2 Coríntios 12
Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs VC
1 Põecʉ “¿Meacʉ bárica?” ayʉ bojecʉbecʉpe páyʉbe ʉ̃́re aru apevʉre máre. Ʉbenita mʉje jápiaiye boje ina jʉjovaivʉ ne coyʉiyede yávaiyede jãve ãmene ji coyʉiye pʉeno Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene, ji bajuma coyʉiye jaʉvʉ yʉre. Ina bueipõeva borocʉrivʉ “¿Meara márica ñʉja apevʉ pʉeno?” ad̶ama, ne jã́iye boje yópe decoboainope. Que ad̶ama na. Que baru yʉ máre coyʉquijivʉ mʉjare maje jabocʉ Jesucristoi jã́re d̶aiye báquede yʉre yópe decoboainope aru ʉ̃i coreóvare d̶aiye báquede yʉre máre, ʉ̃i majiéquede.
1 Importa que me glorie? Na verdade, não convém! Passarei, entretanto, às visões e revelações do Senhor.
2 Cũinácʉ ʉ̃mʉ, ji coreóvaimʉ, Cristoque cʉcʉ cũinávʉpe, jã́me yópe decoboainope catorce paiʉjʉa jipocamia. Yópe apecʉ bajʉrócʉpe coyʉyʉbu ji bajuma, ji cʉyeiye boje. Dinʉmʉ mácarõre Jʉ̃menijicʉ nʉvame yʉre pʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi, yóbecʉritucubʉaita, míjina ne vʉitucubʉ aru aviávai cʉritucubʉ pʉenoi. Yʉre nʉvañʉ mácʉ baru ji bajuque o ji ũmeque, majibevʉ yʉ. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉva majibi.
2 Conheço um homem em Cristo que há catorze anos foi arrebatado até o terceiro céu. Se foi no corpo, não sei. Se fora do corpo, também não sei; Deus o sabe.
3 — ausente —
3 E sei que esse homem - se no corpo ou se fora do corpo, não sei; Deus o sabe -
4 — ausente —
4 foi arrebatado ao paraíso e lá ouviu palavras inefáveis, que não é permitido a um homem repetir.
5 “¿Meacʉ bárica?” arĩ coyʉquijivʉ no boje, ji jã́ino mácarõ decoboainope boje. Ʉbenita ape vaiye báquede yʉre ji bajuma “¿Meacʉ bárica?” arĩ coyʉbequijivʉ. Ji bajuma arĩ coyʉquijivʉ ji parʉbede.
5 Desse homem eu me gloriarei, mas de mim mesmo não me gloriarei, a não ser das minhas fraquezas.
6 “¿Meacʉ bárica?” arĩ coyʉre nʉiyʉcʉ baru ji bajuma, ji apede jã́iye boje yópe decoboainope, ãrʉmecʉpe tebejebu, caiye ji coyʉjʉroe jãve boje. Ʉbenita diede coyʉbequijivʉ. Mʉjare me jã́icõjeniduiyʉbevʉ yʉre, ji jã́iye boje yópe decoboainope.
6 Pois, ainda que me quisesse gloriar, não seria insensato, porque diria a verdade. Mas abstenho-me, para que ninguém me tenha em conta de mais do que vê em mim ou ouve dizer de mim.
7 Ji arĩ dápiabequiyepe ayʉ meacʉre caivʉ pʉeno, caiye iye me bajure Jʉ̃menijicʉi coreóvare d̶aiye báque boje yʉre, Jʉ̃menijicʉ yʉre ñai abujuvai jabocʉ Satanáre ñájine d̶aicõjeimi. Satanás ñájine d̶arĩ cãrijovavaibi yʉre yópe miuyo jẽiyepe ji bajui.
7 Demais, para que a grandeza das revelações não me levasse ao orgulho, foi-me dado um espinho na carne, um anjo de Satanás para me esbofetear e me livrar do perigo da vaidade.
8 Yóbecʉrinʉmʉa jẽniacacʉ maje jabocʉ Cristore, ʉ̃i dajocare d̶aquiyepe ayʉ iye ʉ̃i ñájine d̶aiyede yʉre.
8 Três vezes roguei ao Senhor que o apartasse de mim.
9 Ʉbenita yópe arĩ, coyʉáme: “Dajocare d̶abecʉbu yʉ mi ñájiyede iye parʉbede d̶aiyede mʉre. Quénora cainʉmʉa parʉre d̶acʉyʉmu mʉre ji mearo d̶acaiyeque bojecʉbeda ji me boje. Que teni ye jaʉbequiyebu mʉre cainʉmʉa. Mʉ́tamu cʉcʉ ye parʉbecʉ, yéde d̶aiye majibecʉ. Dinʉmʉmareca yʉ́vacari jã́d̶ovañʉmu ji parʉé majiéde, cad̶atecʉyʉ mʉre”, áme maje jabocʉ Cristo. Que baru yʉ torojʉcʉ baju “¿Meacʉ bárica?” arĩ coyʉre nʉquijivʉ pʉeno baju, ji parʉbe boje ji bajuma, cʉvacʉyʉ Cristoi parʉé majiéde, apevʉ ne jã́rajiyepe ayʉ diede.
