Tito 1
Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NAA
1 Ɨ yuꞌxarij aꞌɨ́ɨn tɨ joꞌyúꞌxacaꞌ ɨ Pablo, Dios tɨ jimi tyíꞌhuɨɨreꞌ, ajta aꞌɨ́ɨn yoꞌtaꞌítyacaꞌ ɨ Jesús ɨ tɨ Cɨríistuꞌ puéꞌeen, aꞌɨ́ɨ pu naꞌantyíhuoj nyej nyij aꞌɨ́j jimi tyuꞌtyáhuɨɨreꞌen mej mij tyáꞌantzaahuatyeꞌen aꞌɨ́ɨmaj ɨ Dios tɨ huaꞌantyíhuoj, majta jeꞌen jéetzeꞌ yoꞌitéej muáꞌraꞌnyij tzáahuatyiꞌraꞌaj jɨmeꞌ jeꞌej tɨ een ɨ tayiꞌráj,
1 Paulo, servo de Deus e apóstolo de Jesus Cristo, para promover a fé que é dos eleitos de Deus e o pleno conhecimento da verdade segundo a piedade.
2 aꞌɨ́j tu tyichoꞌveꞌej tyej tyij júurij táꞌraꞌnyij jusén jɨmeꞌ. Ɨ Dios tɨquee tyíꞌhueꞌtacaa pu aꞌyan tyaꞌtóoraj jájcuaj ɨmuáj,
2 Escrevo na esperança da vida eterna que o Deus que não pode mentir prometeu antes dos tempos eternos
3 ajta ijíij, tɨꞌɨj atyojoꞌréꞌnyej aꞌnáj tɨ jaaxáꞌpuɨꞌɨntarej, aꞌɨ́ɨ pu taatáꞌ tyej tyij jáamuaꞌreej ɨ nyúucariaꞌraꞌ, aꞌɨ́j pu jɨn aꞌyan tyinaataꞌíj nyej nyij huoꞌtéꞌexaatyeꞌen aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ jɨn Dios tyaꞌtóoraj.
3 e, no momento oportuno, manifestou a sua palavra mediante a pregação que me foi confiada por ordem de Deus, nosso Salvador,
4 Aꞌɨ́jcɨ ɨ Tito, ɨ paj nyiyóoj puéꞌeen aꞌɨ́jcɨ jitze ɨ tyaj jitzán tyáꞌtzaahuatyeꞌ tyahuaꞌpuaj. Cheꞌ ɨ Dios ɨ tyaj jajvástaraꞌ, ajta aꞌɨ́jna ɨ Cɨríistuꞌ tɨ Jesús puéꞌeen ɨ tɨ tajapuá huatanyúj, micheꞌ aꞌɨ́ɨn tyámuaꞌ tyimuáachaꞌɨɨn, majta muaatyápuaꞌrityeꞌen muaꞌ tzajtaꞌ.
4 a Tito, verdadeiro filho, segundo a fé comum. Que a graça e a paz, da parte de Deus Pai e de Cristo Jesus, nosso Salvador, estejam com você.
5 Nyatɨꞌɨj aꞌáa mojóorɨej aꞌájna a Creta, aꞌyaa nu huarɨ́j pej pij jaꞌantyícɨꞌtyij ɨ tɨ áꞌɨtzeeriaꞌcaꞌaj, ajta pej pij séej chájtaꞌnaj pajta séej huaꞌantyíhuoonyij aꞌɨ́ɨjma ɨ huáasij ɨ maj tyuꞌtyáhuɨɨreꞌsij u tyeyúuj tzajtaꞌ, aꞌyájna nyatɨꞌɨj tyimuaaꞌíjca.
