Hebreus 12
Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs NTLH
1 Maje cʉebu ijãravʉi yópe cúyaivʉ ne cúyaiyepe. Obedivʉ põeva jã́d̶ama ne cúyaiyede. Aru ina cúyaivʉ cuitótecajeare dod̶ama obebecajea ʉ̃mʉjʉbede, aru dʉcʉéde jocarĩ nʉvamenama, cúyarãjivʉ maumejiena. Quédecabu majare máre. Majare jã́d̶ama ina obedivʉ põeva napivʉ bácavʉ ñájiyede pʉ ne yaiyeta, ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que baru napedeca napinajarevʉ maja maje ñájiyede dajocabevʉva. Dajocarãjarevʉ majare jocarĩ caiye iye d̶aicõjemene majare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe aru caiye maje ãmeina teiyede, maje d̶aiye cõmajiyede. Maje ãmeina teiyebu yópe cuitótecaje ʉ̃mʉjʉricaje ãrad̶oare bʉojʉroricaje ina cúyaivʉ ne dajocarĩ jarʉvaiye báquepe ne cúyarãjiye jipocare. Aru iye d̶aicõjememu majare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe yópe dʉcʉé ina cúyaivʉ ne dajocarĩ jarʉvaiye báquepe ne cúyarãjiye jipocare.
1 Assim nós temos essa grande multidão de testemunhas ao nosso redor. Portanto, deixemos de lado tudo o que nos atrapalha e o pecado que se agarra firmemente em nós e continuemos a correr, sem desanimar, a corrida marcada para nós.
2 Cainʉmʉa dápiarãjarevʉ Jesúre yópe maje jã́imʉpe. Ʉ̃́recabe majare jʉ are d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉre aru jaʉbede d̶ayʉ maje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre máre, majare mead̶arĩ eare d̶ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. Jesúvacari ʉ̃i ñájiyede napini dajocabedejaquemavʉ, yaiyʉ́ bácʉvacarita jocʉcʉjaravena. Põecʉi yaiye jocʉcʉjaravena ʉrarõ ãmeno cʉyojarõtamu, põeva ne dápiaiyede. Quénora Jesúcapũravʉ ʉ̃i dápiaiye boje iye ʉrarõ mearo torojʉede cʉvacʉyʉre ʉ̃i yainíburu yóbore, ãmeina jã́menejaquemavʉ ʉ̃i yaiquíyede jocʉcʉjaravena. Que baru ye baju ãmenejaquemavʉ ʉ̃́re iye cʉyoje tede d̶aiye. Aru caride dobacʉbe, jabotecʉyʉ, jípacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i dobarõ mearo meapũravʉi.
2 Conservemos os nossos olhos fixos em Jesus, pois é por meio dele que a nossa fé começa, e é ele quem a aperfeiçoa. Ele não deixou que a cruz fizesse com que ele desistisse. Pelo contrário, por causa da alegria que lhe foi prometida, ele não se importou com a humilhação de morrer na cruz e agora está sentado do lado direito do trono de Deus.
3 Que baru me ãrʉjara mʉja Jesúre, coreóvarãjivʉ me aipe ñájiñʉ mácʉre. Põeva ãmeina teivʉ ʉ̃́re ʉbeni maucʉvarivʉ “ ‘Jʉ̃menijicʉi daroimʉmu yʉ’, borocʉrĩ aibi Jesús”, ne aiye báquede, ne ʉre ñájine d̶aiye báquede ʉ̃́re jãve napinejaquemavʉ ʉ̃. Ʉ̃́re ãrʉri chĩori parʉbetebejarã mʉja mʉje ũmei. Dajocarĩ jarʉvabejarã mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre.
3 Pensem no sofrimento dele e como suportou com paciência o ódio dos pecadores. Assim, vocês, não desanimem, nem desistam.
4 Põeva ãmeina teivʉ mʉjare boarĩ́ jarʉvabenama cãreja, mʉje napiyedeca ne ñájine d̶aiyede mʉjare, mʉje ãmenore d̶abe boje yópe ne d̶aiyepe.
