Lucas 16
Jamaw ta Marbinto: Kabarre ta Gala ɗo bi ka Iisa Masi iŋ daŋla (DAANT) vs ARIB
1 Ƴiriy rakki, Iisa deliico pey daŋla ɗo maajirnay aman : « Gem rakki gay gamnar, ŋa gin gay riyor rakki ŋa beriijig gamnay ɗo pisin̰ji. Kar gee daarin̰ astu ŋu osiiji ɗo tatkaw-ak aman : ‟ Yaman gay riyon̰-aŋ nigaag gamnan̰. ”
1 Dizia Jesus também aos seus discípulos: Havia certo homem rico, que tinha um mordomo; e este foi acusado perante ele de estar dissipando os seus bens.
2 Tatkuwiy-ak koliiga ho ŋa kaawiiji aman : ‟ Nu dor gee kaawa jookumo ɗo bi kan̰jiŋ. Osor ja gurus kaak ki gastu, asaan min ƴiriyta-aŋ ki goyaaɗo pey tak-tak kaaco ka gamnar. ”
2 Chamou-o, então, e lhe disse: Que é isso que ouço dizer de ti? Presta contas da tua mordomia; porque já não podes mais ser meu mordomo.
3 Kar gay riyor-ak osiig adiy aman : ‟ Tatkuwir imilaan min ɗo riyor. Gawin sa, nu ka gawnarro ho naa oce sa, sokan̰ diyaanu. Kar nun-aŋ, naa gine zir maman ga ?
3 Disse, pois, o mordomo consigo: Que hei de fazer, já que o meu senhor me tira a mordomia? Para cavar, não tenho forças; de mendigar, tenho vergonha.
4 Wayya ! Nun iban maan kaak naa gine. Ansi-ak, ya ŋa imilin min ɗo riyor oki, gee goy di kuuk yaan obindu tara ! ”
4 Agora sei o que vou fazer, para que, quando for desapossado da mordomia, me recebam em suas casas.
5 Kar ŋa koliig ŋuur okin̰co kuuk ic ɗaan ta tatkuwiy a ŋuu ase rakki rakki. Ŋaar kaak asji awalle-ak, ŋa kaawiiji aman : ‟ Ɗaanan̰ minaw taat kiiji kappiye ɗo tatkuwir ? ”
5 E chamando a si cada um dos devedores do seu senhor, perguntou ao primeiro: Quanto deves ao meu senhor?
6 Ŋaar gay telkiiji aman : ‟ Nun, naaji kappiye yogingan miya ku sewindi. ” Kar gay riyor-ak telkiiji aman : ‟ Aan katkiɗjiŋ ta ɗaani, goy keɗer koɗok ho siir yogingan orok beeƴ di. ”
6 Respondeu ele: Cem cados de azeite. Disse-lhe então: Toma a tua conta, senta-te depressa e escreve cinqüenta.
7 Kar ŋa kaawtu pey ɗo ka pey aman : ‟ Kiŋ gay tan̰jiŋ minaw ? ” Ŋaar gay telkiiji aman : ‟ Nun, naaji kappiye suwaalin miya ku *gemer. ” Gay riyor-ak kaawiiji aman : ‟ Aan katkiɗjiŋ ta ɗaani, goy keɗer koɗok ho siir suwaalin orok porpoɗ di. ”
7 Perguntou depois a outro: E tu, quanto deves? Respondeu ele: Cem coros de trigo. E disse-lhe: Toma a tua conta e escreve oitenta.
8 Hiyya, tatkuwiy oziliig gay riyoy kaak jookumo asaan ŋa ginit riyoy iŋ neendaw. Ka seener, gee ku ɗo duniiner-aŋ, neenduwco taat benannico pakgit ta ŋuur kuuk goy ɗo portikaw ta Buŋdi. »
8 E louvou aquele senhor ao injusto mordomo por haver procedido com sagacidade; porque os filhos deste mundo são mais sagazes para com a sua geração do que os filhos da luz.
9 Iisa gaaytu pey aman : « Ka seener nu kaawaako, obguwoŋ roynaw iŋ gurus kaak jagaag gee ku duniiner. Paa kat, wiktin taat gurus-ak gaase, Buŋ yaako obiŋko ɗo geriy kuu goye doo.
