Atos 8

Monoq Gotola Gosohaq (GAH) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 — ausente —
1 Stephen hi’asabun momorob isan Saul auman isaito.
2 — ausente —
2 Kwafirenayah sabuw afa Stephen hiyai naatu isan hiyababan rerey gagamin maiyow hima hirererey.
3 Lá niago, Sauló nene monó gele vegená lova ale kimike numúikú iteká lemeká noike ve vená gelelehá oloko leme leme ike nagá numukú ahuloketomo vimó.
3 Naatu Saul ekaleisia gurusin busuruf bar awan awan run tit orot babin bow rouw fatum iteten in dibur baremaim yaririyen.
4 Lá noigo, hutilí i va vegenámate Ómasímini gakó li kimi kimi iki mihina iki minamó.
4 Iyab hitagey nanabin hititit i God ana tur hibinan auman hinan.
5 Minake, Pilipó nene Samalia apalímini taoni napaló lomoko anitike Ómasímo gologí oletative loko lo mololeta ve Izesuni gakó lo keme keme oko minamó.
5 Philip re in Samaria bar merar gagaminamaim Keriso ana tur binan in.
6 Lo kemekago, vegená mukilite Pilipó lo kimi gakó gili hamó iki amegesaló miliake, Pilipó alévolé suni haitopaitolímini loló igo ánigamó.
6 Philip eo sabuw hinonowar naatu ina’inanen sinaf hi’i’itan etei hina hiyubin ana tur nowar isan.
7 Lá noike vegenalitini kigikagú holosi golesa minamoláa kepeleko kimisele ahulokago, gopaga liki vamó. Itó gepili napili itó genisi vegená mukí kelémo zokamó.
7 Sabuw moumurih maiyow wanawanahimaim afiy kakafih tarsumih hima’am erefanah auman hititit, naatu ah umah kafikafirih naatu ah umah murumurubih moumurih maiyow auman iyayawasih
8 Lá okago ámina apakú vegená keza kogoliza vizemó.
8 Imih nati bar meraramaim yasisir gagamin maiyow tafair tit.
9 Lá niago, ámina taoniló ve makó minamó, agulizá Saimon. Áisi gamena hána soza saza lusa geko minake, neza nugulizaki ve nouve like Samalia vegená mukí kogoka vizeaká imó.
9 Baise nati bar meraramaim i orot ta wabin Simon ma farum eafusar farum Samaria orot babin bibibiruwih, naatu taiyuwin wabin bora’ara’ah orot gagamin rouw eo.
10 Lá noigo, iti minamó limi minamó keza gelemó lamaná okago, aikumú nene Ómasímo zámuza amekago, netá matá loló okago gihila zeaká noive liki liaká amó.
10 Naatu sabuw etei nati bar merar hima’am, orot kikimin yen in orot gagamin etei fanan akisin hinonowar hio, “Iti orot i God ana fair bai, wabin ‘Fair Gagamih.’”
11 Lá iake, gamena hána aí avevezaha netakumú sigaga limiake, aí gakó gili aliake aitoka viki gímizemó.
11 Sabuw etei hibi’ufunun anayabin manin maiyow ana farumamaim bibibiruwih.
12 Lá iki niago, Pilipó eza Ómasímini gasovaló minoakalímini gakó lamaná itó Izesu Kilistoni gakola lo kemekago, gili alévolé iake, ve vená mukí nene monó nagamí hilamó.
12 Baise ana maramaim Philip na tur gewasin God ana aiwob isan naatu Jesu Keriso ana fair isan binan hinonowar, orot babin etei hitumatum naatu bapataito hibai.
13 Lá ikago, Saimon eza ámina oko monó gele alévolé oake nagamí holoake Pilipotoka voko gímizekago, Pilipó golivagi netá haitopaitó ale utó okago, ánigoake sigaga sagaga loko minamó.
13 Simon taiyuwin auman itumatum naatu bapataito bai misir Philip mi’itube inan na’atube i’ufunun hairi hin naatu ina’inan gagamih maiyow himamatar i’itah isan ifofofor morob.
14 Itó aposolomate Samalia vegenalite Ómasímini gakó gili alemó nene gilikago, Zelusalegatí nene Pitaki Zoniki áminaloka kimisilikago vasimó.
