Mateus 7

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 ’Caxu huáꞌxɨjtyeꞌej ɨ séecan, tɨꞌij quee Dios ajta muaꞌajmaj jamoꞌxɨ́jtyeꞌen.
1 — Não julguem, para que vocês não sejam julgados.
2 Jiꞌnye Dios pu aꞌyan chaꞌtánaꞌaj tyajamuáꞌxɨjtyeꞌen siatɨꞌɨj muaꞌaj tyihuoꞌxɨ́jtyej ɨ séecan, ajta aꞌchu siaj tyiꞌtɨ́j jaatáꞌ, aꞌyaa pu chaꞌtánaꞌaj ɨ Dios muaꞌajmaj tyajamuaatáꞌsij.
2 Pois com o critério com que vocês julgarem vocês serão julgados; e com a medida com que vocês tiverem medido vocês também serão medidos.
3 ¿Jiꞌnye pej pij aꞌɨ́j aráasej aꞌihuáaraꞌ ɨ tɨ cɨ́ɨ naꞌaj tyoꞌtyáꞌɨtzee ɨ Dios jimi, pajta quee aꞌɨ́jna séej ɨ paj muáaj vaꞌcán jɨn ootyáꞌɨtzee ɨ Dios jimi?
3 — Por que você vê o cisco no olho do seu irmão, mas não repara na trave que está no seu próprio?
4 Ajta tɨpuaꞌaj muáaj períj vaꞌcán jɨn ootyáꞌɨtzee ɨ Dios jimi, ¿jiꞌnye tyíɨꞌrij paj aꞌyan tyaatéꞌexaatyeꞌen jaꞌihuáaraꞌ ɨ tɨ cɨ́ɨ naꞌaj tyoꞌtyáꞌɨtzee yee nyicheꞌ muaatáhuɨɨreꞌen ɨ paj jɨn ootyáꞌɨtzee?
4 Ou como você dirá a seu irmão: “Deixe que eu tire o cisco do seu olho”, quando você tem uma trave no seu próprio?
5 Muáaj mu paj quee tyámuaꞌ metyóomuaꞌrej, pooj miꞌ néijmiꞌi jɨn tyámuaꞌ huáꞌuuren pajta tyuꞌtaꞌúunyiꞌran ɨ Dios jimi, aj pej pij aꞌyan tyaatéꞌexaatyeꞌen tyiꞌtɨ́j tɨ jɨn ootyáꞌɨtzee jaꞌihuáaraꞌ.
5 Hipócrita! Tire primeiro a trave do seu olho e então você verá claramente para tirar o cisco do olho do seu irmão.
6 ’Caxu huáꞌixaatyaꞌaj ɨ nyúucarij tɨ jɨ́ꞌreꞌen aꞌɨ́ɨjma ɨ maj tyúꞌxanaꞌveꞌ, mej mij quee jamuáꞌxaahuariꞌraj matɨꞌɨj ɨ tzɨꞌcɨ́ɨj maj tyúꞌchaꞌvacaa. Caxu siajta aꞌɨ́ɨjma tyíꞌtuiiriaꞌaj ɨ maj quee tyiꞌtɨ́j tyeviꞌraꞌ ɨ Dios tɨ tyajamuaatáꞌ, mej mij quee jeꞌej puaꞌaj jamuáaꞌuurej, majta jeꞌen jamuatzíinajyiꞌcan.
6 — Não deem aos cães o que é santo, nem joguem as suas pérolas diante dos porcos, para que estes não as pisem com os pés e aqueles, voltando-se, não estraçalhem vocês.
7 ’Siataꞌaj huatyényuunyij ɨ Dios jimi, jiꞌnye aꞌɨ́ɨ pu néijmiꞌi tyajamuaatáꞌsij, siajta ɨ Dios jimi tyúꞌhuoonyij, aj xu sij jaꞌancuriáaꞌsij ɨ siaj jahuoo, siajta tyeꞌejtyátoꞌxaꞌan joꞌtɨj jaꞌpueertaj, aꞌaj puꞌij ɨ Dios tyaꞌantácuunaj.
