Hebreus 12

Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Maje cʉebu ijãravʉi yópe cúyaivʉ ne cúyaiyepe. Obedivʉ põeva jã́d̶ama ne cúyaiyede. Aru ina cúyaivʉ cuitótecajeare dod̶ama obebecajea ʉ̃mʉjʉbede, aru dʉcʉéde jocarĩ nʉvamenama, cúyarãjivʉ maumejiena. Quédecabu majare máre. Majare jã́d̶ama ina obedivʉ põeva napivʉ bácavʉ ñájiyede pʉ ne yaiyeta, ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que baru napedeca napinajarevʉ maja maje ñájiyede dajocabevʉva. Dajocarãjarevʉ majare jocarĩ caiye iye d̶aicõjemene majare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe aru caiye maje ãmeina teiyede, maje d̶aiye cõmajiyede. Maje ãmeina teiyebu yópe cuitótecaje ʉ̃mʉjʉricaje ãrad̶oare bʉojʉroricaje ina cúyaivʉ ne dajocarĩ jarʉvaiye báquepe ne cúyarãjiye jipocare. Aru iye d̶aicõjememu majare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe yópe dʉcʉé ina cúyaivʉ ne dajocarĩ jarʉvaiye báquepe ne cúyarãjiye jipocare.
1 Portanto, também nós, uma vez que estamos rodeados por tão grande nuvem de testemunhas, livremo-nos de tudo o que nos atrapalha e do pecado que nos envolve, e corramos com perseverança a corrida que nos é proposta,
2 Cainʉmʉa dápiarãjarevʉ Jesúre yópe maje jã́imʉpe. Ʉ̃́recabe majare jʉ are d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉre aru jaʉbede d̶ayʉ maje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre máre, majare mead̶arĩ eare d̶ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. Jesúvacari ʉ̃i ñájiyede napini dajocabedejaquemavʉ, yaiyʉ́ bácʉvacarita jocʉcʉjaravena. Põecʉi yaiye jocʉcʉjaravena ʉrarõ ãmeno cʉyojarõtamu, põeva ne dápiaiyede. Quénora Jesúcapũravʉ ʉ̃i dápiaiye boje iye ʉrarõ mearo torojʉede cʉvacʉyʉre ʉ̃i yainíburu yóbore, ãmeina jã́menejaquemavʉ ʉ̃i yaiquíyede jocʉcʉjaravena. Que baru ye baju ãmenejaquemavʉ ʉ̃́re iye cʉyoje tede d̶aiye. Aru caride dobacʉbe, jabotecʉyʉ, jípacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i dobarõ mearo meapũravʉi.
2 tendo os olhos fitos em Jesus, autor e consumador da nossa fé. Ele, pela alegria que lhe fora proposta, suportou a cruz, desprezando a vergonha, e assentou-se à direita do trono de Deus.
3 Que baru me ãrʉjara mʉja Jesúre, coreóvarãjivʉ me aipe ñájiñʉ mácʉre. Põeva ãmeina teivʉ ʉ̃́re ʉbeni maucʉvarivʉ “ ‘Jʉ̃menijicʉi daroimʉmu yʉ’, borocʉrĩ aibi Jesús”, ne aiye báquede, ne ʉre ñájine d̶aiye báquede ʉ̃́re jãve napinejaquemavʉ ʉ̃. Ʉ̃́re ãrʉri chĩori parʉbetebejarã mʉja mʉje ũmei. Dajocarĩ jarʉvabejarã mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre.
3 Pensem bem naquele que suportou tal oposição dos pecadores contra si mesmo, para que vocês não se cansem nem se desanimem.
4 Põeva ãmeina teivʉ mʉjare boarĩ́ jarʉvabenama cãreja, mʉje napiyedeca ne ñájine d̶aiyede mʉjare, mʉje ãmenore d̶abe boje yópe ne d̶aiyepe.