14 Tur Abarayah Jerusalem hima’am Samaria sabuw God ana tur hibasit hibaib tur hinowar, Peter John hairi hiyafarih isah hin.
15 — ausente —
15 Hin hititit ana veya isah hiyoyoban, saise Anun Kakafiyin hitab.
16 — ausente —
16 Anayabin Jesu Keriso wabinamaim bapataito hibaib ana veya, Anun Kakafiyin men yait ta tafanamaim yenamih.
17 Lá okago, aposolo keza gotóitó kigizani milikasigo, Sikalahú nene keitoka limimó.
17 Imaibo Peter John hairi umah tafah hiyara’aten isah hiyoyoban naatu Anun Kakafiyinane hibai.
18 Lá okago, Saimon nene ánigoake, keitoka moni alitáihe loko aleko vike,
18 Sabuw tafah umah hiyara’aten Anun Kakafiyin re hibaib Simon i’itin ana veya, kabay baih tur abarayah itih naatu
19 ve makolímini gotolaló nigizani molokugo Sikalahú limitive liki zámuza lekelitoka nekoma makó nimilizo.
19 eo, “Ayu auman akokok nati fair ayu kwanitu, saise sabuw iyabowat tafah ayayara’aten i auman Anun Kakafiyin hinab.”
20 Loko lo kemekago, Pitá láa loko lo amimó: Ómasímini zámuza hanuva lemeaká netá nemóza géisi monitunú meina hizitove loko nolape. Nenemú geza monikagi voko lokú latila inogo ane.
20 Baise Peter iya’afut eo “O akabay airi mi’itube kwatamorob, anayabin o kunotanot God ana siwar i boro kabayamaim inatubun.
21 Ómasímo geí gigika ánigamó nene monó nominazo, monó hoza nalusimó nene aleminogo ane.
21 O a bowabow ta men aki biyai’imaim ema’am, anayabin o dogor God nanamaim i men mutufurinamih.
22 Golesa netaka ale ahulokoko gigika ale viligoko Guivahanímo gigikatunú netá golesa alitove loko nogeleni netá ahulogetative loko amuza moloko aitoka lozo.
22 Iti not kakafihine dogor kwikitabir naatu Regah isan kuyoyoban ta’itin a not kakafin nati dogoromaim ema’am boro nanotawiy.
23 Gigikagú golesa netá ekesalagi minoake gelémo golesa okago gelekuve.
23 Anayabin ayu ai’iti o dogor wanawanan i bahiy iwansumi mata ebifefek naatu bowabow kakafin ana dibur irun kuma’am.”
24 Loko lokago, Saimon nene nenikumule liki nilasi netá nenitoka utó amitive liki Ómasiloka lilizo, loko lo kimimó.
24 Imaibo Simon iyafutih eo, “Regah isan kwayoyoban wainu, saise sawar iti na’atube men ta isou namataramih.”
25 Aposolo nenetosa Guivahanímini gakó liki Guivahani oko moloko i gakó li kimikasike, Zelusalega atiginá iki nivasike Samalia apá mukitoka nene gakó lamaná li kimi kimi iki mihina asimó.
25 Regah ana yawas hio’orereb naatu ana tur hibibinan ufunamaim, Peter John hairi himatabir maiye au Jerusalem hiyey ana veya, Samaria bar merar ta ta wanawanahimaim tur gewasin hibinan auman hin.
26 Lá niasigo, Guivahanímini ageló makolímo Piliponi láa loko lo amimó: Geza Zelusale numutoka ahulokoko ezega agilikaloka Gaza apatoka lomo noi gapoló mikasi gomopalaloka nene lomoko vozo.
26 Imaibo God ana tounamatar Philip iu, “A ef asukwafune inab, arar yan ana ef Jerusalemane re in Gaza titit iwat inab inare inan.” Ethiopian orot Philip hairi hitar|alt="Ethiopian eunuch and Philip" src="cn01931B.tif" size="col" loc="Act 8.26" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="8.26-30"
27 Loko lo amekago, Pilipó nene oteake lomoko vimó. Novigo, Etiopia mikasigutí agulizaki ve makó minamó. Eza Etiopia vegenalitini agulizaki vená napa Kataké ave liki liaká a vená nene gelekelé otoko minake aí moniló gizapa otoko minoaká imó. Eza Zelusalega Ómasímini monó linogo iteake,
27 Imih Philip misir ef nati butitiy inan founamaim Ethiopia orot gagamin hairi hitar. Iti orot i Ethiopia hai queen ana kabay etei ana nutitiyenayan gagamin, aiwob babin ana aiwob wabin i Kandis. Iti orot gagamin yena Jerusalem God kwafir sawar,
28 atiginá oko nolimike hosi izate gelelehá iaká a kaligú iteake novike, Ómasímini agepagutí gakó loaká ve Isaiá luhuva giza gakó nagatago,
28 me yan ana wa bai ana ubar matabir maiye re’er, ef yanamaim dinab orot Isaiah ana buk rusasar ma iyab auman inan.
