Romanos 9

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Aꞌyaa nu tzáahuatyiꞌraꞌaj jɨn tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ ɨ Cɨríistuꞌ jimi, canu tyíꞌhueꞌtaj. Ajta ɨ nyaj jɨn maꞌúumuaꞌrej jamuán ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios, aꞌyaa mu tyíꞌnyeꞌixaatyeꞌ tɨ aꞌyan tyiꞌjaꞌyájna,
1 Digo a verdade em Cristo, não minto, e a minha consciência confirma isso por meio do Espírito Santo:
2 jéehua nu nyaxaamujrityeꞌ, nyajta aꞌnáj tɨnaꞌaj jajpuéjtzij ɨ nyaxɨéjnyuꞌcaa tzajtaꞌ,
2 sinto grande tristeza e tenho incessante dor no coração.
3 aꞌyaa nu tyáꞌxɨeꞌveꞌ tɨpuaꞌaj ɨꞌríitan naꞌráanajchij tɨ Cɨríistuꞌ manúurɨeenyij, tɨꞌij naꞌantyipuáꞌrityeꞌen huaꞌ jitze maꞌcan ɨ nyeꞌihuáamuaꞌ, aꞌɨ́ɨjma ɨ maj aꞌyan chaꞌtaj manaꞌaj tyityeꞌráanyej nyatɨꞌɨj nyáaj.
3 Porque eu mesmo desejaria ser amaldiçoado, separado de Cristo, por amor de meus irmãos, meus compatriotas segundo a carne.
4 Aꞌɨ́ɨ mu Israel jitze ajtyámaꞌcan, ajta ɨ Dios huatyóoyojmuaꞌtyej. Dios pu ajta huatyáꞌɨtzee huaꞌ jimi aꞌɨ́jna tɨ naa séeriaꞌaj taꞌraa, ajta huaꞌ jimi tyuꞌtáꞌ ɨ junyúucaa jeꞌej tɨ tyaꞌraꞌnyíicheꞌ, majta aꞌɨ́ɨmaj, aꞌyaa mu tyaꞌancuriáaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ nyúucarij ɨ maj jɨn tyíꞌijta, majta aꞌɨ́jcɨ ɨ yiꞌráj jeꞌej maj tyáꞌnaꞌmichej, ajta muiꞌcaa jɨn tyihuaꞌtáratziiriꞌ.
4 São israelitas. A eles pertence a adoção, assim como a glória, as alianças, a promulgação da Lei, o culto e as promessas.
5 Aꞌɨ́ɨ mu majta huaꞌ jitze eerámaꞌcan ɨ tahuásimuaꞌcɨꞌɨj, ajta huaꞌ jitze pu aꞌyan tyeꞌráanyej aꞌɨ́jna ɨ Cɨríistuꞌ tɨ ajta aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ Dios ɨ tɨ néijmiꞌi jɨn antyúumuaꞌreej, tyicheꞌ aꞌnáj tɨnaꞌaj tyéꞌtyojtziꞌreꞌej. Cheꞌ aꞌyan tyáꞌraꞌnyij.
5 Deles são os patriarcas, e também deles descende o Cristo, segundo a carne, o qual é sobre todos, Deus bendito para sempre. Amém!
6 Canu aꞌyan tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ tɨ ɨ nyúucarij quee tyiꞌtɨ́j huɨɨriaꞌcaꞌaj ɨ Dios tɨ huoꞌtaꞌ aꞌɨ́ɨjma ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, sulu aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj aꞌɨ́jcɨ jitze eeráanyej ɨ Israel, camu néijmiꞌi jɨꞌréꞌcan jɨmeꞌ aꞌɨ́jcɨ jitze ajtyámaꞌcan.
6 E não pensemos que a palavra de Deus falhou. Porque nem todos os de Israel são, de fato, israelitas,
7 Camu majta néijmiꞌi yójmuaꞌmuaꞌ puéꞌeen aꞌɨ́jcɨ ɨ Abraham, sulu Dios pu aꞌyan tyaatéꞌexaatyaꞌcaꞌaj tɨjɨn: “Aꞌɨ́ɨ mu aꞌɨ́ɨn puéꞌeenyeꞌej muáꞌjuꞌun aꞌyóojmuaꞌ ɨ maj jitzán eerányesij aꞌɨ́jcɨ ɨ Isaac.”