4 Na luta contra o pecado, vocês ainda não resistiram até o ponto de derramar o próprio sangue.
5 ¿Aru ãrʉmetenarʉ mʉja iye Jʉ̃menijicʉi majicaiyede majare yópe mamarape? Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ:
5 Vocês se esqueceram da palavra de ânimo que ele lhes dirige como a filhos: "Meu filho, não despreze a disciplina do Senhor, nem se magoe com a sua repreensão,
6 Que teni maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ caivʉ ʉ̃i ʉmarare majicaibi. Aru caivʉ ʉ̃i jacopʉimara mamarape ñájine d̶aibi ʉ̃, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
6 pois o Senhor disciplina a quem ama, e castiga todo aquele a quem aceita como filho".
7 Napijara mʉje ñájiyede ijãravʉi yópe jʉed̶ova ne napiyepe ne ñájiyede népacʉi majicaiyede náre. Mʉja ñájivʉ baru, coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre mʉjare mamarape, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Caivʉ majivʉ mamacʉ cʉbecʉre jípacʉi ñájine d̶abemʉ, majicacʉyʉ ʉ̃́re.
7 Suportem as dificuldades, recebendo-as como disciplina; Deus os trata como filhos. Pois, qual o filho que não é disciplinado por seu pai?
8 Aru Jʉ̃menijicʉ majicayʉbe caivʉ ina mamarare. Que baru mʉja ʉ̃i ñájine d̶abemara maru ʉ̃i majicaiyede mʉjare, mamara baju ãmevʉtamu mʉja. Quénora eaimarape paivʉbu mʉja.
8 Se vocês não são disciplinados, e a disciplina é para todos os filhos, então vocês não são filhos legítimos, mas sim ilegítimos.
9 Coreóvaivʉbu maja majebʉcʉva ʉ̃mʉvare coapa, majare ʉrivʉre, ne d̶aiye cõmajiyede majare. Nácapũravʉ ñájine d̶aivʉ barejáima maja jʉed̶ovare cãreja, majicarãjivʉ majare. Aru náre, põevareca, jʉ arĩ pued̶aivʉ barejávʉ̃ maja. Que baru pʉeno baju jʉ arĩ pued̶aiye jaʉvʉ majare ñai majepacʉ cavarõ mearocacʉre, Jʉ̃menijicʉ bajure, maje cʉrãjiyepe aivʉ me ʉ̃́que jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
9 Além disso, tínhamos pais humanos que nos disciplinavam, e nós os respeitávamos. Quanto mais devemos submeter-nos ao Pai dos espíritos, para assim vivermos!
10 Majebʉcʉva ʉ̃mʉva coapa ijãravʉcavʉcapũravʉ majare ñájine d̶arejaima, majicarãjivʉ majare yópe náre me jaʉépe ne dápiaru obebeʉjʉare maje cʉede jʉed̶ova cãreja. Ʉbenita majepacʉ Jʉ̃menijicʉcapũravʉ majare ñájine d̶aibi majicacʉyʉ majare, cad̶atecʉyʉ majare maje pʉeno meara baju barãjiyépe ayʉ yópe ʉ̃ bajupe.
10 Nossos pais nos disciplinavam por curto período, segundo lhes parecia melhor; mas Deus nos disciplina para o nosso bem, para que participemos da sua santidade.
11 Jãve põecʉ cʉbebi ñájiyʉcʉ. Que baru maje ñájinʉmʉre ye torojʉbevʉbu maja. Quénora chĩoivʉbu maja ñájivʉ. Ʉbenita ñájivʉcapũravʉ Jʉ̃menijicʉi majide d̶aimaramu, maje ñájiye báque boje. Que baru maje ñájiniburu yóbore, cãrijimenoque cʉrivʉbu mearore d̶arĩ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe majare jaʉépe.
11 Nenhuma disciplina parece ser motivo de alegria no momento, mas sim de tristeza. Mais tarde, porém, produz fruto de justiça e paz para aqueles que por ela foram exercitados.
