Hebreus 7
Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs NTLH
1 Ãrʉre d̶aquijivʉ mʉjare ñai Melquisedede, ñamene aru aipe ʉ̃i d̶aiye báquede. Ñai Melquisedec Salem ãmicʉriĩmarocavʉ bácavʉ ne jabocʉ barejaquémavʉ. Aru Jʉ̃menijicʉ caivʉ pʉeno parʉcʉre memecarejaquemavʉ sacerdotepe. Majeñecu Abraham mácʉi copaiyede ʉ̃ jivʉ bácavʉque ne boarĩ́, vainí tʉrĩburu yóbore apevʉ jabovacavʉjã mácavʉre, Abraham mácʉre copʉ nʉri, jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe ayʉ Abraham mácʉre.
1 Esse Melquisedeque era rei da cidade de Salém e sacerdote do Deus Altíssimo. Quando Abraão estava voltando da batalha em que matou os reis, Melquisedeque foi ao encontro dele e o abençoou.
2 Aru caiye iye cʉvede ʉ̃i ĩ́ye báquede ʉ̃i boarĩ́, vainí tʉimara mácavʉre jocarĩ, caipʉcapʉrʉape paiyede coavarĩburu yóbore, cũináro iye coavaiye báquecarõre jídejaquemavʉ Melquisedede Abraham mácʉ. Nópe d̶arejaquemavʉ Melquisedec ʉ̃i sacerdote teiye báque boje. No ãmiá Melquisedec “jabocʉ méne d̶ayʉ” aiyʉrõtamu. Aru no ãmiá Salem “cãrijimeno” aiyʉrõtamu. Que baru jabocʉ méne d̶ayʉ aru cãrijimene d̶ayʉ barejaquémavʉ ñai Melquisedec.
2 Abraão lhe deu a décima parte de tudo o que ele havia tomado dos inimigos na batalha. O nome de Melquisedeque quer dizer primeiramente “Rei da Justiça”. E, porque ele era rei de Salém , o seu nome também quer dizer “Rei da Paz”.
3 Põecʉ cʉbebi yéde coreóvayʉ Melquisedei pacʉ bácʉi borore, aru ʉ̃i paco bácoi borore, aru ʉ̃i ñecuva mácavʉ ne borore máre. Ñame majibema ʉ̃i põeteino mácarõra aru ʉ̃i yaino mácarõra máre. Que baru Jʉ̃menijicʉi mácʉpe páyʉ sacerdotebe cainʉmʉa, ñai Melquisedec.
3 Não se conhece o pai, nem a mãe, nem qualquer antepassado de Melquisedeque. E também não se sabe nada sobre o seu nascimento ou sobre a sua morte. Por ser como o Filho de Deus, ele continua sacerdote para sempre.
4 Me majivʉ maja ñai Melquisedec maje pued̶aimʉre majeñecu Abraham mácʉ pʉeno. Abraham mácʉ barejaquémavʉ majeñecu mamacʉ bácʉ, maja Israecavʉ maje põeyajuboare bʉ́yʉ bácʉ. Que baru ʉ̃ mácʉ maje pued̶aimʉme. Ʉbenita ʉ̃ mácʉvacari Melquisedede jídejaquemavʉ no cũináro iye coavaiye báquecarõ mearo bajure, ʉ̃i ĩ́ye báquede caipʉcapʉrʉape paiye coavaiye báquede ʉ̃i boarĩ́, vainí tʉimara mácavʉre jocarĩ, ʉ̃i jíquiyepe ayʉ diede Jʉ̃menijicʉre.
4 Vejam como Melquisedeque era grande: Abraão, o patriarca , lhe deu a décima parte de tudo o que havia tomado dos inimigos na batalha.
