Apocalipse 10
Lëk yam (DIKNT) vs NAA
1 Ku bɛn atuny dɛ̈t ril apɛi tïŋ ke bɔ̈ bei pan Nhialic ke bɔ̈ ë pinynhom. Ee cï luät kum ku mïït yenhom nhial, ku adɛ̈p nyin cïmën akɔ̈l, ku diɛrke kecït liem ë mac.
1 Vi outro anjo forte descendo do céu, envolto em nuvem, com o arco-íris por cima de sua cabeça. O rosto dele era como o sol, e as pernas eram como colunas de fogo.
2 Atuny kënë amuk athör thiin koor ŋaany yic yecin, ku cökden cuëc ëcï tääu adɛ̈kdiɛɛt nhom, ku cökden ë cam pinynhom,
2 O anjo tinha na mão um livrinho aberto. Pôs o pé direito sobre o mar e o pé esquerdo sobre a terra
3 ku cööt röldït cït dhiën köör. Nawën cï cööt ke këcït mär ë deŋ gam yeröl arak dhorou nhial.
3 e gritou com voz forte, como ruge um leão. E, quando ele gritou, os sete trovões fizeram soar as suas próprias vozes.
4 Wën jiɛɛm kacït mär deŋ kadhorou, ku wën duɛ̈r käk cïk lueel gät piny, ke ɣa piŋ röl pan Nhialic ke lueel, “Duk käk cï kacït mär deŋ kadhorou lueel lëk kɔc kɔ̈k, ku duk ke gɛ̈t piny.”
4 Logo que os sete trovões falaram, eu ia escrever, mas ouvi uma voz do céu, dizendo: — Guarde em segredo as coisas que os sete trovões falaram. Não escreva nada.
5 Go atuny wäär ca tïŋ ke kääc adɛ̈kdiɛɛt nhom ku pinynhom aɣeer, ciinden cuëc jat nhial.
5 Então o anjo que vi em pé sobre o mar e sobre a terra levantou a mão direita para o céu
6 Ku kuëëŋ rin Nhialic cie thou, ku yen cï nhial ku piny ku wër, ku käk tɔ̈ keyiic ëbën cak ku lueel, “Nhialic acïï bï tïït apɛi ëmën, bï kë cï guiir cïï loi tɛ̈cït tɛ̈ bï yen rot luɔɔi thïn!
6 e jurou por aquele que vive para todo o sempre, o mesmo que criou o céu, a terra, o mar e tudo o que neles há, dizendo: — Já não haverá demora,
7 Ku tɛ̈ le atuny ë dhorou kaŋde kooth, ke Nhialic abï këden cï thiaan thääp cïmën wäär cï yen ye lɛ̈k aluɔɔnyke, kɔc käkke tïŋ.”
7 mas, nos dias da voz do sétimo anjo, quando ele estiver para tocar a trombeta, então se cumprirá o mistério de Deus, como ele anunciou aos seus servos, os profetas.
8 Go röl wën ca piŋ ke jam nhial ɣɛn yɔ̈ɔ̈k, “Lɔɔr löm athör koor ŋaany yic muk atuny kääc adɛ̈kdiɛɛt nhom ku pinynhom aɣeer.”
8 A voz que ouvi, vinda do céu, estava de novo falando comigo e dizendo: — Vá e pegue o livro que se acha aberto na mão do anjo que está em pé sobre o mar e sobre a terra.
9 Guɔ la tënë atuny nhial ku thiëëc bä gäm athöör. Go gäm ɣɛn ku lueel, “Löm ku cam. Abï miɛt yïthok ciɛ̈t ye kiëc ku abï rot la wel bï wac yïyäc.”
9 Então fui ao anjo, pedindo-lhe que me desse o livrinho. Ele, então, me falou: — Pegue o livrinho e devore-o. No seu estômago ele será amargo, mas na sua boca será doce como mel.
10 Guɔ athöör lööm ku cam, go miɛt ɣathok ciɛ̈t ye kiëc. Nawën ɣet ɣayäc ke wel rot bï wac bï ciɛ̈t cuɛɛi.
10 Peguei o livrinho da mão do anjo e o devorei. Na minha boca, era doce como mel; quando, porém, o comi, o meu estômago ficou amargo.
11 Ku lëk ɣa ëlä, “Yïn adhil kë cï Nhialic guiir tënë kɔc ë pinynhom ëbën nyuɔɔth ëmën, kɔc jam ë thok juääc ku bänyŋaknhïïm.”
11 Então me disseram: — É necessário que você ainda profetize a respeito de muitos povos, nações, línguas e reis.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.