12 Que baru yópe cúyaivʉ ne parʉre d̶aiyepe ne ãmuvede aru ne ñʉaboare máre, parʉre d̶ajarã mʉja mʉje ũmei.
12 Portanto, fortaleçam as mãos enfraquecidas e os joelhos vacilantes.
13 Yópe ne voiyepe cúyaima nurinimare nácacʉ ijinoque cúyayʉ ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ aru nácacʉ cuiye majibecʉ ʉ̃i cúyarĩ majiquiyepe aivʉ máre, nopedeca mearore d̶ajarã mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe mʉjare jaʉépe, mʉje dajocabenajiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre aru mʉje cad̶ateni parʉre d̶arãjiyepe aivʉ ne ũmei mʉjacavʉ parʉbevʉre cãreja ne ũmei, na máre ne dajocabenajiyepe aivʉ ne jʉ aiyede Jesúre.
13 "Façam caminhos retos para os seus pés", para que o manco não se desvie, mas antes seja curado.
14 Caino mʉje oainope cad̶atejarã mʉjevʉre, ne cʉrãjiyepe aivʉ cãrijimevʉva. Aru caino mʉje oainope cad̶atejarã mʉjevʉre, ne cʉrãjiyepe aivʉ mearore d̶aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe cainʉmʉa. Nópe d̶abecʉ baru, põecʉ cʉbebi cʉcʉyʉ maje jabocʉ Jesucristoque.
14 Esforcem-se para viver em paz com todos e para serem santos; sem santidade ninguém verá o Senhor.
15 Caino mʉje oainope me d̶ajarã mʉja. Mʉjacacʉ cũinácʉ ye dajocarĩ jarʉvabejacʉrĩ iye Jʉ̃menijicʉi jíjʉroede mearore bojecʉbeda, ʉ̃i jʉ abeque Jesúre, ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ põevare. Mʉjacacʉ cũinácʉ ye ãmed̶abejacʉrĩ yópe ijede ãmene oteiyepe oteiye me máquede. Cũinácʉ mʉjacacʉ bueyʉ baru jãve ãmene aru que teni coateyʉ baru Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, apevʉ mʉjacavʉre máre coatede d̶acʉyʉme ʉ̃, Jʉ̃menijicʉre dajocarĩ jarʉvayʉ bácʉ.
15 Cuidem que ninguém se exclua da graça de Deus. Que nenhuma raiz de amargura brote e cause perturbação, contaminando a muitos.
16 Mʉjacacʉ cũinácʉ ye ãmeina d̶abejacʉrĩ, ʉ̃mʉ nomióque aru nomió máre ʉ̃mʉque. Aru ye Jʉ̃menijicʉre ʉbeni yʉribejacʉrĩ ʉ̃́re máre. Nópe d̶arejaquemavʉ Esaú bácʉ. Ʉ̃ mácʉ cʉvacʉyʉ cũinárʉ jororʉ ãiyeque jororʉre ĩmacʉ bácʉre bojed̶arejaquemavʉ mamarʉmʉ põeteyʉ ʉ̃i cʉvajʉroe báquede, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acajʉroe báquede ʉ̃ mácʉre.
16 Não haja nenhum imoral ou profano, como Esaú, que por uma única refeição vendeu os seus direitos de herança como filho mais velho.
17 Mʉja coreóvaivʉbu aipe vaiye báquede ʉ̃ mácʉre. Ʉ̃i bojed̶arĩburu yóbo diede, ʉrĩdurejaquemavʉ jípacʉ bácʉi jẽniacaiye báquede Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe ayʉ ʉ̃ mácʉre. Ʉbenita ʉ̃ mácʉ ʉ̃i ʉrĩduiyede ye eabedejaquemavʉ. Pare oyʉ bácʉvacari, ye bʉojabedejaquemavʉ oatʉvayʉ iye ʉ̃i d̶aiye báquede.
17 Como vocês sabem, posteriormente, quando quis herdar a bênção, foi rejeitado; e não teve como alterar a sua decisão, embora buscasse a bênção com lágrimas.