4 Porque na luta contra o pecado vocês ainda não tiveram de combater até à morte.
5 ¿Aru ãrʉmetenarʉ mʉja iye Jʉ̃menijicʉi majicaiyede majare yópe mamarape? Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ:
5 Será que vocês já esqueceram as palavras de encorajamento que Deus lhes disse, como se vocês fossem filhos dele? Pois ele disse: “Preste atenção, meu filho, quando o Senhor o castiga, e não se desanime quando ele o repreende.
6 Que teni maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ caivʉ ʉ̃i ʉmarare majicaibi. Aru caivʉ ʉ̃i jacopʉimara mamarape ñájine d̶aibi ʉ̃, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
6 Pois o Senhor corrige quem ele ama e castiga quem ele aceita como filho.”
7 Napijara mʉje ñájiyede ijãravʉi yópe jʉed̶ova ne napiyepe ne ñájiyede népacʉi majicaiyede náre. Mʉja ñájivʉ baru, coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre mʉjare mamarape, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Caivʉ majivʉ mamacʉ cʉbecʉre jípacʉi ñájine d̶abemʉ, majicacʉyʉ ʉ̃́re.
7 Suportem o sofrimento com paciência como se fosse um castigo dado por um pai, pois o sofrimento de vocês mostra que Deus os está tratando como seus filhos. Será que existe algum filho que nunca foi corrigido pelo pai?
8 Aru Jʉ̃menijicʉ majicayʉbe caivʉ ina mamarare. Que baru mʉja ʉ̃i ñájine d̶abemara maru ʉ̃i majicaiyede mʉjare, mamara baju ãmevʉtamu mʉja. Quénora eaimarape paivʉbu mʉja.
8 Se vocês não são corrigidos como acontece com todos os filhos de Deus, então não são filhos de verdade, mas filhos ilegítimos.
9 Coreóvaivʉbu maja majebʉcʉva ʉ̃mʉvare coapa, majare ʉrivʉre, ne d̶aiye cõmajiyede majare. Nácapũravʉ ñájine d̶aivʉ barejáima maja jʉed̶ovare cãreja, majicarãjivʉ majare. Aru náre, põevareca, jʉ arĩ pued̶aivʉ barejávʉ̃ maja. Que baru pʉeno baju jʉ arĩ pued̶aiye jaʉvʉ majare ñai majepacʉ cavarõ mearocacʉre, Jʉ̃menijicʉ bajure, maje cʉrãjiyepe aivʉ me ʉ̃́que jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
9 No caso dos nossos pais humanos, eles nos corrigiam, e nós os respeitávamos. Então devemos obedecer muito mais ainda ao nosso Pai celestial e assim viveremos.
10 Majebʉcʉva ʉ̃mʉva coapa ijãravʉcavʉcapũravʉ majare ñájine d̶arejaima, majicarãjivʉ majare yópe náre me jaʉépe ne dápiaru obebeʉjʉare maje cʉede jʉed̶ova cãreja. Ʉbenita majepacʉ Jʉ̃menijicʉcapũravʉ majare ñájine d̶aibi majicacʉyʉ majare, cad̶atecʉyʉ majare maje pʉeno meara baju barãjiyépe ayʉ yópe ʉ̃ bajupe.
10 Os nossos pais humanos nos corrigiam durante pouco tempo, pois achavam que isso era certo; mas Deus nos corrige para o nosso próprio bem, para que participemos da sua santidade .
11 Jãve põecʉ cʉbebi ñájiyʉcʉ. Que baru maje ñájinʉmʉre ye torojʉbevʉbu maja. Quénora chĩoivʉbu maja ñájivʉ. Ʉbenita ñájivʉcapũravʉ Jʉ̃menijicʉi majide d̶aimaramu, maje ñájiye báque boje. Que baru maje ñájiniburu yóbore, cãrijimenoque cʉrivʉbu mearore d̶arĩ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe majare jaʉépe.
11 Quando somos corrigidos, isso no momento nos parece motivo de tristeza e não de alegria. Porém, mais tarde, os que foram corrigidos recebem como recompensa uma vida correta e de paz.
