Atos 25

Monoq Gotola Gosohaq (GAH) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Pestó nene kiapé loló oake, gamena losive makolegó minoake, Sisalia numutoka minatotí mota Zelusalega itimó.
1 Festus na Judea wanawanan gawan ana efan bai ma veya tounu ufunamaim Caesarea ihamiy yen na Jerusalem tit.
2 Iteko noigo, guguni giziaká a ve napagi Zuta ve iti minamoláagi anitiake, Pauloni gakola li amemó.
2 Nati’imaim firis ukwarih naatu Jew hai orot ukwarih hina Paul ana kakafih isan ubar hitin Festus hifefeyan.
3 Lá iake, gapoló gohoni molonoinake apele hilitune liki lova giziake, kiapé Pestoni láa liki gala vizemó: Mulutegú ale lamaná oko Pauloni nene Zelusalega amisilitane loko lo nogumune.
3 Hikokok i mi’itube hai kokomaim tasinaf Paul tiyafar au Jerusalem tayen. Iti na’atube hisisinaf anayabin i Paul tayen tanan efamaim hita’asabun isan hiyakitifuw.
4 Liki likago, Pestó láa loko lo kimimó: Pauló nene Sisalia numutoka nagá numukú noive. Itó neza áminaloka litá oko lomoinogo uve.
4 Baise Festus iyafutih eo, “Paul i Caesarea imaim dibur ema’am, naatu ayu taiyuwu iti boro’omo nati’imaim anan.
5 Nenemú Pauloni mogonatagana gilinitamó nene lekelitokatí gizapa ve makoki nezagi makó liminake goní itatave.
5 Imih a orot ukwarih i boro ayu bairi anan Caesarea anatit abis kakafin sisinaf na’at boro imaim ana kakafih isan ubar hinitin.”
6 Loko loake, gamena 8-ía nehe 10-ía nehe Zelusalega minoake, Sisalia numutoka lomoko vimó. Lá oake, gó lokago, goní numukú iteko Pauloni alímiki alo loko lokago, alímiki amó.
6 Festus veya etei eight o ten na’atube nati’imaim bairi hima, imaibo au Seseria matabir maiye re. Naatu in marto basit Festus baibatiyen ana efanamaim mare naatu iuwih Paul hibai hina hirun.
7 Alímiki itikago, Zuta ve Zelusalegatí lememoláa keza hizi vigiake vauva aliki li negú managú itiki goní itamóza, gihiláa ali utó milamamó.
7 Paul hibai hina hirur ana maramaim Jew sabuw iyab Jerusalemane hire hinan etei hina sisibin roun roun hi’a’ar bebera’uh baifuwen tur kakafih moumurih maiyow hibow hitit ubar hitin hio, baise hai tur hio i men kafaita biturobe’emih.
8 Ali utó milamago, Pauló eza gakóini aleko limike láa loko limó: Neza Zuta vetini li huka gakotini neha, itó monó zagusavelini neha, itó Loma ve agulizaki ve napama neha ma aleko mumusopa zesá amuve.
8 Imaibo Paul taiyuwin wasfafar eo, “Ayu i men kafai abisa ta kakafin asinaf. Jew hai ofafar ai gigim, na’atube Tafaror Bar ai gigim, o Rome ana Aiwob ai gigimimih.
9 Loko lokago, Pestó nene Zuta ve mulúikú ale lamaná inogo Pauloni lo amike limó: Geza Zelusalega gelémo-loko tovoko gakoka lo asú ogetatohe.
9 Baise Festus i kok mi’itube Jew sabuw tiyasisirih, imih ibatiy eo, “O kukokok inayen Jerusalem imaim iti ubar tibit isan a baibatiyen imaim ananowar?”
10 Loko lokago, Pauló láa loko limó: Loma agulizaki vémini goní numuni imane nemole. Nenemú není gakó imaneloka lo asú itunimó nene lamaná itive. Geza není mogonáne gelenanimole. Neza Zuta vegená netá golesa makó aleketamuve.
10 Paul iya’afut eo, “Ayu i Rome Aiwob ana baibatiyen efan nanamaim abatabat, imih ayu i boro iti imaim ana baibatiyen anab. O iso’ob ayu i men kafai abisa kakafin asinaf Jew sabuw isah.
