Lucas 5

Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Põeva obedivʉ nʉivʉ Jesús yebai, ʉ̃i cʉede macajitabʉ ʉrabʉ Genesaret ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi, pare copiporejaimad̶a ʉ̃́re, jápiaiyʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede.
1 Veya ta Jesu Genesaret harew kukuf rewarewan batabat sabuw rou’ay gagamin na’in God ana tur nowaramih hinahinah hina biyan hitit.
2 Jesús jã́rejamed̶a pʉcacũa jiad̶ocũare macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉ yebai. Dicũái moa boaipõeva núrejaimad̶a dicũá yebai, joaivʉ ne pápicʉare.
2 Naatu nati dones yanamaim siy bowayah hai wa rou’ab hitain hiyen hi’inu’in Jesu itah, baise siy bowayah hin hai buwat hisasouwen.
3 Jesús jatuyʉ bácʉ cũinácũ jiad̶ocũi, Simón Pedro jicũi, jaroicõjenejamed̶a joajĩemaque ẽcarʉre jocarĩ. Aru dobacʉ dicũi, bueni bʉ́rejamed̶a ina obedivʉ põevare.
3 Jesu wa nati awar hibatabat wanawanahimaim Simon ana wa bai afe’en yen mare iu inatait tetenane rouw. Naatu Jesu mare sabuw rau’ay gagamin ma i’obaibiyih. Jesus wa efe’en ma sabuw ebi’obaiyih|alt="Jesus teaching from boat" src="CN01705B.TIF" size="col" loc="Luk 5.3" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="5.3"
4 Yávarĩ bʉojayʉ bácʉ arejamed̶a Simón Pedrore:
4 Bi’obaibiyih ufunamaim, Simon iu, “A’wa kukutait itit taiyomaim a sabuw bairi buwat kwaya kwaway.”
5 Simón Pedro jʉ ayʉ, arejamed̶a Jesúre:
5 Simon eo, “Regah, fai manin buwat aya ama’am mar to men kafai siy ta eon, baise o kuo’o imih boro anasinaf.”
6 Que teni d̶aivʉ bácavʉ yópe Jesúi coyʉiyepe, jẽnejaimad̶a obedivʉ moare. Cod̶edejaimad̶a ne pápicʉre.
6 Basit, buwat hitaiy re, siy batabat wanawanan run buwat kafa’imo tatakweb.
7 Dinʉmʉ “Yareni dajarã”, arejaimad̶a ne yóvaimarare, apecũ jiad̶ocũcavʉre, ne cad̶atenaearãjiyepe aivʉ. Aru earĩ, buivárejaimad̶a caipʉcacũa jiad̶ocũare coicũa baju.
7 Turahinah wa ta afe’en hima’am na baibaisih isan himan, naatu turahinah hina bairi siy hibow wa rou’ab hiwan yen awah karatan, wa hairi kafa’imo hita’unun.
8 Yópe teiyede jã́ri, Simón Pedro ñʉatutarĩ Jesús yebai, arejamed̶a ʉ̃́re:
8 Abisa matar Simon Peter i’itin ana maramaim Jesu nanamaim sun yowen re eo, “Regah, kwihamiyu sa’ab kwen, ayu i bowabow kakafin wairafu.”
9 Que baru Simón Pedro aru ʉ̃́cavʉ máre cuecumarejaimad̶a, ʉrarõ ne moa boaiye boje.
9 Naatu Simon ana ofonah bairi siy moumurih na’in hibowabow isan hifofofor men kafaita.
10 Santiago aru Juan máre, Zebedeoi mára, Simón Pedroi yóvaimara marejáimad̶a. Cuecumarejaimad̶a na máre. Ʉbenita Jesús arejamed̶a Simón Pedrore:
10 Zebedee natunatun James naatu John hairi auman hifofofor men kafaita (Simon ana ofonah).
11 Que teni jiad̶ocũa eaiyede ẽcarʉi, dajocaivʉ bácavʉ caiyede nʉrejaimad̶a Jesúque.
11 Naatu wa hibow hirun dones yan hitain hiyen, sawar etei’imak hihamiyen himisir Jesu hi’ufunun bairi hin.
12 Jesús ʉ̃i cʉede cũináro ĩmaroi, ʉ̃i yebai nʉrejamed̶a cũinácʉ pojeyʉ. Aru Jesúre jã́ri, ñʉatutarejamed̶a joborõi, pued̶acʉyʉ ʉ̃́re. Aru jẽniarejamed̶a:
12 Ana veya ta Jesu tafaram ta in orot biyan kokom ani’anin ma bi’akiramaim tit. Orot Jesu i’itin ana maramaim tit nanamaim sun yowen ifefeyan eo “Regah inakokok na’at basit iniyawasu!”
