João 18
Western Highland Chatino NT (CTP_WBT) vs NTLH
1 Mdyii ykwiꞌ Jesús chaꞌ kanꞌ loꞌo Ndiose Sti yu, bra kanꞌ mdoꞌo yu ndyaa yu loꞌo neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu. Mdijin neꞌ ndyaa neꞌ la xka laꞌa tsuꞌ chku Cedrón, ska laja yuu nu ndiꞌin tuꞌwa kichen Jerusalén. Nde kwa ndiya chinꞌ yuu tuꞌwa seꞌen nduun chinꞌ yka kwiñii ꞌin nten, la kanꞌ ndyaa Jesús loꞌo neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu.
1 Depois de fazer essa oração, Jesus saiu com os discípulos e foi para o outro lado do riacho de Cedrom. Havia ali um jardim, onde Jesus entrou com eles.
2 Loꞌo Juda nu wa yꞌni trisiyun ꞌin Jesús yaꞌ neꞌ xaꞌan, loꞌo Juda kanꞌ jlyo tiꞌ la seꞌen ndyaa neꞌ, chaꞌ wa tyun yaꞌ ndyoꞌ tiꞌin neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin Jesús la kanꞌ.
2 Judas, o traidor, conhecia aquele lugar porque Jesus tinha se reunido muitas vezes ali com os discípulos.
3 Kanꞌ chaꞌ ndyaa Juda nde kwa loꞌo ska ta sndaru loꞌo policía nu mda neꞌ nu tnun nchka ꞌin yu chaꞌ tyaꞌan loꞌo yu; ti kwiꞌ sti joꞌo nu lka ndloo kanꞌ loꞌo neꞌ fariseo mda sndaru kanꞌ. Loꞌo xaa chkwan kiiꞌ, loꞌo kiiꞌ kityee, loꞌo chkwan cha ndukwa yaꞌ neꞌ ndaꞌan neꞌ. Mdiyan loꞌo Juda ꞌin neꞌ kanꞌ nde seꞌen nduun yka kwiñii kanꞌ.
3 Então Judas foi ao jardim com um grupo de soldados e alguns guardas do Templo mandados pelos chefes dos sacerdotes e pelos fariseus . Eles estavam armados e levavam lanternas e tochas.
4 Loꞌo jlyo tiꞌ Jesús nchga chaꞌ nu ndiꞌin chaꞌ kuꞌni neꞌ loꞌo yu, kanꞌ chaꞌ ndyaa yu ndyukwa taꞌa yu loꞌo neꞌ xaꞌan kanꞌ tuwiin seꞌen ndijyan neꞌ. Mnichaꞌ Jesús ꞌin neꞌ bra kanꞌ: ―¿Ti ꞌin ndaꞌan naan wan a? ―ndukwin yu ꞌin neꞌ kanꞌ.
4 Jesus sabia de tudo o que lhe ia acontecer. Por isso caminhou na direção deles e perguntou:
5 ―Jesús Nazaret, kanꞌ ꞌin ndaꞌan naan ba ―ndukwin neꞌ. ―Naꞌ lkaǎn ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ bra kanꞌ. Loꞌo suꞌwa ti mduun Juda loꞌo neꞌ, ti kwiꞌ Juda nu wa yꞌni trisiyun ꞌin Jesús yaꞌ neꞌ xaꞌan kanꞌ.
5 — Jesus de Nazaré! — responderam. Judas, o traidor, estava com eles.
6 Bra wa ykwiꞌ Jesús chaꞌ: “Naꞌ lkaǎn”, bra ti ndyaa chunꞌ neꞌ bra kanꞌ, mlyuu sti neꞌ lyuu.
6 Quando Jesus disse: “Sou eu”, eles recuaram e caíram no chão.
7 Xiyaꞌ mnichaꞌ Jesús ꞌin neꞌ: ―¿Ti ꞌin ndaꞌan naan wan a? ―ndukwin. ―Jesús Nazaret, ti kwiꞌ yu kanꞌ lka nu nchka tiꞌ ba tyaja ꞌwa ―ndukwin neꞌ.