9 Eu vos digo ainda: Granjeai amigos por meio das riquezas da injustiça; para que, quando estas vos faltarem, vos recebam eles nos tabernáculos eternos.
10 Ŋaar kaak gaara ziy a ŋuu amniyin̰ji iŋ gamin kuuk sooɗa, kuuk dakina oki, ŋaaco gedire. Kar ŋaar kaak nigaag gamin kuuk sooɗ-ak gay, kuuk dakina oki, ŋaa nigin̰co.
10 Quem é fiel no pouco, também é fiel no muito; quem é injusto no pouco, também é injusto no muito.
11 Ya gamin ku duniiner kat ku balco gedire-ak, waa yaako amniye gamin kuuk taɓ ?
11 Se, pois, nas riquezas injustas não fostes fiéis, quem vos confiará as verdadeiras?
12 Ya ku tiya gamin ku geemir, ku maaniikoŋ gay, waa yaako berin̰co.
12 E se no alheio não fostes fiéis, quem vos dará o que é vosso?
13 « Ginno gay riyor kaak yaa gine riy ɗo agindaw seera. Ya ŋa gina pa, ka rakki, ŋaa elin̰ji, ho ka rakki gay, ŋaa poocin̰ji. Kar pey, ka rakki, ŋaa ice kaawoy, ho ka rakki gay, ŋa icaatɗo. Ku gediraaɗo abdiye Buŋ ho kuu abdiye pey gurus. »
13 Nenhum servo pode servir dois senhores; porque ou há de odiar a um e amar ao outro, o há de odiar a um e amar ao outro, o há de dedicar-se a um e desprezar o outro. Não podeis servir a Deus e às riquezas.
14 Ɗo wer-ak, *Pariziyenna kuuk goy cokiya kaawin ku Iisa-ak samtiyaaji asaan ŋu el gurus dakina.
14 Os fariseus, que eram gananciosos, ouviam todas essas coisas e zombavam dele.
15 Kar Iisa kaawiico aman : « Kuŋ Pariziyenna, ku el gaare ziŋkiko ɗo uŋco ka geemir a ku gee sellen̰. Kar Buŋ gay ibingit ta aditko. Asaan maan kaak gee taliig taɓ-ak, Buŋ gay ƴilaaga.
15 E ele lhes disse: Vós sois os que vos justificais a vós mesmos diante dos homens, mas Deus conhece os vossos corações; porque o que entre os homens é elevado, perante Deus é abominação.
16 « Taat *gaanuun ka Muusa kaawtu iŋ taat nabiinna gaartu, tan̰co di tee kee nam wiktin taat Yaaya-Batist astu. Min ŋa ase, ŋu gaariit ko Kabarre ta Gala ta *Meennaw ta Buŋdi ho ay gem di oosa kaay a ŋaa un̰je.
16 A lei e os profetas vigoraram até João; desde então é anunciado o evangelho do reino de Deus, e todo homem forceja por entrar nele.
17 Ku tala maman ? Samaane iŋ kiɗa, ŋuu sawle melen̰ di walla ? Ha’a, melen̰ɗo. Kar nun gay kaawaako, taar-at oki melen̰ min wer rakki kaak ŋu siirtu ɗo gaanuundi yaa amile.
17 É, porém, mais fácil passar o céu e a terra do que cair um til da lei.
18 « Gem kaak totirit daaciy ho ŋa obtu ta pey, ŋaar-ak kokina karan di. Kar gem kaak ob daatik taat mitti totirta, taar-at oki daaciyɗo. »
18 Todo aquele que repudia sua mulher e casa com outra, comete adultério; e quem casa com a que foi repudiada pelo marido, também comete adultério.
19 Iisa deltu daŋla aman : « Gin gem rakki gay gamnar. Ŋa isa kesuun taat samaane, dindiko ho kaalne, ho kun kawta ŋa gina iidine, ŋa tiya gala.
19 Ora, havia um homem rico que se vestia de púrpura e de linho finíssimo, e todos os dias se regalava esplendidamente.
20 Gin oki pokirin̰ce rakki siŋji Lazaar. Ŋa weƴa ɗo botol ta geero ta gay gamnar-aka. Ziŋkay okin̰co mutay di.
20 Ao seu portão fora deitado um mendigo, chamado Lázaro, todo coberto de úlceras;
21 Ya gay gamnar-ak tiyaw, ŋa raka kin tee kaak gaama keɗer-ak di, oki ŋa gasɗo. Illa kan̰ kat asa meraag mutiyji.
21 o qual desejava alimentar-se com as migalhas que caíam da mesa do rico; e os próprios cães vinham lamber-lhe as úlceras.