18 Majacapũravʉ nʉmenamu Jʉ̃menijicʉ yebai yópe ãnina Israecavʉ bácavʉ ne nʉiye báquepe ʉ̃i yebai. Na mácavʉcapũravʉ jã́ri jẽni majidejaquemavʉ no cʉrõ, ne Jʉ̃menijicʉre vorãnʉinore, ʉ̃i coyʉiye báquede na mácavʉre “Que d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõre Moisés bácʉque. No cʉrõ, Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũ, toabo uruinoque ẽ́nejaquemavʉ. Ñemitedejaquemavʉ. Ocopenibo dicũre taorejaquemavʉ. Aru ãmei ũmevʉ parʉrõ japurejaquemavʉ dicũ cʉ̃racũre.
18 Vocês não chegaram ao monte que se podia tocar, e que estava chamas, nem às trevas, à escuridão e à tempestade,
19 Na mácavʉcapũravʉ jápiarejaquemavʉ japuiyo, trompeta ãmicʉriyo, bʉjié báquede aru Jʉ̃menijicʉi yávaino mácarõre máre. Ʉ̃i yávaiyede jápiarĩ, cuecumaivʉ jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávabequiyepe aivʉ na mácavʉre ne jidʉé boje.
19 ao soar da trombeta e ao som de palavras tais, que os ouvintes rogaram que nada mais lhes fosse dito;
20 Cuecumarejaquemavʉ na mácavʉ Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, ʉ̃i coyʉiye báque boje na mácavʉre: “Ñai jã́ri cʉrayʉ bajʉrócʉre icũ cʉ̃racũ tʉrʉvare, boarĩ́ jarʉvajarã mʉja. Põecʉ baru u oteiãimacʉ baru, cʉ̃raboaque o tãuyoque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvajarã mʉja ʉ̃́re”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃i nópe coyʉiye báquede ye jápiarĩ napimenejaquemavʉ na mácavʉ.
20 pois não podiam suportar o que lhes estava sendo ordenado: "Até um animal, se tocar no monte, deve ser apedrejado".
21 Caiye ãnié nópe vaiye báque pare jidojae boje, Moisés bácʉvacari, “Jidʉcʉ bidini jã́iyʉbevʉ yʉ”, arejaquemavʉ. Que baru majeñecuva mácavʉ ye nʉri eabedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ yebai.
21 O espetáculo era tão terrível que até Moisés disse: "Estou apavorado e trêmulo! "
22 Ʉbenita majacapũravʉ maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ apecũ cʉ̃racũ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃racũ, Sión ãmicʉricũ cʉ̃racũi. No cʉrõ Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ ʉ̃i ĩmaro, Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, cavarõ mearoi, yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Diĩmaro ángeleva obedimillones baju ne ĩmaroi yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Ina ángeleva torojʉrivʉ cójijid̶ama mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre.
22 Mas vocês chegaram ao monte Sião, à Jerusalém celestial, à cidade do Deus vivo. Chegaram aos milhares de milhares de anjos em alegre reunião,
23 Aru caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi mára ʉ̃i mamarʉmʉ põeteivʉpe paivʉ, na máre torojʉrivʉ cójijid̶ama, mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre. Nárecabu ina ne ãmiá toivaino mácarõre cʉvarivʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, jã́d̶ovaquiyepe aivʉ ne cʉrãjinore. Na torojʉrivʉ baju ne cójijinoi yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Jʉ̃menijicʉvacari, ñai coyʉcʉyʉ caivʉ põevare ã́rore maje cʉrãjino coapa, cavarõ mearore o toabo cũimébore, maje d̶aiye báque boje maje cʉede ijãravʉi, ʉ̃i yebai yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Ina põeva meara mácavʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ina ʉ̃i jaʉbede d̶aimara mácavʉ ne ũmene, ne yebai yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede ʉ̃́que.
