Mateus 14
Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs VC
1 Aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze, aꞌɨ́jna ɨ rey Herodes, ɨ tɨ tyíꞌijtacaꞌaj aꞌájna Galileea, aꞌɨ́ɨ pu tyúꞌnamuajriꞌ jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j uuriajcaꞌaj ɨ Jesús,
1 Por aquela mesma época, o tetrarca Herodes ouviu falar de Jesus.
2 aj puꞌij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj jimi tyíꞌhuɨɨriaꞌcaꞌaj tɨjɨn:
2 E disse aos seus cortesãos: É João Batista que ressuscitou. É por isso que ele faz tantos milagres.
3 Aꞌɨ́jna ɨ Herodes, aꞌɨ́ɨ pu anaquéej jaatyéviꞌracaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Juan, ajta jeꞌen jaꞌnajɨ́ꞌqueꞌej jeꞌtyáanaj. Aꞌyaa pu jáaruuj, jiꞌnye Juan pu jajtyáꞌxɨj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ Herodes jaꞌancuréꞌviꞌtɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ íitaj ɨ Felipe tɨ jatyéviꞌtɨnyaꞌaj, aꞌɨ́jna ɨ Felipe aꞌɨ́ɨ pu ihuáariaꞌraꞌ puéꞌeenyeꞌej aꞌɨ́jcɨ ɨ rey,
3 Com efeito, Herodes havia mandado prender e acorrentar João, e o tinha mandado meter na prisão por causa de Herodíades, esposa de seu irmão Filipe.
4 Juan puꞌij aꞌyan tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ Herodes tɨjɨn:
4 João lhe tinha dito: Não te é permitido tomá-la por mulher!
5 Herodes pu jajeꞌcatamuɨꞌcaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Juan, ajta huáꞌtzɨɨnyaꞌcaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee, jiꞌnye aꞌɨ́ɨ pu jamuaꞌreeriacaꞌaj maj aꞌyan tyíꞌxajtacaꞌaj tɨ Juan aꞌɨ́ɨn puéꞌeenyeꞌej sɨ́ɨj tɨ tyíꞌxajtacaꞌaj Dios jitze maꞌcan.
5 De boa mente o mandaria matar; temia, porém, o povo que considerava João um profeta.
6 Ajta tɨꞌɨj atyojoꞌréꞌnyej aꞌájna xɨcáaraꞌ tɨ jitzán huanɨeꞌhuacaꞌ aꞌɨ́jna ɨ Herodes, aꞌɨ́jna ɨ yójraꞌ ɨ Herodías pu utyájrupij u chiꞌtáj tɨꞌij tyuꞌtyéenyeꞌen jusɨ́ɨj huaꞌ jɨɨsaꞌpuaj, jéehua puꞌij jaꞌránajchacaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Herodes,
6 Mas, na festa de aniversário de nascimento de Herodes, a filha de Herodíades dançou no meio dos convidados e agradou a Herodes.
7 aꞌɨ́j pu jɨn tyaꞌtóoratziiriꞌ junyúucaa jɨmeꞌ tɨ jaatáꞌsij aꞌɨ́jcɨ ɨ íitɨꞌ jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j tyaatáhuaviiraj.
7 Por isso, ele prometeu com juramento dar-lhe tudo o que lhe pedisse.
8 Aj puꞌij aꞌɨ́jna ɨ íitɨꞌ aꞌyan tyaatáhuaviiriꞌ jeꞌej tɨ ɨ náanajraꞌ tyaatéꞌexaa, aꞌyaa pu tɨjɨn:
8 Por instigação de sua mãe, ela respondeu: Dá-me aqui, neste prato, a cabeça de João Batista.
9 Jeꞌej pu puaꞌaj jaataꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ rey, ajta arí aꞌyan tyaꞌtóoratziiriꞌ tɨ aꞌyan rɨnyij jeꞌej tɨ tyáꞌxɨeꞌveꞌ, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ tɨ huoꞌtáꞌinyej, aꞌɨ́ɨ mu majta jáanamuajriꞌ tɨ tyuꞌtáꞌ ɨ junyúucaa, aꞌɨ́j pu jɨn tyuꞌtaꞌíjtacaꞌ mej mij aꞌyan huárɨnyij jeꞌej tɨ tyaatáhuaviiriꞌ.
