Hebreus 11

Monoq Gotola Gosohaq (GAH) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Ómasimú gele alévolé oakalímini mogonáa lá oko neve: Netá matakumú lagata losi gelemoko ageva oaká nounimó nene alitune loko gele seketigí o minatune, itó ánigamuni netakumú ageva oaká nounimó nene ale ligizakú itune loko gele hamokó itune.
1 Baitumatum ana itinin i sawar ta anababatun taso’ob ema’ama boro nuhi nafot tanama’am nati sawar tanab. Naatu sawar ta men ta’i’itin, baise taso’ob nati sawar i ema’am boro tanab, nati i boun baitumatum tao’o.
2 Avotege lugáa gozapá miniki aliki amó nenete Ómasimú gili alévolé iki miniaká amó nene Ómasímo ánigokago lamaná oaká imó.
2 Imih ata a’agir marasika hima’ama hai baitumatumamaim God itin, ana baibasit itih.
3 Gozapá nene Ómasímini gakotó mikasiuka netaki okulumakú netaki ánigoaká nouni netá nene ánigamosalagutí utó imó neve loko gele alévolé unikeve loko gele hee loko gelenoune.
3 Baitumatumamaim taso’ob tafaramamaim sawar etei i God awanamaim eo himatar, naatu iti sawar himamatar i men ta’i’itahimaim eo himataramih, baise buriburihimaim.
4 Atani gipala Epoló gele alévolé oakala minakeve loko Ómasi guguni gizo amimó nene Ómasímo ánigokago, lamaná okago, uvolaho Kaini nene ánigo goselé imó. Epoló gele alévolé oakala nene Ómasímo ánigokago lihimala minami ve minake, guguni gizo amekago alimómámini mogona neneló ale molamó. Itó Epoló helekamóza, gopa gele alévolé oko mina gakó imane lo lemeaká noimó gelekave.
4 Baitumatumamaim Abel siwar gewasinamak bai na God bitin i men Cain ana siwar na’atube’emih. Ana baitumatumamaim God iyasisir ana ef mutufurin rouw eo, anayabin ana siwar gewasin. Abel i marasik morob, baise ana baitumatumamaim fanan i ema’ama.
5 Enokú eza gele alévolé oaká ve minamole loko Ómasi eza ánigo lamaná oake heleaká nene aitoka utó amitive loko gosohá agómulagi okulumakú alémoko itimó. Lá omikago vegenalite aikumú vitagá amó. Itó velesá itenamigo aí mogonamú nene Ómasímo Enokuni ánigo laga imó neve loko utó onoimóma neve.
5 Baitumatumamaim Enoch morobo’e, yawasin au mar yen, sabuw hinuwih men hitita’ur, anayabin God bora’ah. Baise au mar yena’e ana veya abisa sisinaf God itin eo, “O isa ayu abiyasisir.”
6 Nenemú láa loko gilitunize: Ómasi eza noive loko itó aí mogonamú amuza moloko vitagá ituni vegená nene meinava limitive loko ligikatunú gele seketigí okogó aí amatoka voakaláa nenazo, gele alévolé oakate minamitimó minokukoma, Ómasímo ánigatimó ma ánigo lamaná amitimó neve.
6 Orot babin yait aurin baitumatum en God nati orot babin isan men ebiyasisir, anayabin orot babin yait God nanamaim titamih i nitumatum God i ema’am, naatu orot babin yait turobe’emaim enunuwih ana baiyan boro nitih.
7 Noá eza gele alévolé oaká ve minamómave loko Ómasímo alika ale utó iti netá velesá ánigamigo, goí oko gakó agata aleko lo amekago, Noá nene Ómasimú goliva gilike vegenala zuhagi gosohá minatave loko nene loake, nagamikú lape sipisi loló imó. Lá noike, mikasiuka vegenalitini lihimáinimú goní ita mogonamú lo utó oake, lihima asú omikago minoakalímini gihiláa Ómasimú gele alévolé unikeve loko aleaká unitímini gihiláa nene ale utó imó.
7 Baitumatumamaim sawar abisa boro hitamatar isan God Noah bimatanuw ana veya, bir kakafiyinamaim God fanan bai wa wowab aawan natunatun bairi hiyawasih. Ana baitumatumamaim tafaram ana kakafinane kusib tabaratait tit nabin bat, naatu God biyanane yawas mutufurin bain ana baibasit ma’ama ana baitumatumamaim bai.