7 Jesus perguntou outra vez: — Jesus de Nazaré! — tornaram a responder.
8 ―Wa niǐn ꞌwan tsan chaꞌ naꞌ lkaǎn kanꞌ ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ bra kanꞌ―. Kanꞌ chaꞌ ta wan chabiyaꞌ tyaa laja ti xka ta neꞌ taꞌa ndaꞌaǎn re, chaꞌ nu skaǎn tiǎn nchka tiꞌ wan ꞌñaǎn.
8 Jesus disse:
9 Ngwañaꞌan ykwiꞌ Jesús loꞌo neꞌ, chaꞌ ka ska chaꞌ sa ñaꞌan nu tka ykwiꞌ ti Jesús loꞌo Ndiose Sti yu, bra nu ndukwin yu chaꞌ: “Ja ska nten nu wa mda Ndiose chaꞌ ka neꞌ nten ꞌñaǎn, ja mnaꞌ neꞌ kanꞌ ꞌñaǎn.”
9 Jesus disse isso para que se cumprisse o que ele tinha dito antes: “Pai, de todos aqueles que me deste, nenhum se perdeu.”
10 Loꞌo ngulo Tyu Simón xtyi ꞌin yu bra kanꞌ, mjiꞌin yu xtyi ꞌin neꞌ, msiꞌyu kuꞌ yu jin nxkan laꞌa seꞌen kwin ꞌin ska yu nu naan Malco bra kanꞌ; msu ꞌin xꞌnan sti joꞌo lka Malco kanꞌ.
10 Aí Simão Pedro tirou a espada, atacou um empregado do Grande Sacerdote e cortou a orelha direita dele. O nome do empregado era Malco.
11 Bra ti ykwiꞌ Jesús loꞌo Tyu: ―Xuꞌwa lyaa xtyi kwa ꞌiin niꞌ tyi ran. Nan wa nda Stiǐn Ndiose chabiyaꞌ ꞌin neꞌ chaꞌ ta neꞌ nu tiꞌí ꞌñaǎn. ¿Ta ja suꞌwe chaꞌ ngwañaꞌan ka ꞌñaǎn, nxkeꞌ tiiꞌ a?
11 Mas Jesus disse a Pedro:
12 Loꞌo wa ngwa chaꞌ msñi neꞌ ꞌin Jesús bra kanꞌ, loꞌo sndaru, loꞌo xꞌnan sndaru, loꞌo policía ꞌin neꞌ judío, tsaa mskanꞌ neꞌ ꞌin yu bra kanꞌ.
12 Em seguida os soldados, o comandante e os guardas do Templo prenderam Jesus e o amarraram.
13 Kulo ndukwa la ndyaa loꞌo neꞌ ꞌin yu seꞌen ndiꞌin ska yu kula nu naan Anás, sti lyaa Caifás nu ngwa xꞌnan sti joꞌo yijan kanꞌ.
13 Então o levaram primeiro até a casa de Anás. Anás era o sogro de Caifás, que naquele ano era o Grande Sacerdote .
14 Ti kwiꞌ Caifás ngwa nu ykwiꞌ loꞌo neꞌ judío ti ngwa xkanꞌ la, chaꞌ ka suꞌwe la ꞌin neꞌ kichen ni siya kaja ska ti nten, chaꞌ ja ndiꞌin chaꞌ kaja nchga neꞌ judío bra kanꞌ.
14 Caifás era quem tinha dito aos líderes judeus que era melhor para eles que morresse apenas um homem pelo povo.
15 Loꞌo Tyu Simón ndaꞌan ñaꞌan yu ꞌin Jesús, ni siya tijyuꞌ ti. Kwiꞌ ngwañaꞌan, xka yu nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin Jesús, loꞌo yu kanꞌ ndaꞌan ñaꞌan yu ꞌin Jesús. Nsuꞌwi lyo suꞌwe yu kanꞌ ꞌin sti joꞌo nu nka ndloo la, kanꞌ chaꞌ ndyaa ñaꞌan yu ꞌin Jesús niꞌ ñaꞌan tlyu, nu lka naꞌan tyi sti joꞌo kanꞌ.