9 O rei entristeceu-se, mas como havia jurado diante dos convidados, ordenou que lha dessem;
10 Ajta jeꞌen xantáaruꞌuj huataꞌítyacaꞌ mej mij ujóꞌjuꞌun joꞌtɨj jeꞌtyánamiꞌ aꞌɨ́jna ɨ Juan mej mij jiꞌijvéjchej ɨ muꞌúuraꞌ,
10 e mandou decapitar João na sua prisão.
11 matɨꞌɨj mij yaꞌrɨ́ɨꞌtyej aꞌɨ́jcɨ jitze ɨ túxaꞌaj ɨ muꞌúuraꞌ ɨ Juan, majta jeꞌen jaataꞌɨ́ꞌtyej aꞌɨ́jcɨ ɨ yójraꞌ ɨ Herodías, aj puꞌij aꞌɨ́jna ɨ íitɨꞌ jaataꞌɨ́ꞌtyej ɨ junáanaj.
11 A cabeça foi trazida num prato e dada à moça, que a entregou à sua mãe.
12 Majta ɨ maj jamuán huacɨ́ꞌcaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Juan, aꞌɨ́ɨ mu aveꞌréꞌnyej matɨꞌɨj mij yoꞌchuij ɨ tyéviraꞌ, majta jeꞌej jaꞌváꞌnaj, aj mu mij ɨ Jesús ujoꞌtéꞌexaaj.
12 Vieram, então, os discípulos de João transladar seu corpo, e o enterraram. Depois foram dar a notícia a Jesus.
13 Tɨꞌɨj ɨ Jesús jáamuaꞌreeriꞌ tɨjɨn meejéꞌcaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Juan, aj puꞌij jusɨ́ɨj jóꞌraa ɨ báarcuj jitze, aꞌáa pu jaꞌráꞌaj joꞌtɨj quee jáꞌtyiꞌtɨj. Majta ɨ tyeɨ́tyee, aꞌɨ́ɨ mu jáamuaꞌreeriꞌ joꞌtɨj jeꞌej jéꞌeenyeꞌej, aꞌɨ́j mu jɨn curiáꞌcɨxɨj joꞌmaj joꞌcháatɨmee, matɨꞌɨj mij juɨꞌɨcán jaatavén.
13 A essa notícia, Jesus partiu dali numa barca para se retirar a um lugar deserto, mas o povo soube e a multidão das cidades o seguiu a pé.
14 Tɨꞌɨj ɨ Jesús eetáraj ɨ báarcuj jitze, muiꞌcaa pu huaꞌsej ɨ tyeɨ́tyee, aj puꞌij huaꞌancuꞌvajxɨ ajta jeꞌen tyihuóꞌhuaa ɨ maj tyíꞌcucuiꞌ.
14 Quando desembarcou, vendo Jesus essa numerosa multidão, moveu-se de compaixão para ela e curou seus doentes.
15 Tɨꞌɨj huaréꞌchumuaꞌriacaꞌ, aj mu mij aveꞌréꞌnyej jimi ɨ maj jamuán huacɨ́j, matɨꞌɨj mij aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
15 Caía a tarde. Agrupados em volta dele, os discípulos disseram-lhe: Este lugar é deserto e a hora é avançada. Despede esta gente para que vá comprar víveres na aldeia.