8 Ómasímo mikasi makó geí helisa henoni minative loko lehizegetatoze, geza mikasiga ahulokoko makotoka voko minatane loko Avalahani lo amekago, Ómasimú gele alévolé oakeve loko gele aleake mikasi nenemupe nenemupe limó nene gelemike, gele gopa oake gopa vimó.
8 Baitumatumamaim Abraham tafaram ta boro uf i nowanamih tamamatar isan God eo’omatan ana veya’amaim, God fanan bai ana tafaram itumar misir asir remor kwaneyan in.
9 Gele alévolé oaká ve minoakeve loko mikasi ánigo molotamó neneló vike aniteake, gutá minake, seli numuni moloake minake, ánuvanegú ako minamó. Gipala Isaká itó aí gipala Zakopó keza ámina lo moloketa netá ali lá itái ve minasike ámináminiki seli numukú miniaká asimó.
9 Baitumatumamaim Abraham na omatanen me’emaim tit, touman orot na’atube menah tatabirih hai tafaramamaim sis ya ma remor. Isaac naatu Jacob hairi auman na’atube hisinaf, anayabin i auman me nati isan God eomatanih.
10 Avalahá eza alévolé lukesavagi apá makó utó itive loko Ómasímo vogunahana moloake ale utó mola apakumú ageva oko minamó.
10 Abraham sisimaim ma reremor anayabin i bitumatum bar merar gewasin anababatun God taiyuwin yakitifuw wowowab imaim boro narun wanatowan nitutut nama.
11 Venala Salá eza gohuna vená noike, Ómasimú gele alévolé oakalímini minoakeve loko gelehosi moloake izegipala getati gamena asú okago, zámuza amekago, izegipa agatupagi minamó. Ómasímo nene agómulaló lo molomikago gihila zeaká noi vemámo lo utó molokave loko gele seketigí oake nenémini imó.
11 Iban maiye kwana’itin, Abraham i iregah naatu Sarah i a’arin, baise baitumatumamaim Abraham, kek tamah matar, anayabin i so’ob God ana omatanen isah i mar etei ebobosunusunub.
12 Itó nenemú nene hele vegenakitana mina ve hamokutí hize hutilí oakalímini zámuzáa asú oakakú agapilamó zuha hizi hutilí amó keza okulumatoka sonohí minoloko voko oko noimó nenémini avevezahaló, itó age nagamí agataló emane getani nemó nenéminoko vegenalita gatoko gato asú amoakalímini avevezahaló utó iliki vamó.
12 Imih bebeyan tana’itin, Abraham biyan etei i morob, baise iti orot ta’imon biyanane ana ub ra’at tafaram awan karatan, daman naatu dones na’atube baiyabin en.
13 Ámina vegená mukitoka Ómasimú gili alévolé iki minake miniki hili vamó keza ale vavá oketa netalímini gihila nene velesá alemake, hanuva hotó nego ánigiake, kogoliza viziki ali kamatoka milamó. Lá iki minake, leza mikasiuka hanuva veno ve gutá noune liki gelemó.
13 Iti sabuw erebaitumatum hima’am himorob, sawar God eo’omatanih men hibai, baise hinuwamo ef yok na’in hi’itin, naatu yasisiramaim nati sawar hai merar hiyi. Imih taiyuwih isah iti tafaramamaim i nah toumanih naatu ef rimurih na’atube hima.
14 Gakó némika liki liaká nia vegenalite gotó apáini gihila makó ali utó milanigi kigikagú giliki minamómámini mogona mota utó okave.
14 Anayabin sabuw sawar iti na’atube isah teo i tafaram ta bain nowah matar, imaim wanatowan ma’amih tinunuwet.
15 Lá iake, keza numuni apáini itó mikasinini ahulakumú miluma makó giliki lá amamó. Ámina apakumú kivisekago nelina, atiginá iki anigi hanuva aline.
15 Naatu hai tafaram atamanin hibihamiy isan hitanotanot na’at, marasika boro ef hitanuwet hitamatabir maiye.
16 Lá onoimóza, keza nene numuni apáini lamanaláa makó alinigi nenemukó gelemó nene okulumá apakumú gelemó neve. Ómasimú nene Ómasile liki likago, gelekago agoliza napa vizekave. Nene ezáa numuni apá makó okulumakú ale utó moloketakumú geleneike agoliza vizekave loko gelenoune.
