Romanos 9
Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NVI
1 Aꞌyaa nu tzáahuatyiꞌraꞌaj jɨn tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ ɨ Cɨríistuꞌ jimi, canu tyíꞌhueꞌtaj. Ajta ɨ nyaj jɨn maꞌúumuaꞌrej jamuán ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios, aꞌyaa mu tyíꞌnyeꞌixaatyeꞌ tɨ aꞌyan tyiꞌjaꞌyájna,
1 Digo a verdade em Cristo, não minto; minha consciência o confirma no Espírito Santo:
2 jéehua nu nyaxaamujrityeꞌ, nyajta aꞌnáj tɨnaꞌaj jajpuéjtzij ɨ nyaxɨéjnyuꞌcaa tzajtaꞌ,
2 tenho grande tristeza e constante angústia em meu coração.
3 aꞌyaa nu tyáꞌxɨeꞌveꞌ tɨpuaꞌaj ɨꞌríitan naꞌráanajchij tɨ Cɨríistuꞌ manúurɨeenyij, tɨꞌij naꞌantyipuáꞌrityeꞌen huaꞌ jitze maꞌcan ɨ nyeꞌihuáamuaꞌ, aꞌɨ́ɨjma ɨ maj aꞌyan chaꞌtaj manaꞌaj tyityeꞌráanyej nyatɨꞌɨj nyáaj.
3 Pois eu até desejaria ser amaldiçoado e separado de Cristo por amor de meus irmãos, os de minha raça,
4 Aꞌɨ́ɨ mu Israel jitze ajtyámaꞌcan, ajta ɨ Dios huatyóoyojmuaꞌtyej. Dios pu ajta huatyáꞌɨtzee huaꞌ jimi aꞌɨ́jna tɨ naa séeriaꞌaj taꞌraa, ajta huaꞌ jimi tyuꞌtáꞌ ɨ junyúucaa jeꞌej tɨ tyaꞌraꞌnyíicheꞌ, majta aꞌɨ́ɨmaj, aꞌyaa mu tyaꞌancuriáaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ nyúucarij ɨ maj jɨn tyíꞌijta, majta aꞌɨ́jcɨ ɨ yiꞌráj jeꞌej maj tyáꞌnaꞌmichej, ajta muiꞌcaa jɨn tyihuaꞌtáratziiriꞌ.
4 o povo de Israel. Deles é a adoção de filhos; deles é a glória divina, as alianças, a concessão da lei, a adoração no templo e as promessas.
5 Aꞌɨ́ɨ mu majta huaꞌ jitze eerámaꞌcan ɨ tahuásimuaꞌcɨꞌɨj, ajta huaꞌ jitze pu aꞌyan tyeꞌráanyej aꞌɨ́jna ɨ Cɨríistuꞌ tɨ ajta aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ Dios ɨ tɨ néijmiꞌi jɨn antyúumuaꞌreej, tyicheꞌ aꞌnáj tɨnaꞌaj tyéꞌtyojtziꞌreꞌej. Cheꞌ aꞌyan tyáꞌraꞌnyij.
5 Deles são os patriarcas, e a partir deles se traça a linhagem humana de Cristo, que é Deus acima de tudo, bendito para sempre! Amém.
6 Canu aꞌyan tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ tɨ ɨ nyúucarij quee tyiꞌtɨ́j huɨɨriaꞌcaꞌaj ɨ Dios tɨ huoꞌtaꞌ aꞌɨ́ɨjma ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, sulu aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj aꞌɨ́jcɨ jitze eeráanyej ɨ Israel, camu néijmiꞌi jɨꞌréꞌcan jɨmeꞌ aꞌɨ́jcɨ jitze ajtyámaꞌcan.
6 Não pensemos que a palavra de Deus falhou. Pois nem todos os descendentes de Israel são Israel.
7 Camu majta néijmiꞌi yójmuaꞌmuaꞌ puéꞌeen aꞌɨ́jcɨ ɨ Abraham, sulu Dios pu aꞌyan tyaatéꞌexaatyaꞌcaꞌaj tɨjɨn: “Aꞌɨ́ɨ mu aꞌɨ́ɨn puéꞌeenyeꞌej muáꞌjuꞌun aꞌyóojmuaꞌ ɨ maj jitzán eerányesij aꞌɨ́jcɨ ɨ Isaac.”