22 Ƴiriy rakki, pokirin̰ce-ak mattu ho *ɗubal ku Buŋdi iyiig ɗo wer kaak Ibraayim goyiyo. Kar gay gamnar oki mattu ho ŋu tiisiiga.
22 Veio a morrer o mendigo, e foi levado pelos anjos para o seio de Abraão; morreu também o rico, e foi sepultado.
23 Gay gamnar-ak taaɓiya dakina ba oole. Ŋa jaaltu kaay ho ŋa taliig min serek Ibraayim iŋ Lazaar kaak goy ɗo serpey.
23 No inferno, ergueu os olhos, estando em tormentos, e viu ao longe a Abraão, e a Lázaro no seu seio.
24 Hiyya, ŋa teestu koole aman : ‟ Kuk, gem kol tacco Ibraayim, tal aminduwir. Kaawiy ɗo Lazaar ŋaa coopin̰ kormoy ɗo amiydi, ŋaadu corre ɗo bir, gaaƴar yaa boosen ɗako. Yampa, ak-an patiy kaar. ”
24 E, clamando, disse: Pai Abraão, tem misericórdia de mim, e envia-me Lázaro, para que molhe na água a ponta do dedo e me refresque a língua, porque estou atormentado nesta chama.
25 Kar Ibraayim kaawiiji aman : ‟ Gem kol roŋji, pakar ɗo goyin̰ji ka awalle. Ki gas galal ho Lazaar gay taaɓiye. Diŋ anne-aŋ, Lazaar gas galal, ŋa jammiy kate ho kiŋ gay taaɓiyaw.
25 Disse, porém, Abraão: Filho, lembra-te de que em tua vida recebeste os teus bens, e Lázaro de igual modo os males; agora, porém, ele aqui é consolado, e tu atormentado.
26 Ta taar-anno di, gin oki bee baata ɗatikte. Ansii kat, ya gee kuuk uc min anne raka ɓaa ɗo werko wala kuuk min ɗo werko ho rakaani ase-ak, ŋu gediraaɗo ŋuu aalin̰ bee-aka. ”
26 E além disso, entre nós e vós está posto um grande abismo, de sorte que os que quisessem passar daqui para vós não poderiam, nem os de lá passar para nós.
27 Hiyya, gay gamnar-ak kaawtu aman : ‟ Baan̰ ja, n̰aamig Lazaar ɗo ger ka tanni.
27 Disse ele então: Rogo-te, pois, ó pai, que o mandes à casa de meu pai,
28 Nu gin kur siŋtar beeƴ, ŋa ɓaa minin̰co paa ŋuur oki yaa ase ɗo wer kaak nun taaɓiyiy-aŋka. ”
28 porque tenho cinco irmãos; para que lhes dê testemunho, a fim de que não venham eles também para este lugar de tormento.
29 Ibraayim telkiiji aman : ‟ Siŋtan̰, ŋuur gin ko gaanuun kaak Muusa siirtu ho iŋ taat nabiinna gaartu. Illa ŋuu ice kaawco ! ”
29 Disse-lhe Abraão: Têm Moisés e os profetas; ouçam-nos.
30 Gay gamnar-ak kaawiiji aman : ‟ Gem kol tacco Ibraayim, taar-an sooɗco. Illa ya waan kaak min ba oole ɓaawco ja kat, ŋuu ibinin̰ nigin̰co. ”
30 Respondeu ele: Não! pai Abraão; mas, se alguém dentre os mortos for ter com eles, hão de se arrepender.
31 Ibraayim gay kaawiiji aman : ‟ Ya ŋu pooc icin̰ gaanuun kaak Muusa siirtu ho iŋ kaawin kuuk nabiinna gaartu-ak, ya waan kaak nooy min ɗo muuti kaawco oki, ŋu icaaɗo kaawoy. ” »
31 Abraão, porém, lhe disse: Se não ouvem a Moisés e aos profetas, tampouco acreditarão, ainda que ressuscite alguém dentre os mortos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.