João 10
Cubeo NT (CUB_WBT) vs NAA
1 Dinʉmʉre náre yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai põecʉ ovejavare biaido jedevacobei ecobecʉ, quénora biaidore mʉrina ecoyʉ baru, ʉ̃́recabe ñavaipõecʉ o tatorĩ ĩ́põecʉ.
1 — Em verdade, em verdade lhes digo: quem não entra no curral das ovelhas pela porta, mas sobe por outro lugar, esse é ladrão e salteador.
2 Ʉbenita ñai ecoyʉ ovejavare biaido jedevacobe bajita, ʉ̃́recabe ovejavare coreipõecʉ aru náre upacʉ máre.
2 Aquele, porém, que entra pela porta, esse é o pastor das ovelhas.
3 Ʉ̃́recabe biaido jedevacobede coreipõecʉi voacaimʉ jedevacobede. Aru ovejavare órejarĩ daroibi ne ãmiá coapa náre coreipõecʉ. Ʉ̃i órejaiyede jápiarĩ, coreóvarĩ, dad̶ama ʉ̃i yebai. Aru náre nʉvaimi ʉ̃, ãocʉyʉ.
3 Para este o porteiro abre, as ovelhas ouvem a sua voz, ele chama as suas próprias ovelhas pelo nome e as conduz para fora.
4 Ovejavare etavayʉ bácʉ biaidore jocarĩ, náre jipocateibi. Aru ʉ̃i yóboi cujuyama na, ne coreóvaiye boje ʉ̃i yávainore.
4 Depois de levar para fora todas as que lhe pertencem, vai na frente delas, e elas o seguem, porque reconhecem a voz dele.
5 Ʉbenita ne coreóvabemʉque nʉmema na, ʉ̃i órejaiyede. Ʉ̃́re dupivʉ cúyanʉrinata bíjad̶ama na ovejava, ne coreóvabe boje ʉ̃i yávaicamure, arejame Jesús.
5 Mas de modo nenhum seguirão o estranho; pelo contrário, fugirão dele, porque não conhecem a voz dos estranhos.
6 No jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore coyʉrĩdurejame náre Jesús. Ʉbenita ye jápiarĩ majibedejaima na.
6 Jesus fez esta comparação, mas eles não compreenderam o sentido daquilo que ele falava.
7 Bedióva cojedeca põevare yávarejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ovejavai biaido jedevacobepe páyʉtamu yʉ, põeva ne earãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre.
7 Então Jesus disse mais uma vez:
8 Ji edaquiye jipocare apevʉ, ovejavare coreipõevape teni, edaquemavʉ. Caivʉ na ñavacʉrivʉpe paivʉ aru tatorĩ ĩ́põevape paivʉ batequémavʉ. Ʉbenita náre jápiarĩ ad̶abetequemavʉ põeva.
8 Todos os que vieram antes de mim são ladrões e salteadores, mas as ovelhas não lhes deram ouvidos.
9 Jedevacobedeca páyʉtamu yʉ. Yópe ovejava jedevacobe biaidoi ne ecorĩ bʉojaiyepe náre coreipõecʉ, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre, nopedeca põeva yʉ́que earĩ bʉojaivʉbu Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre. Ne ãmeina vaijʉroede mead̶acʉyʉmu yʉ. Yópe ovejava ecorĩ, etarĩ jedevacobei bʉoimara ãmevʉpe, nopedeca põeva yʉ́que cʉrivʉ jidʉbevʉ bʉoimarape ãmema. Yópe ovejava ne ãiyede eaiyepe náre coreipõecʉque, nopedeca ina yʉ́que cʉrivʉ náre apʉre d̶aiyede earĩ, ména cʉrãjarama na ne ũmei, arejame Jesús.
9 Eu sou a porta. Se alguém entrar por mim, será salvo; entrará, sairá e achará pastagem.
10 Náre, yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Ñavaipõecʉ quénora ñavacʉdaibi aru põevare boarĩ́ jarʉvacʉdaibi, náre bíjarocʉyʉ. Ʉbenita yʉ́capũravʉ apʉre d̶acʉdaivʉ põevare mamaũmeque, ne cʉrãjiyepe ayʉ ʉrarõ meaũmeque cainʉmʉa.