15 Simão Pedro foi seguindo Jesus, junto com outro discípulo. Esse discípulo era conhecido do Grande Sacerdote e por isso conseguiu entrar no pátio da casa dele junto com Jesus.
16 Nganun Tyu nde chunꞌ naꞌan; kanꞌ chaꞌ ndyaa ykwiꞌ xka yu kanꞌ loꞌo ska nu kunaꞌan nu nduun kwan tunaꞌan. Bra ti mdaa chabiyaꞌ yten Tyu niꞌ ñaꞌan.
16 Mas Pedro ficou do lado de fora, perto da porta. O outro discípulo, que era conhecido do Grande Sacerdote, saiu e falou com a empregada que tomava conta da porta. Então ela deixou Pedro entrar
17 Ykwiꞌ nu kunaꞌan nu nduun tunaꞌan kanꞌ loꞌo Tyu bra kanꞌ: ―¿Ta loꞌo nuꞌwin ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu kwa sikwa a? ―ndukwin nu kunaꞌan kanꞌ ꞌin yu. ―Ja loꞌoǔn ―ndukwin Tyu.
17 e lhe perguntou: — Você não é um dos seguidores daquele homem? — Eu, não! — respondeu ele.
18 Loꞌo msu ꞌin sti joꞌo loꞌo neꞌ policía kanꞌ, wa mxuꞌu neꞌ kiiꞌ nde kwa, chaꞌ tlyaꞌ ꞌa; nduun neꞌ tuꞌwa kiiꞌ kanꞌ, chaꞌ katsun tiꞌ neꞌ. Loꞌo Tyu nduun yu loꞌo neꞌ kanꞌ bra kanꞌ, chaꞌ loꞌo yu nchka tiꞌ yu katsun tiꞌ yu tuꞌwa kiiꞌ.
18 Por causa do frio, os empregados e os guardas tinham feito uma fogueira e estavam se aquecendo de pé, em volta dela. Pedro estava de pé, no meio deles, aquecendo-se também.
19 Mnichaꞌ sti joꞌo nu lka ndloo ꞌin Jesús bra kanꞌ: ―¿Ti ji lka ra nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌiin a? ¿Ni sa ñaꞌan ra chaꞌ nu nduꞌuu ꞌin neꞌ a?
19 O Grande Sacerdote fez algumas perguntas a Jesus a respeito dos seus seguidores e dos seus ensinamentos.
20 Mxkwen Jesús ꞌin sti joꞌo bra kanꞌ: ―Ya ñaꞌan ti seꞌen mdaꞌaǎn, ñi ykwiǐnꞌ loꞌo nten sa ñaꞌan yaꞌ nu kunan nchga neꞌ―ndukwin yu―. Ni siya niꞌ lyaa xuwe ti, ni siya niꞌ lyaa tnun, nchga seꞌen nu ndyoꞌ tiꞌin neꞌ judío, la kanꞌ ngwaꞌuǔn ꞌin neꞌ; ja siyaꞌ chkwiǐnꞌ mnan ti loꞌo neꞌ.
20 E Jesus respondeu:
21 ¿Ni chaꞌ lka nñichaaꞌ ra ꞌñaǎn a? Kunichaaꞌ ꞌin nten nu wa ynan chaꞌ nu ykwiǐnꞌ, sa ñaꞌan chaꞌ nu ytsaǎnꞌ ꞌin neꞌ kanꞌ. Jlyo tiꞌ neꞌ nchga chaꞌ nu wa ngwaꞌuǔn ꞌin neꞌ.
21 Então, por que o senhor está me fazendo essas perguntas? Pergunte aos que me ouviram, pois eles sabem muito bem o que eu disse a eles.
