ana ma gewas.’
4 Loko lo ameaká noigo, goní ale heleaká vemámo gevoná venámámini gakó gamena hána gele ahuloake minoaká imóza, minoko agikatunú láa loko limó: Neza Ómasi noimó vegená niamó keikumú ma gelesá amumóza,
4 Veya moumurih maiyow orot iti babin ana fefeyan nonowar men kafa’imo abisa ta sinafumih. Baise yomaninamaim taiyuwin ma binotanot eo, ‘Ayu i men God abibiruw naatu orot babin men akakafiyih.
5 gevoná vená imanémo negénegé gakó loaká noive. Lá oko loloko ova ova oko nominiko, goselé nepelekatize, nenemú alémo vatí oko ámina gakó apele hilitove loko limó.
5 Baise iti babin i mar etei isau enan, gewasin babin i boro anibais nama gewas, saise men mar etei nan ayu nihaharu’umih.’”
6 Loko Guivahanímo lo asú oake, láa loko limó: Goní ale heleaká ve gínikahámo gakó limó nene mota gilinahe.
6 Naatu Regah Jesu eo, “Tur nowarayan orot kakafin ana tur kwanowar.
7 Olile. Lekeza Ómasimú nanave liki liaká niave. Eza kelémo etó i vegenala zuhamate gamena gamena negénegeka liki niiko ale vevesoketamitimó neve liki nilahe. Itó gele ahulokoko minatimó nehe. Lá oko nomive.
7 Naatu kwanotanot God ana roubinen sabuw fai mar isan hinarererey boro men na’itin nibaisih hinama gewas? Naatu baibaisih isan boro nama narubirabir?
8 Neza láa loko lo nolukumuve. Eza ale akutoko ale vevesoketanogo ive. Lá itimóza, okulumakutí lumu ve gihila neza minoko atiginá oko imane mikasiuka ato zupa nene, není gelegele minatamoláa nene ma nitahe minamitahe loko nagata gululusi noguluve, loko limó.
8 Baise a tur ao’owen, God i boro hai yababan na’itin naatu boro matan nakabiy nasinaf. Baise Orot Natun namatabir maiye nanan ana veya, tafaramamaim boro sabuw baitumatumayah natita’urih.”
9 Ve lugáate kezáinimú gelego vevesokago, kigivéikinimú gelego lemeaká noigo, Izesú ánigoake keikumú anoza gakó makó láa loko limó:
9 Sabuw afa taiyuwih tebora’ahih gewasih terouw, taih tuwah tinunufuruwih isan, Jesu oroubonamaim eo.
10 Ve losi keza Ómasiloka linigi monó numuni napagú itesimó, makó nene Palisaio monó ve, itó makó nene takisiló mohona oko moni gumina aleaká ve.
10 “Ana veya ta orot rou’ab hitit hin Tafaror Baremaim yoyoban isan, orot ta i Pharisee, naatu orot ta i kabay o’onayan.
11 Palisaio monó vemámo ote hee lonoike ezáamú lá oko geleake láa loko limó: Kee, Ómasizo, ve lugáa keza laskoli miniki guminatamina iki vená loká iki miniaká niave. Neza keikitana ve minamuve, itó takisi ale ale ve hé melanegitana minamuve. Nenemú gegepoka noluve.
11 Pharisee orot akisin nabin bat yoyoban eo, ‘God a merar ayiy gagamin maiyow, anayabin ayu i men sabuw afa na’atube’emih, ayu men kabat mowan, men baifufuwenayan, men bainowan mowan, men taituwau a’aawah ufuh a nan, naatu ayu i men iti kabay o’onayan na’atube.
12 Neza holisigú holisigú gamena lositá nene monokumule loko nosánetá mosekuke minoaká nouve. Itó moni henokanoni nániguke 10 10 nekutí hamopamó nene monokumule loko moloaká nouve.
