Mateus 7

Chaʼ suʼwe nu nchkwiʼ chaʼ ʼin Jesucristo nu nka xʼnaan (CTPNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 ’Xka chaꞌ ni: Ja xtya wan kiꞌya ꞌin taꞌa nten wan, chaꞌ ja chan xtya Ndiose kiꞌya ꞌwan xa nu kuꞌni wan ngwañaꞌan.
1 “Não julguem para não serem julgados,
2 Sa ñaꞌan nchkwiꞌ wan chaꞌ kuxi ꞌin xka taꞌa nten wan bra nu msinꞌ tiꞌ wan, kwiꞌ ngwañaꞌan kuꞌni biyaꞌ Ndiose ꞌwan. Sa ñaꞌan biyaꞌ nu nchkwiꞌ wan ꞌin taꞌa nten wan, ti kwiꞌ biyaꞌ kanꞌ kuꞌni Ndiose loꞌo wan.
2 pois vocês serão julgados pelo modo como julgam os outros. O padrão de medida que adotarem será usado para medi-los.
3 ¿Ni chaꞌ ndla ꞌa nchkwiꞌ wan ꞌin ska chaꞌ kuxi nu nsuꞌwi ꞌin xka taꞌa nten wan? Ñaꞌan tiꞌ si lka ran ska yuu kata ti nu wa yten kiloo neꞌ. Ja nduwe tiꞌ wan chaꞌ tnun ꞌa chaꞌ kuxi nu ngiꞌni ykwiꞌ wan, sa ñaꞌan si lka ran ska mti tnun nu nsuꞌwi kiloo wan, ti ykwiꞌ ti wan.
3 “Por que você se preocupa com o cisco no olho de seu amigo enquanto há um tronco em seu próprio olho?
4 ¿Ni chaꞌ lka tnun ꞌa tiye wan chaꞌ chkwiꞌ wan chaꞌ re loꞌo nten kanꞌ: “Taa chabiyaꞌ kuloǔn yuu nu nsuꞌwi kiloo” a? Ngwañaꞌan nchkwiꞌ wan loꞌo nten kanꞌ, loꞌo ja ñaꞌan wan mti nu nsuꞌwi kiloo ykwiꞌ wan.
4 Como pode dizer a seu amigo: ‘Deixe-me ajudá-lo a tirar o cisco de seu olho’, se não consegue ver o tronco em seu próprio olho?
5 ¡Neꞌ kwiñi lka wan! Kulo la tyoꞌo mti tnun nu nsuꞌwi kiloo ykwiꞌ wan, bra kanꞌ ka ñaꞌan suꞌwe wan chaꞌ kulo wan yuu kata nu nsuꞌwi kiloo taꞌa nten wan.
5 Hipócrita! Primeiro, livre-se do tronco em seu olho; então você verá o suficiente para tirar o cisco do olho de seu amigo.
6 ’Chaꞌ suꞌwe nu ykwiꞌ Ndiose ni, ja suꞌwe si tsaa chkwiꞌ wan chaꞌ suꞌwe kanꞌ loꞌo nten xaꞌan nu ja nchka tiꞌ kunan chaꞌ kanꞌ siyaꞌ ti, chaꞌ ñaꞌan tiꞌ xneꞌ, ngwañaꞌan nchka tiꞌ nten kanꞌ. Ta wan chaꞌ kasinꞌ tiꞌ ꞌin neꞌ xaꞌan kanꞌ, ka liyeꞌ tiꞌ neꞌ ꞌwan bra kanꞌ. Kwiꞌ ngwañaꞌan, ja suꞌwe xtya wan ska kee xaa nu kaꞌan ꞌa nsuꞌwi lyo ꞌwan seꞌen ndiꞌin kuweꞌ, chaꞌ bra ti lyoꞌo suꞌwa iꞌ ꞌin nan suꞌwe kanꞌ.
6 “Não deem o que é santo aos cães, nem joguem pérolas aos porcos; pois os porcos pisotearão as pérolas, e os cães se voltarão contra vocês e os atacarão.”
7 ’Xka chaꞌ ni: Jñan wan ska chaꞌ ꞌin Ndiose, loꞌo ta Ni chaꞌ kanꞌ ꞌwan bra kanꞌ; tsaa naan wan ꞌin Ndiose, loꞌo tyija lyo Ni ꞌwan bra kanꞌ; tyukwi ti tiye wan chkwiꞌ wan loꞌo Ndiose, kunan Ni chaꞌ nu chkwiꞌ wan loꞌo Ni bra kanꞌ.