5 Aru me majivʉ maja apevʉ ina Abraham mácʉi pãramecʉ bácʉ Leví ãmicʉcʉ bácʉi pãramenacavʉ Jʉ̃menijicʉre memecaipõeva mácavʉre sacerdotevape. Na mácavʉrecabu Jʉ̃menijicʉi jacopʉicõjeimara mácavʉ caivʉ apevʉ Israecavʉ bácavʉ, majeñecuva mácavʉre cũináro iye caipʉcapʉrʉape paiye ne cʉvae coavaiyecarõre, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ina Israecavʉ bácavʉ névʉ bácavʉvacari, Abraham mácʉi pãramena mácavʉvacari, ina sacerdoteva bácavʉ cʉvaede jacopʉrejaquemavʉ na mácavʉre.
5 Conforme a Lei de Moisés, os sacerdotes, que são descendentes de Levi, têm a obrigação de receber do povo a décima parte de tudo. Eles recebem dos seus próprios patrícios, embora estes também sejam descendentes de Abraão.
6 Ʉbenita Melquisedecapũravʉ Leví bácʉi pãramecʉ ãmecʉvacari, Abraham mácʉre, ñai Jʉ̃menijicʉ “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉre”, ʉ̃i aimʉ mácʉre, jacopʉrejaquemavʉ no cũináro iye caipʉcapʉrʉape paiye ʉ̃i cʉvae coavaiye báquecarõre, Abraham mácʉi jíye báquede Melquisedede. Aru Melquisedec jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe ayʉ Abraham mácʉre.
6 Melquisedeque não era descendente de Levi, mas recebeu a décima parte daquilo que Abraão havia tomado na batalha e o abençoou. Sim, abençoou o próprio Abraão, que havia recebido as promessas de Deus.
7 Caivʉ põeva coreóvaivʉbu iyede: Pued̶aimʉtame ñai jẽniañʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyepe ayʉ apecʉre ʉ̃i jẽniacaimʉ pʉeno.
7 Não há dúvida de que aquele que abençoa é mais importante do que aquele que é abençoado.
8 Apede máre me majivʉ maja. Caivʉ ina sacerdoteva Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉ barejaquémavʉ yainájivʉ. Ne cʉede ijãravʉi Jʉ̃menijicʉre memecarĩ jacopʉrejaquemavʉ névʉ bácavʉi jíye coapa na mácavʉre cũináro iye caipʉcapʉrʉape paiye ne cʉvae coavaiyecarõre. Ʉbenita caivʉ ina sacerdoteva bácavʉre dajocaiye jaʉrejaquemavʉ ne memecaiyede, ne yaiye boje. Caivʉ ina sacerdoteva bácavʉ ne bʉcʉteni yainíburu yóbore, apevʉta ne memecaino mácarõre memecarejaquemavʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede toivaicõjemenejaquemavʉ Melquisedei yaiye báque borore. Que baru Melquisedecapũravʉ yaibécʉpe páyʉbe.
8 No caso dos sacerdotes, a décima parte é recebida por homens que um dia vão morrer. Mas, no caso de Melquisedeque, como dizem as Escrituras Sagradas , a décima parte foi recebida por alguém que continua vivo .
9 Ina sacerdoteva bácavʉ Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉ jacopʉrejaquemavʉ névʉ bácavʉi jíye coapa na mácavʉre cũináro iye caipʉcapʉrʉape paiye ne cʉvae coavaiyecarõre. Aru Leví bácʉ Abraham mácʉi pãramecʉ barejaquémavʉ. Que baru Abraham mácʉi jíye báquede no cũináro coavaiye báquecarõre iye caipʉcapʉrʉape paiye iye cʉve ʉ̃i ĩ́ye báquede ʉ̃i boarĩ́, vainí tʉimara mácavʉre jocarĩ, yópe barejaquémavʉ Leví bácʉ máre ʉ̃i jíye báquepe.
9 Portanto, quando Abraão pagou a décima parte, Levi, cujos descendentes recebem a décima parte, também pagou.
10 Melquisedei copʉ nʉiye báquede Abraham mácʉre, Leví bácʉ Abraham mácʉi pãramecʉ bacʉyʉ́ boje, yópe barejaquémavʉ Leví bácʉ põetebecʉ bácʉvacari cãreja, aru caivʉ apevʉ Abraham mácʉi pãramena márajivʉ máre, ne cʉepe néñecu mácʉque Jʉ̃menijicʉi jã́inoi.