7 — Peçam e lhes será dado; busquem e acharão; batam, e a porta será aberta para vocês.
8 Jiꞌnye aꞌɨ́jna ɨ tɨ aꞌyan tyáꞌhuoo, aꞌɨ́ɨ pu jaꞌancuriáaꞌsij, ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ aꞌyan tyiꞌtɨ́j tyíꞌhuoocaj, aꞌɨ́ɨ pu jatyoonyij, ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyeꞌejtyátoꞌxaꞌan joꞌtɨj jaꞌpueertaj, Dios pu tyaꞌantácuunaj.
8 Pois todo o que pede recebe; o que busca encontra; e, a quem bate, a porta será aberta.
9 ’¿Caꞌ sɨ́ɨj tɨ jaꞌmua jitze ajtyámaꞌcan aꞌyan tyáꞌcaꞌnyej tɨ tyetyéj jaatátɨstej ɨ juyój tɨpuaꞌaj páan jahuaviiraj?
9 Ou quem de vocês, se o filho pedir pão, lhe dará uma pedra?
10 ¿Naꞌríij tɨ cúꞌcuꞌuj jaatapíjtyeꞌen tɨpuaꞌaj hueꞌej jahuaviiraj?
10 Ou, se pedir um peixe, lhe dará uma cobra?
11 Aꞌyaa xu sij tyáꞌmuaꞌreej siaj jɨꞌréꞌnyeꞌ tyihuoꞌtáꞌan ɨ juyójmuaꞌ muaꞌaj mu siaj quee tyámuaꞌ een ɨ jutzájtaꞌ, ajta ɨ jaꞌmuavástaraꞌ tajapuá tɨ jáꞌsejreꞌ, jéetzeꞌ puꞌij tyámuaꞌ tyajamuaatáꞌsij ɨ tɨ tyiꞌjɨ́ꞌreꞌen ɨ siaj jimi jaatáhuoosij.
11 Ora, se vocês, que são maus, sabem dar coisas boas aos seus filhos, quanto mais o Pai de vocês, que está nos céus, dará coisas boas aos que lhe pedirem?
12 ’Aꞌyaa puꞌij, siataꞌaj aꞌyan chaꞌtaj sianaꞌaj huárɨnyij ɨ juxaꞌaj tyeɨ́tyee jimi jeꞌej siaj muaꞌaj tyáꞌxɨeꞌveꞌ maj aꞌyan huárɨnyij jaꞌmua jimi, jiꞌnye aꞌyaa pu chaꞌtánaꞌaj tyéꞌyuꞌsiꞌ ɨ yuꞌxarij jitze ɨ maj jɨn tyíꞌijta, ajta jeꞌej maj tyuꞌxájtacaꞌ ɨ Dios jitze maꞌcan maj tyíꞌxajtacaꞌaj.
12 — Portanto, tudo o que vocês querem que os outros façam a vocês, façam também vocês a eles; porque esta é a Lei e os Profetas.
13 ’Siataꞌaj aꞌúu joꞌtyájrutyej ɨ puéertaj jitze tɨ cɨ́ɨ antayóhuaj. Jiꞌnye aꞌɨ́jna ɨ puéertaj tɨ antayóhuaj ajta ɨ juyéj tɨ ooyóhuaj, aꞌɨ́ɨ tyihuojóꞌjɨpuaj, mueꞌtɨ́j mu mij aꞌɨ́jna jitze ucáajuꞌ,
13 — Entrem pela porta estreita! Porque larga é a porta e espaçoso é o caminho que conduz para a perdição, e são muitos os que entram por ela.
14 ajta aꞌɨ́jna ɨ puéertaj, ajta ɨ juyéj tɨ jamuatáꞌcaa siaj jusén jɨmeꞌ júurij xáꞌraꞌnyij, cɨ́ɨ pu antayóhuaj, ajta tyésiꞌ tɨ aꞌtɨ́j japuan huameꞌen, camu mij mueꞌtɨ́j jatyoovej.