7 “Peçam, e receberão. Procurem, e encontrarão. Batam, e a porta lhes será aberta.
8 Nchga nten nu jñan ska chaꞌ ꞌin Ndiose, kaja chaꞌ kanꞌ ꞌin neꞌ bra kanꞌ; nchga nten nu tsaa naan ꞌin Ndiose, tyija lyo Ni ꞌin neꞌ bra kanꞌ; kwiꞌ ngwañaꞌan, nchga nten nu tyukwi ti tiye neꞌ chkwiꞌ neꞌ loꞌo Ndiose, kunan Ni chaꞌ nu chkwiꞌ neꞌ loꞌo Ni bra kanꞌ.
8 Pois todos que pedem, recebem. Todos que procuram, encontram. E, para todos que batem, a porta é aberta.
9 ’Ja ska wan ta wan ska kee ku sñiꞌ wan bra nu jñan nu xuwe jaxlya ku. ¿Ta ta wan kee ku a?
9 “Respondam: Se seu filho lhe pedir pão, você lhe dará uma pedra?
10 Ja nsuꞌwi nten nu ta ska kunan ku sñiꞌ bra nu jñan nu xuwe kula ku. ¿Ta kuꞌni wan ngwañaꞌan a?
10 Ou, se pedir um peixe, você lhe dará uma cobra?
11 Kanꞌ chaꞌ sikwa, chaꞌ nu jlyo tiꞌ wan sa ñaꞌan ta wan nan suꞌwe ꞌin sñiꞌ wan, ni siya xaꞌan tiye wan, kwiꞌ ngwañaꞌan jlyo la tiꞌ Stian Ndiose nu ndiꞌin nde niꞌ kwan sa ñaꞌan nu ta Ni nan suꞌwe ꞌin nten nu njñan ska chaꞌ ꞌin Ni.
11 Portanto, se vocês, que são maus, sabem dar bons presentes a seus filhos, quanto mais seu Pai, que está no céu, dará bons presentes aos que lhe pedirem!”
12 ’Ndiꞌin chaꞌ kuꞌni wan chaꞌ suꞌwe loꞌo xka la nten si nchka tiꞌ wan chaꞌ suꞌwe ti kuꞌni neꞌ loꞌo wan. Ti kwiꞌ tñan kanꞌ ngulo Ndiose lo kityi nu ngwaꞌan ayman Moisés, ti kwiꞌ ti chaꞌ ngwaꞌan xka la ayman nu ykwiꞌ chaꞌ ꞌin Ndiose loꞌo nten nu ngwa sꞌni; ska ñaꞌan ndyoꞌo ti chaꞌ nu ykwiꞌ nchga neꞌ kanꞌ lo kityi.
12 “Em todas as coisas façam aos outros o que vocês desejam que eles lhes façam. Essa é a essência de tudo que ensinam a lei e os profetas.”
13 ’Xka chaꞌ ni: Ndiꞌin chaꞌ tyijin wan tu loꞌoo luꞌwi ti. Tnun ꞌa tu loꞌoo, kwiꞌ xiin ꞌa tuwiin seꞌen tsaa neꞌ lo jwlyaa. Suꞌwe ꞌa ñaꞌan tuwiin kanꞌ, nxkeꞌ tiꞌ neꞌ, kanꞌ chaꞌ kaꞌan ꞌa nten ndaꞌan tuwiin kanꞌ.
13 “Entrem pela porta estreita. A estrada que conduz à destruição é ampla, e larga é sua porta, e muitos escolhem esse caminho.
14 Luꞌwi ꞌa tu loꞌoo, lti ti tuwiin seꞌen tsaa neꞌ nu mjwi chalyuu nu ja tsaa tii ꞌa ꞌin neꞌ; chinꞌ ti nten ndyija lyo tuwiin kanꞌ ꞌin neꞌ.