10 Pois Levi não tinha nascido, e, por assim dizer, ainda estava no corpo do seu antepassado Abraão quando este se encontrou com Melquisedeque.
11 Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, Israecavʉ bácavʉ ne majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre na mácavʉre, boropatebenajivʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Que teni Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ Aarón mácʉre aru ʉ̃i pãramena mácavʉre, Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉre, ne jínajiyepe ayʉ ʉ̃́re põeva ne jícaiyede ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita ina sacerdoteva bácavʉ, Aarón mácʉjã, ñamene ye boropatebevʉ teni jebeni oabedejaquemavʉ. Que baru caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyʉede põevare ye d̶abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ina sacerdoteva bácavʉ, Aarón mácʉjãque. Ne boropatebevʉ teni jebedu põevare, apecʉ sacerdote ʉ̃i daiye jaʉbejebu. Ʉbenita apecʉ sacerdote, Aarón mácʉpe páyʉ ãmecʉ quénora Melquisedepe páyʉ, ʉ̃i daiye jaʉrejaquemavʉ, ʉ̃i boropatebevʉ teni jebequiyepe aiye põevare.
11 A lei que o povo de Israel recebeu se baseava no sacerdócio dos levitas . Ora, se o trabalho dos sacerdotes levitas tivesse sido perfeito, não haveria necessidade de aparecer outro tipo de sacerdote, da ordem do sacerdócio de Melquisedeque e não da ordem de Arão .
12 Aru apecʉ sacerdote ʉ̃i daiye jaʉé báque boje, oatʉvaiye máre jaʉrejaquemavʉ iye d̶aicõjeiyede, iyeque põeva ne majinajiyepe aiye aipe d̶aiye jaʉrõre náre, boropatebenajivʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inoi.
12 Pois, quando se muda o sacerdócio, a lei também precisa ser mudada.
13 Ñai apecʉ sacerdote ʉ̃i bororã toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede. Ʉ̃́recabe maje jabocʉ. Leví bácʉi pãramecʉ ãmemi. Quénora apeyajubo põeyajubocacʉbe ʉ̃. Aru ye põecʉ cʉbebi diyajubocacʉ sacerdotepe Jʉ̃menijicʉre memecayʉ.
13 E o nosso Senhor Jesus, a respeito de quem são ditas essas coisas, pertencia a outra tribo . E nenhum membro dessa tribo jamais serviu como sacerdote.
14 Me majivʉ maja maje jabocʉ Jesucristore Judá bácʉi pãramecʉre. Que baru Judá ãmicʉriyajubocacʉ põetedejaquemavʉ ʉ̃. Ʉbenita Moisés bácʉ, ʉ̃i coyʉiyede sacerdotevarã, ye coyʉbedejaquemavʉ diyajubocavʉ Judá ãmicʉriyajubocavʉrã.
14 É sabido que, por nascimento, Jesus, o nosso Senhor, pertencia à tribo de Judá, e Moisés não disse nada dessa tribo quando falou a respeito de sacerdotes.
15 Me majivʉ maja iye d̶aicõjeiyede oatʉvaiye jaʉéde apecʉ sacerdote ñai Melquisedepe páyʉ ʉ̃i daiye báque boje.
15 E tudo isso se torna bem mais claro, pois surgiu um sacerdote diferente, parecido com Melquisedeque.
16 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re sacerdoteva epedejaquemavʉ. Ʉbenita nópe d̶abedejaquemavʉ no d̶aicõjeino mácarõ parʉéque, Aarón mácʉre aru ʉ̃i pãramena mácavʉre memecaicõjeino mácarõ parʉéque. Quénora ʉ̃i cainʉmʉa cʉe parʉéque, ʉ̃i yaibé boje, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re sacerdoteva epedejaquemavʉ.
16 Ele não foi feito sacerdote pelas leis ou regras humanas, porém se tornou sacerdote por meio do poder de uma vida que não tem fim.
