Hebreus 7
Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs NVI
1 Ãrʉre d̶aquijivʉ mʉjare ñai Melquisedede, ñamene aru aipe ʉ̃i d̶aiye báquede. Ñai Melquisedec Salem ãmicʉriĩmarocavʉ bácavʉ ne jabocʉ barejaquémavʉ. Aru Jʉ̃menijicʉ caivʉ pʉeno parʉcʉre memecarejaquemavʉ sacerdotepe. Majeñecu Abraham mácʉi copaiyede ʉ̃ jivʉ bácavʉque ne boarĩ́, vainí tʉrĩburu yóbore apevʉ jabovacavʉjã mácavʉre, Abraham mácʉre copʉ nʉri, jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe ayʉ Abraham mácʉre.
1 Esse Melquisedeque, rei de Salém e sacerdote do Deus Altíssimo, encontrou-se com Abraão quando este voltava, depois de derrotar os reis, e o abençoou;
2 Aru caiye iye cʉvede ʉ̃i ĩ́ye báquede ʉ̃i boarĩ́, vainí tʉimara mácavʉre jocarĩ, caipʉcapʉrʉape paiyede coavarĩburu yóbore, cũináro iye coavaiye báquecarõre jídejaquemavʉ Melquisedede Abraham mácʉ. Nópe d̶arejaquemavʉ Melquisedec ʉ̃i sacerdote teiye báque boje. No ãmiá Melquisedec “jabocʉ méne d̶ayʉ” aiyʉrõtamu. Aru no ãmiá Salem “cãrijimeno” aiyʉrõtamu. Que baru jabocʉ méne d̶ayʉ aru cãrijimene d̶ayʉ barejaquémavʉ ñai Melquisedec.
2 e Abraão lhe deu o dízimo de tudo. Em primeiro lugar, seu nome significa "rei de justiça"; depois, "rei de Salém" quer dizer "rei de paz".
3 Põecʉ cʉbebi yéde coreóvayʉ Melquisedei pacʉ bácʉi borore, aru ʉ̃i paco bácoi borore, aru ʉ̃i ñecuva mácavʉ ne borore máre. Ñame majibema ʉ̃i põeteino mácarõra aru ʉ̃i yaino mácarõra máre. Que baru Jʉ̃menijicʉi mácʉpe páyʉ sacerdotebe cainʉmʉa, ñai Melquisedec.
3 Sem pai, sem mãe, sem genealogia, sem princípio de dias nem fim de vida, feito semelhante ao Filho de Deus, ele permanece sacerdote para sempre.
4 Me majivʉ maja ñai Melquisedec maje pued̶aimʉre majeñecu Abraham mácʉ pʉeno. Abraham mácʉ barejaquémavʉ majeñecu mamacʉ bácʉ, maja Israecavʉ maje põeyajuboare bʉ́yʉ bácʉ. Que baru ʉ̃ mácʉ maje pued̶aimʉme. Ʉbenita ʉ̃ mácʉvacari Melquisedede jídejaquemavʉ no cũináro iye coavaiye báquecarõ mearo bajure, ʉ̃i ĩ́ye báquede caipʉcapʉrʉape paiye coavaiye báquede ʉ̃i boarĩ́, vainí tʉimara mácavʉre jocarĩ, ʉ̃i jíquiyepe ayʉ diede Jʉ̃menijicʉre.
4 Considerem a grandeza desse homem: até mesmo o patriarca Abraão lhe deu o dízimo dos despojos!
5 Aru me majivʉ maja apevʉ ina Abraham mácʉi pãramecʉ bácʉ Leví ãmicʉcʉ bácʉi pãramenacavʉ Jʉ̃menijicʉre memecaipõeva mácavʉre sacerdotevape. Na mácavʉrecabu Jʉ̃menijicʉi jacopʉicõjeimara mácavʉ caivʉ apevʉ Israecavʉ bácavʉ, majeñecuva mácavʉre cũináro iye caipʉcapʉrʉape paiye ne cʉvae coavaiyecarõre, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ina Israecavʉ bácavʉ névʉ bácavʉvacari, Abraham mácʉi pãramena mácavʉvacari, ina sacerdoteva bácavʉ cʉvaede jacopʉrejaquemavʉ na mácavʉre.