12 Que baru yópe cúyaivʉ ne parʉre d̶aiyepe ne ãmuvede aru ne ñʉaboare máre, parʉre d̶ajarã mʉja mʉje ũmei.
12 Portanto, levantem as suas mãos cansadas e fortaleçam os seus joelhos enfraquecidos.
13 Yópe ne voiyepe cúyaima nurinimare nácacʉ ijinoque cúyayʉ ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ aru nácacʉ cuiye majibecʉ ʉ̃i cúyarĩ majiquiyepe aivʉ máre, nopedeca mearore d̶ajarã mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe mʉjare jaʉépe, mʉje dajocabenajiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre aru mʉje cad̶ateni parʉre d̶arãjiyepe aivʉ ne ũmei mʉjacavʉ parʉbevʉre cãreja ne ũmei, na máre ne dajocabenajiyepe aivʉ ne jʉ aiyede Jesúre.
13 Andem por caminhos aplanados para que o pé aleijado não manque, mas seja curado.
14 Caino mʉje oainope cad̶atejarã mʉjevʉre, ne cʉrãjiyepe aivʉ cãrijimevʉva. Aru caino mʉje oainope cad̶atejarã mʉjevʉre, ne cʉrãjiyepe aivʉ mearore d̶aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe cainʉmʉa. Nópe d̶abecʉ baru, põecʉ cʉbebi cʉcʉyʉ maje jabocʉ Jesucristoque.
14 Procurem ter paz com todos e se esforcem para viver uma vida completamente dedicada ao Senhor, pois sem isso ninguém o verá.
15 Caino mʉje oainope me d̶ajarã mʉja. Mʉjacacʉ cũinácʉ ye dajocarĩ jarʉvabejacʉrĩ iye Jʉ̃menijicʉi jíjʉroede mearore bojecʉbeda, ʉ̃i jʉ abeque Jesúre, ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ põevare. Mʉjacacʉ cũinácʉ ye ãmed̶abejacʉrĩ yópe ijede ãmene oteiyepe oteiye me máquede. Cũinácʉ mʉjacacʉ bueyʉ baru jãve ãmene aru que teni coateyʉ baru Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, apevʉ mʉjacavʉre máre coatede d̶acʉyʉme ʉ̃, Jʉ̃menijicʉre dajocarĩ jarʉvayʉ bácʉ.
15 Tomem cuidado para que ninguém abandone a graça de Deus. Cuidado, para que ninguém se torne como uma planta amarga que cresce e prejudica muita gente com o seu veneno.
16 Mʉjacacʉ cũinácʉ ye ãmeina d̶abejacʉrĩ, ʉ̃mʉ nomióque aru nomió máre ʉ̃mʉque. Aru ye Jʉ̃menijicʉre ʉbeni yʉribejacʉrĩ ʉ̃́re máre. Nópe d̶arejaquemavʉ Esaú bácʉ. Ʉ̃ mácʉ cʉvacʉyʉ cũinárʉ jororʉ ãiyeque jororʉre ĩmacʉ bácʉre bojed̶arejaquemavʉ mamarʉmʉ põeteyʉ ʉ̃i cʉvajʉroe báquede, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acajʉroe báquede ʉ̃ mácʉre.
16 E tomem cuidado também para que ninguém se torne imoral ou perca o respeito pelas coisas sagradas, como Esaú, que, por causa de um prato de comida, vendeu os seus direitos de filho mais velho.
17 Mʉja coreóvaivʉbu aipe vaiye báquede ʉ̃ mácʉre. Ʉ̃i bojed̶arĩburu yóbo diede, ʉrĩdurejaquemavʉ jípacʉ bácʉi jẽniacaiye báquede Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe ayʉ ʉ̃ mácʉre. Ʉbenita ʉ̃ mácʉ ʉ̃i ʉrĩduiyede ye eabedejaquemavʉ. Pare oyʉ bácʉvacari, ye bʉojabedejaquemavʉ oatʉvayʉ iye ʉ̃i d̶aiye báquede.
17 Como vocês sabem, depois ele quis receber a bênção do seu pai. Mas foi rejeitado porque não encontrou um modo de mudar o que havia feito, embora procurasse fazer isso até mesmo com lágrimas.