14 Mas a porta para a vida é estreita, e o caminho é difícil, e são poucos os que o encontram.”
15 ’Xka chaꞌ ni: Chaꞌ tiya ti tiꞌ wan kuꞌni wan loꞌo nten nu kwiñi, nu nchkwiꞌ chaꞌ chabiyaꞌ ꞌin Ndiose nduꞌu neꞌ ꞌwan, nchkwiꞌ neꞌ. Ska ꞌni suꞌwe lka slyaꞌ, ja tlá iꞌ; loꞌo neꞌ kwiñi kanꞌ, nchka tiꞌ neꞌ kwiñi lyoꞌo neꞌ ꞌwan chaꞌ nten suꞌwe lka neꞌ, chaꞌ lka neꞌ ñaꞌan tiꞌ slyaꞌ. Suꞌwe ꞌa ngiꞌni neꞌ loꞌo wan, loꞌo nde niꞌ kasiya ꞌin neꞌ kanꞌ, xaꞌan ꞌa neꞌ. Kwiñi ꞌa neꞌ kanꞌ. Ja lka neꞌ kanꞌ ñaꞌan tiꞌ slyaꞌ; ñaꞌan tiꞌ nguoꞌo nu tlá ꞌa, ngwañaꞌan lka neꞌ kanꞌ.
15 “Tomem cuidado com falsos profetas que vêm disfarçados de ovelhas, mas que, na verdade, são lobos esfomeados.
16 Ka xuꞌwi lyo wan ꞌin neꞌ kwiñi kanꞌ xa nu ñaꞌan wan sa ñaꞌan tñan ngiꞌni neꞌ, ni siya chaꞌ suꞌwe, ni siya chaꞌ kuxi ngiꞌni neꞌ. Ja ndyoꞌo mta chi kutun ꞌin kicheꞌ styaꞌ, loꞌo ja nda yka kicheꞌ nan xi kuan.
16 Vocês os identificarão por seus frutos. É possível colher uvas de espinheiros ou figos de ervas daninhas?
17 Lo nchga yka kwiñi ndyoꞌo nan nu kunanjoꞌo ꞌñaan; yka nu tlá ni, ja ka kuan nan nu ndyoꞌo lo ran.
17 Da mesma forma, a árvore boa produz frutos bons, e a árvore ruim produz frutos ruins.
18 Ja tyoꞌo nan nu ja suꞌwe nchku ꞌin ska yka kwiñii; ngwañaꞌan ska yka nu tlá, ja suꞌwe nan nu ndyoꞌo lo ran.
18 A árvore boa não pode produzir frutos ruins, e a árvore ruim não pode produzir frutos bons.
19 Siꞌyu neꞌ yka nu tlá kanꞌ, chaꞌ ja ka kunanjoꞌo ran ꞌñaan; tikin neꞌ yka kanꞌ bra kanꞌ.
19 Toda árvore que não produz bons frutos é cortada e lançada ao fogo.
20 Nchka biyaꞌ tiꞌ wan sa ñaꞌan lka ska yka bra nu ñaꞌan wan nan nu ndyoꞌo lo ran; kwiꞌ ngwañaꞌan, ka biyaꞌ tiꞌ wan si kwiñi neꞌ kanꞌ bra nu ñaꞌan wan sa ñaꞌan tñan nu ngiꞌni neꞌ.
20 Portanto, é possível identificar a pessoa por seus frutos.”
21 ’Nsuꞌwi ꞌa nten nu nchkwiꞌ loꞌoǔn: “Xꞌnaǎn, Xꞌnaǎn” ndukwin neꞌ ꞌñaǎn; siꞌi nchga neꞌ kanꞌ nu sten seꞌen lka Ndiose ndloo la. Nten nu kunan chaꞌ nu nchkwiꞌ Stiǐn nu ndiꞌin nde niꞌ kwan, sa kanꞌ ti nten lka nu sten seꞌen nu lka Ndiose ndloo la.
21 “Nem todos que me chamam: ‘Senhor! Senhor!’ entrarão no reino dos céus, mas apenas aqueles que, de fato, fazem a vontade de meu Pai, que está no céu.
22 Bra nu tiya bra chaꞌ kuꞌni biyaꞌ Ni ꞌin nchga nten chalyuu, bra kanꞌ tyoꞌo tukwa kaꞌan nten nu chkwiꞌ loꞌoǔn: “Xꞌnaǎn, Xꞌnaǎn” nchkwin neꞌ ꞌñaǎn, “loꞌo ba re, wa ykwiꞌ ba loꞌo nten chabiyaꞌ ꞌiin. Chabiyaꞌ ꞌiin wa ngulo ba ꞌin kwiꞌin kuxi nu msñi ꞌin nten, loꞌo wa yꞌni ba xka la chaꞌ tnun chabiyaꞌ ꞌiin” nchkwin neꞌ kanꞌ ꞌñaǎn.
