Mateus 14
Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NVT
1 Aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze, aꞌɨ́jna ɨ rey Herodes, ɨ tɨ tyíꞌijtacaꞌaj aꞌájna Galileea, aꞌɨ́ɨ pu tyúꞌnamuajriꞌ jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j uuriajcaꞌaj ɨ Jesús,
1 Quando Herodes Antipas ouviu falar de Jesus,
2 aj puꞌij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj jimi tyíꞌhuɨɨriaꞌcaꞌaj tɨjɨn:
2 disse a seus conselheiros: “Deve ser João Batista que ressuscitou dos mortos! Por isso ele tem poder para fazer esses milagres”.
3 Aꞌɨ́jna ɨ Herodes, aꞌɨ́ɨ pu anaquéej jaatyéviꞌracaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Juan, ajta jeꞌen jaꞌnajɨ́ꞌqueꞌej jeꞌtyáanaj. Aꞌyaa pu jáaruuj, jiꞌnye Juan pu jajtyáꞌxɨj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ Herodes jaꞌancuréꞌviꞌtɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ íitaj ɨ Felipe tɨ jatyéviꞌtɨnyaꞌaj, aꞌɨ́jna ɨ Felipe aꞌɨ́ɨ pu ihuáariaꞌraꞌ puéꞌeenyeꞌej aꞌɨ́jcɨ ɨ rey,
3 Herodes havia mandado prender e encarcerar João para agradar Herodias, que era esposa de Filipe, seu irmão.
4 Juan puꞌij aꞌyan tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ Herodes tɨjɨn:
4 João tinha dito repetidamente a Herodes: “É contra a lei que o senhor viva com ela”.
5 Herodes pu jajeꞌcatamuɨꞌcaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Juan, ajta huáꞌtzɨɨnyaꞌcaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee, jiꞌnye aꞌɨ́ɨ pu jamuaꞌreeriacaꞌaj maj aꞌyan tyíꞌxajtacaꞌaj tɨ Juan aꞌɨ́ɨn puéꞌeenyeꞌej sɨ́ɨj tɨ tyíꞌxajtacaꞌaj Dios jitze maꞌcan.
5 Herodes queria matá-lo, mas tinha medo de provocar uma revolta, pois o povo acreditava que João era profeta.
6 Ajta tɨꞌɨj atyojoꞌréꞌnyej aꞌájna xɨcáaraꞌ tɨ jitzán huanɨeꞌhuacaꞌ aꞌɨ́jna ɨ Herodes, aꞌɨ́jna ɨ yójraꞌ ɨ Herodías pu utyájrupij u chiꞌtáj tɨꞌij tyuꞌtyéenyeꞌen jusɨ́ɨj huaꞌ jɨɨsaꞌpuaj, jéehua puꞌij jaꞌránajchacaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Herodes,
6 Contudo, numa festa de aniversário de Herodes, a filha de Herodias dançou diante dos convidados e agradou muito o rei,
7 aꞌɨ́j pu jɨn tyaꞌtóoratziiriꞌ junyúucaa jɨmeꞌ tɨ jaatáꞌsij aꞌɨ́jcɨ ɨ íitɨꞌ jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j tyaatáhuaviiraj.
7 e ele prometeu, sob juramento, que lhe daria qualquer coisa que ela pedisse.
8 Aj puꞌij aꞌɨ́jna ɨ íitɨꞌ aꞌyan tyaatáhuaviiriꞌ jeꞌej tɨ ɨ náanajraꞌ tyaatéꞌexaa, aꞌyaa pu tɨjɨn:
8 Instigada pela mãe, a moça disse: “Quero a cabeça de João Batista num prato!”.
9 Jeꞌej pu puaꞌaj jaataꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ rey, ajta arí aꞌyan tyaꞌtóoratziiriꞌ tɨ aꞌyan rɨnyij jeꞌej tɨ tyáꞌxɨeꞌveꞌ, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ tɨ huoꞌtáꞌinyej, aꞌɨ́ɨ mu majta jáanamuajriꞌ tɨ tyuꞌtáꞌ ɨ junyúucaa, aꞌɨ́j pu jɨn tyuꞌtaꞌíjtacaꞌ mej mij aꞌyan huárɨnyij jeꞌej tɨ tyaatáhuaviiriꞌ.