7 nem por serem descendentes de Abraão são todos filhos. Pelo contrário: “Por meio de Isaque será chamada a sua descendência.”
8 Aꞌyaa puꞌij tyíꞌtaꞌixaatyeꞌ maj quee néijmiꞌi yójmuaꞌmuaꞌ puéꞌeen ɨ Dios ɨ maj Abraham jitze eeráanyej, sulu aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jaꞌtzaahuatyeꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ jɨn Dios tyaꞌtóoratziiriꞌ, aꞌɨ́ɨ mu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ maj yójmuaꞌmuaꞌ puéꞌeen aꞌɨ́jcɨ ɨ Abraham.
8 Isto é, não são os filhos da carne que são filhos de Deus, mas os filhos da promessa é que são contados como descendência.
9 Jiꞌnye Dios pu aꞌyan tyaꞌtóoratziiriꞌ aꞌɨ́jcɨ jimi ɨ Abraham tɨjɨn: “Aꞌnáj nyaj nyeríj aꞌyan tyaaxáꞌpuɨꞌɨntarej, nyáaj nu nyajtáhuaꞌaj yaꞌuvéꞌnyesij, ajta ɨ Sara pu arí tyiyóoj taꞌmej.”
9 Porque a palavra da promessa é esta: “Por esse tempo voltarei, e Sara terá um filho.”
10 Ajta quee aꞌɨ́ɨ naꞌaj. Aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj huaꞌpuaj ɨ yójmuaꞌmuaꞌ ɨ Rebeca, aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeenyeꞌej ɨ huaꞌ táataj aꞌɨ́jna ɨ Isaac,
10 E isto não aconteceu somente com ela, mas também com Rebeca, ao conceber de um só, de Isaque, nosso pai.
11 Ajta matɨꞌɨj quee xu nánɨeꞌhuacaj ɨ maj huaꞌpuaj, matɨꞌɨj quee xu tyiꞌtɨ́j jeꞌej uuriáacaj, tɨpuaꞌaj tɨ xáꞌpuɨꞌ een, naꞌríij tɨ jeꞌej puaꞌaj een, aꞌyaa pu Dios tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ huaꞌ náanaj tɨjɨn: “Aꞌɨ́jna tɨ vástɨꞌ, aꞌɨ́ɨ pu jaatyáhuɨɨreꞌej aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ páꞌrɨꞌɨj.”
11 E os gêmeos ainda não eram nascidos, nem tinham feito o bem ou o mal — para que o propósito de Deus, quanto à eleição, prevalecesse, não por obras, mas por aquele que chama —,
12 — ausente —
12 quando foi dito a Rebeca: “O mais velho será servo do mais moço.”
13 — ausente —
13 Como está escrito: “Amei Jacó, porém desprezei Esaú.”
14 ¿Nyij aꞌɨ́jcɨ jɨn aꞌyan tyetyuꞌtaxájtaj tɨ ɨ Dios quee xáꞌpuɨꞌ rɨcɨj? Catu xaa nyuꞌuj.
14 Que diremos, então? Que Deus é injusto? De modo nenhum!
15 Jiꞌnye Dios pu aꞌyan tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ Moisés tɨjɨn: “Nyáaj nu tyaatúꞌuunyiꞌraj aꞌtɨ́j tɨnaꞌaj tɨ aꞌyan tyinaꞌráanajchi, nyajta nu jaꞌancuꞌvaxɨꞌɨj aꞌtɨ́j tɨ ajta aꞌyan tyinaꞌráanajchi.”
15 Pois ele diz a Moisés: “Terei misericórdia de quem eu tiver misericórdia e terei compaixão de quem eu tiver compaixão.”
16 Aꞌyaa puꞌij, capu aꞌyan tyáꞌcɨꞌtyij ɨ aꞌtɨ́j aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ jeꞌej tɨ jusɨ́ɨj tyáꞌxɨeꞌveꞌ, nusu jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j jɨn tyíꞌtyeseꞌ, sulu jeꞌej tɨ ɨ Dios tyáꞌancuꞌvaxɨꞌɨj.