16 Ajta aꞌɨ́jna ɨ Jesús, aꞌyaa pu tyuꞌtanyúj tɨjɨn:
16 Jesus, porém, respondeu: Não é necessário: dai-lhe vós mesmos de comer.
17 Aj mu mij aꞌyan tyityaatanyúj tɨjɨn:
17 Mas, disseram eles, nós não temos aqui mais que cinco pães e dois peixes. _
18 Aj puꞌij Jesús aꞌyan tɨjɨn:
18 Trazei-mos, disse-lhes ele.
19 Aj puꞌij huoꞌtaꞌíj maj ooráꞌsej ɨ tuꞌpíj tzajtaꞌ. Tɨꞌɨj ij Jesús jaꞌancuráɨꞌpuj ɨ páan, ajta ɨ hueꞌtyée, aj puꞌij jútyeꞌ jóꞌnyeeriacaꞌ, tɨꞌquij tyaatatyójtziꞌrej ɨ Dios, ajta jaatyátaaraxɨj ɨ páan, aj puꞌij huoꞌráaɨꞌpuꞌuj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj jamuán huacɨ́j, majta aꞌɨ́ɨmaj huoꞌráaɨꞌpuꞌtyej ɨ tyeɨ́tyee.
19 Mandou, então, a multidão assentar-se na relva, tomou os cinco pães e os dois peixes e, elevando os olhos ao céu, abençoou-os. Partindo em seguida os pães, deu-os aos seus discípulos, que os distribuíram ao povo.
20 Néijmiꞌi mu tyúꞌcuaa, ꞌasta manaꞌaj quee huatajuꞌxaj, majta jaariáꞌsɨɨ ɨ páan tɨ aváꞌɨtzee, majta ɨ hueꞌtyée, tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaquéj pu tyaꞌváꞌjɨstixɨj ɨ sicɨ́rij aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ tɨ tyaꞌváꞌɨtzee.
20 Todos comeram e ficaram fartos, e, dos pedaços que sobraram, recolheram doze cestos cheios.
21 Majta ɨ maj tyúꞌcuaa, aꞌyaa mu aráꞌaxcaa aꞌchu anxɨ́ víꞌraꞌaj ɨ tyétyacaa, majta ɨ maj úucaa majta ɨ tɨꞌríij camu huatyéꞌiteerej néijmiꞌi mu tyúꞌcuaa.
21 Ora, os convivas foram aproximadamente cinco mil homens, sem contar as mulheres e crianças.
22 Aj puꞌij Jesús huoꞌtaꞌíj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj jamuán huacɨ́j maj atyácɨɨnyej ɨ báarcuj jitze mej mij antácɨɨnyej után jitze pujmuaꞌ, mej mij aꞌɨ́ɨn anaquéej aꞌáa jaꞌráꞌastij, ajta ɨ Jesús aꞌáa pu joꞌtyáꞌɨtzee tɨꞌij huaꞌréꞌityixɨꞌɨn ɨ tyeɨ́tyee.
22 Logo depois, Jesus obrigou seus discípulos a entrar na barca e a passar antes dele para a outra margem, enquanto ele despedia a multidão.
23 Tɨꞌɨj huaꞌreꞌítyixɨꞌɨj, aj puꞌij jusɨ́ɨj antyíraj ɨ jɨríj jitze tɨꞌij huatyényuunyij ɨ Dios jimi. Tɨꞌɨj huariáꞌtɨcaꞌriacaꞌ, aꞌáa pu jusɨ́ɨj joꞌtyávaacaꞌaj,
23 Feito isso, subiu à montanha para orar na solidão. E, chegando a noite, estava lá sozinho.
24 ajta aꞌɨ́jna ɨ báarcuj puꞌríj aꞌ ɨmuáj joojósimaꞌaj jéꞌtaꞌ ɨ jájtyij japua. Aj puꞌij huatáꞌaacariacaꞌ caꞌnyíin jɨmeꞌ, tyámuaꞌ pu tyeꞌtyáxɨjrihuaꞌaj ɨ jájtyij ɨ báarcuj jitze, jiꞌnye jéehua pu ajaꞌváꞌaacacaꞌaj.