12 Fur ta’imon wanawanan mar rou’ab ayoyohar naatu au kabay abaib roumukur etei o a siwar abit ofafaramaim eo na’atube.’
13 Loko lokago, takisi ale ale vemámo nene akelepauka minake okenava oko ániganogo avoza helekago, gasínamake minake, láa loko agepoka limó: Kee, Ómasinemaka, ve golesa není gigika hize nemezo loko limó.
13 Baise kabay o’onayan akisin babanane bat, uwan yi dogoron rab yoyoban eo, ‘God kwiwanbabanu, ayu bowabow kakafin wairafu.’
14 Gilinahe. Takisi ale ale vemámini lihimavala ahulo asú omikago numunaloka atiginá oko vimó. Palisaio monó vemámini lihima nene ha minamó. Lá onoinazo, kezáini kugulizáini ali otita vegenalitini kugulizá liminogo ive. Itó makó keza kezáini kugulizáini aliki limiki milatamó nene Ómasímo kugulizáini ale napa inogo ive, loko limó.
14 A tur ao’owen, orot rou’ab yoyoban ufunamaim au bar hinan kabay o’onayan God matanamaim i roumutufuren bai yasisiramaim ana ubar in, men Pharisee. Anayabin orot yait taiyuwin ebobora’ah God boro nab nayare, baise orot babin yait taiyuwin eyayare God boro nayara’ah orot gagamin namatar.”
15 Itó ve vená keza izegipáini nene Izesú noitoka agizanitunú kugupeló aleko nónohá zeketative liki kilímiki viaká amó. Lá niago, izegipala zuhamate gahá kimikago,
15 Sabuw afa natunatuh Jesu baigegewasinih isan hibow hina biyan hititit, ana bai’ufununayah hi’itih, sabuw higam hi’uwih.
16 Izesú nene sele lo kimike limó: Lekeza izegipa koma ahulikimikiko nenitoka atave. Nenémináa keza Ómasímini avogisaló viakalímini mututoni nianazo, li hoipa ikitamilo.
16 Baise Jesu kek eafih hina biyan hitit naatu eo, “Kek kwaihamiyih tena biyou titit, men kwanao tanihimih, anayabin sabuw iyab dogoroh iti kek gidigidih na’atube God ana aiwobomaim boro hinarun.
17 Neza lamaná lo likimitoze, gililo. Makó keza izegipa namuni monokú vávani iki itiaká niamó nenéminiki monokú itemitamó nene, Ómasímo gizapa okimiakakú keké iteminigave, loko limó.
17 A tur ao’owen, orot yait nayare iti kek na’atube God ana aiwobomaim boro narun.”
18 Itó monó gizapa ve makolímo Izesuni loká otoko Tisá lamanámaka, neza nana okinake alévolé nemetameni alitomó neve.
18 Jew sabuw hai bonawiyenayan orot ta Jesu ibatiy, “Bai’obaiyenayan Gewas, kuo anowar, abisa anasinaf boro yawas ma’ama wanatowan anab.”
19 Loko lokago, Izesú láa loko lo amimó: Geza nenikumú ve lamanale loko nanamú nolane. Lamaná améneho Ómasi hámakó noize, makó nominazo, není mogonamú gele hee lominoko nolape.
19 Jesu iya’afut eo, “O aisim ayu orot gewasu irouw kuo’o? Men yait ta gewasinamih, baise God akisinamo i gewasin.
20 Itó geza gapo lota gakó gelenane. Láa lokove: Ve aleve suni ale gopa oko huko ezega emega amo. Geza vegená kepele helemo. Gumina amo. Geza soza hakupá gakó lamo. Geza izokahiko amekahiko kugulizá ale otezo.
20 Ofafar etei Moses ana Bukamaim kikirum iso’ob? ’Taituwa a’aawah ufuh men inan, men sabuw ina’asbunuw, men inabain, men inifufuwen, men inayanuw, naatu hinat tamat fanah inabosiyasiyar.’”