9 Mas ele me disse: Basta-te minha graça, porque é na fraqueza que se revela totalmente a minha força. Portanto, prefiro gloriar-me das minhas fraquezas, para que habite em mim a força de Cristo.
10 Aru, “Meavʉ” ayʉbu, torojʉcʉ máre yʉre ijiéde, apevʉ yʉre ne ãmeina yávaiyede, yʉre jaʉéde, apevʉ yʉre maucʉvarĩ ne ñájine d̶aiyede yʉre, aru ji cãrijiyede. Caiye iye ãmeno vaiyede yʉre Cristo jicʉ bae boje, “Meavʉ yʉre” ayʉ, torojʉvʉ yʉ. Ji parʉbe boje, majivʉ Cristo cad̶ateyʉre yʉre ji d̶aiyede ʉ̃i parʉé majiéque.
10 Eis por que sinto alegria nas fraquezas, nas afrontas, nas necessidades, nas perseguições, no profundo desgosto sofrido por amor de Cristo. Porque quando me sinto fraco, então é que sou forte.
11 Ji nópe toivaicõjeiye boje apecʉre, ãrʉmecʉpe teivʉ yʉ. Ʉbenita jaʉteavʉ̃ yʉre, mʉje jápiaiye boje ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape teniduivʉ ne borocʉrĩ coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye ména aru yʉrã máre. Ñamene yʉre aru yéde ji parʉéde coyʉiye jaʉrĩduavʉ̃ mʉjare. Ʉbenita mʉje coyʉbe boje, coyʉiye jaʉteavʉ̃ yʉre ji bajuma. Na “Pablo bojecʉbecʉbe”, ʉbenina ávaivʉbuya. Ʉbenita yʉ bojecʉbecʉvacari, ye ne cãchinocacʉ ãmevʉ yʉ. Aru ji pʉeno meara ãmema na.
11 Tenho-me tornado insensato! Vós a isso me obrigastes. Vós é que deveríeis fazer o meu elogio, visto que em nada fui inferior a esses eminentes apóstolos, se bem que nada sou.
12 Ji cʉe báquede mʉjaque Jʉ̃menijicʉ yʉre d̶are d̶áme põeva ne jã́mene, ne d̶arĩ majibede, aru ape parʉéque d̶aiyede máre, jã́d̶ovacʉyʉ yʉre jãve Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ bajure. Caiye iye ji d̶aiyede napini d̶acacʉ yʉ.
12 Os sinais distintivos do verdadeiro apóstolo se realizaram em vosso meio através de uma paciência a toda prova, de sinais, prodígios e milagres.
13 Yʉ ãmevʉ apevʉ ne cãchinocacʉ. Quédeca mʉjacapũravʉ máre ãmevʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ ne cãchinocavʉ ji jã́inore. Mearo d̶acaiyede ye d̶abetecacʉ yʉ pʉeno baju apevʉre boje mʉje pʉeno. Jãve jẽniametecacʉ mʉje tãutʉrare, yópe ji jẽniaiyepe apevʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre. Ʉbenita, “Pablo ñʉjare ãmeina jã́ñʉmebu”, ʉbenina arĩ dápiabejarã mʉja. Mʉje ʉbedu ji jẽniame máquede mʉje tãutʉrare, chĩori jẽniañʉmu mʉje ãrʉmenajiyepe ayʉ diede.
13 Em que fostes inferiores às outras igrejas, senão no fato de que a vós não vos fui pesado? Relevai-me esta injúria!...
14 Javede pʉque jã́cʉnʉcacʉ mʉjare. Aru caride mead̶ayʉbu ji cʉvede, jã́cʉnʉcʉyʉ mʉjare bedióva cojedeca. Aru yópe jipocai ji d̶aiye báquepedeca, jẽniamecʉyʉmu mʉje tãutʉrare. Mʉje cʉvaede cʉvaiyʉbevʉ yʉ. Quénora cʉvaiyʉvʉ yʉ mʉjare Cristo jinava. Mʉjarecabu yópe jímarape yʉre. Ʉbenita mamara ãmevʉrecabu bojed̶acaivʉ nébʉcʉvare ne ãrajiyeva. Quénora nébʉcʉvarecabu bojed̶acaivʉ némarare ne ãrajiyeva. Que baru yʉ jacopʉiyʉbevʉ mʉje tãutʉrare.
14 Eis que estou pronto a ir ter convosco pela terceira vez. Não vos serei oneroso, porque não busco os vossos bens, mas sim a vós mesmos. Com efeito, não são os filhos que devem entesourar para os pais, mas os pais para os filhos.
15 Yʉ torojʉcʉ baju jícʉyʉmu caiye ji cʉvaede aru ji bajure máre, cad̶atecʉyʉ mʉjare, ji ʉe boje mʉjare. Ʉbenita mʉjare pʉeno baju ʉre nʉñʉreca yʉ, mʉjacapũravʉ ji jã́inore quĩ́jino baju ʉre nʉivʉbu yʉre.