14 Estreita é a porta e apertado é o caminho que conduz para a vida, e são poucos os que o encontram.
15 ’Tyámuaꞌ xu tyityahuóochaꞌɨɨn aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj tyíꞌhueꞌtacaa, aꞌyaa mu tyúusejrataj maj ɨ Dios jitze maꞌcan tyíꞌxaj. Jaꞌmua jimi mu ajoꞌréꞌnyinyii naa metyityacanyúucaꞌaj, maj majta aꞌyan een ɨ jutzájtaꞌ matɨꞌɨj ɨ ɨ́raꞌvej ɨ maj tyíꞌtyacuiꞌcaa, majta tyúꞌchaꞌvacaa.
15 — Cuidado com os falsos profetas, que se apresentam a vocês disfarçados de ovelhas, mas por dentro são lobos vorazes.
16 Ɨꞌríj siaj huóꞌmuaꞌtyij aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ jeꞌej maj rɨcɨj, jiꞌnye capu ɨꞌríj tɨ úuvaj huatatácaꞌan tzícareꞌej jitze, nusu tɨ ɨ xápuaꞌ aꞌɨ́jna jitze tacaꞌaj ɨ tɨ tyétzicareꞌ.
16 Pelos seus frutos vocês os conhecerão. Por acaso se colhem uvas de espinheiros ou figos de ervas daninhas?
17 Aꞌyaa pu tyíꞌeen, néijmiꞌi ɨ cɨyéj tɨ tyiꞌjɨ́ꞌreꞌen, jɨꞌréꞌnyeꞌen pu ajta tyíꞌtajcaa, ajta ɨ cɨyéj tɨ quee tyiꞌjɨ́ꞌreꞌen capu ajta jɨꞌréꞌnyeꞌen tacaꞌ.
17 Assim, toda árvore boa produz frutos bons, porém a árvore má produz frutos maus.
18 Aꞌɨ́jna ɨ cɨyéj tɨ jɨ́ꞌreꞌen, capu ɨꞌríj tɨ jeꞌej puaꞌaj eenyeꞌen huatatácaꞌan, nusu tɨ ɨ cɨyéj tɨquee jɨ́ꞌreꞌen jɨꞌréꞌnyeꞌ huatatácaꞌan.
18 A árvore boa não pode produzir frutos maus, e a árvore má não pode produzir frutos bons.
19 Néijmiꞌi ɨ cɨyéj tɨquee tyiꞌjɨ́ꞌreꞌen, aꞌɨ́j mu tyéꞌejveechixɨꞌɨj, majta jeꞌen tyeꞌentyátɨeeraj.
19 Toda árvore que não produz bom fruto é cortada e jogada no fogo.
20 Aꞌyaa puꞌij éenyeꞌqueꞌ ɨꞌríj siaj muaꞌaj huóꞌmuaꞌtyij aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ jeꞌej maj tyiꞌtɨ́j jɨn rɨcɨj.
20 Assim, pois, pelos seus frutos vocês os conhecerão.
21 ’Majta ɨ maj aꞌyan tyíꞌnyejee yee: “Nyavástaraꞌ, Nyavástaraꞌ”, camu néijmiꞌi aꞌáa joꞌtyárutyij joꞌtɨj ɨ Dios tyejéꞌijtaj, sulu aꞌɨ́ɨ muꞌuj ɨ maj aꞌyan rɨcɨj jeꞌej tɨ ɨ Dios tyáꞌxɨeꞌveꞌ.
21 — Nem todo o que me diz: “Senhor, Senhor!” entrará no Reino dos Céus, mas aquele que faz a vontade de meu Pai, que está nos céus.