11 Neza nipili hilita netá makó aleko ve golesa minutó nipilitove loko latilina, nugupe nehelele vizemilinamóza, keza sozagi lake gonitó nilími nimilanazo, makolímo nene mulúikú lamaná gilitave loko keí kigizakú ma nelémo molamitimó neve. Nenemú Loma apatoka agulizaki ve napamámo není gakó giliko asú itive loko noluve.
11 Ayu ofafar ana’astu’ub imaim nabonawiyu morob ana baibasit anabaib i boro men morob ana haiw. Baise baifuwenamaim ubar hinabitu na’at, orot babin men ta ana fair ema’am boro ayu nabuw umahimaim nitihimih, ayu i boro kwaniyafaru anan Caesar nanaimaim au tur nanowar.”
12 Loko lokago, Pestó eza kansole vevagi ligili hagili iake, Pauloni láa loko lo amimó: Agulizaki ve napamámo gakóne gilitive loko lokanize, agulizaki ve napa Sisá noitoka vitane.
12 Imaibo Festus ana kou’ay orot gagamih not wairafih bairi hio ufunamaim tatabir Paul iya’afut eo, “O Caesar a tur nowar isan io, imih o boro Caesar isan inan.”
13 Loko lokago, gamena makó oko vokago, mikasi gahevalokatí agulizaki ve napa makó Agilipá itó mohó agunala Peleniké keza Pestoni agizakú alitíive liki Sisalia numutoka asimó.
13 Veya afa ufunamaim aiwob orot Agripa, Bernis hairi hina Caesarea hitit, Festus ana bowabow baib isan ana merar yinamih.
14 Asike, keza gamena luguhá ezagi miniki aliki niago, Pestó nene Pauloni gakoláa agulizaki vema avetó o amike láa loko lo amimó: Pelikí nene nagá numukú ve makó ahulomiake vokago, noimó nene,
14 Hina nati’imaim hima veya bai’ab na’atube sasawar ufunamaim Paul ana tur eowen eo, “Paul mi’itube wawasfafar isan Festus aiwob orot ihamiy ema’am.
15 neza Zelusalega itekugo, guguni giziaká a ve napagi Zuta vetini gizapa vetegi aí gakola makó li nimiake ámina ve nene apele ahulatune liki voká linitamó.
15 Naatu ayu au Jerusalem anan ana veya’amaim Jew hai firis ukwarih naatu regaregah ai’in, orot ukwarih ubar hitin ayu asabunin morob isan hi’uwu.
16 Voká linimikago, neza láa loko lo kumumó: Loma ve lelí suni lá oko nomive. Leza vegená gopa kepele ahulosá amune. Ve makó nene gakola minokikoma, ámina vegi goní itata vegenaki kelémo nupa okuko, goní itata vete likiko, ámina vémo keí gakó gelekoko uve amuve loko ezáa linogo ive.
16 Baise ayu auwih, aki Rome ai ofafaramaim orot asir bai na baibatiyen isan ana ef men ema’am, baise wantoro’ot i boro sabuw iyab ubar tibin bairi roun roun hinabat hina’o, saise i ana ef nama’am na’at taiyuwin boro nahimaim nabat nawasfafar.
17 Nenemú keza aí golesa netá litune liki imaneloka ikago, neza gamena hána minamuke gó lokago, goní numukú itekuke lokugo, ámina ve alímiki itemó.
17 Naatu nati sabuw ayu bairi ana atitit ana veya, ayu veya men au’uf atain, faiwat a’in marto baibatiyen ana efanamaim amare, orot auwih hibai hina hirun.
18 Alímiki itikago, aí lihimavalamú ma litahe loko umóza,
18 Sabuw ubar hibitin ana kakafih hibow hititit i men kafa’imo sawar kakafih ayu anotanotamaim hibow hitit ubar hitinimih.
19 gonitó alími mila ve keza otiake kezáini monóinimú itó Pauló nene hili ve makó agulizá Izesú nene heleneikutí oteake noive likumú lova kogoka amó.
19 En baise, gamin afa ibo taiyuwih hai kwafiren isan. Naatu orot wabin Jesu momorob Paul yawasin ma rouw eo isan hibow hitit.
