Mateus 19
Chaʼ suʼwe nu nchkwiʼ chaʼ ʼin Jesucristo nu nka xʼnaan (CTPNT) vs ARIB
1 Bra wa mdyii ykwiꞌ Jesús chaꞌ kanꞌ loꞌo neꞌ, mdoꞌo yu seꞌen ndiꞌin yu lo yuu ꞌin Galilea, ndyaa yu nde lo yuu ꞌin Judea. Mdijin Jesús chku Jordán,
1 Tendo Jesus concluído estas palavras, partiu da Galiléia, e foi para os confins da Judéia, além do Jordão;
2 loꞌo kaꞌan ꞌa nten ndaꞌan ñaꞌan ꞌin yu chaꞌ kuꞌni yu joꞌó ꞌin nchga nu tiꞌí nu ndijyan loꞌo neꞌ. Kwiꞌ yꞌni Jesús joꞌó ꞌin nu tiꞌí kanꞌ, nchkaa neꞌ kanꞌ bra kanꞌ.
2 e seguiram-no grandes multidões, e curou-os ali.
3 Loꞌo kanꞌ mdiyan chinꞌ neꞌ fariseo seꞌen ndiꞌin Jesús chaꞌ chkwiꞌ biyaꞌ neꞌ loꞌo yu, si tyija ska chaꞌ kuxi ꞌin yu ꞌin neꞌ siꞌya ska chaꞌ nu nchkwiꞌ ti yu, nchka tiꞌ neꞌ.
3 Aproximaram-se dele alguns fariseus que o experimentavam, dizendo: É lícito ao homem repudiar sua mulher por qualquer motivo?
4 ―¿Ta ja ya chkwiꞌ wan lo kityi chaꞌ ꞌin Ndiose a? ―mxkwen Jesús ꞌin neꞌ kanꞌ―. “Ti kulo mñan Ni nten, ska yu kiꞌyu loꞌo ska nu kunaꞌan” ngwañaꞌan ndukwa chaꞌ lo kityi kanꞌ.
4 Respondeu-lhe Jesus: Não tendes lido que o Criador os fez desde o princípio homem e mulher,
5 Loꞌo ykwiꞌ Ndiose chaꞌ re: “Kanꞌ chaꞌ tyoꞌo tsuꞌ ska yu kiꞌyu seꞌen ndiꞌin sti yu, seꞌen ndiꞌin jyaꞌan yu, chaꞌ kaja kwilyoꞌo yu loꞌo ska nu kunaꞌan, chaꞌ ka neꞌ ska ti neꞌ taꞌa tyukwaa neꞌ.”
5 e que ordenou: Por isso deixará o homem pai e mãe, e unir-se-á a sua mulher; e serão os dois uma só carne?
6 Siꞌi tukwa nten lka neꞌ bra kanꞌ; sa ñaꞌan si lka neꞌ ska ti nten, ngwañaꞌan lka chaꞌ ꞌin neꞌ bra kanꞌ. Kanꞌ chaꞌ ja suꞌwe kulaa tiꞌin neꞌ ꞌin kwilyoꞌo neꞌ, chaꞌ wa mda Ndiose chabiyaꞌ chaꞌ nchka kwilyoꞌo neꞌ.
6 Assim já não são mais dois, mas um só carne. Portanto o que Deus ajuntou, não o separe o homem.
7 Xiyaꞌ mnichaꞌ neꞌ fariseo ꞌin Jesús:
7 Responderam-lhe: Então por que mandou Moisés dar-lhe carta de divórcio e repudiá-la?
8 Xiyaꞌ mxkwen Jesús ꞌin neꞌ kanꞌ bra kanꞌ:
8 Disse-lhes ele: Pela dureza de vossos corações Moisés vos permitiu repudiar vossas mulheres; mas não foi assim desde o princípio.
