Marcos 5

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Aj mu mij után jitze pujmuaꞌ jaꞌráꞌaj, aꞌyaa pu tyaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Gadara.
1 Chegaram então ao outro lado do mar, à terra dos gerasenos.
2 Tɨꞌɨj naꞌaj tyeꞌtáraa ɨ Jesús ɨ báarcuj jitze, sɨ́ɨj pu tyáatɨꞌ jimi ajtyáxɨɨriacaꞌ tɨ tyiyáaruꞌ tzajtaꞌ úꞌsejreꞌ. Aꞌɨ́jna ɨ tyáatɨꞌ aꞌáa pu jeꞌtáraa joꞌmaj ɨ muɨꞌchítyee jáꞌavaꞌtacaa,
2 E, logo que Jesus saíra do barco, lhe veio ao encontro, dos sepulcros, um homem com espírito imundo,
3 jiꞌnye aꞌáa pu jáꞌchajcaꞌaj. Capu ɨꞌriitacaꞌaj tɨ aꞌtɨ́j jaatyájɨꞌqueꞌen, nyi cadéenaj jɨmeꞌ.
3 o qual tinha a sua morada nos sepulcros; e nem ainda com cadeias podia alguém prendê-lo;
4 Mueꞌtɨ́j muꞌríj jaꞌnájɨꞌcaꞌcaꞌaj ɨ muácaꞌraꞌan majta ɨ ɨcájraꞌ jitze ɨ cadéenaj jɨmeꞌ, jeꞌen pu jajtzáꞌnaꞌaj, capu jeꞌej tyíɨꞌriitacaꞌaj tɨ aꞌtɨ́j jaamuéꞌtɨn.
4 porque, tendo sido muitas vezes preso com grilhões e cadeias, as cadeias foram por ele feitas em pedaços, e os grilhões em migalhas; e ninguém o podia domar;
5 Aꞌnáj tɨ naꞌaj pu aꞌáa joꞌcháꞌcanyaꞌaj ɨ jɨríj jitze ajta joꞌmaj muɨꞌchítyee jáꞌavaꞌtacaa tújca ajta tɨ́caꞌ, antyijíihua ajta tyetyéj jɨn curióotoꞌxaꞌaj.
5 e sempre, de dia e de noite, andava pelos sepulcros e pelos montes, gritando, e ferindo-se com pedras,
6 Ajta tɨꞌɨj aꞌɨ́j huaséj ɨ Jesús, aj puꞌij ootatéj, tɨꞌɨj ij tyítunutacaꞌ aꞌájna véjriꞌ joꞌtɨj joꞌtyávaacaꞌaj ɨ Jesús,
6 Vendo, pois, de longe a Jesus, correu e adorou-o;
7 tɨꞌquij aꞌyan tyaatajé caꞌnyíin jɨmeꞌ tɨjɨn:
7 e, clamando com grande voz, disse: Que tenho eu contigo, Jesus, Filho do Deus Altíssimo? conjuro-te por Deus que não me atormentes.
8 Aꞌyaa pu tyíꞌxajtacaꞌaj, jiꞌnye Jesús pu aꞌyan tyaatájeevacaꞌaj tɨjɨn:
8 Pois Jesus lhe dizia: Sai desse homem, espírito imundo.
9 Jesús pu aꞌyan tyaataꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn:
9 E perguntou-lhe: Qual é o teu nome? Respondeu-lhe ele: Legião é o meu nome, porque somos muitos.
10 Aꞌɨ́ɨ puꞌij aꞌyan jéehua tyáꞌhuaviiracaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús tɨquee hueꞌráꞌityacareꞌen aꞌájna.
10 E rogava-lhe muito que não os enviasse para fora da região.
11 Ajta aꞌájna véjriꞌ, jéehua mu ɨ tuíixuj aꞌáa tyojóohuɨɨracaꞌaj,
11 Ora, andava ali pastando no monte uma grande manada de porcos.
12 aꞌyaa mu mij ɨ tyiyáaruꞌuj tyaatáhuaviiriꞌ tɨjɨn:
12 Rogaram-lhe, pois, os demônios, dizendo: Manda-nos para aqueles porcos, para que entremos neles.
13 Aj puꞌij ɨ Jesús huoꞌtaꞌ, matɨꞌɨj mij iiráacɨj ɨ tyiyáaruꞌ ɨ maj tzajtaꞌ séjriaꞌcaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ tyévij, aj mu mij ɨ tuíixuj tzajtaꞌ utyájrupij. Majta ɨ tuíixuj aꞌyaa mu aráꞌaxcaa aꞌchu huaꞌpuaj víꞌraꞌaj, aꞌɨ́ɨ mu mij joꞌhuáachajraa aꞌájna pujmuaꞌ joꞌtɨj jaꞌancátyee, aj mu mij ujvátzɨj majta jeꞌen jáataꞌ atyáavatzɨj aꞌáa mu mij néijmiꞌi atyájcuii.