7 Nem por serem descendentes de Abraão passaram todos a ser filhos de Abraão. Pelo contrário: "Por meio de Isaque a sua descendência será considerada".
8 Aꞌyaa puꞌij tyíꞌtaꞌixaatyeꞌ maj quee néijmiꞌi yójmuaꞌmuaꞌ puéꞌeen ɨ Dios ɨ maj Abraham jitze eeráanyej, sulu aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jaꞌtzaahuatyeꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ jɨn Dios tyaꞌtóoratziiriꞌ, aꞌɨ́ɨ mu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ maj yójmuaꞌmuaꞌ puéꞌeen aꞌɨ́jcɨ ɨ Abraham.
8 Noutras palavras, não são os filhos naturais que são filhos de Deus, mas os filhos da promessa é que são considerados descendência de Abraão.
9 Jiꞌnye Dios pu aꞌyan tyaꞌtóoratziiriꞌ aꞌɨ́jcɨ jimi ɨ Abraham tɨjɨn: “Aꞌnáj nyaj nyeríj aꞌyan tyaaxáꞌpuɨꞌɨntarej, nyáaj nu nyajtáhuaꞌaj yaꞌuvéꞌnyesij, ajta ɨ Sara pu arí tyiyóoj taꞌmej.”
9 Pois foi assim que a promessa foi feita: "no tempo devido virei novamente, e Sara terá um filho".
10 Ajta quee aꞌɨ́ɨ naꞌaj. Aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj huaꞌpuaj ɨ yójmuaꞌmuaꞌ ɨ Rebeca, aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeenyeꞌej ɨ huaꞌ táataj aꞌɨ́jna ɨ Isaac,
10 E esse não foi o único caso; também os filhos de Rebeca tiveram um mesmo pai, nosso pai Isaque.
11 Ajta matɨꞌɨj quee xu nánɨeꞌhuacaj ɨ maj huaꞌpuaj, matɨꞌɨj quee xu tyiꞌtɨ́j jeꞌej uuriáacaj, tɨpuaꞌaj tɨ xáꞌpuɨꞌ een, naꞌríij tɨ jeꞌej puaꞌaj een, aꞌyaa pu Dios tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ huaꞌ náanaj tɨjɨn: “Aꞌɨ́jna tɨ vástɨꞌ, aꞌɨ́ɨ pu jaatyáhuɨɨreꞌej aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ páꞌrɨꞌɨj.”
11 Todavia, antes que os gêmeos nascessem ou fizessem qualquer coisa boa ou má — a fim de que o propósito de Deus conforme a eleição permanecesse,
12 — ausente —
12 não por obras, mas por aquele que chama — foi dito a ela: "O mais velho servirá ao mais novo".
13 — ausente —
13 Como está escrito: "Amei Jacó, mas rejeitei Esaú".
14 ¿Nyij aꞌɨ́jcɨ jɨn aꞌyan tyetyuꞌtaxájtaj tɨ ɨ Dios quee xáꞌpuɨꞌ rɨcɨj? Catu xaa nyuꞌuj.
14 E então, que diremos? Acaso Deus é injusto? De maneira nenhuma!
15 Jiꞌnye Dios pu aꞌyan tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ Moisés tɨjɨn: “Nyáaj nu tyaatúꞌuunyiꞌraj aꞌtɨ́j tɨnaꞌaj tɨ aꞌyan tyinaꞌráanajchi, nyajta nu jaꞌancuꞌvaxɨꞌɨj aꞌtɨ́j tɨ ajta aꞌyan tyinaꞌráanajchi.”
15 Pois ele diz a Moisés: "Terei misericórdia de quem eu quiser ter misericórdia e terei compaixão de quem eu quiser ter compaixão".
16 Aꞌyaa puꞌij, capu aꞌyan tyáꞌcɨꞌtyij ɨ aꞌtɨ́j aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ jeꞌej tɨ jusɨ́ɨj tyáꞌxɨeꞌveꞌ, nusu jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j jɨn tyíꞌtyeseꞌ, sulu jeꞌej tɨ ɨ Dios tyáꞌancuꞌvaxɨꞌɨj.