18 Majacapũravʉ nʉmenamu Jʉ̃menijicʉ yebai yópe ãnina Israecavʉ bácavʉ ne nʉiye báquepe ʉ̃i yebai. Na mácavʉcapũravʉ jã́ri jẽni majidejaquemavʉ no cʉrõ, ne Jʉ̃menijicʉre vorãnʉinore, ʉ̃i coyʉiye báquede na mácavʉre “Que d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõre Moisés bácʉque. No cʉrõ, Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũ, toabo uruinoque ẽ́nejaquemavʉ. Ñemitedejaquemavʉ. Ocopenibo dicũre taorejaquemavʉ. Aru ãmei ũmevʉ parʉrõ japurejaquemavʉ dicũ cʉ̃racũre.
18 Vocês não foram como o povo de Israel. Vocês não chegaram perto de alguma coisa que se pode tocar, como o monte Sinai com o seu fogo destruidor, a escuridão e as trevas, a tempestade,
19 Na mácavʉcapũravʉ jápiarejaquemavʉ japuiyo, trompeta ãmicʉriyo, bʉjié báquede aru Jʉ̃menijicʉi yávaino mácarõre máre. Ʉ̃i yávaiyede jápiarĩ, cuecumaivʉ jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávabequiyepe aivʉ na mácavʉre ne jidʉé boje.
19 o barulho de trombeta e o som de uma voz. Quando os israelitas ouviram a voz, pediram que ela não dissesse mais nada,
20 Cuecumarejaquemavʉ na mácavʉ Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, ʉ̃i coyʉiye báque boje na mácavʉre: “Ñai jã́ri cʉrayʉ bajʉrócʉre icũ cʉ̃racũ tʉrʉvare, boarĩ́ jarʉvajarã mʉja. Põecʉ baru u oteiãimacʉ baru, cʉ̃raboaque o tãuyoque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvajarã mʉja ʉ̃́re”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃i nópe coyʉiye báquede ye jápiarĩ napimenejaquemavʉ na mácavʉ.
20 pois eles não podiam suportar a ordem que dizia: “Até um animal, se tocar o monte, deverá ser morto a pedradas.”
21 Caiye ãnié nópe vaiye báque pare jidojae boje, Moisés bácʉvacari, “Jidʉcʉ bidini jã́iyʉbevʉ yʉ”, arejaquemavʉ. Que baru majeñecuva mácavʉ ye nʉri eabedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ yebai.
21 O que estavam vendo era tão terrível, que Moisés disse: “Estou tremendo de medo!”
22 Ʉbenita majacapũravʉ maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ apecũ cʉ̃racũ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃racũ, Sión ãmicʉricũ cʉ̃racũi. No cʉrõ Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ ʉ̃i ĩmaro, Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, cavarõ mearoi, yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Diĩmaro ángeleva obedimillones baju ne ĩmaroi yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Ina ángeleva torojʉrivʉ cójijid̶ama mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre.
22 Pelo contrário, vocês chegaram ao monte Sião e à cidade do Deus vivo, a Jerusalém celestial com os seus milhares de anjos.
23 Aru caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi mára ʉ̃i mamarʉmʉ põeteivʉpe paivʉ, na máre torojʉrivʉ cójijid̶ama, mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre. Nárecabu ina ne ãmiá toivaino mácarõre cʉvarivʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, jã́d̶ovaquiyepe aivʉ ne cʉrãjinore. Na torojʉrivʉ baju ne cójijinoi yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Jʉ̃menijicʉvacari, ñai coyʉcʉyʉ caivʉ põevare ã́rore maje cʉrãjino coapa, cavarõ mearore o toabo cũimébore, maje d̶aiye báque boje maje cʉede ijãravʉi, ʉ̃i yebai yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Ina põeva meara mácavʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ina ʉ̃i jaʉbede d̶aimara mácavʉ ne ũmene, ne yebai yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede ʉ̃́que.
23 Vocês chegaram à reunião alegre dos filhos mais velhos de Deus, isto é, daqueles que têm o nome deles escrito no céu. Vocês chegaram até Deus, que é o juiz de todos, e chegaram também aos espíritos dos que são corretos e que foram aperfeiçoados.