5 A lei requer dos sacerdotes dentre os descendentes de Levi que recebam o dízimo do povo, isto é, dos seus irmãos, embora estes sejam descendentes de Abraão.
6 Ʉbenita Melquisedecapũravʉ Leví bácʉi pãramecʉ ãmecʉvacari, Abraham mácʉre, ñai Jʉ̃menijicʉ “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉre”, ʉ̃i aimʉ mácʉre, jacopʉrejaquemavʉ no cũináro iye caipʉcapʉrʉape paiye ʉ̃i cʉvae coavaiye báquecarõre, Abraham mácʉi jíye báquede Melquisedede. Aru Melquisedec jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe ayʉ Abraham mácʉre.
6 Este homem, porém, que não pertencia à linhagem de Levi, recebeu os dízimos de Abraão e abençoou aquele que tinha as promessas.
7 Caivʉ põeva coreóvaivʉbu iyede: Pued̶aimʉtame ñai jẽniañʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyepe ayʉ apecʉre ʉ̃i jẽniacaimʉ pʉeno.
7 Sem dúvida alguma, o inferior é abençoado pelo superior.
8 Apede máre me majivʉ maja. Caivʉ ina sacerdoteva Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉ barejaquémavʉ yainájivʉ. Ne cʉede ijãravʉi Jʉ̃menijicʉre memecarĩ jacopʉrejaquemavʉ névʉ bácavʉi jíye coapa na mácavʉre cũináro iye caipʉcapʉrʉape paiye ne cʉvae coavaiyecarõre. Ʉbenita caivʉ ina sacerdoteva bácavʉre dajocaiye jaʉrejaquemavʉ ne memecaiyede, ne yaiye boje. Caivʉ ina sacerdoteva bácavʉ ne bʉcʉteni yainíburu yóbore, apevʉta ne memecaino mácarõre memecarejaquemavʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede toivaicõjemenejaquemavʉ Melquisedei yaiye báque borore. Que baru Melquisedecapũravʉ yaibécʉpe páyʉbe.
8 No primeiro caso, quem recebe o dízimo são homens mortais; no outro caso é aquele de quem se declara que vive.
9 Ina sacerdoteva bácavʉ Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉ jacopʉrejaquemavʉ névʉ bácavʉi jíye coapa na mácavʉre cũináro iye caipʉcapʉrʉape paiye ne cʉvae coavaiyecarõre. Aru Leví bácʉ Abraham mácʉi pãramecʉ barejaquémavʉ. Que baru Abraham mácʉi jíye báquede no cũináro coavaiye báquecarõre iye caipʉcapʉrʉape paiye iye cʉve ʉ̃i ĩ́ye báquede ʉ̃i boarĩ́, vainí tʉimara mácavʉre jocarĩ, yópe barejaquémavʉ Leví bácʉ máre ʉ̃i jíye báquepe.
9 Pode-se até dizer que Levi, que recebe os dízimos, entregou-os por meio de Abraão,
10 Melquisedei copʉ nʉiye báquede Abraham mácʉre, Leví bácʉ Abraham mácʉi pãramecʉ bacʉyʉ́ boje, yópe barejaquémavʉ Leví bácʉ põetebecʉ bácʉvacari cãreja, aru caivʉ apevʉ Abraham mácʉi pãramena márajivʉ máre, ne cʉepe néñecu mácʉque Jʉ̃menijicʉi jã́inoi.
10 pois, quando Melquisedeque se encontrou com Abraão, Levi ainda estava no corpo do seu antepassado.