9 Naꞌ chkwiǐnꞌ chaꞌ re loꞌo wan ni: Bra nu kulaa tiꞌin ska nten ꞌin kwilyoꞌo chaꞌ kaja kwilyoꞌo loꞌo xka nu kunaꞌan, kuꞌni yu chaꞌ kuxi loꞌo kwilyoꞌo yu bra kanꞌ. Ska ti xa wa yten yuꞌwi kwilyoꞌo yu loꞌo xka yu kiꞌyu, ñi ka chaꞌ kulaa tiꞌin yu ꞌin nu kunaꞌan kanꞌ bra kanꞌ. Kwiꞌ ngwañaꞌan loꞌo nu kunaꞌan nu wa ngulaa tiꞌin ꞌin kwilyoꞌo kanꞌ, si xiyaꞌ kaja kwilyoꞌo loꞌo xka nten, chaꞌ kuxi kuꞌni neꞌ kanꞌ bra kanꞌ.
9 Eu vos digo porém, que qualquer que repudiar sua mulher, a não ser por causa de infidelidade, e casar com outra, comete adultério; {e o que casar com a repudiada também comete adultério.}
10 Loꞌo ykwiꞌ neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin Jesús loꞌo yu bra kanꞌ:
10 Disseram-lhe os discípulos: Se tal é a condição do homem relativamente à mulher, não convém casar.
11 ―Ndiya ꞌa nu kiꞌyu nu ja talo yu chaꞌ tyiꞌin yu ska ti yu ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu bra kanꞌ―. Ska ti si kulo Ndiose tñan ꞌin ska nten chaꞌ ja kaja kwilyoꞌo, bra kanꞌ ka talo yu chaꞌ ja kalaꞌ yu ꞌin ska nu kunaꞌan siyaꞌ ti, bra nu tayaꞌ Ndiose ꞌin yu kanꞌ.
11 Ele, porém, lhes disse: Nem todos podem aceitar esta palavra, mas somente aqueles a quem é dado.
12 Ndiya tyun lo chaꞌ nu ngiꞌni chaꞌ ja nchka kaja kwilyoꞌo ska yu kiꞌyu: ndiya nu kiꞌyu nu kicha yu ti bra nu ngula yu; kwiꞌ ndiya chinꞌ nu kiꞌyu nu ja nchka ꞌin yu chunꞌ wa yꞌni ñuꞌun nten ꞌin yu kanꞌ; kwiꞌ ndiya chinꞌ nu kiꞌyu nu wa ngulo suwi Ndiose ꞌin yu chaꞌ kuꞌni yu tñan ꞌin Ni, kanꞌ chaꞌ suꞌwe la chaꞌ ja kaja kwilyoꞌo yu kanꞌ bra kanꞌ, chaꞌ ska ti Ndiose ka ndloo ꞌin yu bra kanꞌ, nskeꞌ tiꞌ yu. Ska yu kiꞌyu nu ngwañaꞌan ni, ndiꞌya yu kwenta ti ykwiꞌ ti yu si ka ꞌin yu tyiꞌin yu ska ti yu; suꞌwe si talo yu kanꞌ tyiꞌin yu ska ti yu sikwa.
12 Porque há eunucos que nasceram assim; e há eunucos que pelos homens foram feitos tais; e outros há que a si mesmos se fizeram eunucos por causa do reino dos céus. Quem pode aceitar isso, aceite-o.
13 Ngwa ska tsan mdiyan loꞌo neꞌ ꞌin tyun nu xuwe ti seꞌen ndiꞌin Jesús. Ngwa tiꞌ neꞌ chaꞌ xtya yaꞌ Jesús ke nu xuwe ti kanꞌ, chaꞌ chkwiꞌ yu loꞌo Ndiose chaꞌ ꞌin nu xuwe kanꞌ. Loꞌo yꞌni tlá neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin Jesús ꞌin neꞌ kanꞌ bra kanꞌ.
