1 Coríntios 9
Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs NVT
1 Jãve yʉ́vacari apecʉ põecʉi yebacacʉ ãmevʉ. Jãve yʉ́vacari Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉmu. Jãve yʉ́vacari jã́rejacacʉ maje jabocʉ Jesúre. Aru jãve yʉ́vacari d̶acacʉ méne Jesús ʉ̃i d̶aicõjeiyede yʉre, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃i yávaiye méne aru mʉje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru meajebu mʉje jídu yʉre jaʉéde, ji memecaiye boje mʉjare. Ʉbenita yʉ yéde jẽniamevʉ mʉjare cainʉmʉa.
1 Acaso não sou livre como qualquer outro? Não sou apóstolo? Não vi Jesus, nosso Senhor, com meus próprios olhos? Não são vocês resultado de meu trabalho no Senhor?
2 Apevʉ “Pablo Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ ãmemi” ʉbenina aivʉreca, mʉjacapũravʉ majidivʉbu yʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉre, mʉje jʉ aiye boje Jesúre, ji coyʉiye báque boje mʉjare ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i mead̶acaiyede põevare. Que baru mʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, jã́d̶ovari bʉojaivʉ yʉ jãve Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉre.
2 Mesmo que outros pensem que não sou apóstolo, certamente o sou para vocês. Vocês mesmos são prova de que sou apóstolo do Senhor.
3 Nópe coyʉvaivʉ yʉ caivʉ ina ãmecoroivʉre yʉre.
3 Esta é minha resposta aos que questionam minha autoridade.
4 Mʉja jápiaivʉ ji bueiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, mʉje jídu yʉre ãiyede aru ũcuiyede máre yópe bojed̶aiyepe ji memeinore, cad̶atecʉyʉ mʉjare, meajebu. Jãve nópe d̶aiye jaʉvʉ mʉjare.
4 Acaso não temos o direito de receber comida e bebida por nosso trabalho?
5 Aru ji cʉvaru Jesúre jʉ aipõeco jimarepaco bajʉrócore, yópe apevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara, aru ñʉjacacʉ Pedro máre, aru maje jabocʉ Jesucristoi yóva ne cʉvaepe, meajebu. Aru jimarepaco bajʉrócore cʉvaru, yʉ́que õ majʉrócore nʉvaiye jaʉjebu yʉre aru jíye jaʉjebu mʉja jápiaivʉre ji bueiyede õ majʉrócore máre ãiyede aru ũcuiyede.
5 Não temos o direito de levar conosco uma esposa crente, como fazem os outros apóstolos, e como fazem os irmãos do Senhor e Pedro?
6 Mʉja jíyavʉ̃ apevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõevare náre jaʉéde. Ʉbenita Bernabé yʉ́maque memeicarã ñʉje pʉrʉáque, bojed̶arãjivʉ ñʉjare jaʉéde. Jãve ñʉja máre, yópe apevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape, memeiye ñʉje pʉrʉáque jaʉbevʉ ñʉjare. Quénora mʉja jápiaivʉre ñʉje bueiyede jíye jaʉvʉ ñʉjare jaʉéde.
6 Ou será que só Barnabé e eu precisamos trabalhar para nos sustentarmos?
7 Churara cʉbebi ʉ̃i baju ãquiyede bojed̶ayʉ. Aru jiore oteipõecʉ cʉbebi ʉ̃i baju oteiyede bʉcʉrĩ bʉojarĩ jẽiyede ãmecʉ. Aru oteiãimarare coreipõecʉ máre cʉbebi ina ãimara opecore jívʉ ne opecore ĩmecʉ.
7 Que soldado precisa pagar pelas próprias despesas? Que agricultor planta uma videira e não tem direito de comer de seus frutos? Que pastor cuida de um rebanho e não tem permissão de tomar de seu leite?