22 Ykwanꞌ ska policía tuꞌwa Jesús chunꞌ nu wa ykwiꞌ Jesús loꞌo sti joꞌo ngwañaꞌan. ―Ja suꞌwe xkween ngwañaꞌan ꞌin sti joꞌo nu nka ndloo ―ndukwin policía bra kanꞌ.
22 Quando Jesus disse isso, um dos guardas do Templo que estavam ali deu-lhe uma bofetada e disse: — Isso é maneira de falar com o Grande Sacerdote?
23 ―Si kuxi ꞌa ykwiǐnꞌ, nxkeꞌ tiꞌ wan, katsaꞌ lya wan ꞌñaǎn ni sa ñaꞌan chaꞌ kuxi lka kanꞌ ―ndukwin Jesús bra kanꞌ―. Chaꞌ nu ñi ykwiǐnꞌ loꞌo wan. ¿Ni chaꞌ ykwanꞌ ra wan ꞌñaǎn bra kanꞌ a? ―ndukwin Jesús.
23 — Se eu disse alguma mentira, prove que menti! — respondeu Jesus. — Mas, se eu falei a verdade, por que é que você está me batendo?
24 Kanꞌ ngulo yu kula Anás tñan ꞌin neꞌ chaꞌ tyaa loꞌo neꞌ ꞌin Jesús, ñaꞌan nchkanꞌ ti yu, tsaa neꞌ seꞌen ndiꞌin Caifás nu nka xꞌnan sti joꞌo.
24 Depois Anás mandou Jesus, ainda amarrado, para Caifás, o Grande Sacerdote.
25 Ti nduun Tyu tuꞌwa kiiꞌ chaꞌ katsun tiꞌ yu. Ykwiꞌ xka nten nu ndiꞌin nde kwa loꞌo yu bra kanꞌ: ―¿Ta ja loꞌo nuꞌwin ngiꞌni xaꞌaan chaꞌ ꞌin yu kwa a? Ja mslyaa Tyu katsaꞌ ñi ꞌin neꞌ. ―Ja loꞌoǔn ―ndukwin.
25 Pedro ainda estava lá, de pé, aquecendo-se perto do fogo. Então lhe perguntaram: — Você não é um dos seguidores daquele homem? — Não, eu não sou! — respondeu ele.
26 Loꞌo nde kwa ndiꞌin xka msu ꞌin xꞌnan sti joꞌo kanꞌ, kwiꞌ taꞌa yu lka nu msiꞌyu kuꞌ Tyu jin nxkan ti tsan la. Ykwiꞌ msu kanꞌ loꞌo Tyu bra kanꞌ: ―¿Ta siꞌi wa naꞌaǎn ꞌiin ti tsan bra nu mduun loꞌo yu kwa niꞌ yka kwiñii kanꞌ a? ―ndukwin msu kanꞌ.
26 Um dos empregados do Grande Sacerdote , parente do homem de quem Pedro tinha cortado a orelha, perguntou: — Será que eu não vi você com ele no jardim?
27 Xiyaꞌ ykwiꞌ Tyu chaꞌ ja loꞌo mduun, loꞌo ti kwiꞌ bra kanꞌ msiꞌya ska la kweꞌe.
27 E outra vez Pedro disse que não. E no mesmo instante o galo cantou.
28 Loꞌo mdoꞌo neꞌ seꞌen ndiꞌin Caifás bra kanꞌ, ndyaa loꞌo neꞌ ꞌin Jesús seꞌen ndiꞌin gobernador romano nu naan Pilato. Wa kiꞌya ti xaa bra kanꞌ, kanꞌ chaꞌ ja mslyaa neꞌ judío sten neꞌ niꞌ ñaꞌan ꞌin gobernador; kti ꞌa ngiꞌni neꞌ kanꞌ chaꞌ taꞌa. Nxkeꞌ tiꞌ neꞌ chaꞌ wñuꞌun chaꞌ ꞌin neꞌ si sten neꞌ niꞌ ñaꞌan ꞌin neꞌ nu ja luwi, neꞌ xka laꞌa tsuꞌ; ja kaja chabiyaꞌ ku siin neꞌ tsan taꞌa kanꞌ bra kanꞌ.