13 Dinʉmʉre Jesús, ʉ̃i pʉrʉque jabióvarĩ tʉoyʉ, arejamed̶a ʉ̃́re:
13 Jesu uman bora’ah orot butubun eo, “Ayu akokok o inayawas!” Iti na’at eo mar ta’imon orot biyanamaim kokom etei na’am in sawar.
14 Jesús, coyʉicõjemecʉ apevʉre, arejamed̶a:
14 Jesu orot eofafar eo “Men sabuw hai tur ina’owen, baise, inan a firis biyan inatit biya nanutitiy na’itin. Imaibo Moses iu’uwi na’atube Regah isan sibor inayai, saise sabuw hina’itin hinitumatum o biya i turobe igewasin.”
15 Ʉbenita pʉeno baju coyʉivʉ barejáimad̶a Jesúi borore. Obedivʉ põeva cójijidejaimad̶a jápiaivʉ, aru ʉ̃́re mead̶aicõjeiyʉrivʉ náre ijiéde.
15 Baise Jesu ana tur ra’at tasasar tit etei’imak hinowar, sabuw rau’ay gagamin na’in hina ana tur hinowar naatu baiyawasih isan hifefeyan iyawasih.
16 Que baru ina obedivʉ cʉe boje, Jesús nʉrejamed̶a põecʉbenoi, jẽniacʉyʉ Jʉ̃menijicʉque.
16 Baise mar etei Jesu efan nautanubinamaim akisinamo ma yoyoban isan en ema eyoyoyoban.
17 Cũinájãravʉ Jesús ʉ̃i bueiyede põevare, dobarejaimad̶a noi fariseovacavʉ, ina Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe d̶aivʉ, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ máre, eaivʉ bácavʉ cainoa ĩmaroa Galilea ãmicʉrõre, Judea ãmicʉrõre, aru Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ máre. Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉrejamed̶a Jesús, mead̶acʉyʉ ijimarare.
17 Veya ta Jesu binan sabuw hima hinonowar wanawanahimaim i Pharisee naatu Ofafar Bai’obaiyenayah hina hima tur hinowar. Iti sabuw i tafaram Galilee naatu Judea wanawanan bar merar tata’ane hina, naatu Jerusalemane auman hina. Nati ana maramaim yawas ana fair Regah biyanane i na Jesu biyan tit sabuw sawusawuwih baiyawasih isan.
18 Dinʉmʉ apevʉ ʉ̃mʉva nʉvarejaimad̶a ʉ̃i yebai cũinácʉ ʉ̃mʉ, nacajaiye majibecʉre, ʉ̃i parainoque. Ecoiyʉrejaimad̶a cʉ̃rami jívʉi Jesús yebai.
18 Sabuw afa orot an uman Kafikafirin hibai emo’em hiwan hi’abar hina, hikok kwanekwan bar wanawanan hitarun Jesu nanamaim hitayare.
19 Ʉbenita eabedejaimad̶a ne ecorãjino, obedivʉ põeva cʉe boje. Que baru mʉri nʉri cʉ̃rami pʉenora, voarĩ diede, ẽmeóvarejaimad̶a ijimʉre ʉ̃i parainoque põeva jẽneboi Jesús yebai.