22 Aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze mueꞌtɨ́j mu aꞌyan tyinaatájeevij tɨjɨn: “Tavástaraꞌ, Tavástaraꞌ, ityáj tu tyuꞌtaxájtacaꞌ aꞌnyúucaritzeꞌ, tyajta aꞌnyúucaritzeꞌ maꞌcan huoꞌtamuárij ɨ tyiyáaruꞌ ɨ maj huaꞌ tzajtaꞌ séjriaꞌcaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee, tyajta jéehua tyuꞌmuárɨej muéetzij jitze taꞌratacaꞌnyáaj.”
22 Muitos, naquele dia, vão me dizer: “Senhor, Senhor, nós não profetizamos em seu nome? E em seu nome não expulsamos demônios? E em seu nome não fizemos muitos milagres?”
23 Aj nu nyij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaatyeꞌej tɨjɨn: “Canu aꞌnáj jamuaamuájtyacaꞌ, séricuj siájhuii nye jimi, mu siaj jeꞌej puaꞌaj tyityetyúuchaꞌɨj.”
23 Então lhes direi claramente: “Eu nunca conheci vocês. Afastem-se de mim, vocês que praticam o mal.”
24 ’Aꞌyaa puꞌij, aꞌɨ́jna ɨ tɨ nyanamuaj, ajta aꞌyan rɨcɨj jeꞌej nyaj tyéꞌixaatyeꞌ, aꞌyaa pu chaꞌtánaꞌaj metyóomuaꞌrej tɨꞌɨj aꞌɨ́jna ɨ aꞌtɨ́j tɨ huatyóochiꞌtyej tyetyéj japua.
24 — Todo aquele, pois, que ouve estas minhas palavras e as pratica será comparado a um homem prudente que construiu a sua casa sobre a rocha.
25 Aj mu mij huatyéviiyacaꞌ, ajta huatámuɨꞌyacaꞌ ɨ jájtyij, ajta huatáꞌaacariacaꞌ, ajta aꞌɨ́jna ɨ chiꞌraꞌan, capu eetávej, jiꞌnye tyetyéj japua pu jaꞌajtaahuacaꞌ.
25 Caiu a chuva, transbordaram os rios, sopraram os ventos e bateram com força contra aquela casa, e ela não desabou, porque tinha sido construída sobre a rocha.
26 Ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ nyanamuaj, ajta quee aꞌyan rɨcɨj jeꞌej nyaj tyíꞌxaj, aꞌyaa pu een tɨꞌɨj aꞌɨ́jna ɨ aꞌtɨ́j tɨ aꞌáa joꞌtyóochiꞌtyej joꞌtɨj jóꞌsaataꞌ.
26 E todo aquele que ouve estas minhas palavras e não as pratica será comparado a um homem insensato que construiu a sua casa sobre a areia.
27 Aj mu mij huatyéviiyacaꞌ, ajta huatámuɨꞌyacaꞌ ɨ jájtyij, ajta huatáꞌaacariacaꞌ aj puꞌij pu eetávej ɨ chiꞌraꞌan. Aj puꞌij néijmiꞌi tyojoꞌrɨej.
27 Caiu a chuva, transbordaram os rios, sopraram os ventos e bateram com força contra aquela casa, e ela desabou, sendo grande a sua ruína.
28 Tɨꞌɨj Jesús jaꞌantyipuáꞌrij tɨ tyihuóꞌixaaj, néijmiꞌi mu ɨ tyeɨ́tyee jeꞌej tyoꞌtaséj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ jeꞌej tɨ tyihuoꞌmuáꞌtyej,
28 Quando Jesus acabou de proferir estas palavras, as multidões estavam maravilhadas com a sua doutrina,
29 jiꞌnye aꞌyaa pu tyihuoꞌmuáꞌtyej tɨꞌɨj sɨ́ɨj tɨ vaꞌcán jɨn tyiꞌtyéjvee, capu aꞌyan matɨꞌɨj ɨ maj tyihuáꞌmuaꞌtyahuaꞌaj ɨ yuꞌxarij jitze ɨ maj jɨn tyíꞌijta.
29 porque ele as ensinava como quem tem autoridade, e não como os escribas.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.