13 Então lhe trouxeram algumas crianças para que lhes impusesse as mãos, e orasse; mas os discípulos os repreenderam.
14 Bra ti ykwiꞌ Jesús loꞌo yu kuneꞌ kanꞌ:
14 Jesus, porém, disse: Deixai as crianças e não as impeçais de virem a mim, porque de tais é o reino dos céus.
15 Mstya yaꞌ Jesús ke nu xuwe kanꞌ bra kanꞌ, mdoꞌo yu ndyaa yu bra kanꞌ.
15 E, depois de lhes impor as mãos, partiu dali.
16 Ngwa ska tsan mdiyan ska nu kiꞌyu kuneꞌ seꞌen ndiꞌin Jesús.
16 E eis que se aproximou dele um jovem, e lhe disse: Mestre, que bem farei para conseguir a vida eterna?
17 Ykwiꞌ Jesús loꞌo yu bra kanꞌ:
17 Respondeu-lhe ele: Por que me perguntas sobre o que é bom? Um só é bom; mas se é que queres entrar na vida, guarda os mandamentos.
18 ―¿Ni sa ñaꞌan tñan lka kanꞌ? ―ndukwin yu kuneꞌ kanꞌ ꞌin yu.
18 Perguntou-lhe ele: Quais? Respondeu Jesus: Não matarás; não adulterarás; não furtarás; não dirás falso testemunho;
19 kwiꞌ ngwañaꞌan, kuꞌni tnun wan ꞌin sti jyaꞌan wan; chka tꞌnan tiꞌ wan ꞌin taꞌa nten wan, sa ñaꞌan lka bra nu nchka tꞌnan tiꞌ wan ꞌwan, ti ykwiꞌ ti wan.
19 honra a teu pai e a tua mãe; e amarás o teu próximo como a ti mesmo.
20 Mxkwen yu kuneꞌ ꞌin Jesús bra kanꞌ:
20 Disse-lhe o jovem: Tudo isso tenho guardado; que me falta ainda?
21 ―¿Ta chañi chaꞌ nchka tiiꞌ chaꞌ ka luwi kasiya ꞌiin a? ¿Ta nchka tiiꞌ kaja chalyuu kwi nu ja tsaa tii ꞌa ꞌiin a? ―ndukwin Jesús ꞌin yu kuneꞌ kanꞌ―. Si chañi chaꞌ nu nchkwiiꞌ, yaa lyaa kujwiiꞌ nchga chaꞌ suꞌwe nu nsuꞌwi ꞌiin; tyoꞌo tñi chaꞌ taa ꞌin nu tiꞌi bra kanꞌ. Loꞌo ta Ndiose chaꞌ suꞌwe ꞌiin seꞌen ndiꞌin Ni nde loo la. Bra wa yꞌnii chaꞌ kanꞌ, kaan seꞌen ndiꞌiǐn chaꞌ tyaꞌaan loꞌoǔn bra kanꞌ.
21 Disse-lhe Jesus: Se queres ser perfeito, vai, vende tudo o que tens e dá-o aos pobres, e terás um tesouro no céu; e vem, segue-me.
22 Bra wa ynan yu kuneꞌ kanꞌ chaꞌ nu ykwiꞌ Jesús loꞌo yu, mdoꞌo yu ndyaa yu bra kanꞌ; xiꞌin ꞌa tiꞌ yu chaꞌ ykwiꞌ Jesús chaꞌ kanꞌ, chunꞌ kuliyaꞌ ꞌa yu.
22 Mas o jovem, ouvindo essa palavra, retirou-se triste; porque possuía muitos bens.
23 Loꞌo ykwiꞌ Jesús chaꞌ re loꞌo neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu bra kanꞌ:
23 Disse então Jesus aos seus discípulos: Em verdade vos digo que um rico dificilmente entrará no reino dos céus.
24 Sa la tñan tyijin ska ꞌni kiyaꞌ kuxa, ni siya ska ꞌni tnun ñaꞌan tiꞌ ska camello; sa la chaꞌ kanꞌ, loꞌo tukwi la kala ska neꞌ kuliyaꞌ seꞌen lka Ndiose ndloo.