13 E ele lho permitiu. Saindo, então, os espíritos imundos, entraram nos porcos; e precipitou-se a manada, que era de uns dois mil, pelo despenhadeiro no mar, onde todos se afogaram.
14 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj huaꞌchaꞌɨɨcaꞌaj ɨ tuíixuj aꞌɨ́ɨ mu tyuꞌtátzɨɨn, matɨꞌɨj mij jóꞌjuꞌ maj tyojoꞌtaxáj ɨ chájtaꞌ, majta aꞌɨ́ɨjma ɨ maj a ɨmuáj antacháatɨmee. Aj mu mij ajeꞌréꞌnyej ɨ tyeɨ́tyee mej mij jáamuaꞌreej jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huarɨ́j.
14 Nisso fugiram aqueles que os apascentavam, e o anunciaram na cidade e nos campos; e muitos foram ver o que era aquilo que tinha acontecido.
15 Matɨꞌɨj aꞌáa joꞌréꞌnyej joꞌtɨj jeꞌej jéꞌeenyeꞌej ɨ Jesús, aj mu mij aꞌɨ́j huaséj ɨ tyévij ɨ tyiyáaruꞌuj maj tzajtaꞌ úꞌsejriaꞌcaꞌaj, aꞌáa pu joꞌtácatyii, capu cheꞌ jutɨmueꞌracaꞌaj, puꞌríj tyámuaꞌ éenyaꞌcaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ tyévij. Jéehua mu ɨ tyeɨ́tyee tyuꞌtátzɨɨn,
15 Chegando-se a Jesus, viram o endemoninhado, o que tivera a legião, sentado, vestido, e em perfeito juízo; e temeram.
16 majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jaaséj jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huarɨ́j, néijmiꞌi mu huoꞌtéꞌexaa ɨ tyeɨ́tyee jeꞌej tɨ tyáaruj ɨ tyévij ɨ tyiyáaruꞌuj maj tzajtaꞌ séjriaꞌcaꞌaj, ajta jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huóꞌruuj ɨ tuíixuj.
16 E os que tinham visto aquilo contaram-lhes como havia acontecido ao endemoninhado, e acerca dos porcos.
17 Aj mu mij huatyóohuij ɨ tyeɨ́tyee maj jaatáhuaviij ɨ Jesús tɨ jóꞌraꞌnyij aꞌájna.
17 Então começaram a rogar-lhe que se retirasse dos seus termos.
18 Tɨꞌɨj ɨ Jesús atyájraa ɨ báarcuj jitze, aꞌɨ́jna ɨ tyévij tyiyáaruꞌ maj tzajtaꞌ séjriaꞌcaꞌaj, aꞌɨ́ɨ pu aꞌyan tyaatáhuaviiriꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús tɨ jaatáꞌan tɨ jamuán jóꞌmeꞌen.
18 E, entrando ele no barco, rogava-lhe o que fora endemoninhado que o deixasse estar com ele.
19 Ajta ɨ Jesús capu jaatáꞌ, sulu aꞌyaa pu tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
19 Jesus, porém, não lho permitiu, mas disse-lhe: Vai para tua casa, para os teus, e anuncia-lhes o quanto o Senhor te fez, e como teve misericórdia de ti.
20 Aj puꞌij jóꞌraa ɨ aꞌtɨ́j, ajta jeꞌen huatyóochej tɨ huoꞌtéꞌexaatyeꞌen ɨ maj aꞌáa joꞌcháatɨmee aꞌájna tɨ aꞌyan tyaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Tamuáamuataꞌ tɨ Chájtaꞌnajmee, jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huáruuj jimi aꞌɨ́jna ɨ Jesús, néijmiꞌi mu ɨ tyeɨ́tyee jeꞌej tyityoꞌtóomuajtyacaꞌ.
20 Ele se retirou, pois, e começou a publicar em Decápolis tudo quanto lhe fizera Jesus; e todos se admiravam.
21 Tɨꞌɨj ɨ Jesús huariáꞌraa ɨ báarcuj jitze aꞌáa pu jaꞌráꞌaj után jitze pujmuaꞌ, aj mu mij jéehua ɨ tyeɨ́tyee ajtyáxɨɨriacaꞌ, ajta ɨ Jesús aꞌáa pu joꞌtyéechaxɨj joꞌtɨj jóoꞌasej ɨ jájtyij.
21 Tendo Jesus passado de novo no barco para o outro lado, ajuntou-se a ele uma grande multidão; e ele estava à beira do mar.