16 Baise nati efanin i tafaram ta gewasin anababatun hinunuwih, tafaram no maramaim. Isan imih God isan hai God hirouw hio i men biyah eo’ohow. Anayabin hai bar merar gewasin imaim wanatowan ma isan yabuna’ika.
17 Itó Avalahá eza Ómasímo amekú mola gamena nene gele alévolé oaká ve minoakeve loko gipala Isakani apeleko gizatove loko gele vávani imó. Ezáa agapilamó zuha hizi hutilí itave loko Ómasímo lo molota gakó nene ale ali ve minamóza, gipala hamó nene apeleko gizatove loko gele hamó imó.
17 God routobon Abraham bitin ana veya, baitumatumamaim natun ta’imonamo Isaac bai siboromih yai. God ana omatanen Abraham isan i iti na’atube eo,
18 Isakatokatí hizi hutilí itamoláamú gagapilamola gihila minanigave loko lota gipala minamóza, ámina gipa nene apeleko Ómasi guguni gizo amitove loko gilimó.
18 “O natu Isaac wanawananamaim boro a ub nara’at.” Baise God Abraham rurutubun ana veya Abraham nowarasit.
19 Avalahá eza Isakakumú láa loko gilimó netive: Ómasímo eza Isakani heleneikutí alémo otitove loko nenémini zámuza aleneive. Lá onoinazo, heleneikutí alémo atiginá imó gelekave loko anoza letoko limóma neve.
19 Abraham so’ob Isaac namomorob God karam boro niyawas maiye, naatu ana itinin boro iti na’atube tatao, Abraham natun easabunibo uman botan.
20 Itó Isaká eza gele alévolé oakeve loko alika utó iti netalímini gakó nene Zakoponi itó Esauni lo kimike nónohá zeketamó.
20 Baitumatumamaim Isaac natunatun rou’ab, Jacob, Esau hairi baigegewasin itih, mar boro hai ma gewas isan.
21 Zakopó nene Ómasimú gele alévolé oaká ve minoakeve loko hilinogo noike Zoseheni gipala lositá nónohá nozeketake, hánusatunú hize gikitoake ote minake Ómasi gupá ze ameko agepoka limole.
21 Jacob baitumatumamaim ma’am iregah morobomih ana veya na kakabom auman Joseph natunatun rou’ab igegewasinih. Naatu ana tu’umaim ibais kuso bat God ana merar yi.
22 Zosehé eza gele alévolé ve minoakeve loko hiliti gamena alitokago, Isilae vegená miniki Izipi mikasi ahuliiki vitakumú geleake ezáa helisamú goí oko lo hukoko nene vinigi niiki není helisagi aliki vilo loko lo kimimó neve.
22 Baitumatumamaim Joseph morobomih ana veya na kakabom auman, Israel sabuw Egypt baihamiyin maiye tit isan hai tur eowen, naatu ana rarik auman bai tit isan hai tur eowen.
23 Itó Mosé utó okago, izolahiko amelahiko nene Ómasimú gili alévolé iaká aleve minikasikeve liki izegipáinimú izegipate lamaná netá neve liki ánigi kumu hilikasigo, agulizaki ve Palaoni gakokumú kelegesá legemigo ikani losive makole novigo alími halá gesimó.
23 Baitumatumamaim Moses tutufuw ana veya hinah tamah sumar tounu hibun hima, aiwob orot ana ofafar fokarin eo isan men hibirumih. Anayabin kek tufuw hi’i’itin i men kek afa na’atube’emih.
24 Itó Mosé napa oake Ómasimú gele alévolé o minake, Palaoni moholámini gipalave liki litanigi ago óe loko gele ahulamó.
24 Baitumatumamaim Moses ra’at yen orot mamatar ana veya’amaim, i men kok boro Pharaoh natun babitai natun hitarouw hitao.
25 Eza golesa netalímini lagaváa mino hána oko minamoakalímini nenemú giligo lemekago, Ómasímini vegenala zuha kezagi miluma netalímini agikagú niago, kezagi miní ameko gilitove loko mino etó imó.