8 Iye ji coyʉiyede mʉjare, “Ʉ̃i baju arĩ dápiaiyede coyʉyʉbebu ʉ̃”, abejarã mʉja. Põecʉreca ʉ̃i arĩ dápiaiyede coyʉbevʉ yʉ. Quénora yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre coyʉyʉbu yʉ.
8 Será que expresso apenas uma opinião humana ou a lei diz o mesmo?
9 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i põevare: “Ñai oteiãimacʉ ʉracʉ memecayʉre mʉjare, bʉobejarã ʉ̃́re ʉ̃i jijecamure, ʉ̃i ãmequiyepe aivʉ ʉ̃i cʉ̃ocaiyedeca mʉjare mʉje oteiyabeare ʉ̃i cʉraiyede diede”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i nópe toivaicõjeiye báquede, oteiãimarare quévʉra cõmaje ãroje jã́menejaquemavʉ.
9 Pois está escrito na lei de Moisés: “Não amordacem o boi para impedir que ele coma enquanto trilha os cereais”. Deus estava pensando apenas nos bois quando disse isso?
10 Quénora toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Jʉ̃menijicʉre memecaipõevare boje. Majarecabu ʉ̃i nópe arĩ dápiaimara.
10 Será que, na verdade, não estava se referindo a nós? Sim, essas palavras foram escritas a nosso respeito e, portanto, quem ara e quem trilha o cereal deve ter a esperança de receber uma parte da colheita.
11 Que baru yópe oteipõecʉi oteiyepe, ñʉje coyʉiyede mʉje yebai Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i mead̶acaiyede põevare, cad̶atenajivʉ mʉjare mʉje ũmei, jãve mʉjare jíye jaʉvʉ ñʉjare jaʉéde, mʉje cad̶atenajiyepe aivʉ ñʉjare yópe mʉje bojed̶aiyepe ñʉje memeiyede.
11 Se plantamos sementes espirituais entre vocês, não temos direito a uma colheita material?
12 Apevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉcaipõeva eaivʉ bácavʉ mʉje yebai mʉjare jícõjenu náre jaʉéde, ne coyʉiye báque boje, jãve pʉeno baju mʉjare jícõjeiye jaʉvʉ ñʉjare jaʉéde, ñʉje coyʉrĩ bʉiye báque boje mʉjare diede mamarʉmʉre.
12 Se vocês sustentam outros que pregam a vocês, não temos ainda mais direito de receber o mesmo sustento? Mas nunca fizemos uso desse direito. Preferimos suportar qualquer coisa a fim de não sermos obstáculo para as boas-novas a respeito de Cristo.
13 Ñʉjacavʉ judíova Jʉ̃menijicʉre memecaivʉ ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi jacopʉyama ne ãrajiyeva, ne memecaiye boje diñamine. Ina ãimarare boaipõeva jínajivʉ na mácavʉre Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i cʉ̃rami diva ʉ̃́re jícaiyede juaivai jacopʉyama ina boaimara mácavʉi jiarʉaquede ne ãrajiyeva, ne memeiye boje. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja?
13 Vocês não sabem que os que trabalham no templo se alimentam das ofertas levadas ao templo, e os que servem diante do altar recebem uma parte dos sacrifícios oferecidos no altar?
14 Quédeca maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i yávaiye méne coyʉcaipõevare jacopʉicõjeñʉme náre jaʉéde, ne coyʉiye boje ʉ̃i yávaiye méne. Que baru ina jápiaivʉre ne bueiyede jícõjeñʉme náre jaʉéde.
14 Da mesma forma, o Senhor ordenou que os que anunciam as boas-novas vivam pelas boas-novas.
15 Ʉbenita yʉ́capũravʉ ye mʉjare jícõjemevʉ yʉre jaʉéde. Aru ye toivaicõjemevʉ apecʉre mʉjare caride, mʉje jínajiyepe ayʉ yʉre jaʉéde. Quénora yaijʉrocʉbu yʉ jacopʉbecʉva apejĩene. Mʉjare jícõjeñʉ maru, “¿Meacʉ bárica yʉ?” ye arĩ bʉojabejebu yʉ.