9 O rei se arrependeu do que tinha dito, mas, por causa do juramento feito diante dos convidados, deu as ordens para que atendessem ao pedido.
10 Ajta jeꞌen xantáaruꞌuj huataꞌítyacaꞌ mej mij ujóꞌjuꞌun joꞌtɨj jeꞌtyánamiꞌ aꞌɨ́jna ɨ Juan mej mij jiꞌijvéjchej ɨ muꞌúuraꞌ,
10 João foi decapitado na prisão,
11 matɨꞌɨj mij yaꞌrɨ́ɨꞌtyej aꞌɨ́jcɨ jitze ɨ túxaꞌaj ɨ muꞌúuraꞌ ɨ Juan, majta jeꞌen jaataꞌɨ́ꞌtyej aꞌɨ́jcɨ ɨ yójraꞌ ɨ Herodías, aj puꞌij aꞌɨ́jna ɨ íitɨꞌ jaataꞌɨ́ꞌtyej ɨ junáanaj.
11 e sua cabeça foi trazida num prato e entregue à moça, que a levou à sua mãe.
12 Majta ɨ maj jamuán huacɨ́ꞌcaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Juan, aꞌɨ́ɨ mu aveꞌréꞌnyej matɨꞌɨj mij yoꞌchuij ɨ tyéviraꞌ, majta jeꞌej jaꞌváꞌnaj, aj mu mij ɨ Jesús ujoꞌtéꞌexaaj.
12 Os discípulos de João vieram, levaram seu corpo e o sepultaram. Em seguida, foram a Jesus e lhe contaram o que havia acontecido.
13 Tɨꞌɨj ɨ Jesús jáamuaꞌreeriꞌ tɨjɨn meejéꞌcaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Juan, aj puꞌij jusɨ́ɨj jóꞌraa ɨ báarcuj jitze, aꞌáa pu jaꞌráꞌaj joꞌtɨj quee jáꞌtyiꞌtɨj. Majta ɨ tyeɨ́tyee, aꞌɨ́ɨ mu jáamuaꞌreeriꞌ joꞌtɨj jeꞌej jéꞌeenyeꞌej, aꞌɨ́j mu jɨn curiáꞌcɨxɨj joꞌmaj joꞌcháatɨmee, matɨꞌɨj mij juɨꞌɨcán jaatavén.
13 Logo que Jesus ouviu a notícia, partiu de barco para um lugar isolado, a fim de ficar só. As multidões, porém, descobriram para onde ele ia e o seguiram a pé, vindas de muitas cidades.
14 Tɨꞌɨj ɨ Jesús eetáraj ɨ báarcuj jitze, muiꞌcaa pu huaꞌsej ɨ tyeɨ́tyee, aj puꞌij huaꞌancuꞌvajxɨ ajta jeꞌen tyihuóꞌhuaa ɨ maj tyíꞌcucuiꞌ.
14 Quando Jesus saiu do barco, viu a grande multidão, teve compaixão dela e curou os enfermos.
15 Tɨꞌɨj huaréꞌchumuaꞌriacaꞌ, aj mu mij aveꞌréꞌnyej jimi ɨ maj jamuán huacɨ́j, matɨꞌɨj mij aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
15 Ao entardecer, os discípulos foram até ele e disseram: “Este lugar é isolado, e já está ficando tarde. Mande as multidões embora, para que possam ir aos povoados e comprar comida”.
16 Ajta aꞌɨ́jna ɨ Jesús, aꞌyaa pu tyuꞌtanyúj tɨjɨn:
16 “Não há necessidade”, disse Jesus. “Providenciem vocês mesmos alimento para elas.”