17 Que baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ:
17 Porque as Escrituras Sagradas dizem: “Você será sacerdote para sempre, na ordem do sacerdócio de Melquisedeque.”
18 Que teni Jʉ̃menijicʉ oatʉvarejaquemavʉ “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõre põevare. Iye d̶aicõjeiyeque ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre põeva boropatebeni bʉojabenama na. Diedecabu parʉbe aru bojecʉbe máre. Que baru iye javeque d̶aicõjeiyede dajocarĩ jarʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
18 Assim a regra antiga foi anulada porque era fraca e inútil.
19 Põeva ne cʉede Jʉ̃menijicʉque yópe náre jaʉépe eabenama na iye d̶aicõjeiyeque. Ʉrarõ jaʉvʉ náre, ne d̶aiye majibe boje caiye diede. Ʉbenita iye napini coreniduiye báquede iye mearore maje cʉvajʉroede Jʉ̃menijicʉque dajocarĩ, caride pʉeno baju napini coreivʉbu maja iye mearore maje cʉvarãjiyede Jʉ̃menijicʉque. Jʉ̃menijicʉ napini corede d̶aibi majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que yópe majare jaʉépe. Que baru yópe maje joabejĩnoi nʉiyepe ʉ̃i yebai, ʉ̃́re jẽniari eaivʉbu maja jidʉbevʉva.
19 Pois a lei não podia aperfeiçoar nada. Mas agora Deus nos deu uma esperança melhor, por meio da qual chegamos perto dele.
20 Aru Jʉ̃menijicʉi epeiye báquede ñai apecʉ sacerdoteva, “Jãve ayʉbu. Ji aiye báquepedeca d̶acʉyʉmu”, arejaquemavʉ ʉ̃. Ʉbenita ʉ̃i epeiye báquede apevʉ sacerdotevava Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉre “Jãve ayʉbu”, abedejaquemavʉ ʉ̃.
20 Além disso, há o juramento de Deus. Não houve juramento quando os outros se tornaram sacerdotes.
21 Jesucristorecabe Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉ sacerdoteva, “Jãve ayʉbu”, ʉ̃i arĩ coyʉiye báqueque. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ:
21 Porém houve juramento quando Jesus se tornou sacerdote, pois Deus lhe disse: “O Senhor jurou e não voltará atrás. Ele disse: ‘Você será sacerdote para sempre.’ ”
22 Jʉ̃menijicʉ “Jãve ayʉbu”, ʉ̃i aiye báque boje ʉ̃i epeiye báquede Jesúre maje sacerdoteva, mearo bajubu yo ʉ̃i “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõ yóbocarõ no ʉ̃i “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõ javecarõ pʉeno. Que baru Jesúrecabe jãve d̶ayʉ caiyede yópe ʉ̃́re jaʉépe, maje cʉrãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉque.
22 Portanto, essa diferença também faz com que Jesus seja a garantia de uma aliança melhor.
23 Aru ʉ̃i javecarõ aino mácarõque, ina sacerdoteva bácavʉ Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉ obedivʉ barejaquémavʉ, ne yaiye boje. Caivʉ ina sacerdoteva bácavʉ ne bʉcʉteni yainíburu yóbore, apevʉta ne memecaino mácarõre memecarejaquemavʉ. Ne yaiye boje, ye memecare nʉivʉ bʉojabedejaquemavʉ na mácavʉ caivʉ.
23 Há ainda outra diferença: os outros sacerdotes foram muitos porque morriam e não podiam continuar o seu trabalho.
24 Ʉbenita Jesúcapũravʉ cʉbi cainʉmʉa, ʉ̃i yaibé boje bedióva cojedeca. Apecʉ ye memecabecʉbe ʉ̃i memecaiyede ʉ̃i baju memecare nʉiye boje cainʉmʉa.
24 Mas Jesus vive para sempre, e o seu sacerdócio não passa para ninguém.
25 Que baru cainʉmʉa jaʉbecʉva mead̶ayʉ bʉojaibi caivʉ maja vorĩ eaiyʉrivʉre maje cʉrãjiyede me Jʉ̃menijicʉque yópe majare jaʉépe, Jesúi cad̶ateiye boje majare, maje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. Jesús cʉbi cainʉmʉa, jẽniacacʉyʉ Jʉ̃menijicʉque majare boje.
