Lucas 14
Monoq Gotola Gosohaq (GAH) vs AAI
1 Holisi makokú Izesú nene Palisaio monó vetini kugulizaki ve makolímini numukú iteko nosánetá noko noigo, Izesú netá ale gopa itihe liki gizapa iki minamó.
1 Baiyarir ana veya ta, Pharisee hai ukwarin ana baremaim Jesu bay aamih na, baise sabuw nati’imaim hima’ama i Jesu hibimtitiy.
2 Lá niago, áminaló ve makó minamó nene, agisa agizani lulu vizi netá gizali ve nene Izesuni avogisaló minamó.
2 Naatu nati’imaim orot ta an uman hikurut ma’am yawas isan na Jesu nanamaim tit.
3 Noigo, Izesú nene monó mogona apí-ikimiaká vegi Palisaio monó vegi loká oketake leza kivisi vegená nene holisi gamenagú kelémo zokosá nehe kelémo zokamosá neve.
3 Baise Jesu Pharisee naatu ofafar so’ob wairafih ibatiyih, “Baiyarir ana veya’amaim ata ofafar ebibasit boro orot babin taniyawas ai en?”
4 Loko lokago, keza nene kegepa apiziake minamó. Lá niago, ámina avisi vema alémo zokoake amiselekago, vimó.
4 Baise men tur ta hio. Basit Jesu orot bai iyawas naatu iu ana ubar in.
5 Vokago, Izesú láa loko lo kimimó: Lekelikutí ve makolímini gipalahe pulumaká izahe gale hánagú holisi gamenagú velehé limitimó nene, holisimagule lokoko ahulokiko áminagú minatimó nehe. Itó litá oko gelelehá oko galegutí alémo otitimó neve.
5 Imaibo ibatiyih, “O orot ta natu o a bobaituw Baiyarir ana veya hub tare’er na’at boro itihamiy ta’in tamorob, o boro mata takabiy itarowen ra’ah tayen?”
6 Loko lokago, anotó aliki li amemisá amó.
6 Sabuw baiyafutinamih hikasiy hima kwanekwan.
7 Lá ikago, alesa molo kemekago a vegená nene nosánetá nanigi niake, siá lamanaláaló minatune liki niago, Izesú ánigoake, anoza gakó makó láa loko lo kimimó:
7 Nanawan sabuw afa bay aa ana efanamaim efan gewasih hirurubinen Jesu itih, basit oroubonamaim sabuw iuwih eo,
8 Ve makolímo nosánetá napaló atane loko alesa molo gemekiko nookoma, siá lamanató minamo. Ámina nosánetató ve makolímini agulizá nenémo geí givilegeneitimó nene,
8 “Orot ta, tabin ana hiyuw isan a kob nan na’uwi inanan men inayen efan gewasinamaim inamare’emih, anayabin orot gagamin ta auman ana kob hinan boro enan.
9 alesa molo likimiti ve nenémo okoko geza imane noani siá ahulokoko imane ve amezo. Loko lo gemekiko, geza govoza helekiko kemegesaloka ne siá golesaló minokatanize.
9 Imih orot hiyuw matuwan airi a kob na uwi kwanan boro nayen na’uwi, ‘Aro o kumisir haw kure, tura eyen iti’imaim emare,’ o boro biya’ohow auman inamisir haw inare.
10 Nosánetá napaló alesa miligimikikoma, geza vokoko kemegesaloka siató noako, alesa molo gemeneiti ve nenémo okoko zogone geza kovogisaloka ne holomaló voko minozo. Loko lo gemekiko, nosánetá niki nia vegenalitini kovogisaló gugulizá oteko vinogo ive.
10 Imih a kob hinan hina’uwi inanan, haw inamare, saise orot hiyuw matuwan a kob nan boro na’uwi, ‘Au begon kuyen seb ir yan kumare,’ o boro yasisir auman ina misir seb inayen efan gewasin inab nanawan afa bairi ir yan kwanama.
11 Ve makolímohe makolímohe ezáa agulizá ale otitimó nene, ezáa agulizala liminogo ive. Itó ve makolímo ezáa agulizala aleko lemeko molatimó nene, Ómasímo aí agulizala ale napa inogo ive.
11 Anayabin orot yait taiyuwin i’itin ra’ah, God boro nab haw nayare, baise orot yait taiyuwin i’itin furuw God boro nayara’ah orot gagamin namatar.”
12 Loko loake, Izesú alesa molo ami vema láa loko lo amimó: Geza nosánetá napa ale vavá nooko nene, zogoga itó gugunaka itó geza zuha itó geza numukaloka vegená itó moníini vaí onoiti vegenakó alesa molo kememo. Keza nosánetá napa ali vavá niiki alesa mili gimiiki, nosánetá kemenitó goha akú gimikataze.