11 Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, Israecavʉ bácavʉ ne majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre na mácavʉre, boropatebenajivʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Que teni Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ Aarón mácʉre aru ʉ̃i pãramena mácavʉre, Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉre, ne jínajiyepe ayʉ ʉ̃́re põeva ne jícaiyede ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita ina sacerdoteva bácavʉ, Aarón mácʉjã, ñamene ye boropatebevʉ teni jebeni oabedejaquemavʉ. Que baru caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyʉede põevare ye d̶abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ina sacerdoteva bácavʉ, Aarón mácʉjãque. Ne boropatebevʉ teni jebedu põevare, apecʉ sacerdote ʉ̃i daiye jaʉbejebu. Ʉbenita apecʉ sacerdote, Aarón mácʉpe páyʉ ãmecʉ quénora Melquisedepe páyʉ, ʉ̃i daiye jaʉrejaquemavʉ, ʉ̃i boropatebevʉ teni jebequiyepe aiye põevare.
11 Se fosse possível alcançar a perfeição por meio do sacerdócio levítico ( pois em sua vigência o povo recebeu a lei ), por que haveria ainda necessidade de se levantar outro sacerdote, segundo a ordem de Melquisedeque e não de Arão?
12 Aru apecʉ sacerdote ʉ̃i daiye jaʉé báque boje, oatʉvaiye máre jaʉrejaquemavʉ iye d̶aicõjeiyede, iyeque põeva ne majinajiyepe aiye aipe d̶aiye jaʉrõre náre, boropatebenajivʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inoi.
12 Pois quando há mudança de sacerdócio, é necessário que haja mudança de lei.
13 Ñai apecʉ sacerdote ʉ̃i bororã toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede. Ʉ̃́recabe maje jabocʉ. Leví bácʉi pãramecʉ ãmemi. Quénora apeyajubo põeyajubocacʉbe ʉ̃. Aru ye põecʉ cʉbebi diyajubocacʉ sacerdotepe Jʉ̃menijicʉre memecayʉ.
13 Ora, aquele de quem se dizem estas coisas pertencia a outra tribo, da qual ninguém jamais havia servido diante do altar,
14 Me majivʉ maja maje jabocʉ Jesucristore Judá bácʉi pãramecʉre. Que baru Judá ãmicʉriyajubocacʉ põetedejaquemavʉ ʉ̃. Ʉbenita Moisés bácʉ, ʉ̃i coyʉiyede sacerdotevarã, ye coyʉbedejaquemavʉ diyajubocavʉ Judá ãmicʉriyajubocavʉrã.
14 pois é evidente que o nosso Senhor descende de Judá, tribo da qual Moisés nada fala quanto a sacerdócio.
15 Me majivʉ maja iye d̶aicõjeiyede oatʉvaiye jaʉéde apecʉ sacerdote ñai Melquisedepe páyʉ ʉ̃i daiye báque boje.
15 O que acabamos de dizer fica ainda mais claro, quando aparece outro sacerdote semelhante a Melquisedeque,
16 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re sacerdoteva epedejaquemavʉ. Ʉbenita nópe d̶abedejaquemavʉ no d̶aicõjeino mácarõ parʉéque, Aarón mácʉre aru ʉ̃i pãramena mácavʉre memecaicõjeino mácarõ parʉéque. Quénora ʉ̃i cainʉmʉa cʉe parʉéque, ʉ̃i yaibé boje, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re sacerdoteva epedejaquemavʉ.
16 alguém que se tornou sacerdote, não por regras relativas à linhagem, mas segundo o poder de uma vida indestrutível.