28 Depois levaram Jesus da casa de Caifás para o palácio do Governador romano. Já era de manhã cedo. Os líderes judeus não entraram no palácio porque queriam continuar puros , conforme a religião deles; pois só assim poderiam comer o jantar da Páscoa .
29 Kanꞌ chaꞌ mdoꞌo Pilato, nu lka gobernador kanꞌ, ndyaa yu seꞌen ndiꞌin neꞌ judío chaꞌ kunichaꞌ yu ꞌin neꞌ: ―¿Ta ndiya kiꞌya nu xtya wan ꞌin yu re a? ―ndukwin Pilato ꞌin neꞌ.
29 Então o governador Pilatos saiu, foi encontrar-se com eles e perguntou: — Que acusação vocês têm contra este homem?
30 Mxkwen neꞌ judío ꞌin Pilato bra kanꞌ: ―Si ja ndukwi yu kiꞌya, ja kan loꞌo ba ꞌin yu seꞌen ndiꞌiin bra kanꞌ, yu kula ―ndukwin neꞌ ꞌin yu.
30 Eles responderam: — O senhor acha que nós lhe entregaríamos este homem se ele não tivesse cometido algum crime?
31 ―Yaa loꞌo wan ꞌin yu re chaꞌ kuꞌni biyaꞌ wan ꞌin yu chabiyaꞌ ꞌin chaꞌ kula nu nsuꞌwi ꞌwan, ti ykwiꞌ ti wan ―ndukwin Pilato ꞌin neꞌ bra kanꞌ. ―Ja ndiya chabiyaꞌ ꞌwa chaꞌ kujwi ba ꞌin ska nten ngwañaꞌan, chaꞌ neꞌ judío lka ba ―ndukwin neꞌ ꞌin Pilato bra kanꞌ.
31 Pilatos disse: — Levem este homem e o julguem vocês mesmos, de acordo com a Então eles responderam: — Nós não temos o direito de matar ninguém.
32 Chaꞌ nu yꞌni neꞌ ngwañaꞌan, bra kanꞌ yaa toꞌo chaꞌ nu wa ykwiꞌ Jesús loꞌo neꞌ nu ngwa sꞌni, bra nu ykwiꞌ yu sa ñaꞌan ndiꞌin chaꞌ kaja yu.
32 Isso aconteceu assim para que se cumprisse o que Jesus tinha dito quando falou a respeito de como ia morrer .
33 Mxituun Pilato bra kanꞌ, ndyaa yu niꞌ ñaꞌan ꞌin yu, msiꞌya yu ꞌin Jesús chaꞌ kan seꞌen ndiꞌin yu: ―¿Ta nuꞌwin lkaa ree nu lka ndloo la ꞌin neꞌ judío a? ―ndukwin Pilato ꞌin Jesús.
33 Pilatos tornou a entrar no palácio, chamou Jesus e perguntou: — Você é o rei dos judeus?
34 Ykwiꞌ Jesús loꞌo yu kula bra kanꞌ: ―¿Ta ska chaꞌ nu ngwiꞌya kee tii ykwiiꞌ tii lka chaꞌ kwa a? ¿O ta xka nten ytsaꞌ ꞌiin chaꞌ ngwañaꞌan lkaǎn a? ―ndukwin Jesús ꞌin Pilato.
34 Jesus respondeu:
35 ―¿Ta loꞌoǔn lkaǎn yu judío, nxkeꞌ tiiꞌ a? ―ndukwin Pilato bra kanꞌ―. Jlyo tiiꞌ chaꞌ neꞌ taꞌa kichen tyii, kwiꞌ sti joꞌo nu lka ndloo ꞌwan, kanꞌ lka nu wa mdiyan loꞌo ꞌiin chaꞌ ka biyaꞌ ꞌiin seꞌen ndiꞌiǐn.