24 Aru Jesúvacari, ʉ̃́que Jʉ̃menijicʉ ayʉ bácʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquede, ʉ̃i yebai yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Jesúi jive meiye báque boje, boropatebede d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ñai Abel bácʉ ʉ̃i jive meiye báque boje jíbʉcʉ bácʉi boarĩ́ jarʉvaiye báquede ʉ̃ mácʉre, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉre. Ʉbenita Jesúi jive meiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉbe põevare. Que baru Jesúi jivebu bojecʉe baju Abel bácʉi jive pʉeno.
24 Vocês chegaram até Jesus, que fez a nova aliança e que borrifou o sangue que fala de coisas muito melhores do que o sangue de Abel.
25 Que baru me d̶ajarã mʉja. Me jápiarĩ ad̶ajarã Jʉ̃menijicʉi yávaiyede mʉjare. Ʉ̃́re jápiaiyʉbeni jʉ abevʉ tebejarã mʉja. Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiye báquede ijãravʉcacʉ Moisés bácʉre Israecavʉ bácavʉre, ina jápiabeni jʉ abevʉ bácavʉ ye dupivʉ majibedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aiyede jocarĩ, ne jʉ abe boje. Que baru jãve pʉeno baju dupivʉ majibenajivʉbu maja, jápiabeni jʉ abevʉ baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉcaicõjeiyede majare cavarõ mearocacʉ Jesúre.
25 Portanto, tenham cuidado e não recusem ouvir aquele que fala. Aqueles que recusaram ouvir a pessoa que entregou a mensagem divina na terra não puderam escapar. Por isso muito menos escaparemos nós se rejeitarmos aquele que lá do céu nos fala.
26 Dinʉmʉ mácarõre Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiye báquede Moisés bácʉre ina Israecavʉ bácavʉre, cújiovarejaquemavʉ caino joborõre. Ʉbenita caride yópe aibi Jʉ̃menijicʉ: “Cũináro bedióva cojedeca caino joborõre cújiovacʉyʉmu yʉ ʉrarõ baju. Aru caino cavarõre máre cújiovacʉyʉmu yʉ ʉrarõ baju. Jãve d̶acʉyʉmu”, aibi Jʉ̃menijicʉ.
26 Naquele tempo a voz de Deus fez com que a terra estremecesse, mas agora ele prometeu isto: “Mais uma vez farei com que trema não somente a terra, mas também o céu.”
27 “Cũináro bedióva cojedeca” ʉ̃i aiye báque boje, coreóvare d̶aibi majare caiye iye ʉ̃i cʉed̶aiye báquede cújiovarĩ bíjarocʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. Que teniburu yóboi, quéda iye ʉ̃i cújiovabeno, ʉ̃i jaboteinoque, cʉquiyebu.
27 As palavras “mais uma vez” mostram bem que as coisas criadas serão abaladas e mudadas, para que as que não podem ser abaladas continuem como estão.
28 Cújiovaino bʉojabenotamu no cʉrõ Jʉ̃menijicʉi jaboteino. Majarecabu ʉ̃i epeimara, jabotenajivʉ ʉ̃́que nore. Que baru maje cʉrãjiye boje ʉ̃́que cainʉmʉa ʉ̃i ĩmaro cavarõ mearoi ʉ̃́re memecarãjarevʉ ʉ̃i mearore jíyeque majare bojecʉbeda. Aru, “Jʉ̃menijicʉre ye jarare d̶abenajarevʉ ñʉjaque”, arĩ dápiarĩ cuecumari, aru ʉ̃́re pued̶aivʉ máre ʉ̃i parʉé boje, mearore jínajarevʉ ʉ̃́re, torojʉre d̶arãjivʉ ʉ̃́re.
28 Por isso sejamos agradecidos, pois já recebemos um Reino que não pode ser abalado. Sejamos agradecidos e adoremos a Deus de um modo que o agrade, com respeito e temor .
29 Ʉbenita yópe toa bíjaroiyepe cʉvede, nopedeca Jʉ̃menijicʉ, maje mearore jímʉ, bíjarocʉyʉme ina ʉ̃i yávaiyede jápiaiyʉbeni jʉ abevʉre. Que baru iye ʉ̃i yávaiyede me jápiarĩ jʉ arãjarevʉ maja.
29 Porque, na verdade, o nosso Deus é um fogo destruidor.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.