25 E por isso ele pode, hoje e sempre, salvar as pessoas que vão a Deus por meio dele, porque Jesus vive para sempre a fim de pedir a Deus em favor delas.
26 Que baru Jesúrecabe ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ majare jaʉmʉ baju. Ʉ̃́recabe d̶ayʉ caiye ʉ̃́re jaʉéde, cad̶atecʉyʉ majare. Ʉ̃́recabe meacʉ baju Jʉ̃menijicʉi jã́inoi aru ye d̶abecʉ ãmenore, Jʉ̃menijicʉi ʉbenore. Ʉ̃́recabe ye ãmeno cʉbecʉ aru cʉcʉ bácʉvacari ijãravʉi ãmeina teipõevaque ye ãmeina tebecʉ cainʉmʉa. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi jãmʉóimʉ mácʉ pʉ cavarõ mearoi ʉ̃i cʉrõita aru ʉ̃i parʉre d̶aimʉ caivʉ pʉeno.
26 Por isso Jesus é o Grande Sacerdote de que necessitamos. Ele é perfeito e não tem nenhum pecado ou falha. Ele foi separado dos pecadores e elevado acima dos céus .
27 Apevʉ sacerdotevare jaboteipõevape páyʉ ãmemi ʉ̃. Ʉ̃i ãmeina tebe boje, jícaiye jaʉbevʉ ʉ̃́re jícaiyede Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i baju ãmeina teiye boje jãravʉa coapa yópe apevʉ sacerdotevare jaboteipõeva bácavʉ ne d̶aiye báquepe. Na mácavʉcapũravʉ, apenʉmʉa jícarĩ aru apenʉmʉa jícaicõjeni apevʉ sacerdoteva bácavʉre, jícavarejaquemavʉ ne jícaiyede Jʉ̃menijicʉre jãravʉa coapa. Mamarʉmʉre ne baju ãmeina teiye boje aru no yóbore caivʉ põeva névʉ bácavʉ ne ãmeina teiye boje, ãimara ne boaimara mácavʉre juarĩ jícavarejaquemavʉ na mácavʉ. Ʉbenita Jesúcapũravʉ cũinára jícarejaquemavʉ ʉ̃i jícaiyede Jʉ̃menijicʉre caivʉ põeva maje ãmeina teiye boje. Ʉ̃i bajure jícarejaquemavʉ ʉ̃, ʉ̃i yaiye báquede majare boje.
27 Ele não é como os outros Grandes Sacerdotes; não precisa oferecer sacrifícios todos os dias, primeiro pelos seus próprios pecados e depois pelos pecados do povo. Ele ofereceu um sacrifício, uma vez por todas, quando se ofereceu a si mesmo.
28 Ʉ̃mʉva parʉbevʉ bácavʉrecabu ne ũmei, ne d̶aiye majibe boje yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, Jʉ̃menijicʉi epeimara mácavʉ sacerdotevare jaboteipõevava ʉ̃i d̶aicõjeiyeque ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Na mácavʉre jaʉrejaquemavʉ cãreja, ne d̶arãjiyepe aiye yópe na mácavʉre jaʉépe. Ʉbenita obediʉjʉa yóbore iye d̶aicõjeiyede dajocarĩ jarʉvacʉyʉ, Jʉ̃menijicʉ “Jãve baju d̶acʉyʉmu yʉ yópe ji aiye báquepedeca”, ʉ̃i aino mácarõque, epedejaquemavʉ mamacʉre sacerdotevare jaboteipõecʉva. Aru ñai mamacʉre ye jaʉbevʉ, ʉ̃i d̶aquiyepe aiye yópe ʉ̃́re jaʉépe. Que baru ʉ̃́recabe cʉcʉ yópe ʉ̃́re jaʉépe, aru d̶ayʉ caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe cainʉmʉa.
28 A Lei de Moisés escolheu homens, que são imperfeitos, para serem Grandes Sacerdotes. Mas, pela promessa feita com juramento, a qual veio depois da Lei de Moisés, Deus escolhe o Filho, que se tornou perfeito para sempre.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.