12 Imaibo Jesu bar matuwan hairi bay aamih iu nan isan eo, “Auyit o rabirab ana bay inabitab, men o a of, tait bairi a rara ta’imon, taituwa o isusu’ubih, naatu a’ofonah guguw wairafih ina’uwih hinan bairi kwana’aamih. Anayabin o nati na’atube inasinaf, i boro a bay wan hitab hinit inaa.
13 Geza nosánetá napa ale vavá nooko nene, gohogó vegenaki kigisa kigizani nakeseta vegenaki kigisa genisi ina vegenaki kogómula lika vegenaki alesa molo kemezo.
13 Baise hiyuw inabowabow ana veya, yababan wairafih, ah umah kurut, ah umah duboh, matah fim, ina’uwih hinan bairi bay kwanaa,
14 Lá okako, keza niiki nene, alika goha akú nosánetá pekimi iki gimitamoláa nominazo, geza gogoliza vizeko minanogo ane. Lá oko noako, Ómasímo vegená lamanaláa hilinitakutí kelémo otiti gamena nene meinaváa giminogo ive, loko limó.
14 saise God boro baigegewasin nit. Anayabin sabuw nati boro men a hiyuw wan hinay hinit, baise sabuw gewasih morobone hinamimisir ana veya’amaim, abisa isisinaf isan God boro imaim a wayow nit.”
15 Nosánetá noko mina ve makolímo Izesú láa loko noligo geleake, láa loko lo amimó: Keza Ómasímo gizapa okimiaká onoitó miniki nosánetá niki minata vegená kogoliza viziki minanigave.
15 Orot ta nati bay ana gemamaim hairi hima’am iti tur nowar, basit Jesu isan eo, “Orot yait God ana aiwobomaim hiyuw isan namamare boro yasisir gagamin maiyow nab.”
16 Loko lokago, Izesú nenemú anoza gakó makó láa loko lo amimó: Ve makó nenémo nosánetá napa ale vavá inogo vegená mukí alesa molo kimimó.
16 Baise Jesu oroubonamaim orot iu, “Veya ta orot ana hiyuw bogaigiwas, naatu sabuw maumurih na’in hai kob in.
17 Alesa molo kemekago, nosánetá nata gamena alitokago, nosánetató atave loko hozaló veva amiselekago, alesa molo kimi vegenatoka vike lekeza alo, nosánetá mota ale vavá okave.
17 Naatu hiyuw aanin isan ana veya natit, tur iyafar ana ofonah isah eo, ‘Kwanan hiyuw tanaa, sawar etei ai moyab sawar.’
18 Loko lo kemekago, keza mukitó vitakumú goselekaseleka lake makolímo nene láa loko lo amike limó: Neza mikasi makó meina hizenounazo, neneloka voko ániganogo novuze, agulizaki vema láa loko lo amezo.
18 Baise etei hikwahir tur ta ta hibow hitit, orot ta eo, ‘Ayu au me boubun atubun ananutitiyimih anan, a tur ao’owen men karam boro anan.’
19 Loko lokago, makolímo láa loko limó: Itínasa pulumaká iza ligizani luga luga asú igo meina hizenoumó nenazo, hanuva nitahe loko ániganogo nouze, agulizaki vema láa loko lo amezo.
19 Orot ta eo, ‘Ayu au cow baubuh etei ten atobon, imih baimanamen isan anan, a tur ao’owen men karam boro anan.’
20 Loko lokago, makó nenémo láa loko limó: Neza itínasa vená alekuke nouke, nenemule loko vaminogo uze, loko limó.
20 Naatu orot ta eo, ‘Ayu i boubun atabin, imih men karam boro aawau anihamiy nama airit tanan.’
21 Láa liki likago, ámina hozaló vemámo nene goha atiginá oko vike keza la gakó nene gizapa veva avetó oko lo amekago, geleake, izapaló molokago, hozaló vema láa loko lo amike limó: Geza litá oko taoniloka voko gapo napagú komagú novoko neneló gohogó vegená kigisa kigizani nakeseta vegená kogómula lika vegená kigisa genisi ina vegená kelémoko ano.
21 Akir wairafin matabir maiye na orot gagamin ana tur eowen. Bar matuwan yan so’ar ana akir wairafin iu, ‘Saife kutit kwen ef gagamih yahimaim naatu bar merar hai ef yahimaim sabuw kakafih, yababan wairafih, ah umah kurut, ah umah murubih, matan fim initeten inan hiyuw tanaa.’
22 Loko lokago, hozaló vevámo gele ameko mohona oake okoko láa loko lo amimó: Gizapa venemaka, hoza gakó lonetanimó mota gele alekumóza, siá makó nene hanuva minokave.
22 Naatu akir wairafin eo, Regah, io na’atube i asinaf, baise bar awan i men karatan.’
23 Loko lokago, golohá veva nenémo hozaló vema láa loko lo amimó: Geza nene pilipilí gapoló itó mi gapoló novoko není numukú gikí iki minatave loko vegená gala vizeko kelémoko ano.