22 Aj puꞌij sɨ́ɨj aráꞌaj ɨ tɨ vaꞌcán jɨn tyiꞌtyávaacaꞌaj huaꞌ tyeyúuj tzajtaꞌ, aꞌyaa pu ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Jairo, tɨꞌɨj jaaséj ɨ Jesús aj puꞌij tyítunutacaꞌ a chóotaꞌ joꞌtɨj joꞌtyéjvee,
22 Chegou um dos chefes da sinagoga, chamado Jairo e, logo que viu a Jesus, lançou-se-lhe aos pés.
23 jéehua pu aꞌyan tyaatáhuaviiriꞌ tɨjɨn:
23 e lhe rogava com instância, dizendo: Minha filhinha está nas últimas; rogo-te que venhas e lhe imponhas as mãos para que sare e viva.
24 Jesús puꞌij jamuán ujóꞌmej, majta jéehua ɨ tyeɨ́tyee ujóꞌjuꞌ huaꞌ jamuán tyámuaꞌ mu mij tyityóotajchacaꞌaj.
24 Jesus foi com ele, e seguia-o uma grande multidão, que o apertava.
25 Ajta huaꞌ tzajtaꞌ ɨ tyeɨ́tyee íitɨꞌ tɨ tyíꞌcuiꞌ pu ajoꞌtyávaacaꞌaj, puꞌríj tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj nyinyiꞌraꞌaj áꞌtyeeviꞌcaꞌaj tɨ tyíꞌcuiꞌ, aꞌnáj tɨnaꞌaj pu anámuɨꞌyacaꞌaj ɨ xúureꞌej.
25 Ora, certa mulher, que havia doze anos padecia de uma hemorragia,
26 Jéehua pu jajpuéjtzicaꞌaj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ arí jéehua huóoꞌijtacaꞌ ɨ maj tyíꞌhuaꞌtacaa jimi, puꞌríj ij néijmiꞌi tyajaꞌhuóorɨeecaꞌaj, ajta capu tyiꞌtɨ́j jarújtyeꞌ. Sulu aꞌyaa puꞌuj jéetzeꞌ tyiꞌijcuíꞌnyacaꞌ.
26 e que tinha sofrido bastante às mãos de muitos médicos, e despendido tudo quanto possuía sem nada aproveitar, antes indo a pior,
27 Tɨꞌɨj tyúꞌnamuajriꞌ jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huáruuj ɨ Jesús, aꞌɨ́jna íitɨꞌ pu huaꞌhuaritaꞌ ɨ tyeɨ́tyee ajeꞌreꞌnyéej tɨꞌquij jaꞌajtamuárɨej ɨ máancajraꞌan ɨ Jesús.
27 tendo ouvido falar a respeito de Jesus, veio por detrás, entre a multidão, e tocou-lhe o manto;
28 Jiꞌnye aꞌyaa pu tyíꞌmuaꞌajcaa tɨjɨn: “Aꞌɨ́j nu jɨn tyámuaꞌ rɨnyij tɨpuaꞌaj nyaꞌajtamuárɨeꞌen máancajraꞌan.”
28 porque dizia: Se tão-somente tocar-lhe as vestes, ficaria curada.
29 Tɨꞌɨj aꞌyan huarɨ́j aj puꞌij huatyápuaꞌriacaꞌ ɨ tɨ anámuɨꞌyacaꞌaj ɨ xúureꞌej, ajta aꞌyan jaataꞌaj ɨ tzajtaꞌ tɨ arí tyámuaꞌ huarɨ́j.
29 E imediatamente cessou a sua hemorragia; e sentiu no corpo estar já curada do seu mal.
30 Jesús pu jáamuaꞌreeriꞌ tɨ aꞌtɨ́j tyúꞌhuaaj tɨ tyíꞌcuiꞌ, aj puꞌij pu ájvej huoꞌséerajraa ɨ tyeɨ́tyee, ajta jeꞌen aꞌyan tyuꞌtaꞌíhuoꞌ tɨjɨn:
30 E logo Jesus, percebendo em si mesmo que saíra dele poder, virou-se no meio da multidão e perguntou: Quem me tocou as vestes?
31 Aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jamuán huacɨ́j mu aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
31 Responderam-lhe os seus discípulos: Vês que a multidão te aperta, e perguntas: Quem me tocou?
32 Ajta ɨ Jesús pu huoꞌséerajyiꞌcaa ɨ maj aꞌáa joꞌváatɨmaꞌcaa, tɨꞌij jaaséj aꞌtɨ́j tɨ jaꞌajtamuárɨej.
32 Mas ele olhava em redor para ver a que isto fizera.
33 Aj puꞌij ɨ íitɨꞌ tyuꞌtátzɨɨn ajta tyóoviveesimaꞌaj, jiꞌnye jamuaꞌreeriacaꞌaj tyiꞌtɨ́j tɨ jeꞌej jáaruuj, aj puꞌij ajtyáxɨɨriacaꞌ joꞌtɨj joꞌtyéjvee ɨ Jesús tɨꞌquij jimi tyítunutacaꞌ, ajta jeꞌen néijmiꞌi jaatéꞌexaa tzáahuatyiꞌraꞌaj jɨmeꞌ.