16 Portanto, isso não depende do desejo ou do esforço humano, mas da misericórdia de Deus.
17 Jiꞌnye aꞌyaa pu tyéꞌyuꞌsiꞌ ɨ yuꞌxarij jitze tɨ ɨ Dios aꞌyan tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ rey Egipto tɨ tyejéꞌijtacaꞌaj tɨjɨn: “Aꞌyaa nu rey jɨmeꞌ tyimuaꞌantyáarujtye nyej nyij aꞌ jimi huoꞌtaséjratyeꞌen ɨ nyaj jɨn néijmiꞌi putyíꞌuurej, ajta mej mij néijmiꞌqueꞌ náamuaꞌtyij íiyan ɨ cháanacaj japua.”
17 Pois a Escritura diz ao faraó: "Eu o levantei exatamente com este propósito: mostrar em você o meu poder, e para que o meu nome seja proclamado em toda a terra".
18 Aꞌyaa puꞌij ɨ Dios tyáꞌcuꞌvej aꞌtɨ́j tɨ aꞌyan tyaꞌráanajchi, ajta aꞌyan tyaꞌtáꞌcaa tɨ aꞌtɨ́j aꞌyan tyeꞌtyánaamuan ɨ juxɨéjnyuꞌcaa aꞌtɨ́j tɨ ajta aꞌyan tyaꞌráanajchi.
18 Portanto, Deus tem misericórdia de quem ele quer, e endurece a quem ele quer.
19 Ajta aꞌtɨ́j pu aꞌyan tyuꞌtaxájtaj tɨjɨn: “Tɨpuaꞌaj aꞌyan tyiꞌjaꞌyájnatan, ¿jiꞌnye een jɨmeꞌ ɨ Dios tajitzé tyíꞌpuaꞌrityeꞌ, tɨpuaꞌaj aꞌɨ́ɨn jusɨ́ɨj aꞌyan taꞌuurej?”
19 Mas algum de vocês me dirá: "Então, por que Deus ainda nos culpa? Pois, quem resiste à sua vontade? "
20 ¡Pajta muáaj tyáatɨꞌ! ¿Aꞌtanyíj paj puéꞌeen pej pij aꞌyan tyíꞌanyuusteꞌ ɨ Dios jimi? ¿Nyiquij ɨ xáꞌrij aꞌyan tyaatéꞌexaatyeꞌsij aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ jaatyátaahuacaꞌ yee: “Jiꞌnye een jɨmeꞌ aꞌyan petyinatyátaahuacaꞌ?”
20 Mas quem é você, ó homem, para questionar a Deus? "Acaso aquilo que é formado pode dizer ao que o formou: ‘Por que me fizeste assim? ’ "
21 Aꞌɨ́jna ɨ aꞌtɨ́j tɨ xáꞌrij tyíꞌtaꞌhuacaa, aꞌyaa pu tyuꞌtóocɨꞌpuaj tɨ tyuꞌmuárɨeꞌen ɨ xaríj jɨmeꞌ, tɨꞌij séecan tyúꞌtaahuaj ɨ xáꞌrijtzee tɨ naa tyuꞌséꞌrin, ajta séecan tɨ chaꞌnaꞌaj tɨnaꞌaj tyíꞌhuɨɨreꞌ.
21 O oleiro não tem direito de fazer do mesmo barro um vaso para fins nobres e outro para uso desonroso?
22 Dios pu aꞌyan tyáꞌxɨeꞌveꞌ tɨ taataséjratyeꞌen tɨ aꞌɨ́ɨn néijmiꞌi putyíꞌuurej, aꞌɨ́j pu jɨn néijmiꞌi tyoꞌtáviicueꞌriꞌ aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ tɨ aꞌyan tyihuaꞌtyévijtyaꞌcaꞌaj mej mij jóꞌvetyij.
22 E se Deus, querendo mostrar a sua ira e tornar conhecido o seu poder, suportou com grande paciência os vasos de sua ira, preparados para destruição?
23 Aꞌyaa puꞌij ajta ityájma tyitaataséjra tɨ aꞌɨ́ɨn tyámuaꞌ tyihuoꞌtyájtoo aꞌɨ́ɨjma ɨ tɨ huaꞌancuꞌvajxɨ, ajta anaquéej tyámuaꞌ táaruuj tyej tyij huaꞌ jitze ajtyámaꞌcantaj táꞌraꞌnyij.
23 Que dizer, se ele fez isto para tornar conhecidas as riquezas de sua glória aos vasos de sua misericórdia, que preparou de antemão para glória,
24 Aꞌyaa pu ɨ Dios tyitaatajé, ityájma ɨ tyaj Israel jitze ajtyámaꞌcan, ajta aꞌɨ́ɨjma ɨ maj séej chuéj japua jáꞌmaꞌcan.
24 ou seja, a nós, a quem também chamou, não apenas dentre os judeus, mas também dentre os gentios?