17 Aj mu mij aꞌyan tyityaatanyúj tɨjɨn:
17 Eles responderam: “Temos apenas cinco pães e dois peixes!”.
18 Aj puꞌij Jesús aꞌyan tɨjɨn:
18 “Tragam para cá”, disse ele.
19 Aj puꞌij huoꞌtaꞌíj maj ooráꞌsej ɨ tuꞌpíj tzajtaꞌ. Tɨꞌɨj ij Jesús jaꞌancuráɨꞌpuj ɨ páan, ajta ɨ hueꞌtyée, aj puꞌij jútyeꞌ jóꞌnyeeriacaꞌ, tɨꞌquij tyaatatyójtziꞌrej ɨ Dios, ajta jaatyátaaraxɨj ɨ páan, aj puꞌij huoꞌráaɨꞌpuꞌuj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj jamuán huacɨ́j, majta aꞌɨ́ɨmaj huoꞌráaɨꞌpuꞌtyej ɨ tyeɨ́tyee.
19 Em seguida, mandou o povo sentar-se na grama. Tomou os cinco pães e os dois peixes, olhou para o céu e os abençoou. Então, partiu os pães em pedaços e os entregou a seus discípulos, que distribuíram às multidões.
20 Néijmiꞌi mu tyúꞌcuaa, ꞌasta manaꞌaj quee huatajuꞌxaj, majta jaariáꞌsɨɨ ɨ páan tɨ aváꞌɨtzee, majta ɨ hueꞌtyée, tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaquéj pu tyaꞌváꞌjɨstixɨj ɨ sicɨ́rij aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ tɨ tyaꞌváꞌɨtzee.
20 Todos comeram à vontade, e os discípulos recolheram doze cestos com as sobras.
21 Majta ɨ maj tyúꞌcuaa, aꞌyaa mu aráꞌaxcaa aꞌchu anxɨ́ víꞌraꞌaj ɨ tyétyacaa, majta ɨ maj úucaa majta ɨ tɨꞌríij camu huatyéꞌiteerej néijmiꞌi mu tyúꞌcuaa.
21 Os que comeram foram cerca de cinco mil homens, sem contar mulheres e crianças.
22 Aj puꞌij Jesús huoꞌtaꞌíj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj jamuán huacɨ́j maj atyácɨɨnyej ɨ báarcuj jitze mej mij antácɨɨnyej után jitze pujmuaꞌ, mej mij aꞌɨ́ɨn anaquéej aꞌáa jaꞌráꞌastij, ajta ɨ Jesús aꞌáa pu joꞌtyáꞌɨtzee tɨꞌij huaꞌréꞌityixɨꞌɨn ɨ tyeɨ́tyee.
22 Logo em seguida, Jesus insistiu com seus discípulos que voltassem ao barco e atravessassem até o outro lado do mar, enquanto ele despedia as multidões.
23 Tɨꞌɨj huaꞌreꞌítyixɨꞌɨj, aj puꞌij jusɨ́ɨj antyíraj ɨ jɨríj jitze tɨꞌij huatyényuunyij ɨ Dios jimi. Tɨꞌɨj huariáꞌtɨcaꞌriacaꞌ, aꞌáa pu jusɨ́ɨj joꞌtyávaacaꞌaj,
23 Depois de mandá-las para casa, Jesus subiu sozinho ao monte a fim de orar. Quando anoiteceu, ele ainda estava ali, sozinho.
24 ajta aꞌɨ́jna ɨ báarcuj puꞌríj aꞌ ɨmuáj joojósimaꞌaj jéꞌtaꞌ ɨ jájtyij japua. Aj puꞌij huatáꞌaacariacaꞌ caꞌnyíin jɨmeꞌ, tyámuaꞌ pu tyeꞌtyáxɨjrihuaꞌaj ɨ jájtyij ɨ báarcuj jitze, jiꞌnye jéehua pu ajaꞌváꞌaacacaꞌaj.
24 Enquanto isso, os discípulos, distantes da terra firme, lutavam contra as ondas, pois um vento forte havia se levantado.