21 Loko lokago, gizapa vemámo láa loko limó: Neza ámina lo huka gakó mukí nene izegipa namutotí apí oko ámegetoaká noumóma neve.
21 Orot iya’afut eo, “Ayu kek ana veya’ika abusuruf iti ofafar etei ai’ufnunen, men ta astu’ubimih.”
22 Loko lokago, Izesú geleake, láa loko lo amimó: Netá hámakó velesá loló amanimó nene ale hee litanize. Geza voko henokanoka mukí nene meinaló moloko moni alekoko gohogó vegená kemekoko, oko némegetozo. Itó lá okako okulumakú helisa henoni utó ogetanogo ive.
22 Jesu nonowar ufunamaim eo, “Sawar ta’imonamo men isinafumih. Inan sawar etei inabow sabuw hinatobon naatu kabay yababan wairafih inafaramih. Imaibo inan ayu ni’ufnunu, saise maramaim o boro totobuyoy wairaf inamatar.”
23 Loko lokago, ve eza henokanona vaí oake minamó nenazo, gona moloko kimitohe loko giligo gena imó.
23 Baise orot iti tur nonowar ana maramaim ana yababan ra’at, anayabin i totobuyoy wairafin.
24 Lá okago, Izesú ánigoake limó: Henokanóiki vegená keza Ómasímini lapanató silipa iki ititamó neve.
24 Jesu iti orot biyababan itin basit eo, “Sabuw iyab totobuyoy wairafih maramaim run isan boro isah nafokar.
25 Kamele izámo nakasi vovónagú voakaláa vávani oko nomimóza, henokanóiki vegená nene Ómasímini lapanató voakaláa nene ámina oko genavagi golesa neve.
25 Sinak ana sou awan kikimin camel imaim boro karam nasorabon, baise orot totobuyoy wairafin God ana aiwobomaim run isan boro men karam narun.”
26 Loko noligo gele vegenalite láa liki lamó: Íi, láa lokoma éahinima Ómasímo agutó vizekiko minoloko voko minative.
26 Sabuw iti tur hinonowar hio, “Orot yait i boro yawas natita’ur?”
27 Liki likago, Izesú lo kimimó: Vegenalite nenémini itamoláa nomimóza, Ómasímo loló itove loko agata gili netá nene vávani okogó loló oaká noive.
27 Jesu iyafutih eo, “Sabuw isah i fokar, baise God isan i hamehamen maiyow.”
28 Loko lokago, Pitá láa loko lo amimó: Gelenape. Leza mukí netá matate ahulo asú okunike geí gémegetokuninazo, alika nene meinava alesá nehe.
28 Imaibo Peter, Regah isan eo, “Aki ai bar ai tumar o abi’ufnuni ku’itin.”
29 Loko lokago, Izesú Pitaginima láa loko lo kimimó: Lamaná lo likimitoze, gililo. Makó keza numúini apáini nehe vená izegipáinihe gouna zuhahe izóikini améikinihe Ómasímini lapanakumule liki ahulikitiki iki nemegesaló atamó nene,
29 Jesu iuwih eo, “Anababatun a tur ao’owen, orot yait ana bar, aawan, natunatun, taintuwan, hinah tamah, ihamiyen God ana aiwob isan i’akir ebowabow
30 nenémini meinava nene mikasiuka napaló alinigave, itó miniki okulumakuka alévolé kemetameni alinigave, loko lo kimimó.
30 boro sawar moumurih na’in iti tafaramamaim tafan hinaya’abar nabow naatu yawas mar boro enan ma’ama wanatowan boro nab.”
31 Izesú nene izegipala zuhama amegesa vizitoka kelémo moloake láa loko lo kimimó: Gililo. Leza Zelusalega noitune. Itekuko, Ómasímini agepagutí gakó liaká a vete okulumakutí lumu ve gihila nenikumú epoapoga linamó mukí nene alévolé inogo ive.