25 Aꞌyaa pu ajta tyoꞌtyéyuꞌxacaꞌ ɨ yuꞌxarij jitze aꞌɨ́jna ɨ Oseas tɨjɨn:
25 Como ele diz em Oséias: "Chamarei ‘meu povo’ a quem não é meu povo; e chamarei ‘minha amada’ a quem não é minha amada",
26 Ajta joꞌmaj aꞌyan tyihuojoꞌtéꞌexaa ɨ tyeɨ́tyee yee:
26 e: "Acontecerá que, no mesmo lugar em que se lhes declarou: ‘Vocês não são meu povo’, eles serão chamados ‘filhos do Deus vivo’. "
27 Ajta aꞌɨ́ɨjma ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, Isaías pu aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn: “Tyij majta jéehua ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, aꞌyan aꞌchu tɨꞌɨj ɨ séj tɨ aꞌáa jaꞌajtyájcaj joꞌtɨj jaꞌvaꞌástɨmee ɨ jájrij, capu néijmiꞌcaa huɨɨreꞌen tɨꞌij ɨ Dios huaꞌ japua huatányuunyij,
27 Isaías exclama com relação a Israel: "Embora o número dos israelitas seja como a areia do mar, apenas o remanescente será salvo.
28 jiꞌnye jiyeꞌtzín pu ɨ Dios néijmiꞌi antyipuáꞌrityeꞌsij tɨꞌij puéjtzij huoꞌtáꞌan aꞌɨ́ɨjma ɨ maj aꞌyan huacháatɨmee ɨ cháanacaj japua.”
28 Pois o Senhor executará na terra a sua sentença, rápida e definitivamente".
29 Aꞌyájna tɨꞌɨj ajta arí tyuꞌtaxájtacaꞌ aꞌɨ́jna ɨ Isaías tɨjɨn:
29 Como anteriormente disse Isaías: "Se o Senhor dos Exércitos não nos tivesse deixado descendentes, já estaríamos como Sodoma, e semelhantes a Gomorra".
30 ¿Jiꞌnye tyetyuꞌtaxájtaj aꞌíjna jɨmeꞌ? Nyiquij aꞌɨ́jna jɨmeꞌ ɨ tyaj jɨn tyáꞌtzaahuatyeꞌ, ɨ Dios tyámuaꞌ huóꞌruuj ɨ maj quee tyáꞌtzaahuatyeꞌ, ɨ maj majta jahuoocaꞌaj mej mij jɨꞌréꞌnyeꞌej huatyáꞌɨtzeereꞌen ɨ Dios jimi.
30 Que diremos, então? Os gentios, que não buscavam justiça, a obtiveram, uma justiça que vem da fé;
31 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcantacaꞌaj, ɨ maj aꞌyan tyáꞌhuoocaꞌaj ɨ nyúucarij jitze ɨ maj jɨn tyíꞌijta mej mij jɨꞌréꞌnyeꞌej huatyáꞌɨtzeereꞌen ɨ Dios jimi, aꞌɨ́ɨ mu quee jaꞌancuriáaꞌ ɨ maj jahuoocaꞌaj.
31 mas Israel, que buscava uma lei que trouxesse justiça, não a alcançou.
32 ¿Jiꞌnye een jɨmeꞌ mequee jaꞌancuriáaꞌ? Aꞌyaa mu een jɨn huamuéꞌtɨchej maj quee aꞌɨ́jna jitze tyiꞌcaꞌnyajcaꞌaj ɨ maj jitzán tyáꞌtzaahuatyeꞌ, sulu jeꞌej maj tyiꞌtɨ́j jɨn rɨjcaa.
32 Por que não? Porque não a buscava pela fé, mas como se fosse por obras. Eles tropeçaram na "pedra de tropeço".
33 Aꞌɨ́j mu jɨn huamuéꞌtɨchej aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ maj jaatyáxaahuatacaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ aꞌyan tyéꞌyuꞌsiꞌ ɨ yuꞌxarij jitze tɨjɨn:
33 Como está escrito: "Eis que ponho em Sião uma pedra de tropeço e uma rocha que faz cair; e aquele que nela confia jamais será envergonhado".
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.