5 Foi por esta causa que deixei você em Creta: para que pusesse em ordem as coisas restantes, bem como, em cada cidade, constituísse presbíteros, conforme prescrevi a você:
6 Aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ aꞌɨ́jna jimi ɨ aꞌtɨ́j tɨ tyeꞌentyárutyij vástaj jɨmeꞌ, tɨquee tyiꞌtɨ́j jɨn áꞌɨtzeeriaꞌaj. Ajta séej naꞌaj tyéviꞌtɨnyeꞌen ɨ íitaj, majta ɨ yójmuaꞌmuaꞌ néijmiꞌi tyáꞌtzaahuatyeꞌej, majta quee tyiꞌtɨ́j huaꞌ jitze puaꞌrityeꞌej nusu maj quee tyihuojóꞌiteej.
6 alguém que seja irrepreensível, marido de uma só mulher, que tenha filhos crentes que não são acusados de devassidão, nem são insubordinados.
7 Jiꞌnye aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyiꞌtɨ́j jɨn antyúumuaꞌreej aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ ɨ Dios jimi, aꞌɨ́j pu jɨn aꞌyan tyúuxɨeꞌveꞌ tɨ tyámuaꞌ tyiꞌtyúuchaꞌɨɨj. Juxɨeꞌveꞌ tɨ tyámuaꞌ tyihuojóꞌiteej, tɨquee jeꞌej puaꞌaj tyihuojóꞌmuaꞌraj, ajta quee jutahueeveꞌej, nusu tɨ aꞌɨ́ɨjma jáꞌjaahuatyaꞌaj ɨ maj junyoꞌseꞌveꞌ, ajta quee janyacuaꞌtzaj ɨ túmii ɨ maj jeꞌej puaꞌaj éenyeꞌqueꞌ jaamuéꞌtɨj.
7 Porque é indispensável que o bispo, por ser encarregado das coisas de Deus, seja irrepreensível, não arrogante, alguém que não se irrita facilmente, não apegado ao vinho, não violento, nem ganancioso.
8 Aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ tɨ aꞌnáj tɨnaꞌaj jajxɨéꞌviꞌraꞌaj tɨꞌij huoꞌtaxɨéꞌveꞌen aꞌchu maj puaꞌmáj jamuaaren, ajta tyámuaꞌ eenyeꞌen, tɨquee tyiꞌtɨ́j jɨn áꞌɨtzeeriaꞌaj, tɨ tyámuaꞌ metyóomuaꞌriaj, ajta tyámuaꞌ tyiꞌtyúuchaꞌɨɨj néijmiꞌcaa jimi.
8 Pelo contrário, o bispo deve ser hospitaleiro, amigo do bem, sensato, justo, piedoso, deve ter domínio de si,
9 Juxɨeꞌveꞌ ajta tɨ tyámuaꞌ tyáꞌtzaahuatyeꞌej ɨ nyúucarij tɨ aꞌyan tyiꞌjaꞌyájna, jeꞌej tyaj tyeríj tyaamuáꞌtyej, tɨꞌij ajta aꞌyan caꞌnyíjraꞌaj tyihuoꞌtáꞌan aꞌɨ́jna jɨmeꞌ jeꞌej tɨ tyihuáꞌmuaꞌtyen, tɨꞌij aꞌɨ́jna jɨn huaꞌantyimueꞌtɨn aꞌɨ́ɨjma ɨ maj seequéj tyáꞌxaj ɨ nyúucarij.
9 ser apegado à palavra fiel, que está de acordo com a doutrina, para que possa exortar pelo reto ensino e convencer os que contradizem este ensino.
10 Jiꞌnye jéehua mu séejreꞌ ɨ maj quee tyiꞌtɨ́j jaꞌastej, aꞌɨ́ɨ mu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ maj jaꞌantyisíꞌchej ɨ junavíj, ɨ maj aꞌyan tyihuáꞌmuaꞌtyej aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ nyúucarij tɨquee tyiꞌtɨ́j jeꞌej tyihuaꞌtyáhuɨꞌrii, tɨ ajta huáꞌcuanamuaj.
10 Porque existem muitos, especialmente os da circuncisão, que são insubordinados, falam coisas sem sentido e enganam os outros.