15 De mui boa vontade darei o que é meu, e me darei a mim mesmo pelas vossas almas, ainda que, amando-vos mais, seja menos amado por vós.
16 Apevʉ mʉjaque cʉrivʉ, yópe arĩ, ãmecorovaivʉbuya yʉre: “Jãve Pablo jẽniamemi ñʉje tãutʉrare. Ʉbenita jʉjovarĩ ĩñʉme ñʉje tãutʉrare majibevʉva”, ávaivʉbuya.
16 Mas seja! Não vos fui pesado. Como, porém, sou esperto, apanhei-vos pela astúcia...
17 ¿Aipe d̶arĩ mʉjare jʉjovarĩ, ĩñʉ bʉojari yʉ mʉje tãutʉrare? ¿Mʉje dápiaru, ina ji jaroimara mácavʉre jʉjovaicõjeari mʉjare?
17 Acaso tirei proveito de vós por meio de algum daqueles que vos enviei?
18 Titore jẽniacacʉ parʉrõreca, ʉ̃i nʉquiyepe ayʉ mʉje yebai. Aru jarocacʉ apecʉ majecʉ Jesúre jʉ aipõecʉre ʉ̃́que. ¿Mʉje dápiaru, Titojã jʉjovarĩ mʉjare? Mʉja me majidivʉbu jãve Titojã jʉjovabevʉ bácavʉre mʉjare. Me majivʉ yʉ náre, yʉpedeca, cainʉmʉa mearore dápiaivʉre aru mearore d̶aivʉre máre. Que baru ñʉja ye jʉjovabevʉ mʉjare.
18 Roguei a Tito, e com ele enviei um irmão que conheceis. Por acaso tirou Tito de vós alguma coisa? Não andamos nós com o mesmo espírito, sobre as mesmas pegadas?
19 Caiye iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare jã́ri boroteivʉ bácavʉ dápiabejarã mʉja coyʉyʉre ñʉje d̶aiyede, mʉje arĩ coyʉrãjiyepe ayʉ “Meavʉ” o “Meamevʉ”. Mʉja ãmevʉrecabu coyʉrãjivʉ méne o meamene ñʉje d̶aiyede. Quénora Jʉ̃menijicʉrecabe coyʉcʉyʉ diede ñʉjare. Ʉbenita caiye iye ji toivaicõjeiyeque apecʉre coyʉyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ji cʉe boje Cristoque cũinávʉpe, mʉje parʉre nʉrajiyepe ayʉ mʉje ũmei. Que baru mʉja, jívʉ, caiye ñʉje d̶aiyeque cad̶ateiyʉrivʉbu mʉjare.
19 Já há muito pensais que nos justificamos diante de vós. Perante Deus, em Cristo, é que nós falamos; mas tudo isto, meus caríssimos, para vossa edificação.
20 Jidʉvʉ yʉ ji copaidaquiyede mʉje yebai, apevʉ mʉjacavʉ d̶abevʉ bárãjivʉre yópe mʉjare jaʉépe. Apevʉ jararĩ pare ãd̶amateiyʉrãjichʉma. Aru apevʉ tebutenajichʉma. Apevʉ jijatenajichʉma ʉbenina. Apevʉ d̶arãjichʉma ne baju ʉrõpe dápiabevʉva mearore o ãmenore apevʉre. Apevʉ coyʉrãjichʉma ãmenore caivʉ ne jápiaiyede apevʉi borore. Apevʉ yávarãjichʉma jápiabenoi ãmenore apevʉi borore. Apevʉ “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” arĩ dápiarãjichʉma. Aru apevʉ maucʉvarĩ, cãrijovari, boaiyʉrãjichʉma apevʉre.
20 Temo que, quando for, não vos ache quais eu quisera, e que vós me acheis qual não quereríeis. Receio encontrar entre vós contendas, invejas, rixas, dissensões, calúnias, murmurações, arrogâncias e desordens.
21 Jidʉvʉ yʉ ji copaidaquiyede mʉje yebai Jʉ̃menijicʉ ji mearore jímʉ cʉyoje tede d̶acʉyʉre yʉre bedióva cojedeca mʉje jã́inore. Apevʉ mʉjacavʉ cʉrivʉbuya mʉje ãmeũmeque. Apevʉ mʉjacavʉ ãmeina d̶arĩ cʉrivʉbuya apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque. Aru apevʉ mʉjacavʉ caino ãmenore d̶aivʉbuya. Nópe teni ãmeina teima javede. Aru chĩomeni oatʉvabenama cãreja ne d̶aiyede. Quénora ãmeina tede nʉivʉbuya. Chĩomeni oatʉvabedu ji daquiye jipocai, chĩori ocʉyʉmu yʉ pare, náre boje.
21 Receio que à minha chegada entre vós Deus me humilhe ainda a vosso respeito; e tenha de chorar por muitos daqueles que pecaram e não fizeram penitência da impureza, fornicação e dissolução que cometeram.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.