24 Entretanto, já a boa distância da margem, a barca era agitada pelas ondas, pois o vento era contrário.
25 Tɨꞌɨj tapuáꞌrisimaꞌcaj, Jesús pu ajoꞌréꞌnyej aꞌájna huaꞌ jimi, jájtyij japua pu huamaꞌcaꞌaj.
25 Pela quarta vigília da noite, Jesus veio a eles, caminhando sobre o mar.
26 Matɨꞌɨj aꞌɨ́ɨmaj jaaséj ɨ maj jamuán huacɨ́j, tyámuaꞌ mu tyuꞌtátzɨɨn, aꞌyaa mu tyityeetyejíihuajraa tɨjɨn:
26 Quando os discípulos o perceberam caminhando sobre as águas, ficaram com medo: É um fantasma! disseram eles, soltando gritos de terror.
27 Ajta jeꞌen Jesús aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
27 Mas Jesus logo lhes disse: Tranqüilizai-vos, sou eu. Não tenhais medo!
28 Aj puꞌij ɨ Pedro aꞌyan tyuꞌtanyúj tɨjɨn:
28 Pedro tomou a palavra e falou: Senhor, se és tu, manda-me ir sobre as águas até junto de ti!
29 Aj puꞌij Jesús aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
29 Ele disse-lhe: Vem! Pedro saiu da barca e caminhava sobre as águas ao encontro de Jesus.
30 Tɨꞌɨj jaaséej tɨ caꞌnyíin jɨn huatáꞌaacariacaꞌ, aj puꞌij tyuꞌtátzɨɨn, ajta jeꞌen ajoꞌcárutyisimaꞌaj ɨ jájtyij tzajtaꞌ, aꞌyaa puꞌij tyuꞌjíjhuacaꞌ tɨjɨn:
30 Mas, redobrando a violência do vento, teve medo e, começando a afundar, gritou: Senhor, salva-me!
31 Tɨꞌɨj ij ɨ Jesús jaꞌuméjcaꞌtacaꞌ, jajvíꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Pedro ɨ muácaꞌraꞌan jitze, aj puꞌij aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
31 No mesmo instante, Jesus estendeu-lhe a mão, segurou-o e lhe disse: Homem de pouca fé, por que duvidaste?
32 Matɨꞌɨj atyáacɨj ɨ báarcuj jitze, aj puꞌij huatyápuaꞌriacaꞌ ɨ tɨ huáꞌaacacaꞌaj.
32 Apenas tinham subido para a barca, o vento cessou.
33 Majta ɨ maj arátyaꞌcaꞌaj ɨ báarcuj jitze, aꞌɨ́ɨ mu tyítunutaxɨj ɨ Jesús jimi, matɨꞌɨj mij aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
33 Então aqueles que estavam na barca prostraram-se diante dele e disseram: Tu és verdadeiramente o Filho de Deus.
34 Matɨꞌɨj antacɨ́j, aj mu mij eetacɨ́j ɨ báarcuj jitze aꞌájna chájtaꞌ tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Genesaret.
34 E, tendo atravessado, chegaram a Genesaré.
35 Majta ɨ tyeɨ́tyee matɨꞌɨj jaamuaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús, aj mu mij néijmiꞌqueꞌ jáamuaꞌreeriꞌ ɨ maj aꞌ ɨmuáj joꞌcháatɨmaꞌcaa. Aj mu mij ahuojoꞌréꞌnyijtye néijmiꞌcaa ɨ maj tyíꞌcucuiꞌ ɨ Jesús jimi,
35 As pessoas do lugar o reconheceram e mandaram anunciar por todos os arredores. Apresentaram-lhe, então, todos os doentes,
36 jéehua mu jahuaviiracaꞌaj tɨ huoꞌtáꞌan maj jaꞌajtamuárɨeꞌen ɨ cáanariaꞌraꞌan jitze, majta ɨ maj jaꞌajtamuárɨej néijmiꞌi mu huarúj.
36 rogando-lhe que ao menos deixasse tocar na orla de sua veste. E, todos aqueles que nele tocaram, foram curados.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.