Tito 2
Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs ACF
1 Ʉbenita mʉ́capũravʉ coyʉjacʉ põevare iye bueiyede jãvene.
1 Tu, porém, fala o que convém à sã doutrina.
2 Ina ʉ̃mʉva bʉcʉva corejarãri me ne d̶aiyede. Aru d̶ajarãri yópe põeva ne pued̶aimarape. D̶ajarãri majiéque. Jʉ ajarãri parʉrõreca iye bueiyede jãvene. Jʉ̃menijicʉre ʉjarãri aru põevare máre. Aru napijarari ne ñájiyede máre.
2 Os velhos, que sejam sóbrios, graves, prudentes, sãos na fé, no amor, e na paciência;
3 Quédeca ina nomiva bʉcʉrõmiva d̶ajarãri yópe nomiva Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe. Yávabejarãri borocʉede apevʉi borore. Aru ũcumejarari na pʉ ne pacotede d̶aiyeta. Quénora jã́d̶ovajarari apevʉre mearo d̶aiyede ne baju d̶aiyeque.
3 As mulheres idosas, semelhantemente, que sejam sérias no seu viver, como convém a santas, não caluniadoras, não dadas a muito vinho, mestras no bem;
4 Que teni majide d̶ajarãri ina nomiva bojʉrõmivare aipe d̶aiye jaʉrõre, ne ʉrãjiyepe aivʉ némarepacʉva aru némarare máre.
4 Para que ensinem as mulheres novas a serem prudentes, a amarem seus maridos, a amarem seus filhos,
5 Majide d̶ajarãri náre aipe d̶aiye jaʉrõre, ne d̶arãjiyepe aivʉ majiéque, aru ne d̶abenajiyepe aivʉ ãmenore, ne memenajiyepe aivʉ me ne cʉ̃ramiai, ne cad̶atenajiyepe aivʉ apevʉre, aru ne jʉ arãjiyepe aivʉ torojʉrivʉ némarepacʉre. Que d̶aiye jaʉvʉ náre põeva ne ãmeina yávabenajiyepe aivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
5 A serem moderadas, castas, boas donas de casa, sujeitas a seus maridos, a fim de que a palavra de Deus não seja blasfemada.
6 Quédeca coyʉjacʉ parʉrõreca ina ʉ̃mʉva bojʉvʉre, ne d̶arãjiyepe ayʉ majiéque máre.
6 Exorta semelhantemente os jovens a que sejam moderados.
7 Jã́d̶ovajacʉ náre cainʉmʉa mi baju mearo d̶aiyeque aipe d̶aiye jaʉrõre náre. Mi bueiyede náre buejacʉ caiye iye yávaiyede jãvene. Ãrʉmetebejacʉ aru oatʉvabejacʉ apejĩene. Que baru mi bueiye bajad̶éni nurié cainʉmʉa. Aru buejacʉ ina mʉre jápiaivʉ ne pued̶arãjiyepe ayʉ mʉre aru mi bueiyede máre.
7 Em tudo te dá por exemplo de boas obras; na doutrina mostra incorrupção, gravidade, sinceridade,
8 Coyʉjacʉ náre iye yávaiyede jãvene, põeva “Ãmecʉbe ñai”, aru “Ãmene buebi ʉ̃”, ne arĩ bʉojabenajiyepe ayʉ. Que teni apevʉ maucʉvarivʉ baru maje bueiyede, cʉyoje tenajarama, ne boro coyʉrĩ ad̶arĩ bʉojabe boje majare.
8 Linguagem sã e irrepreensível, para que o adversário se envergonhe, não tendo nenhum mal que dizer de nós.
9 Quédeca coyʉjacʉ ina memecaipõevare, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ne jabovare cainʉmʉa. D̶ajarãri ina memecaipõeva yópe ne jabovai ʉrõpe, cojʉquiyepe náre. Aru ãmeina yávabejarãri ne jabovare. Quénora pued̶ajarãri náre cainʉmʉa.
9 Exorta os servos a que se sujeitem a seus senhores, e em tudo agradem, não contradizendo,
10 Aru ñavamejarari ne jabovai cʉvaede. Quénora jã́d̶ovajarari ne jabovare ne mearo d̶acaiyede cainʉmʉa. Que teni ina memecaipõeva me jã́re d̶arãjarama apevʉ põevare iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, majare mead̶ayʉ, ʉ̃i bueicõjeiyede majare.
10 Não defraudando, antes mostrando toda a boa lealdade, para que em tudo sejam ornamento da doutrina de Deus, nosso Salvador.
11 Que baru Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju jã́d̶ovaimi ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda majare. Que teni Jʉ̃menijicʉ bʉojare d̶ayʉbe caivʉ põevare ʉ̃i mead̶aiyʉrĩduimara márajivʉre.
11 Porque a graça salvadora de Deus se há manifestado a todos os homens,
12 Que baru majidivʉbu maja majare jaʉrõre maje dajocaiye maje ãmeina teiyede iye Jʉ̃menijicʉi ʉbede, aru maje dajocaiye maje d̶aiyʉede yópe Jesúre jʉ abevʉ ne d̶aiyepe máre. Quénora maje cʉede ijãravʉi jaʉvʉ majare maje d̶aiye majiéque, maje mearo d̶aiye Jʉ̃menijicʉi jã́inoi, aru maje memecaiye máre Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i ʉrõpe.
12 Ensinando-nos que, renunciando à impiedade e às concupiscências mundanas, vivamos neste presente século sóbria, e justa, e piamente,
13 Que d̶aiye jaʉvʉ majare maje napini coreiyede torojʉrivʉ iye jãve vaiquíyede: Jesucristo, majare mead̶ayʉ, maje jʉ aimʉ pʉeno meacʉ baju, copaidacʉyʉme ijãravʉi.
13 Aguardando a bem-aventurada esperança e o aparecimento da glória do grande Deus e nosso Senhor Jesus Cristo;
14 Jesucristo boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i bajure ʉ̃i mauvare, mead̶acʉyʉ majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Que d̶aicõjenejaquemavʉ, meara d̶acʉyʉ majare, maje torojʉrĩ memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re me ʉ̃ jinape.
14 O qual se deu a si mesmo por nós para nos remir de toda a iniqüidade, e purificar para si um povo seu especial, zeloso de boas obras.
15 Que baru buejacʉ mʉ caiye iyede. Coyʉjacʉ parʉrõreca ina Jesúre jʉ aipõevare, ne d̶arãjiyepe ayʉ caiye iyede. Jã́d̶ovajacʉ ina põeva nópe d̶abevʉ cãreja aipe d̶aiye jaʉrõre náre. Aru buejacʉ náre parʉéque. Que teni ãmeina jã́icõjemejacʉ põevare mʉre.
15 Fala disto, e exorta e repreende com toda a autoridade. Ninguém te despreze.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tito 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.