10 O ladrão vem somente para roubar, matar e destruir; eu vim para que tenham vida e a tenham em abundância.
11 Ovejavare coreipõecʉ meacʉ me baju jã́ri capʉibi ʉ̃i ovejavare pʉ ʉ̃i yaiyeta náre boje. Quédeca tecʉyʉmu yʉ máre. Põevare mead̶acʉyʉ, yaicʉ́yʉmu náre boje.
11 — Eu sou o bom pastor. O bom pastor dá a vida pelas ovelhas.
12 Ʉbenita nópe d̶abebi ovejava upacʉre memecaipõecʉ. Ʉ̃ ovejavare coreipõecʉ ãmemi. Ʉ̃ jina ãmema na. Que baru ãimacʉ jijecʉcʉ, lobo ãmicʉcʉ, ʉ̃i edaiyede jã́ñʉ, cũiná cúyarĩ dupibi ovejava upacʉre memecaipõecʉ, ovejavare jocarĩ nʉñʉ. Que baru corebemarape ovejavare cujurĩ jaroibi ñai lobo. Cũinácʉre jẽniburu, apevʉ coateni nʉñama.
12 O mercenário, que não é pastor, a quem não pertencem as ovelhas, vê o lobo chegando, abandona as ovelhas e foge; então o lobo as arrebata e dispersa.
13 Ñai memecaipõecʉ jecʉbebi ovejavare. Quénora ʉ̃i jabocʉi bojed̶aiyeda ʉbi ʉ̃. Que baru ovejavare jocarĩ, dupini nʉimi ʉ̃, arejame Jesús.
13 O mercenário foge, porque é mercenário e não se importa com as ovelhas.
14 Náre, yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Yʉ mearo coreyʉbu põevare yópe ovejavare coreipõecʉ meacʉi coreiyepe ovejavare. Jipacʉ coreóvaibi yʉre. Aru coreóvaivʉ yʉ ʉ̃́re máre. Quédeca coreóvaivʉ yʉ ji cʉvamara coapa. Aru yʉre coreóvama na máre. Yʉrecabu mead̶acʉyʉ põevare. Que baru yaicʉ́yʉmu náre boje.
14 Eu sou o bom pastor. Conheço as minhas ovelhas, e elas me conhecem,
15 — ausente —
15 assim como o Pai me conhece, e eu conheço o Pai; e dou a minha vida pelas ovelhas.
16 Yópe apedoa biaidoacavʉ ovejavai cʉepe, nopedeca apevʉ põeva, yócavʉ ãmema, ʉbenita jína márajivʉ cʉma nore máre. Náre cuturĩ, jipocateni davacʉyʉmu yʉ. Ji cutuiyede jápiarĩ jʉ arãjarama na. Náre epecʉyʉmu jívʉque cũinávʉpe. Na caivʉ cʉrãjarama yʉ́que. Aru náre corecʉyʉmu yʉ. Que teni cũináyajubope teni, yʉ ne coreipõecʉ cũinácʉque cʉrãjarama caivʉ ina jívʉ, arejame Jesús.
16 Ainda tenho outras ovelhas, não deste aprisco. Preciso trazer também estas. Elas ouvirão a minha voz e, então, haverá um só rebanho e um só pastor.
17 Náre coyʉre nʉrejame Jesús: —Ji mauvare boarĩ́ jarʉvaicõjeiyʉvʉ yʉ ji bajure, nacajari yainore jarʉvarĩ cʉcʉyʉ bedióva cojedeca. Que baru ʉbi yʉre jipacʉ.
17 Por isso, o Pai me ama, porque eu dou a minha vida para recebê-la outra vez.
18 Põecʉ cʉbebi yʉre boarĩ́ jarʉvacʉyʉ ji ʉbedu. Ji mauvare boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉmu. Yʉ bʉojaivʉ boarĩ́ jarʉvaicõjeñʉ ji bajure aru nacajari cʉcʉyʉ bedióva cojedeca máre. Que d̶aicõjeimi yʉre jipacʉ, arejame Jesús.
18 Ninguém tira a minha vida; pelo contrário, eu espontaneamente a dou. Tenho autoridade para entregá-la e também para reavê-la. Este mandato recebi de meu Pai.
19 Que ayʉre jápiarĩ, ina judíova cũinátʉrʉ ãmevʉ cojedeca ne ũme, cũinátʉrʉra yávabema Jesúrã.
19 Por causa dessas palavras, houve nova divisão entre os judeus.
20 —Abujucʉ cʉbi ʉ̃́que. Que baru ãrʉmemi. ¿Aipe teni ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉrʉ̃ mʉja? arejaima nácavʉ obedivʉ.