25 Tɨꞌɨj tapuáꞌrisimaꞌcaj, Jesús pu ajoꞌréꞌnyej aꞌájna huaꞌ jimi, jájtyij japua pu huamaꞌcaꞌaj.
25 Por volta das três da madrugada, Jesus foi até eles, caminhando sobre as águas.
26 Matɨꞌɨj aꞌɨ́ɨmaj jaaséj ɨ maj jamuán huacɨ́j, tyámuaꞌ mu tyuꞌtátzɨɨn, aꞌyaa mu tyityeetyejíihuajraa tɨjɨn:
26 Quando os discípulos o viram caminhando sobre as águas, ficaram aterrorizados. “É um fantasma!”, gritaram, cheios de medo.
27 Ajta jeꞌen Jesús aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
27 Imediatamente, porém, Jesus lhes disse: “Não tenham medo! Coragem, sou eu!”.
28 Aj puꞌij ɨ Pedro aꞌyan tyuꞌtanyúj tɨjɨn:
28 Então Pedro gritou: “Se é realmente o senhor, ordene que eu vá caminhando sobre as águas até onde está!”.
29 Aj puꞌij Jesús aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
29 “Venha!”, respondeu Jesus. Então Pedro desceu do barco e caminhou sobre as águas em direção a Jesus.
30 Tɨꞌɨj jaaséej tɨ caꞌnyíin jɨn huatáꞌaacariacaꞌ, aj puꞌij tyuꞌtátzɨɨn, ajta jeꞌen ajoꞌcárutyisimaꞌaj ɨ jájtyij tzajtaꞌ, aꞌyaa puꞌij tyuꞌjíjhuacaꞌ tɨjɨn:
30 Mas, quando reparou no vento forte e nas ondas, ficou aterrorizado, começou a afundar e gritou: “Senhor, salva-me!”.
31 Tɨꞌɨj ij ɨ Jesús jaꞌuméjcaꞌtacaꞌ, jajvíꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Pedro ɨ muácaꞌraꞌan jitze, aj puꞌij aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
31 No mesmo instante, Jesus estendeu a mão e o segurou. “Como é pequena a sua fé!”, disse ele. “Por que você duvidou?”
32 Matɨꞌɨj atyáacɨj ɨ báarcuj jitze, aj puꞌij huatyápuaꞌriacaꞌ ɨ tɨ huáꞌaacacaꞌaj.
32 Quando entraram no barco, o vento parou.
33 Majta ɨ maj arátyaꞌcaꞌaj ɨ báarcuj jitze, aꞌɨ́ɨ mu tyítunutaxɨj ɨ Jesús jimi, matɨꞌɨj mij aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
33 Então os outros discípulos o adoraram e exclamaram: “De fato, o senhor é o Filho de Deus!”.
34 Matɨꞌɨj antacɨ́j, aj mu mij eetacɨ́j ɨ báarcuj jitze aꞌájna chájtaꞌ tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Genesaret.
34 Depois de atravessarem o mar, chegaram a Genesaré.
35 Majta ɨ tyeɨ́tyee matɨꞌɨj jaamuaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús, aj mu mij néijmiꞌqueꞌ jáamuaꞌreeriꞌ ɨ maj aꞌ ɨmuáj joꞌcháatɨmaꞌcaa. Aj mu mij ahuojoꞌréꞌnyijtye néijmiꞌcaa ɨ maj tyíꞌcucuiꞌ ɨ Jesús jimi,
35 Quando o povo reconheceu Jesus, a notícia de sua chegada se espalhou rapidamente por toda a região, e trouxeram os enfermos para que fossem curados.
36 jéehua mu jahuaviiracaꞌaj tɨ huoꞌtáꞌan maj jaꞌajtamuárɨeꞌen ɨ cáanariaꞌraꞌan jitze, majta ɨ maj jaꞌajtamuárɨej néijmiꞌi mu huarúj.
36 Suplicavam que ele deixasse os enfermos apenas tocar na borda de seu manto, e todos que o tocavam eram curados.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.