16 Assim, pois, isto não depende de quem quer ou de quem corre, mas de Deus, que tem misericórdia.
17 Jiꞌnye aꞌyaa pu tyéꞌyuꞌsiꞌ ɨ yuꞌxarij jitze tɨ ɨ Dios aꞌyan tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ rey Egipto tɨ tyejéꞌijtacaꞌaj tɨjɨn: “Aꞌyaa nu rey jɨmeꞌ tyimuaꞌantyáarujtye nyej nyij aꞌ jimi huoꞌtaséjratyeꞌen ɨ nyaj jɨn néijmiꞌi putyíꞌuurej, ajta mej mij néijmiꞌqueꞌ náamuaꞌtyij íiyan ɨ cháanacaj japua.”
17 Porque a Escritura diz a Faraó: “Foi para isto mesmo que eu o levantei, para mostrar em você o meu poder e para que o meu nome seja anunciado em toda a terra.”
18 Aꞌyaa puꞌij ɨ Dios tyáꞌcuꞌvej aꞌtɨ́j tɨ aꞌyan tyaꞌráanajchi, ajta aꞌyan tyaꞌtáꞌcaa tɨ aꞌtɨ́j aꞌyan tyeꞌtyánaamuan ɨ juxɨéjnyuꞌcaa aꞌtɨ́j tɨ ajta aꞌyan tyaꞌráanajchi.
18 Logo, Deus tem misericórdia de quem quer e também endurece a quem ele quer.
19 Ajta aꞌtɨ́j pu aꞌyan tyuꞌtaxájtaj tɨjɨn: “Tɨpuaꞌaj aꞌyan tyiꞌjaꞌyájnatan, ¿jiꞌnye een jɨmeꞌ ɨ Dios tajitzé tyíꞌpuaꞌrityeꞌ, tɨpuaꞌaj aꞌɨ́ɨn jusɨ́ɨj aꞌyan taꞌuurej?”
19 Mas você vai me dizer: “Por que Deus ainda se queixa? Pois quem pode resistir à sua vontade?”
20 ¡Pajta muáaj tyáatɨꞌ! ¿Aꞌtanyíj paj puéꞌeen pej pij aꞌyan tyíꞌanyuusteꞌ ɨ Dios jimi? ¿Nyiquij ɨ xáꞌrij aꞌyan tyaatéꞌexaatyeꞌsij aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ jaatyátaahuacaꞌ yee: “Jiꞌnye een jɨmeꞌ aꞌyan petyinatyátaahuacaꞌ?”
20 Mas quem é você, caro amigo, para discutir com Deus? Será que o objeto pode perguntar a quem o fez: “Por que você me fez assim?”
21 Aꞌɨ́jna ɨ aꞌtɨ́j tɨ xáꞌrij tyíꞌtaꞌhuacaa, aꞌyaa pu tyuꞌtóocɨꞌpuaj tɨ tyuꞌmuárɨeꞌen ɨ xaríj jɨmeꞌ, tɨꞌij séecan tyúꞌtaahuaj ɨ xáꞌrijtzee tɨ naa tyuꞌséꞌrin, ajta séecan tɨ chaꞌnaꞌaj tɨnaꞌaj tyíꞌhuɨɨreꞌ.
21 Será que o oleiro não tem direito sobre a massa, para do mesmo barro fazer um vaso para honra e outro para desonra?
22 Dios pu aꞌyan tyáꞌxɨeꞌveꞌ tɨ taataséjratyeꞌen tɨ aꞌɨ́ɨn néijmiꞌi putyíꞌuurej, aꞌɨ́j pu jɨn néijmiꞌi tyoꞌtáviicueꞌriꞌ aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ tɨ aꞌyan tyihuaꞌtyévijtyaꞌcaꞌaj mej mij jóꞌvetyij.
22 Que diremos, se Deus, querendo mostrar a sua ira e dar a conhecer o seu poder, suportou com muita paciência os vasos de ira, preparados para a destruição,
23 Aꞌyaa puꞌij ajta ityájma tyitaataséjra tɨ aꞌɨ́ɨn tyámuaꞌ tyihuoꞌtyájtoo aꞌɨ́ɨjma ɨ tɨ huaꞌancuꞌvajxɨ, ajta anaquéej tyámuaꞌ táaruuj tyej tyij huaꞌ jitze ajtyámaꞌcantaj táꞌraꞌnyij.
23 a fim de que também desse a conhecer as riquezas da sua glória nos vasos de misericórdia, que de antemão preparou para glória?