23 à igreja dos primogênitos, cujos nomes estão escritos nos céus. Vocês chegaram a Deus, juiz de todos os homens, aos espíritos dos justos aperfeiçoados,
24 Aru Jesúvacari, ʉ̃́que Jʉ̃menijicʉ ayʉ bácʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquede, ʉ̃i yebai yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Jesúi jive meiye báque boje, boropatebede d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ñai Abel bácʉ ʉ̃i jive meiye báque boje jíbʉcʉ bácʉi boarĩ́ jarʉvaiye báquede ʉ̃ mácʉre, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉre. Ʉbenita Jesúi jive meiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉbe põevare. Que baru Jesúi jivebu bojecʉe baju Abel bácʉi jive pʉeno.
24 a Jesus, mediador de uma nova aliança, e ao sangue aspergido, que fala melhor do que o sangue de Abel.
25 Que baru me d̶ajarã mʉja. Me jápiarĩ ad̶ajarã Jʉ̃menijicʉi yávaiyede mʉjare. Ʉ̃́re jápiaiyʉbeni jʉ abevʉ tebejarã mʉja. Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiye báquede ijãravʉcacʉ Moisés bácʉre Israecavʉ bácavʉre, ina jápiabeni jʉ abevʉ bácavʉ ye dupivʉ majibedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aiyede jocarĩ, ne jʉ abe boje. Que baru jãve pʉeno baju dupivʉ majibenajivʉbu maja, jápiabeni jʉ abevʉ baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉcaicõjeiyede majare cavarõ mearocacʉ Jesúre.
25 Cuidado! Não rejeitem aquele que fala. Se os que se recusaram a ouvir aquele que os advertia na terra não escaparam, quanto mais nós, se nos desviarmos daquele que nos adverte dos céus?
26 Dinʉmʉ mácarõre Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiye báquede Moisés bácʉre ina Israecavʉ bácavʉre, cújiovarejaquemavʉ caino joborõre. Ʉbenita caride yópe aibi Jʉ̃menijicʉ: “Cũináro bedióva cojedeca caino joborõre cújiovacʉyʉmu yʉ ʉrarõ baju. Aru caino cavarõre máre cújiovacʉyʉmu yʉ ʉrarõ baju. Jãve d̶acʉyʉmu”, aibi Jʉ̃menijicʉ.
26 Aquele cuja voz outrora abalou a terra, agora promete: "Ainda uma vez abalarei não apenas a terra, mas também o céu".
27 “Cũináro bedióva cojedeca” ʉ̃i aiye báque boje, coreóvare d̶aibi majare caiye iye ʉ̃i cʉed̶aiye báquede cújiovarĩ bíjarocʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. Que teniburu yóboi, quéda iye ʉ̃i cújiovabeno, ʉ̃i jaboteinoque, cʉquiyebu.
27 As palavras "ainda uma vez" indicam a remoção do que pode ser abalado, isto é, coisas criadas, de forma que permaneça o que não pode ser abalado.
28 Cújiovaino bʉojabenotamu no cʉrõ Jʉ̃menijicʉi jaboteino. Majarecabu ʉ̃i epeimara, jabotenajivʉ ʉ̃́que nore. Que baru maje cʉrãjiye boje ʉ̃́que cainʉmʉa ʉ̃i ĩmaro cavarõ mearoi ʉ̃́re memecarãjarevʉ ʉ̃i mearore jíyeque majare bojecʉbeda. Aru, “Jʉ̃menijicʉre ye jarare d̶abenajarevʉ ñʉjaque”, arĩ dápiarĩ cuecumari, aru ʉ̃́re pued̶aivʉ máre ʉ̃i parʉé boje, mearore jínajarevʉ ʉ̃́re, torojʉre d̶arãjivʉ ʉ̃́re.
28 Portanto, já que estamos recebendo um Reino inabalável, sejamos agradecidos e, assim, adoremos a Deus de modo aceitável, com reverência e temor,
29 Ʉbenita yópe toa bíjaroiyepe cʉvede, nopedeca Jʉ̃menijicʉ, maje mearore jímʉ, bíjarocʉyʉme ina ʉ̃i yávaiyede jápiaiyʉbeni jʉ abevʉre. Que baru iye ʉ̃i yávaiyede me jápiarĩ jʉ arãjarevʉ maja.
29 pois o nosso "Deus é fogo consumidor! "

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.