20 Muitos deles diziam: — Ele tem demônio e enlouqueceu. Por que vocês ouvem o que ele diz?
21 Ʉbenita apevʉ nácavʉ arejaima: —Abujucʉre cʉvacʉ nópe yávayʉ bʉojabebi. Aru jã́ri eabecʉre mead̶aiye bʉojabebi abujucʉ. ¿Mʉ́carĩ? arejaima ina judíova.
21 Outros diziam: — Este modo de falar não é de endemoniado. Será que um demônio pode abrir os olhos aos cegos?
22 Dinʉmʉre ʉracoro ocorʉ̃mʉ marejávʉ̃. Aru Jerusalén ãmicʉriĩmaroi torojʉve teinʉmʉ marejávʉ̃. Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine mead̶aiye báquede ãrʉrivʉ, torojʉrejacarã ñʉja judíova.
22 Celebrava-se em Jerusalém a Festa da Dedicação. Era inverno.
23 Nore Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami Salomón mácʉi cuino mácarõ ãmicʉrõi vaiváre nʉrejame Jesús.
23 Jesus passeava no templo, no Pórtico de Salomão.
24 Nópe vaiváre nʉñʉre tarabʉd̶arĩ ʉ̃́re, jẽniari jã́rejaima judíovacavʉ: —Mʉre ʉrarõ chĩod̶avʉ ñʉja. ¿Yécʉrʉ̃ mʉ? Cristo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ baru mʉ, cũiná coyʉjacʉ ñʉjare. Coreni ʉetʉyavʉ̃ ñʉja, arejaima Jesúre.
24 Então os judeus o rodearam e disseram: — Até quando você nos deixará nesse suspense? Se você é o Cristo, diga francamente.
25 Náre, yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Jave coyʉrĩduvʉ mʉjare. Ʉbenita ji coyʉiyede jʉ abetevʉ mʉja. Mʉje jã́iyede põeva ne d̶arĩ majibede jipacʉi cõjeiye bajure d̶avʉ yʉ. Ʉbenita diede jã́ivʉvacari, yʉ Cristore jʉ abevʉ mʉja cãreja. Yʉ, Cristo, jã́d̶ovaivʉ jãve ji d̶aiyeque.
25 Jesus respondeu:
26 Ʉbenita mʉjacapũravʉ ji ovejavape paivʉcavʉ ãmevʉ. Ji põeva ãmevʉtamu mʉja. Que baru ji coyʉiyede jʉ abevʉ mʉja.
26 Mas vocês não creem, porque não são das minhas ovelhas.
27 Yópe ovejava ne jápiarĩ, jʉ arĩ d̶aiyepe náre coreipõecʉ bajui ʉrõpe, nopedeca ji põeva yʉre jápiarĩ, jʉ arĩ d̶aivʉbu yópe ji ʉrõpe. Jívʉre me coreóvaivʉ yʉ. Yʉre jápiarĩ, jʉ arĩ cʉma yʉ́que.
27 As minhas ovelhas ouvem a minha voz; eu as conheço, e elas me seguem.
28 Náre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvare d̶aivʉ yʉ. Toabo cũiméboi nʉmenajarama na cainʉmʉa. Ji coreimarare yʉre tatojʉrocʉ cʉbebi ʉ̃.
28 Eu lhes dou a vida eterna; jamais perecerão, e ninguém as arrebatará da minha mão.
29 Yʉre jipacʉi jímara bojecʉrivʉbu caiye pʉeno. Jipacʉre tatojʉrocʉ náre cʉbebi ʉ̃.
29 Aquilo que meu Pai me deu é maior do que tudo, e da mão do Pai ninguém pode arrebatar.
30 Yʉ jipacʉmaque cũinávʉpebu ñʉja, arejame Jesús ina judíovare.
30 Eu e o Pai somos um.
31 Ʉ̃i que aiyede, Jesúre jorojĩvʉ ina judíova, boaiyʉrivʉ ʉ̃́re, ĩnejaima cʉ̃raboare cojedeca, dʉvarãjivʉ ʉ̃́re.
31 Os judeus mais uma vez pegaram pedras com a intenção de apedrejá-lo.
32 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejame: —Jipacʉi ʉre d̶aicõjeiyede põeva ne d̶arĩ majibede jã́d̶ovavʉ yʉ, cad̶atecʉyʉ põevare. ¿Caiye die mʉje jã́iye báquede, ád̶e boje cʉ̃raboare dʉvarãjivʉrʉ̃ yʉre? arejame náre Jesús.