17 Que baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ:
17 Pois sobre ele é afirmado: "Tu és sacerdote para sempre, segundo a ordem de Melquisedeque".
18 Que teni Jʉ̃menijicʉ oatʉvarejaquemavʉ “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõre põevare. Iye d̶aicõjeiyeque ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre põeva boropatebeni bʉojabenama na. Diedecabu parʉbe aru bojecʉbe máre. Que baru iye javeque d̶aicõjeiyede dajocarĩ jarʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
18 A ordenança anterior é revogada, porquanto era fraca e inútil
19 Põeva ne cʉede Jʉ̃menijicʉque yópe náre jaʉépe eabenama na iye d̶aicõjeiyeque. Ʉrarõ jaʉvʉ náre, ne d̶aiye majibe boje caiye diede. Ʉbenita iye napini coreniduiye báquede iye mearore maje cʉvajʉroede Jʉ̃menijicʉque dajocarĩ, caride pʉeno baju napini coreivʉbu maja iye mearore maje cʉvarãjiyede Jʉ̃menijicʉque. Jʉ̃menijicʉ napini corede d̶aibi majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que yópe majare jaʉépe. Que baru yópe maje joabejĩnoi nʉiyepe ʉ̃i yebai, ʉ̃́re jẽniari eaivʉbu maja jidʉbevʉva.
19 ( pois a lei não havia aperfeiçoado coisa alguma ), sendo introduzida uma esperança superior, pela qual nos aproximamos de Deus.
20 Aru Jʉ̃menijicʉi epeiye báquede ñai apecʉ sacerdoteva, “Jãve ayʉbu. Ji aiye báquepedeca d̶acʉyʉmu”, arejaquemavʉ ʉ̃. Ʉbenita ʉ̃i epeiye báquede apevʉ sacerdotevava Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉre “Jãve ayʉbu”, abedejaquemavʉ ʉ̃.
20 E isso não aconteceu sem juramento! Outros se tornaram sacerdotes sem qualquer juramento,
21 Jesucristorecabe Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉ sacerdoteva, “Jãve ayʉbu”, ʉ̃i arĩ coyʉiye báqueque. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ:
21 mas ele se tornou sacerdote com juramento, quando Deus lhe disse: "O Senhor jurou e não se arrependerá: ‘Tu és sacerdote para sempre’ ".
22 Jʉ̃menijicʉ “Jãve ayʉbu”, ʉ̃i aiye báque boje ʉ̃i epeiye báquede Jesúre maje sacerdoteva, mearo bajubu yo ʉ̃i “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõ yóbocarõ no ʉ̃i “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõ javecarõ pʉeno. Que baru Jesúrecabe jãve d̶ayʉ caiyede yópe ʉ̃́re jaʉépe, maje cʉrãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉque.
22 Jesus tornou-se, por isso mesmo, a garantia de uma aliança superior.
23 Aru ʉ̃i javecarõ aino mácarõque, ina sacerdoteva bácavʉ Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉ obedivʉ barejaquémavʉ, ne yaiye boje. Caivʉ ina sacerdoteva bácavʉ ne bʉcʉteni yainíburu yóbore, apevʉta ne memecaino mácarõre memecarejaquemavʉ. Ne yaiye boje, ye memecare nʉivʉ bʉojabedejaquemavʉ na mácavʉ caivʉ.
23 Ora, daqueles sacerdotes tem havido muitos, porque a morte os impede de continuar em seu ofício;
24 Ʉbenita Jesúcapũravʉ cʉbi cainʉmʉa, ʉ̃i yaibé boje bedióva cojedeca. Apecʉ ye memecabecʉbe ʉ̃i memecaiyede ʉ̃i baju memecare nʉiye boje cainʉmʉa.
24 mas, visto que vive para sempre, Jesus tem um sacerdócio permanente.
25 Que baru cainʉmʉa jaʉbecʉva mead̶ayʉ bʉojaibi caivʉ maja vorĩ eaiyʉrivʉre maje cʉrãjiyede me Jʉ̃menijicʉque yópe majare jaʉépe, Jesúi cad̶ateiye boje majare, maje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. Jesús cʉbi cainʉmʉa, jẽniacacʉyʉ Jʉ̃menijicʉque majare boje.