29 Sikalahulímo Piliponi nene voko kali volane vo agupeló vozo.
29 Naatu Anun Kakafiyin Philip iu, “Kwen ni’i wa sisibinamaim kwiyubin.”
30 Loko lokago, Pilipó nene ololu loko áminaloka vimó. Vike Isaiá giza gakó nagatago geleake loká otake gakó nagatanimómámini mogonáa gelenape.
30 Philip imaibo nunuw yen na iyubin, tainin i’abar dinab orot Isaiah ana tur biyab nowar, naatu Philip orot ibatiy, “Nati buk kubiyab anayabin iso’ob?”
31 Loko lokago, ve makolímo lo utó oko lo nememitimó nene, mogonáa nana oko gilitove. Loko loake, imanegú iteko minoko lo nimitane loko Piliponi lo amekago, kaligú itekago, makó minasimó.
31 Orot iya’afut eo, “Mi’itube boro anaso’ob? Orot ta isou nakubuna boro anaso’ob?” Naatu Philip ifefeyan yen sisibin mare.
32 Lá niasigo monó gotolagutí gata gakó lá oko minamó:
32 Orot gagamin i buk firorow wanawanan ana hanef iti rusasar ma biyab.
33 Miluma netá alimiake avozagi netá lilí imiake
33 Taiyuwin yare, ma gewas ana baitafen tutur isan men hinuwet gewas,
34 Loko mina gakó nene gatoake, agulizaki vemámo Piliponi láa loko loká otamó: Geza lo nemezo, gilitoze. Ómasímini agepagutí gakó loaká vemámo éahikumú nolive. Ezáamú nolihe itó ve makokumú nolive.
34 Naatu Ethiopia orot Philip ibatiy, “Ku’o anowar, yait isan iti dinab orot eo? I taiyuwin isan, ai orot babin ta isan?”
35 Loko lokago, Pilipó nene ámina monó gotolaú gakó apí oko loloko vike Izesuni monó gakó nene miní ameko lo utó oko lo amimó.
35 Imaibo Philip Buk ana hanef menamaim busuruf biyab imaim tur gewasin Jesu isan ana tur eowen.
36 — ausente —
36 Ef yan hire hinan auman hina harew soson ta’amaim hitit naatu orot gagamin eo, “Harew iti, tare bapataito kwitu.”
37 — ausente —
37 Philip iya’afut eo, “O karam boro bapataito inab, dogor tutufin etei inabitumatum na’at.” Iya’afut eo, “Ayu abitumatum Jesu Keriso i God Natun.
38 Loko loake, hosi izama pasimozo lokago, pasimikasike, Pilipoki agulizaki vegi keza nagamikú lemesimó. Lemesike Pilipó nene nagamí holotamó.
38 Orot gagamin ana wa rowenatan naatu Philip hairi hire hin harew yan hire nati’imaim Philip orot bapataito itin.
39 Lá ikasike nagamikutí itesimó. Itikasigo, Guivahanímini Sikalahú nenémo Piliponi alémoko vokago, agulizaki vemámo goha aí ánigamimóza, gapoló novike agoliza vizitímo Pilipó legesó ikumú nene miluma gelemimó.
39 Harewane hiyeye ana maramaim, Regah Anunin Philip bora’ah. Orot gagamin men itin maiye, baise ereyasisir auman ana ef rura’ah maiye remor in.
40 Itó Pilipó nene galinali Azoto numutoka nouve loko geleake, monó gakó nene numutó namató lo keme keme oko vike Sisalia numutoka anitimó.
40 Nati ana veya’amaim Philip i Azotus imaim rouwatait, naatu in Caesarea tit, efamaim inan bar awan, awan run tit tur gewasin binan auman remor in.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.