25 Imih iti yasisir kakafin mar kafai baiyasisir isan i kwahir, naatu God ana sabuw bairi bai’akir isan rubin.
26 Lá oake, eza minoko Palaoni helisa henoni ale lá ooko Izipi mikasigutí moni henokanoni itó netá matá minumuni mukí alitikumú giligo, ha netá loló okago, Ómasímo gologí oletative loko lo mololeta vemule loko miluma gilimoláa minatove loko nenemú giligo gihiláa loló imó. Eza minomo noitike okulumakú nenémini meinaváa alitove loko lá imó neve.
26 I ana not Keriso wabinamaim sabuw biya’ohow hinitin nabi’akir ana gewasin i ra’at kwanekwan men Egypt wanawan toto buyoy gewasin yomanin en na’atube’emih. Anayabin i ana not etei i ana baiyan boro nan isan yayabuna.
27 Itó Mosé eza gele alévolé oakeve loko Izipi mikasi ahulamó nene agulizaki ve Palaoni izapaló molakumú nene ahelele vizimó negopa, Ómasi ánigamoakalímini aí agómulatunú ánigamó gelekago, alévolé oko minake lá imó.
27 Baitumatumamaim Moses misir Egypt ihamiy tit, aiwob orot yan soso’ar isan men bir, baise itafofor tit. Anayabin God wa’iwa’irinamaim ma’am Moses itin.
28 Mosé eza gele alévolé imómave loko lokago, sipsip iza apilivi givi iake, vauna aleaká ageló nenémo Isilae vegenalitini ganá gipáini nene asenini zeketative loko golaníatunú numuni gateni zaló hilitamó.
28 Baitumatumamaim Moses Tar Nowaten ana bowabow imatar bobaituw hai rara etawan hidadawiren. Saise Gurusenayan kek ai’in rouwamih nanan Israel hai kek ai’in men narouw hinamorob.
29 Itó Isilae vegená keza Ómasimú gili alévolé iakeve liki age nagamí agulizá golohá nagamikú likiki vamó nene nagamí nene mino ezega emega okago gunahá mikasiló vamó. Itó Izipi ami ve keza nene ámina oko vitune liki nivago, age nagamilímo kelémo sumizá namó.
29 Baitumatumamaim Israel sabuw riy gagamin wabin Red Sea mamah me yanabe hirabon rewan roun hiyen. Baise Egypt baiyowayah hi’ufnunih hirarabon riy matabir maiye re etei himorob.
30 Itó Isilae vegená keza gili alévolé a vegená minikakeve liki Zeliko numutó nene gamena 7 oko novigo vegegisa nene ali vigikago vegegisa nenémo lemeko akamó.
30 Baitumatumamaim Israel sabuw veya etei umat roun rou’ab tafaram Jericho bar merar gagamin fur ufun hibiwaibibib ufunamaim fur tafofor re sabuw etei himorob.
31 Itó gapoló mokoló vená Lahapá eza Ómasimú gele alévolé itímo ve lositosa Zosuá kimiselekago vegená kemeni ániganigi guhu gapo vasimó nene numunagú kelémo molokago, Ómasímini gakó pelesa ziaká a vegená nene Ómasímo kepeleake Lahapani nene aseva zetamó.
31 Baitumatumamaim babin ef remorayan wabin Rahab sabuw baifanasairayah hi’a’asbunubunuwen i men hi’asabunimih, anayabin Israel orot rafot rouwayah hinan hai merar yi buwih ana baremaim hirun.
32 Lá ikamóza, gakó lugáa nanave loko lo asú itove. Giteoná itó Palaká itó Samisoní Zepitá Tevití Samuelé itó Ómasímini agepagutí gakó liaká ve keí gakó lo asú oko linogo nelina, loloko novugo hána iline.
32 Tur i moumurih na’in tema’am baise veya men ema’am boro Gideon, Barak, Samson, Jephthah, David, Samuel naatu dinab oro’orot isah anao kwananowar.