35 — Por acaso eu sou judeu? — disse Pilatos. — A sua própria gente e os chefes dos sacerdotes é que o entregaram a mim. O que foi que você fez?
36 ―Si naꞌ lkaǎn ska ree ngwañaꞌan ―ndukwin Jesús―, bra ti xuun taꞌa neꞌ taꞌa ndaꞌaǎn loꞌo neꞌ judío kwa chaꞌ ja xñi ꞌa neꞌ ꞌñaǎn ―ndukwin―. Kanꞌ chaꞌ ni, siꞌi nten chalyuu lka nu wa mstya ꞌñaǎn chaꞌ kaǎn ndloo ꞌin neꞌ.
36 Jesus respondeu:
37 ―¿Ta ree lkaa sikwa a? ―ndukwin Pilato. Mxkwen Jesús ꞌin yu kula kanꞌ xiyaꞌ bra kanꞌ: ―Nuꞌwin ndukwiin chaꞌ lkaǎn ree. Nde lka tñan nu nsuꞌwi ꞌñaǎn, chaꞌ chkwiǐnꞌ ñi loꞌo nten chaꞌ ꞌin nchga chaꞌ nu nsuꞌwi seꞌen ndiꞌin Ndiose; kanꞌ chaꞌ ngulaǎn lo chalyuu, kanꞌ chaꞌ mdiyaǎn chaꞌ chkwiǐnꞌ ñi nchga chaꞌ ꞌin Ndiose loꞌo nten. Loꞌo nchga nten nu ndukwa chaꞌ nu ñi, nnan neꞌ chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ loꞌo neꞌ.
37 — Então você é rei? — perguntou Pilatos.
38 Kanꞌ ykwiꞌ Pilato loꞌo Jesús: ―Ja jlyo tiǎnꞌ. ¿Ta ndiya chaꞌ nu ñi ngwañaꞌan lo chalyuu a? ―ndukwin. Ngulo Pilato tñan chaꞌ kujwi neꞌ ꞌin Jesús Loꞌo mdoꞌo Pilato nde chunꞌ naꞌan bra kanꞌ, ndyaa yu seꞌen nduun neꞌ judío kanꞌ xiyaꞌ. ―Kwenta ꞌñaǎn, ja ndukwi yu kwa kiꞌya, ja ndiꞌin chaꞌ taǎn nu tiꞌí ꞌin yu ―ndukwin Pilato ꞌin neꞌ judío―.
38 — O que é a verdade? — perguntou Pilatos. Depois de dizer isso, Pilatos saiu outra vez para falar com a multidão e disse: — Não vejo nenhum motivo para condenar este homem.
39 Loꞌo ni, wa ndyaꞌan tiꞌ wan chaꞌ ndlyoǔn ska presu ꞌwan nchga yijan xa nu nchka tsan taꞌa pascua ―ndukwin Pilato bra kanꞌ―. ¿Ta nchka tiꞌ wan chaꞌ tlyoǔn ꞌin yu kwa nu lka ree ꞌwan neꞌ judío a?
39 Mas, de acordo com o costume de vocês, eu sempre solto um prisioneiro na ocasião da Páscoa . Vocês querem que eu solte para vocês o rei dos judeus?
40 Kwen msiꞌya loꞌo neꞌ ꞌin Pilato xiyaꞌ: ―¡Siꞌi yu kwa nchka tiꞌ ba chaꞌ tyoꞌo yu! ¡Tlyoo ꞌin Barrabás! ―ndukwin neꞌ. Loꞌo nu naan Barrabás kanꞌ ni, siꞌi nten suꞌwe lka yu kanꞌ, xaꞌan ꞌa yu, loꞌo yu kunan lka yu.
40 Todos começaram a gritar: — Não, ele não! Nós queremos que solte Barrabás! Acontece que esse Barrabás era um criminoso.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.