15 Contudo, nunca usei de nenhum desses direitos. Não escrevo isso para sugerir que desejo agora começar a fazê-lo. De fato, prefiro morrer a perder o privilégio de me orgulhar de pregar sem cobrar nada.
16 Yʉ ye coyʉbevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne ji coyʉiyʉe boje diede. Quénora Jesucristo coyʉicõjeimi yʉre. Que baru ji coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne ʉ̃i mead̶acaiyede põevare, “¿Meacʉ bárica yʉ?” ye arĩ bʉojabevʉ yʉ. ¡Ãmeno vaiquíyebu yʉre ji coyʉbedu Jesús ʉ̃i yávaiye méne! Que baru diede coyʉiye jaʉvʉ yʉre.
16 E, no entanto, não posso me orgulhar de anunciar as boas-novas, pois sou impelido por Deus a fazê-lo. Ai de mim se não anunciar as boas-novas!
17 Diede coyʉyʉ baru ji coyʉiyʉe boje, torojʉjebu yʉ. Aru ji torojʉe bájebu yópe ji bojede ĩ́yepe. Ʉbenita diede coyʉbevʉ, ji coyʉiyʉe boje. Quénora diede coyʉiye jaʉvʉ yʉre Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báque boje yʉre diede.
17 Se o fizesse por minha própria iniciativa, mereceria pagamento. Mas não tenho escolha, pois Deus me confiou essa responsabilidade.
18 Ji bajumica ji coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne bojecʉbeda, torojʉre d̶aivʉ yʉre. Yʉre jaʉéde jícõjeni bʉojayʉvacari yʉre jápiaivʉre, náre ye jícõjemevʉ yʉre apejĩene.
18 Qual é, então, minha recompensa? É a oportunidade de anunciar as boas-novas sem cobrar nada de ninguém, de modo a não desfrutar os direitos que tenho por anunciar as boas-novas.
19 Yʉ́capũravʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉ ãmecʉvacari, yebacacʉpe teyʉbu ji baju, põeva obedivʉ baju ne jápiarãjiyepe ayʉ ji coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re, ʉ̃i mead̶acaquiyepe ayʉ náre ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ne cʉrãjiyepe ayʉ me ʉ̃́que cainʉmʉa.
19 Embora eu seja um homem livre, fiz-me escravo de todos para levar muitos a Cristo.
20 Ji cʉede judíovaque, judíope teyʉbu yʉ, ne me jápiaiyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i mead̶acaiyede põevare. Que teni ina d̶aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesucristore, yʉ máre d̶ayʉbu yópe iye d̶aicõjeiyepe ji cʉede náque, diede d̶aiye jaʉbedeca yʉre.
20 Quando estive com os judeus, vivi como os judeus para levá-los a Cristo. Quando estive com os que seguem a lei judaica, vivi debaixo dessa lei. Embora não esteja sujeito à lei, agi desse modo para levar a Cristo aqueles que estão debaixo da lei.
21 Ʉbenita ji cʉede judíova ãmevʉque, nácacʉpe teyʉbu yʉ, ne me jápiaiyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i mead̶acaiyede põevare. Que teni ina d̶abevʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesucristore, yʉ máre d̶abevʉ yópe iye d̶aicõjeiyepe ji cʉede náque, d̶ayʉvacari Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Cristoi cõjeimʉ mae boje.
21 Quando estou com os que não seguem a lei judaica, também vivo de modo independente da lei para levá-los a Cristo. Não ignoro, porém, a lei de Deus, pois obedeço à lei de Cristo.
22 Aru quédecabu ina parʉbevʉre ne ũmei, ne majibe boje cãreja ne d̶aiye méne o ãmene Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ji cʉede náque, nácacʉpe teni, ne majibedu apejĩe méne o ãmene, diede d̶abevʉ yʉ, ne me jápiarãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne ʉ̃i parʉre d̶aiyede põevare ne ũmei. Que teni caino ji nʉinoi, buecʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, cainʉmʉa d̶ayʉbu yʉ nócavʉ ne d̶aiyepe, ãmenore d̶abecʉva, Jesúi mead̶aquiyepe ayʉ apevʉ nácavʉre.