24 E outra vez vos digo que é mais fácil um camelo passar pelo fundo duma agulha, do que entrar um rico no reino de Deus.
25 Yuwe ꞌa tiꞌ neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu xa nu ynan neꞌ chaꞌ kanꞌ.
25 Quando os seus discípulos ouviram isso, ficaram grandemente maravilhados, e perguntaram: Quem pode, então, ser salvo?
26 ―Kanꞌ lka ska tñan nu ja nchka kuꞌni ska nten chalyuu; Ndiose ni, kanꞌ nu nchka kuꞌni chaꞌ kala nten seꞌen ndiꞌin Ni ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ.
26 Jesus, fixando neles o olhar, respondeu: Aos homens é isso impossível, mas a Deus tudo é possível.
27 Ykwiꞌ Tyu loꞌo Jesús bra kanꞌ:
27 Então Pedro, tomando a palavra, disse-lhe: Eis que nós deixamos tudo, e te seguimos; que recompensa, pois, teremos nós?
28 ―Chañi chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ loꞌo wan ni ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ―, bra nu ka chalyuu kwi kanꞌ, naꞌ nu wa msuꞌwa Ndiose ꞌñaǎn ndijyaǎn chaꞌ kaǎn nten, kanꞌ tyitukwaǎn seꞌen suꞌwe la ti la kwa, chaꞌ kuꞌni biyaǎnꞌ ꞌin nchga nten chalyuu bra kanꞌ. Loꞌo ꞌwan nu ndaꞌan wan loꞌoǔn, tyukwa wan lo tii tyukwa yka xlya tnun nu suꞌwe ꞌa, chaꞌ kuꞌni biyaꞌ wan ꞌin taꞌa nten wan, nu lka tii tyukwa ta neꞌ Israel kanꞌ.
28 Ao que lhe disse Jesus: Em verdade vos digo a vós que me seguistes, que na regeneração, quando o Filho do homem se assentar no trono da sua glória, sentar-vos-eis também vós sobre doze tronos, para julgar as doze tribos de Israel.
29 Kwiꞌ ngwañaꞌan nchga nten nu ndiꞌin chaꞌ tsaa tijyuꞌ chaꞌ kuꞌni neꞌ tñan ꞌñaǎn, nu loꞌo kulaa tiꞌin neꞌ nchga nan nu nsuꞌwi ꞌin neꞌ chaꞌ kuꞌni neꞌ tñan kanꞌ, ja kulaa yaǎnꞌ ꞌin neꞌ kanꞌ ngwañaꞌan ti; ni siya xnun neꞌ naꞌan tyi neꞌ, ni siya taꞌa ngula neꞌ, ni siya sti neꞌ, ni siya jyaꞌan neꞌ, ni siya sñiꞌ neꞌ, ni siya yuu nu nsuꞌwi ꞌin neꞌ, ni siya xnun neꞌ nchga chaꞌ kanꞌ, kaja chalyuu nu ja tsaa tii ꞌa ꞌin neꞌ nde loo la. Kwiꞌ kaja kaꞌan la chaꞌ kanꞌ ꞌin neꞌ kanꞌ xiyaꞌ, sa ñaꞌan nan nu mnaꞌ ꞌin neꞌ kanꞌ, nxkeꞌ tiꞌ neꞌ, ngwañaꞌan nan nu kaja ꞌin neꞌ.
29 E todo o que tiver deixado casas, ou irmãos, ou irmãs, ou pai, ou mãe, ou filhos, ou terras, por amor do meu nome, receberá cem vezes tanto, e herdará a vida eterna.
30 Loꞌo tyun nten nu tyoꞌo tukwa xa wa tyii ti chaꞌ, kanꞌ lka nu ka nde loo la bra kanꞌ; loꞌo tyun nten nu mdoꞌo tukwa ti kulo, kanꞌ lka nu kanun nde chunꞌ la bra kanꞌ.
30 Entretanto, muitos que são primeiros serão últimos; e muitos que são últimos serão primeiros.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.