32 Mas Jesus lhes disse:
33 Jesúre arejaima na: —Mi d̶aiyede jã́ivʉ bácavʉ cʉ̃raboaque dʉreni, mʉre boabénamu ñʉja. Ʉbenita “Jʉ̃menijicʉque cũinávʉpebu ñʉja”, avʉra mʉ. Jʉ̃menijicʉre ãmeina yávaivʉ mʉ, que ayʉ. Quénora põecʉratamu mʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉre mi ãmeina yávaiye boje, mʉre boarã́jaramu ñʉja, arejaima Jesúre ina judíova.
33 Os judeus responderam: — Não é por obra boa que queremos apedrejá-lo, e sim por causa da blasfêmia. Pois, sendo você apenas um homem, está se fazendo de Deus.
34 Náre, yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Mʉjeñecuva mácavʉ ne toivarĩ epeiyoca cãriáiyocai yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Jʉ̃menijinape paivʉbu mʉja”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
34 Jesus disse:
35 Me coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque jãve bajure cainʉmʉa. Ʉ̃i yávaino mácarõre oatʉvaino cʉbevʉ no. Aru Jʉ̃menijicʉvacari, “Jʉ̃menijinape paivʉbu mʉja”, arejaquemavʉ ina javecavʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉimara mácavʉre.
35 Se ele chamou deuses àqueles a quem foi dirigida a palavra de Deus — e a Escritura não pode falhar —,
36 ’Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉi beoimʉ mácʉ, memecacʉyʉ ʉ̃́re. Yʉre darorĩ epeibi ijãravʉi. Que baru, ¿“Jʉ̃menijicʉi mácʉbu yʉ” ji aiyede, aipe teni yʉre “Jʉ̃menijicʉre ãmeina yávaivʉ mʉ”, aivʉrʉ̃ mʉja?
36 então como vocês dizem que aquele que o Pai santificou e enviou ao mundo está blasfemando, só porque declarei que sou Filho de Deus?
37 Jipacʉi d̶aicõjeiyede ji d̶abedu, yʉre jʉ abejarã mʉja.
37 Se não faço as obras do meu Pai, não acreditem em mim.
38 Ʉbenita põeva ne d̶arĩ majibede jipacʉi d̶aicõjeiyede ji d̶aru, nópe d̶ayʉre mʉje jã́ri coreóvaiye boje, jʉ ajarã mʉja. Yʉre jʉ abevʉreca, ji d̶aiyede jʉ aiye jaʉvʉ mʉjare, mʉje cũiná majinajiyepe ayʉ jãve jipacʉ cʉcʉre yʉ́que aru yʉ cʉcʉre ʉ̃́que máre cũinávʉpe, arejame náre Jesús.
38 Mas, se faço, e vocês não creem em mim, creiam pelo menos nas obras, para que vocês possam saber e compreender que o Pai está em mim e que eu estou no Pai.
39 Bedióva cojedeca Jesúre jẽni jacoiyʉrĩdurejaima na. Ʉbenita náre dupidejame ʉ̃.
39 Então tentaram outra vez prendê-lo, mas ele se livrou das mãos deles.
40 Náre dupiyʉ bácʉ Jordán ãmicʉriya jia ãnidʉvei, Juan Bautista bácʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉque ocoi jã́d̶ovaino mácarõ yebai nʉrejame Jesús cojedeca. Noi cʉcʉnʉñʉ, ʉ̃́que nʉrejacarã ñʉja ʉ̃i bueimara.
40 Novamente Jesus se retirou para além do Jordão, para o lugar onde João batizava no início; e ali permaneceu.
41 Nore ñʉje cʉede põeva obedivʉ Jesúre jã́radarejaima. Ne bajumia yópe arĩ, borotedejaima: —Põeva ne d̶arĩ majibede d̶abeteame Juan Bautista bácʉ. Ʉbenita caino ʉ̃i coyʉino mácarõ Jesúi borore jãve baju batequémavʉ, arejaima ina Jesúre jã́radaivʉ bácavʉ.
41 E muitos iam até ele e diziam: — João não fez nenhum sinal, mas tudo o que ele disse a respeito deste homem era verdade.
42 Aru nore cʉcʉre, Jesúre jʉ arejaima obedivʉ põeva.
42 E naquele lugar muitos creram nele.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.