22 Quando estou com os fracos, também me torno fraco, pois quero levar os fracos a Cristo. Sim, tento encontrar algum ponto em comum com todos, fazendo todo o possível para salvar alguns.
23 Caiye iyede d̶ayʉbu yʉ, põeva ne me jápiarĩ jʉ arãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, na máre yʉ́que Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimara marajiyépe ayʉ.
23 Faço tudo isso para espalhar as boas-novas e participar de suas bênçãos.
24 Jẽvari coyʉyʉbu mʉjare. Obedivʉ yajuipõeva cúyaivʉreca, no yajuino upacʉ bojede jícʉyʉme cũinácʉ ina cúyaivʉcacʉre quécʉra. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Yópe caivʉ ina yajuipõeva coapa ne me cúyaiyepe, ne ĩ́yʉe boje no bojede, nopedeca caivʉ mʉja máre mearore d̶ajarã mʉje cʉede ijãravʉi, maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉi jíquiyepe aivʉ boje méne caivʉ mʉjare coapa.
24 Vocês não sabem que, numa corrida, todos competem, mas apenas um ganha o prêmio? Portanto, corram para vencer.
25 Ina yajuipõeva ne cúyarãjiye jipocai, me cored̶ama ne d̶aiyede, ne ĩ́yʉe boje no yajuino bojede, jipobʉ ad̶aitarabʉ laurel ãmicʉriyocaque d̶aitarabʉre, maume pojequitarabʉre. Que baru ina ĩ́vʉ ditarabʉre torojʉrãjarama ditarabʉque quĩ́jino baju, pʉ ditarabʉ pojeiyeta. Ʉbenita majacapũravʉ me jã́ri coreivʉbu maje d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉi jíquiyepe aivʉ majare ʉ̃i boje méne pojebequiyede cainʉmʉa. Que baru torojʉrãjaramu maja Jʉ̃menijicʉi boje méque cainʉmʉa.
25 O atleta precisa ser disciplinado sob todos os aspectos. Ele se esforça para ganhar um prêmio perecível. Nós, porém, o fazemos para ganhar um prêmio eterno.
26 Que baru yʉ́bu nápe páyʉ, ina nurié cúyaivʉ pʉ cúyaima tʉrʉvaita. Yʉ́capũravʉ nurié d̶ayʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe dajocabecʉva cainʉmʉa. Yʉ́bu nápe páyʉ, ina totarĩ pẽvari yajuivʉ, nurié totarĩ pẽvari vainájivʉ ne mauvare. Yʉ́capũravʉ nurié d̶ayʉbu, vaicʉ́yʉ ji mauvare, ji memeiye ijãravʉi bojecʉbe ãmequiyepe ayʉ.
26 Por isso não corro sem objetivo nem luto como quem dá golpes no ar.
27 Jẽvari coyʉyʉbu mʉjare. Yópe jara popeiyepe ji bajure, ʉbenita ji ũmene, d̶ayʉbu yʉ, me corecʉyʉ ji d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉi jíquiyepe ayʉ yʉre máre ʉ̃i boje méne. Meamejebu yʉre, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jíbedu yʉre ʉ̃i boje méne, ji ãmed̶aru apecʉ Jesúre jʉ aipõecʉ majibecʉre cãreja méne aru ãmene máre. Meamejebu yʉre, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jíbedu yʉre ʉ̃i boje méne, ʉ̃i jíniburu yóboi diede apevʉre, ʉ̃i mead̶acaimarare, ji bueiye báque boje náre Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
27 Disciplino meu corpo como um atleta, treinando-o para fazer o que deve, de modo que, depois de ter pregado a outros, eu mesmo não seja desqualificado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.