19 Baise sabuw i ra’at kwanekwan men ana mahar ta ma boro orot hitab hitarun. Imih hibai hiyen bar faifiy afe’en hiyare, kabay hibosaisiren sou hikuyouw imaim orot emo’em auman hiruru sabuw hima’am hai founafoun ra’iy, Jesu ma’am nanamaim tit. Orot kwafe’en faifiy wan hitarakwib orot an uman kafilafirin hruru ere’er|alt="men making hole in roof for paralytic" src="CN01686B.TIF" size="col" loc="Luk 5.19" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="5.19"
20 Náre coreóvayʉ jʉ aivʉre, Jesús arejamed̶a ñai nacajaiye majibecʉre:
20 Jesu iti sabuw hai baitumatum itin basit orot isan eo, “Au begon o a bowabow kakafih i anotanotawiyen.”
21 Dinʉmʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru fariseova máre dápiarĩ bʉ́rejaimad̶a yópe: “¿Yécʉba ñai ʉ̃mʉ ãmeina yávayʉ Jʉ̃menijicʉre? Ñame bʉojabema jarʉvaivʉ ãmeina teiyede. Quénora cũinácʉrabe Jʉ̃menijicʉ bʉojarĩ jarʉvayʉ diede”, arĩ dápiarejaimad̶a.
21 Pharisee naatu Ofafar bai’obaiyenayah hima’ama taiyuwih hio, “Iti orot i menatan God ebi’ib? God akisinamo boro bowabow kakafih nanotawiyen.”
22 Aru Jesús, jã́ri coreóvarĩ ne baju ne dápiaiyede, arejamed̶a náre:
22 Abisa hinotanot Jesu so’ob basit iuwih, “Kwa dogor wanawanah not kakafih nati na’atube aisim kwanotanot?
23 —¿Aipe teni que arĩ dápiaivʉrʉ̃ mʉja? Maiyójabevʉ yópe aru apecʉre: “Mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ãrʉmeteivʉ yʉ”, ji parʉéde jã́d̶ovame boje ji que coyʉiyede. Ʉbenita maiyójarõtamu nacajari cuicõjenu nacajaiye majibecʉre. Ʉ̃́re cure d̶ayʉ baru, jã́d̶ovaquijivʉ ji parʉéde. “Mi ãmeina teiyede jarʉvaivʉ”, ji aiyede, coreóvabevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteinore diede. Ʉbenita ñai cʉvacʉ Jʉ̃menijicʉi majié parʉéde, ʉ̃́rame yópe d̶arĩ jã́d̶ovaiye majicʉ. Quécʉra Jʉ̃menijicʉvacari mead̶arĩ majibi ijimarare.
23 Ef menatan i hamehamen, ana bowabow kakafih notawiyen isan anao, i hamehamen o misir bat remor, isan anao i hamehamen?
24 Que baru mʉje majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, parʉéde cʉvacʉre ijãravʉre jarʉvacʉyʉ ãmeina teiyede, yópe d̶aquijivʉ yʉ, arejamed̶a Jesús.
24 Baise ayu anasinaf kwana’itin saise kwanitumatum. Orot Natun i God eonowah tafaramamaim sabuw hai bowabow kakafih notawiyen isan.” Basit Jesu orot an auman kafikafirin isan eo, “Kumisir a emo’em kubai a ubar kwen!”
25 Dinʉmʉma nacajari, ʉ̃i parainore ĩni, etarejamed̶a obedivʉ jẽneboi. Aru mearore jídejamed̶a Jʉ̃menijicʉre.
25 Orot mar ta’imonamo nahifunik inu’in misir ana emo’em bai e’abar tit God ana merar yi bora’ara’ah auman ana ubar in.
26 Caivʉ ina põeva máre, pare dápiaivʉ, mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre.
26 Sabuw etei’imak hima’am hifofofor men kafaita, yah birubir fafar auman, naatu God ana merar hiyi hibora’ara’ah hio, “Ina’inan iti men na’atube ta’i’itin efa’efanin bounabo matar taitin.”
27 No yóboi, Jesús etarĩ nʉñʉ jã́rejamed̶a cũinácʉ judíovacacʉ, Roma ãmicʉrõ jaboteino jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ, ʉ̃i ãmiá Leví, dobacʉre ne bojed̶ainoi. Aru arejamed̶a ʉ̃́re:
27 Iti ufunamaim Jesu tit in orot kabay o’onayan wabin Levi ana bowabow baremaim ma’am itin basit isan eo, “Kumisir ayu kwi’ufnunu.”