25 Portanto ele é capaz de salvar definitivamente aqueles que, por meio dele, aproximam-se de Deus, pois vive sempre para interceder por eles.
26 Que baru Jesúrecabe ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ majare jaʉmʉ baju. Ʉ̃́recabe d̶ayʉ caiye ʉ̃́re jaʉéde, cad̶atecʉyʉ majare. Ʉ̃́recabe meacʉ baju Jʉ̃menijicʉi jã́inoi aru ye d̶abecʉ ãmenore, Jʉ̃menijicʉi ʉbenore. Ʉ̃́recabe ye ãmeno cʉbecʉ aru cʉcʉ bácʉvacari ijãravʉi ãmeina teipõevaque ye ãmeina tebecʉ cainʉmʉa. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi jãmʉóimʉ mácʉ pʉ cavarõ mearoi ʉ̃i cʉrõita aru ʉ̃i parʉre d̶aimʉ caivʉ pʉeno.
26 É de um sumo sacerdote como este que precisávamos: santo, inculpável, puro, separado dos pecadores, exaltado acima dos céus.
27 Apevʉ sacerdotevare jaboteipõevape páyʉ ãmemi ʉ̃. Ʉ̃i ãmeina tebe boje, jícaiye jaʉbevʉ ʉ̃́re jícaiyede Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i baju ãmeina teiye boje jãravʉa coapa yópe apevʉ sacerdotevare jaboteipõeva bácavʉ ne d̶aiye báquepe. Na mácavʉcapũravʉ, apenʉmʉa jícarĩ aru apenʉmʉa jícaicõjeni apevʉ sacerdoteva bácavʉre, jícavarejaquemavʉ ne jícaiyede Jʉ̃menijicʉre jãravʉa coapa. Mamarʉmʉre ne baju ãmeina teiye boje aru no yóbore caivʉ põeva névʉ bácavʉ ne ãmeina teiye boje, ãimara ne boaimara mácavʉre juarĩ jícavarejaquemavʉ na mácavʉ. Ʉbenita Jesúcapũravʉ cũinára jícarejaquemavʉ ʉ̃i jícaiyede Jʉ̃menijicʉre caivʉ põeva maje ãmeina teiye boje. Ʉ̃i bajure jícarejaquemavʉ ʉ̃, ʉ̃i yaiye báquede majare boje.
27 Ao contrário dos outros sumos sacerdotes, ele não tem necessidade de oferecer sacrifícios dia após dia, primeiro por seus próprios pecados e, depois, pelos pecados do povo. E ele fez isso de uma vez por todas quando a si mesmo se ofereceu.
28 Ʉ̃mʉva parʉbevʉ bácavʉrecabu ne ũmei, ne d̶aiye majibe boje yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, Jʉ̃menijicʉi epeimara mácavʉ sacerdotevare jaboteipõevava ʉ̃i d̶aicõjeiyeque ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Na mácavʉre jaʉrejaquemavʉ cãreja, ne d̶arãjiyepe aiye yópe na mácavʉre jaʉépe. Ʉbenita obediʉjʉa yóbore iye d̶aicõjeiyede dajocarĩ jarʉvacʉyʉ, Jʉ̃menijicʉ “Jãve baju d̶acʉyʉmu yʉ yópe ji aiye báquepedeca”, ʉ̃i aino mácarõque, epedejaquemavʉ mamacʉre sacerdotevare jaboteipõecʉva. Aru ñai mamacʉre ye jaʉbevʉ, ʉ̃i d̶aquiyepe aiye yópe ʉ̃́re jaʉépe. Que baru ʉ̃́recabe cʉcʉ yópe ʉ̃́re jaʉépe, aru d̶ayʉ caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe cainʉmʉa.
28 Pois a Lei constitui sumos sacerdotes a homens que têm fraquezas; mas o juramento, que veio depois da Lei, constitui o Filho, perfeito para sempre.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.