23 Imaibo orot ana akir wairafin iu, ‘Kutit kwen bar merar hai ef gagamih yahimaim, naatu ef gidigidih rewahimaim, sabuw iyab nati’imaim ina’i’itih inabuwih kwanan, saise au bar awan nakaratan.’
24 Neza láa loko lo nogumuve. Neza goí oko alesa molo kumu vegená amanazo, není nosánetakutí keké naminigave, loko lo kimimó.
24 A tur ao’owen sabuw iyab wan hai kob anan i men hikok imih boro men yait ta au hiyuw nakatubunimih!”
25 Vegená mukí nene Izesuni ámegetiki nivago, eza viligoko láa loko lo kimimó:
25 Ana veya ta sabuw rau’ay gagamin na’in Jesu hi’ufunun bairi hinan tatabir iuwih eo,
26 Makó eza nezagi minatíive lokokoma izolagini amelagini vená izegipala eza zuhamú gelekiko itekikoma, itó ezáa minoko aleko itimó nenemú gelekiko itekikoma nene, itó nenikumú gelekiko lemetigí oko noikoma nene, není izegipa loló oko minaminogo ive.
26 “Orot yait ayu ebi’ufnunu, baise hinah, tamah, aawan natunatun, taitin, ruburubun isah ebiyabow naatu i taiyuwin auman ana yawas isan ebiyabow, nati orot i men karam boro ayu ni’ufnunu.
27 Makó ezáa zohota zaló apili hilinigi miluma netá gihitatakumú gele zageoko némegetamitimó nene, není izegipa loló oko minaminogo ive.
27 Orot yait ana onaf na’abar ayu ananamaim ni’ufnunu airi ananan i ayu au bai’ufununayan.
28 Lekelikutí makolímo numuni napa makó ginogoma ganatilisi meinaváa gelekoko moni mota akohihe akohemihe loko molo geleko ánigokoko, giti avotigí nehe nenémini mogonáa geleko ániganogo ive.
28 Orot ta ana bar wowabinamih boro men asir nawowab kwaniyimih, baise wan i boro namare ana bar ayubin nayakitifuw, ana baiyan boro bai’ab naatu ana kabay karam boro iti bar nawowab nisawar ai en.
29 Itó lá amoko litávatá oko gopa numuni ale hizeko gitimó nene, monima asú okiko vitagá okoko numunima ahulokiko, vegená keza ánigiiki nene giza itiki,
29 Anayabin ana kabay men nakakaram na’at boro tafah nararauwen ufunamaim wowabina’e nabat, naatu sabuw afa tafawat hinabatabat hina’itin boro hini’iyab hinamarib,
30 imane vémo sozáa moloko numuni napa ale hizeake lá iha iha ahulokago lá onoive liki linigave.
30 hinao, ‘Iti orot bar wowabinamihibe busuruf tafawat rauwen naatu ihamiy ebatabat.’
31 Itó agulizaki ve napa makolímo agivelahini agulizaki ve makó apilitove loko oko lova agoka ameminogo ive. Áisi ganá láa loko agata gilinogo ive: Leza áimane luguhakó 10 tausen minokune, itó kéisi mukí 20 tausen minikanazo, kepelesá nehe kepelemosá nehe lokoko,
31 Itinin tabo iti, aiwob orot ta ana baiyowayah etei 10,000 tabow, aiwob orot ta hairi baiyowamih tan, baise aiwob orot ta ana baiyowayah etei i 20,000 imih nati aiwob ta i boro tamare tama tanot, ‘Ayu karam boro nati aiwob orot airi aniyow?’
32 ezáagi izegipa agunamotamolagimú giliko akohemikoma, gala veva nene numunaloka ha noiko, litá oko hutono netá ameko ve makó amiselekiko voko itína nonagá itune loko nimiselekago nouve.
32 Naatu tanotanot men takakaram na’at, i boro ef yok tama tur tiyafar aiwob turan hairi hitao tufuw hita’afuw.
33 Loko litimó nenazo, nenemú lekelitokatí makó eza ámina oko netá matala mukí ahulo asú amitimó nene nana oko není izegipa loló oko minative.
33 Ef i nati ta’imon, orot yait nakok ayu bai’ufnunu’umih mat i ana sawar etei nakwahir nayaraiyen.
34 Age nene netá lamaná nemóza, agema laga amitimó nene, nana oko goha alémo melelé itune. Ma lá aminogo une.
34 Riy i gewasin, baise naniyan nabi’en boro hinisaroun, anayabin men karam boro hiniwa’an riy namatar maiye.
35 Némini manáminoko ale melelé itunimoláa nomive. Hanuva lepe ahulanogo une. Nenemú lakagatagi minatamó neneta gakó imane gili hee liki gililo. Lekezagi melelé iki minalo, loko limó.
35 Naatu me yan ub yen gewas isan hinayayare boro men ana gewasin ta namatar, imih boro hinisaroun. Imih o yait tain ema’am inarub tur iti inanowar gewas!”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.