24 Aꞌyaa pu ɨ Dios tyitaatajé, ityájma ɨ tyaj Israel jitze ajtyámaꞌcan, ajta aꞌɨ́ɨjma ɨ maj séej chuéj japua jáꞌmaꞌcan.
24 Estes vasos somos nós, a quem também chamou, não só dentre os judeus, mas também dentre os gentios,
25 Aꞌyaa pu ajta tyoꞌtyéyuꞌxacaꞌ ɨ yuꞌxarij jitze aꞌɨ́jna ɨ Oseas tɨjɨn:
25 como também diz em Oseias: “Chamarei de ‘meu povo’ ao que não era meu povo; e de ‘amada’ à que não era amada.
26 Ajta joꞌmaj aꞌyan tyihuojoꞌtéꞌexaa ɨ tyeɨ́tyee yee:
26 E no lugar em que lhes foi dito: ‘Vocês não são o meu povo’, ali mesmo serão chamados ‘filhos do Deus vivo’.”
27 Ajta aꞌɨ́ɨjma ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, Isaías pu aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn: “Tyij majta jéehua ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, aꞌyan aꞌchu tɨꞌɨj ɨ séj tɨ aꞌáa jaꞌajtyájcaj joꞌtɨj jaꞌvaꞌástɨmee ɨ jájrij, capu néijmiꞌcaa huɨɨreꞌen tɨꞌij ɨ Dios huaꞌ japua huatányuunyij,
27 Mas Isaías clama a respeito de Israel: “Ainda que o número dos filhos de Israel seja como a areia do mar, o remanescente é que será salvo.
28 jiꞌnye jiyeꞌtzín pu ɨ Dios néijmiꞌi antyipuáꞌrityeꞌsij tɨꞌij puéjtzij huoꞌtáꞌan aꞌɨ́ɨjma ɨ maj aꞌyan huacháatɨmee ɨ cháanacaj japua.”
28 Porque o Senhor cumprirá a sua palavra sobre a terra, de forma plena e em breve.”
29 Aꞌyájna tɨꞌɨj ajta arí tyuꞌtaxájtacaꞌ aꞌɨ́jna ɨ Isaías tɨjɨn:
29 Como Isaías já disse: “Se o Senhor dos Exércitos não nos tivesse deixado descendência, nós nos teríamos tornado como Sodoma e semelhantes a Gomorra.”
30 ¿Jiꞌnye tyetyuꞌtaxájtaj aꞌíjna jɨmeꞌ? Nyiquij aꞌɨ́jna jɨmeꞌ ɨ tyaj jɨn tyáꞌtzaahuatyeꞌ, ɨ Dios tyámuaꞌ huóꞌruuj ɨ maj quee tyáꞌtzaahuatyeꞌ, ɨ maj majta jahuoocaꞌaj mej mij jɨꞌréꞌnyeꞌej huatyáꞌɨtzeereꞌen ɨ Dios jimi.
30 Que diremos, então? Que os gentios, que não buscavam a justificação, vieram a alcançá-la, a saber, a justificação que decorre da fé,
31 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcantacaꞌaj, ɨ maj aꞌyan tyáꞌhuoocaꞌaj ɨ nyúucarij jitze ɨ maj jɨn tyíꞌijta mej mij jɨꞌréꞌnyeꞌej huatyáꞌɨtzeereꞌen ɨ Dios jimi, aꞌɨ́ɨ mu quee jaꞌancuriáaꞌ ɨ maj jahuoocaꞌaj.
31 e que Israel, que buscava a lei de justiça, não chegou a atingir essa lei.
32 ¿Jiꞌnye een jɨmeꞌ mequee jaꞌancuriáaꞌ? Aꞌyaa mu een jɨn huamuéꞌtɨchej maj quee aꞌɨ́jna jitze tyiꞌcaꞌnyajcaꞌaj ɨ maj jitzán tyáꞌtzaahuatyeꞌ, sulu jeꞌej maj tyiꞌtɨ́j jɨn rɨjcaa.
32 Por quê? Porque não a buscou pela fé, mas como que por obras. Tropeçaram na pedra de tropeço,
33 Aꞌɨ́j mu jɨn huamuéꞌtɨchej aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ maj jaatyáxaahuatacaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ aꞌyan tyéꞌyuꞌsiꞌ ɨ yuꞌxarij jitze tɨjɨn:
33 como está escrito: “Eis que ponho em Sião uma pedra de tropeço e rocha de ofensa, e aquele que nela crê não será envergonhado.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.