22 No dia do juízo, muitos me dirão: ‘Senhor! Senhor! Não profetizamos em teu nome, não expulsamos demônios em teu nome e não realizamos muitos milagres em teu nome?’.
23 Loꞌo bra kanꞌ nde lka chaꞌ nu ndiꞌin chaꞌ xkweěn ꞌin neꞌ kanꞌ: “Ja nsuꞌwi lyoǔn ꞌwan siyaꞌ ti. ¡Yaa lya wan chaꞌ neꞌ xaꞌan lka wan!”
23 Eu, porém, responderei: ‘Nunca os conheci. Afastem-se de mim, vocês que desobedecem à lei!’.”
24 ’Nchga nten nu kunan suꞌwe chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ re, nchga nten nu tukwa chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ, lka neꞌ kanꞌ sa ñaꞌan lka ska nten nu ngiꞌni suꞌwe kwenta xa nu ti ji kwiñan yu naꞌan ꞌin yu. Kanꞌ mñan yu kanꞌ naꞌan ꞌin yu chunꞌ ska kee jaaꞌ.
24 “Quem ouve minhas palavras e as pratica é tão sábio como a pessoa que constrói sua casa sobre uma rocha firme.
25 Loꞌo kanꞌ ngwiꞌya ꞌa tyoo, sa ñaꞌan yaꞌ nu ndiya tyiꞌa yuu la kiyaꞌ naꞌan nu ndukwa chunꞌ kee kanꞌ. Kwiꞌ lye ꞌa ngwa kwiꞌin, loꞌo ja mlyuu naꞌan kanꞌ, chaꞌ suꞌwe ꞌa seꞌen ndukwa ran chunꞌ kee kanꞌ.
25 Quando vierem as chuvas e as inundações, e os ventos castigarem a casa, ela não cairá, pois foi construída sobre rocha firme.
26 Kwiꞌ ngwañaꞌan, nchga nten nu kunan chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ loꞌo neꞌ, loꞌo ja tukwa ꞌa neꞌ chaꞌ kanꞌ, lka neꞌ kanꞌ ñaꞌan tiꞌ ska nten tintu nu ja yꞌni suꞌwe kwenta bra nu ngwiñan yu naꞌan ꞌin yu lo ysiin ti.
26 Mas quem ouve meu ensino e não o pratica é tão tolo como a pessoa que constrói sua casa sobre a areia.
27 Ngwiꞌya ꞌa tyoo bra kanꞌ, sa ñaꞌan yaꞌ mxlyuu tyiꞌa yuu ꞌin naꞌan kanꞌ, loꞌo lye ꞌa ngwa kwiꞌin. Ja mdalo naꞌan kanꞌ bra kanꞌ, mlyuu ran bra kanꞌ. ¡Mdyii ran nguꞌun ran bra kanꞌ! Loꞌo nten nu ja xlyaa kunan chaꞌ nu nchkwiǐn, ¡tyii chaꞌ ꞌin neꞌ kanꞌ siyaꞌ ti!
27 Quando vierem as chuvas e as inundações e os ventos castigarem a casa, ela cairá com grande estrondo.”
28 Bra wa mdyii ngwaꞌu Jesús nchga chaꞌ re ꞌin neꞌ, yuwe ꞌa tiꞌ nten kaꞌan kanꞌ ni ñaꞌan chaꞌ nduꞌu yu ꞌin neꞌ bra kanꞌ.
28 Quando Jesus acabou de dizer essas coisas, a multidão ficou maravilhada com seu ensino,
29 Mskeꞌ tiꞌ neꞌ chaꞌ tnun ꞌa chabiyaꞌ nsuꞌwi ꞌin yu xa nu nchkwiꞌ yu loꞌo neꞌ, ja ngiꞌni yu sa ñaꞌan ngiꞌni mstru nu nduꞌu chaꞌ joꞌo ꞌin neꞌ.
29 pois ele ensinava com verdadeira autoridade, diferentemente dos mestres da lei.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.