33 Keza Ómasimú gili alévolé a vegená mukí minikakeve liki lugáate vegená mukí nene lova ali kemeke kivilegemó, itó Isilae vegenatokagi hetoka vegenatokagi gizapa ikitiki kagata aleaká hoza aliki kilími hehe lamó, itó Ómasímo netá lehizeketatove loko lo moloketa netalímini gihiláa alemó. Itó lugáate laezoni akohú galatini kegepaló alego,
33 Baitumatumamaim tafaram afa hai aiwob hirouw hinunih, ma gewas ana efamaim sabuw hikaifih bairi hima. Naatu God abisa eomatanih itih, hisinaf lion awah hibit anihimih men hi’anih.
34 lugáate ló gulumámini agénahuna ali geha zego, lugáate lova amupiló nitekegi lá amóza, gosohá minamó. Keé lamatite goha nene amuza milamó. Itó lugáate lovagú amuza milake mikasi lugalokatí gala venini kipilivi gizivi amó.
34 Sabuw ata wairaf in bitakir wan hirouw hiyey men e’arahih, afa kaiy wanane hibihir, afa hiririm hi’inu’in hai fair hibai maiye, afa ahay waf wanawanan hirun nah hi’aiseyasey hibat rakit hi’abargiyigiyih.
35 Vená lugáate Ómasimú gili alévolé amómave loko Ómasímo izegipáini hilinakutí kelémo oteake goha izóikitoka kelémo gímizimó. Itó helegaloka Ómasimú gili alévolé ina vegená lugáa nogosani kepeleke gopoguni milikitamó nene monó ahulikiko aselini zeleketatupe liki li kimikago alikaloka lamaná oakakú goha otinogo une liki giliake, gili ha iake helemó.
35 Baibin afa taih tuwah morobone God iyawasih itih, afa morob hirubin God hibitumitum isan rakit himisir hibow hirouw biyah hibeyat, biyababan bai’akir gagamin maiyow hibai. Anayabin i hiso’ob morobone misir maiye isan i boro gewasinamaim hinamisir maiye.
36 Ómasimú gili alévolé a vegená lugáa giza nikitake gopoguka likitake segi nogosanitunú kepelemó. Itó lugáa keza kigisa kigizató seni nagá aliake nagá numukú ahulikitamó.
36 Afa hi’iyabih hi’uwih kwanikwaniyih naatu hibow hirouw biyah hikwimih, afa hibow hifatumih hin dibur hiya.
37 Vegená lugáa gehanitunú kipili helemó, itó lugáa nene kugupenini ziki gitegemó. Itó lugáa nene sopolotunú kipili helemó. Lugáa keza Ómasimú gili alévolé amómave liki kimisili ahulikago, keza mikasi gomopalaló itó agokaú gutá iki minake, mei tutuhunauka itó geha mulikú akiki mihina iki minamó. Lá iki minake gineganéini nomigo sipsip iza meme izatini galupaváa ali luhiake, gaúnámini amupiló minake, megusa izegipa lilí iki milumámini amupiló minamó.
37 Afa kabayamaim hirouw himorob, afa naiwah so’omaim hiboro’omen, afa kaiyomaim hiyow himorob, afa bai’akir gagamin maiyow hibai, sheep, goat, bunibunihimaim ar faifuw hisakir hiyon, yababan hibai aurih sawar i’en, aa murumurubih hi’a’akir naatu hirukoukuwih hima hiremor.
38 Nenéminate gevená lugáa keza nanáinilotí mikasiuka apiziki minikago hehe laline.
38 Iti tafaramamaim hai ma isan i men igewasin, sabuw toumanih na’atube arar yan, oyaw an, watu wanawanan, sou wanawanan imaim hi’in hima hiremor.
39 Nenémináa keza mukitoka gili alévolé akumú Ómasímo ánigago lamaná imó. Lá okago, gopa nene netá lehizeketatove loko lo moloketa netalímini gihila nene kogómulagi mina gamenaló ma ali utó milamamó.
39 Sabuw iti etei i hai baitumatumamaim wabih iti tema’am, baise sawar abisa God eo’omatanih men yait ta bai.
40 Nenémini mogona lá oko neve: Ómasi eza lelitoka netá ite minamoláa mololetanogo gelekago minamó nenemú keza goí iki ámina netá alemamó. Alika nene lezagi vo milisegeko minatuni netá nene ali utó itave loko Ómasímo moloketonoimóma neve.
40 Anayabin God ana kok nati sabuw i boro hinama hinakaif saise it bairit auta’imon nati sawar gewasin nafaramit youn.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.