31 Jesu ana tur abarayah nah 12 buwih nabinamaim iuwih eo, “Kwananowar! It i au Jerusalem tayey, naatu nati’imaim dinab oro’orot Orot Natun isan abisa mataramih hio hikikirum boro imaim yabin namatar.
32 Hetoka vetini kigizakú nilími milikiko, keza gopoguka linitiki galaná milinitiki, gituhú initanigave.
32 Nati’imaim i boro hinab Eteni Sabuw umahimaim hinayai, hinab hini’i’iyab, hinigigim, hinakwaitututur, hinawabir naatu hina’asabun namorob.
33 Lá iiki uheni nagatunú nipiliiki nipili hilikiko, gamena losive makole minokinake heleneitokutí goha otinogo uve.
33 Baise veya tounu ufunamaim boro nayawas maiye namisir.”
34 Loko lokago, keza gelego ligitagani imó. Mogonáa hitokimikago, ámina gakó gilinigi gili vevesamamó.
34 Naatu bai’ufununayah Jesu abisa eo men kafa’imo tur naniyan hibai hinotaboun. Anayabin kawen turamaim eo naniyan bain isan fokar.
35 Izesú eza vike Zeliko numutó ale alitamó. Ale alitokago, gapo agilikaloka nene agómula lika ve makó minake, monimú voká vokató minoaká imó.
35 Jesu yena Jericho biyubin auman orot ta matan fim nati ef yanamaim ma fefefeyan.
36 Lá oko noike, mukí vegená vigá igá niago, mogonamú loká okimikago,
36 Sabuw hinan fanah nowar, basit ibatiyih, “Abisa matar kwa’i’itin?”
37 keza Nasalete numutotí ve Izesúma noave.
37 Sabuw hiya’afut hio, “Jesu Nazareth matuwan enan.”
38 Liki likago, gakó napagutí sele loko Izesuvo, geza Tevitini agávolagamaka akagá oletatane loko lo mololeta vetemaka, nenikumú miluma gelenetamane.
38 Basit orot matan fim erererey auman eaf eo, “Jesu David ana’agir kwiwanbabanu.”
39 Loko lokago, goí iki niva vegenalite legesó oko minative liki gahá amemóza, áisi nene gele ahuloake gamoga gike sele like geza Tevitini agávolagamaka, nenikumú gigika hizino.
39 Sabuw wan hi’iyon hinan hitatabir orot hikwarar tatab awan fotamih hio. Baise orot matan fim fan sib aumetawat na’in eaf eo, “David ana agir kwiwanbabanu!”
40 Loko lokago, Izesú geleake, gapoló noike lekeza nenitoka alímiki alo. Loko lokimikago, agómula lika vema Izesutoka alímiki ikago, loká otake limó:
40 Basit Jesu nutanub bat naatu eo, “Orot kwabai kwana aitin.” Orot hibai hina Jesu biyan hitit, Jesu orot ibatiy.
41 Geza nana netá alegetatokumú nolane. Loko lokago, agómula lika vemámo Guivahanínemaka, nogómuláne ale goloutonetatane loko noluve.
41 “Abisa kukokok isa anasinaf?” Orot iya’afut eo, “Regah ayu akokok matau nigewasin ana nuw maiye.”
42 Loko lokago, Izesú láa loko lo amimó: Gogómulaka goloutino. Nenikumú gele alévolé anitímo gelémo zokokaze.
42 Basit Jesu orot iu, “Mata igewasin kunuw, abaitumatumamaim ebiyawasi.”
43 Loko noligo, áminasitó agómula goloutamó. Goloutokago ánigoake Izesuni ámegetoko vike Ómasi agepoka limó. Lá noigo, ániga vegená keza ámina iki Ómasi agepoka lamó.
43 Mar ta’imonamo orot matan igewasin nuw naatu God ana merar yi bora’ara’ah auman Jesu i’ufunun hairi hin. Naatu abisa matar sabuw hi’itin ana maramaim God ana merar hiyi wabin hibora’ara’ah.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.