11 Aꞌɨ́ɨjma ɨ maj aꞌyan tyíꞌxaj tyicheꞌ huoꞌtáꞌijmuj mej mij quee cheꞌ aꞌyan tyíꞌxajtaj, jiꞌnye jéehua mu tyihuaꞌantyiúꞌnyiꞌraj matɨꞌɨj manaꞌaj ɨ maj seequéj ajaꞌchej, aꞌɨ́j mu huáꞌmuaꞌtyej ɨ tɨquee aꞌyan tyiꞌjaꞌyájna mej mij aꞌɨ́jna jɨn huatyóohuɨɨreꞌen.
11 É preciso fazer com que se calem, porque andam pervertendo casas inteiras, ensinando o que não devem, com a intenção vergonhosa de ganhar dinheiro.
12 Sɨ́ɨj tɨ Dios jitze maꞌcan tyíꞌxaj tɨ aꞌáa chaꞌtánaꞌaj jaꞌchej a Creta, aꞌyaa pu tyuꞌtaxájtacaꞌ aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ jutyéɨtyeristyamuaꞌ tɨjɨn: “Néijmiꞌi mu tyíꞌhueꞌtacaa ɨ Creta maj huacháatɨmee, majta simuáruunyij, majta cuéerɨꞌɨj, majta tyámuaꞌ tyíꞌtyahuɨꞌnaꞌseꞌ.”
12 Foi um dos cretenses, um próprio profeta deles, que disse: “Os cretenses são sempre mentirosos, feras terríveis, comilões preguiçosos.”
13 Aꞌyaa pu tyiꞌjɨꞌréꞌcan jɨmeꞌ jeꞌej tɨ tyuꞌtaxájtacaꞌ, aꞌɨ́j pu jɨn juxɨeꞌveꞌ paj caꞌnyíin jɨn huaꞌajtyáꞌxɨꞌɨn, mataꞌaj mij tyámuaꞌ tyáꞌantzaahuatyeꞌen,
13 Este testemunho é verdadeiro. Portanto, repreenda-os severamente, para que sejam sadios na fé
14 ajta mej mij quee janamuajra aꞌɨ́jcɨ ɨ nyúucarij tɨquee tyiꞌtɨ́j jeꞌej tyiꞌtyáhuɨꞌrii, tɨ aꞌɨ́ɨjma jitze eeráanyej ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, nusu jeꞌej maj tyíꞌijta aꞌɨ́jna jɨmeꞌ ɨ tɨquee aꞌyan tyiꞌjaꞌyájna.
14 e não se ocupem com fábulas judaicas, nem com mandamentos de gente que se desvia da verdade.
15 Aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj tyámuaꞌ een ɨ jutzájtaꞌ, néijmiꞌi pu tyámuaꞌ tyíꞌeen ɨ Dios tɨ tyúꞌtaahuacaꞌ, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj quee tyáꞌtzaahuatyeꞌ, majta quee tyámuaꞌ een ɨ jutzájtaꞌ, capu tyiꞌtɨ́j séejreꞌ tɨ naa een, jiꞌnye camu tyámuaꞌ metyityoomuámuaꞌreꞌ.
15 Todas as coisas são puras para os puros; mas, para os impuros e descrentes, nada é puro. Porque tanto a mente como a consciência deles estão corrompidas.
16 Aꞌyaa mu tyityóomuajtyej maj jamuaꞌtyej ɨ Dios, maj majta quee jamuaꞌtyej, jiꞌnye camu aꞌyan rɨcɨj jeꞌej tɨ ɨ Dios tyáꞌxɨeꞌveꞌ, jeꞌej mu puaꞌaj tyihuojóꞌsej, majta quee tyiꞌtɨ́j jaꞌastej, camu tyiꞌtɨ́j huayíꞌtɨn tɨ tyámuaꞌ een.
16 Afirmam que conhecem a Deus, mas o negam por meio do que fazem; é por isso que são abomináveis, desobedientes e reprovados para qualquer boa obra.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tito 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.