28 Aru nacajari, dajocayʉ caiyede, nʉrejamed̶a Jesúque.
28 Levi ma’am misir sawar etei’imak ihamiyen Jesu i’ufunun.
29 Que teniburu yóboi, Leví torojʉve tedejamed̶a ãino ʉrarõque ʉ̃i cʉ̃rami, pued̶acʉyʉ Jesúre. Aru obedivʉ jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru apevʉ põeva máre dobarejaimad̶a Levíque aru Jesúque máre.
29 Levi baitab gagamin ta ana baremaim Jesu isan itab, Levi ana ofonah bairi hai bowabow ta’imon naatu sabuw afa auman hiru’ay.
30 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ aru fariseovacavʉ máre ãmeina yávarĩ bʉ́rejaimad̶a Jesúi bueimarare. Arejaimad̶a:
30 Pharisee naatu Ofafar bai’obaiyenayah himisir higam Jesu ana bai’ufununayah hibatiyih, “Kwa aisim nati kabay o’onayah naatu bowabow kakafih sabuw bairi kwama kwa’aa kwatomatom?”
31 Jesús jʉ ayʉ, arejamed̶a náre:
31 Jesu iyafutih eo, “Sabuw iyab gewasih adanafur orot men tekokok, baise sabuw sawow wairafih adanafur orot i tekokok.
32 Dabedejacacʉ yʉ ijãravʉi, cutucʉyʉ mearare ne baju dápiainore. Quénora darejacacʉ yʉ, mead̶acʉyʉ ãmenare, ne chĩorajiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, arejamed̶a Jesús.
32 Ayu i men sabuw gewasih bow dogoroh baikitabirin isan anamih, baise sabuw bowabow kakafin wairafih.”
33 Dinʉmʉre jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre ina fariseova:
33 Sabuw afa Jesu hibatiy hio, “John ana bai’ufununayah i mar etei teyohar teyoyoyoban naatu Pharisee hai bai’ufununayah i na’atube tisisinaf, baise o abai’ufununayah i hi’aa tetomatom.”
34 Jesús arejamed̶a náre:
34 Jesu iyafutih eo, “Kwanotanot tabin boubun ana sabuw a baitab isan hinaruru’ay boro na’uwih aamoromorob hinamatabir maiye hinan? Men karam.
35 Ʉbenita ji mauva ne nʉvarajiyede yʉre, ji bueimara chĩoivʉ ãmenajarama ãiyede, arejamed̶a Jesús.
35 Baise veya ta tabin boubun orot boro hinabosair sa’ab nan ana sabuw nihamiyih, imaibo i boro hinayohar.”
36 Jẽvari coyʉrejamed̶a náre:
36 Naatu Jesu oroubon ta iti na’atube eo, “Men yait ta faifuw boubun e’afuw faifuw atamanin fitimih, nati na’atube nasinaf faifuw boubun boro natakweb. Naatu faifuw boubun hinab atamanin hinafitifit ana itinin boro men gewasin.
37 Nopedeca bʉojabema yuaivʉ vino ʉ́yaicorore mamacorore ãimacaje curubʉ javecacurubʉque. Que d̶aru, cod̶eóvajebu dicurubʉre. Aru yurĩ bíjajebu dicoro. Bíjajebu dicurubʉ máre.
37 Na’atube men yait ta wine boubun bai wine atamanin ana kibubumaim ririmih. Anayabin wine boubun ana kibub inab atamaninamaim inaririr wine boro nara’at kibub atamanin natafofor naatu wine nasuwa nare.
38 Ʉbenita ne yuaru vino ʉ́yaicorore mamacorore mamacurubʉque, bíjabejebu dicoro. Quédeca ñame bʉojabema d̶aivʉ yópe ji bueiye mamaepe, d̶are nʉivʉ baru yópe ne jave d̶aiye báquepe.
38 Imih wine boubun ibo kibub boubunamaim tiririr.
39 Aru ñai ũcuñʉ mácʉ icoro mamaboqueicorore ũcuiyʉbecʉ mamaene ajebu yópe: “Javequetamu me baju”. Nopedeca apevʉ põeva jápiaiyʉbevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene, ne dápiaiye boje javeque yávaiye pʉeno me bajure, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
39 Baise men yait ta wine atamanin tomatom ufunamaim wine boubun tom isan kokomih, aiyab. Anayabin nati orot iti na’atube eo, “Wine atamanin i gewasin anababatun.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.