20 Lova kogoka ikago, neza gakó némináamú nagata losi gelekuke, Pauló nene Zelusale numutoka itekiko gakoláa lo asú itupe loko lo amumó.
20 Au kasiy ra’at, iti tur boro mi’itube ata bow gewas, imih ayu Paul au i takokok na’at tayen tan Jerusalem imaim iti ubar isan hitibatiy.
21 Lo amekugo, Pauló eza Loma vetini agulizaki ve napámo gakóne lo asú onetative loko limó. Loko lokago, Pauló imaneloka nagá numukú ageva oko noiko, Loma apatoka agulizaki ve napaloka amisilito gamena alitokiko vitive loko lotumó.
21 Baise Paul ifefeyanu kok i Caesar baibatiyen titin, imih ayu auwih dibur baremaim hihirafut hima’uh hima, ayu ef atanuwet imaibo atiyafar tan Aiwob Caesar biyan.”
22 Loko Pestó lo amekago, Agilipá lo amike neza ámina vémo gakó makó liko gilitove loko noluve. Loko lokago, Pestó nene azo gilitanize loko limó.
22 Basit Agripa Festus iu, “Ayu akokok iti orot nao ayu taiyuwu ananowar.” Festus iya’afut eo, “Marasibo nao inanowar.”
23 Loko lokago, akiake gó lokago, Agilipá ave mohó agunala Peleniké ave keza sekele mamusi ikasike, alegesá numukú itikasigo, ami vetini gizapa ve napagi ámina apató ve iti minamoláagi kémegetiki itemó. Iti asú ikago, Pestó lokago, Pauloni alímiki itemó.
23 Hi’in marto Agripa, Bernis hairi hirutaburih auman hinawiyih rou’ay bar gagamin wanawanan hirun, baiyowayah hai orot gagamih naatu bar merar hai orot gagamih bairi. Naatu Festus iyunih Paul hibai hina hirun.
24 Alímiki itikago, Pestó nene gakó láa loko lo kimimó: Gugulizaki ve Agilipagama itó vegenáne lugáa, gakó lo likimitoze, gililo. Ve imane nánigamó aikumú nene Zuta ve mukilite Zelusale numutokagi imanelokagi nivi niviga lake minamitive liki negénegeka likago,
24 Festus eo, “Aiwob Agripa naatu kwa iyab boun iti’imaim bairi tabita’imon, orot iti kwa’itin! Jew sabuw iyab iti’imaim tema’am naatu Jerusalemamaim iti orot isan ubar gagamin maiyow hitin ayu matou’umaim, fanah aumatawat na’in hiwow men hikokok iti orot boro yawasin tama.
25 neza nene hiliti lihimavalamú vitagá okuke, Loma vetini agulizaki ve napámo gakóne gilitive loko likumule loko aitoka amisilitove loko lo hukokuve.
25 Naatu ayu anunuwet men kakafin ta sinaf boro imaim tabonawiy tan tamorob. Baise anayabin ayu ifefeyanu ana kok i boro Rome ana Aiwob nahimaim tabat ana tur hitanowar. Ayu au ef men ta ema’am boro atarufut, imih ayu au Rome baiyafarin isan abogaigiwas.
26 Lá oko lo hukumóza, imane vémini lihimavalamú vitagá okuke, agulizaki ve napaloka luhuva netá gizatove loko gulugo, gena okave. Nenemú imane ve lekelitoka itó gugulizaki ve Agilipaga geitoka aí mogonáa vitagá oko gelekinake luhuva netá gizatove loko alémo nouve.
26 Baise fef kiruminamih ayu akasiy, tur abisa boro Aiwob Caesar isan anakirum. Anayabin ubar hibitin men ta yabin auman. Imih ayu abai atit kwa etei namaim, o Aiwob Agripa inibabatiy inanuwet gewas tur yabin anababatun inab naatu fef ana kirum.
27 Neza nagá numukú ve makó lihimavalamú vitagá oko ale utó molamoko luhuva gizaminake Loma apatoka hanuva amiselekugo vitive loko gulugo gena okave, loko limó.
27 Anayabin ayu ai’itin ayu isou men gewasin iti dibur orot ana ubar en asir taniyafar nanan ana itinin i men basit.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.