33 Então a mulher, atemorizada e trêmula, cônscia do que nela se havia operado, veio e prostrou-se diante dele, e declarou-lhe toda a verdade.
34 Jesús pu aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
34 Disse-lhe ele: Filha, a tua fé te salvou; vai-te em paz, e fica livre desse teu mal.
35 Óocheꞌ pu tyiꞌtyaxáatasimaꞌcaj ɨ Jesús, matɨꞌɨj séecan aráꞌaj aꞌáa maj jaꞌchej aꞌɨ́jcɨ jamuán ɨ tɨ vaꞌcán jɨn tyiꞌtyéjvee ɨ huaꞌ tyeyúuj tzajtaꞌ, aꞌyaa mu mij tyaatéꞌexaa ɨ yoꞌpuáaraꞌan ɨ tɨ tyíꞌcuiꞌ tɨjɨn:
35 Enquanto ele ainda falava, chegaram pessoas da casa do chefe da sinagoga, a quem disseram: A tua filha já morreu; por que ainda incomodas o Mestre?
36 Ajta ɨ Jesús, capu huaꞌantzaahuaj aꞌɨ́ɨmaj, aꞌyaa puꞌij tyaatéꞌexaa ɨ yoꞌpuáaraꞌan tɨjɨn:
36 O que percebendo Jesus, disse ao chefe da sinagoga: Não temas, crê somente.
37 Ajta quee aꞌtɨ́j huatáꞌ mej mij jamuán ujóꞌjuꞌ, sulu aꞌɨ́j puꞌuj ɨ Pedro, ajta ɨ Santiago, ajta aꞌɨ́jcɨ ɨ Juan, ɨ tɨ ihuáariaꞌraꞌ puéꞌeen ɨ Santiago.
37 E não permitiu que ninguém o acompanhasse, senão Pedro, Tiago, e João, irmão de Tiago.
38 Matɨꞌɨj aꞌáa jaꞌráꞌaj joꞌtɨj jaꞌchej ɨ yoꞌpuáaraꞌan aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ huamuɨ́ꞌ, jéehua mu ɨ tyeɨ́tyee huaséj ɨ maj caꞌnyíin jɨn tyóoyiinyisimeꞌej,
38 Quando chegaram a casa do chefe da sinagoga, viu Jesus um alvoroço, e os que choravam e faziam grande pranto.
39 aj puꞌij utyájrupij uchiꞌtáj tɨꞌquij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
39 E, entrando, disse-lhes: Por que fazeis alvoroço e chorais? a menina não morreu, mas dorme.
40 Aj mu mij ɨ tyeɨ́tyee jaatyaꞌatzájraa aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús, ajta aꞌɨ́ɨ pu néijmiꞌcaa iiráꞌityacaꞌ, aj puꞌij aꞌɨ́jna joꞌvíꞌtɨj ɨ táatajraꞌ ajta ɨ náanajraꞌ ajta aꞌɨ́ɨjma ɨ maj jamuán huajúꞌcaꞌaj, aj puꞌij aꞌúun joꞌtyájrupij joꞌtɨj jeꞌrácaꞌtyii aꞌɨ́jna ɨ páꞌrɨꞌɨj.
40 E riam-se dele; porém ele, tendo feito sair a todos, tomou consigo o pai e a mãe da menina, e os que com ele vieram, e entrou onde a menina estava.
41 Tɨꞌquij jajvíꞌ ɨ muácaꞌraꞌan jitze ajta jeꞌen aꞌyan tyaatajé tɨjɨn:
41 E, tomando a mão da menina, disse-lhe: Talita cumi, que, traduzido, é: Menina, a ti te digo, levanta-te.
42 Aj puꞌij ájchej ɨ páꞌrɨꞌɨj, tɨ tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj nyinyiꞌraꞌaj jájchaꞌɨɨcaꞌaj ajta jeꞌen huatyóochej tɨ ajoꞌchaꞌcanyeꞌen. Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ tyeɨ́tyee jéehua mu jeꞌej tyoꞌtaséj.
42 Imediatamente a menina se levantou, e pôs-se a andar, pois tinha doze anos. E logo foram tomados de grande espanto.
43 Ajta ɨ Jesús jéehua pu huoꞌtaꞌíj maj quee aꞌtɨ́j ixaatyeꞌej, ajta jeꞌen tyuꞌtaꞌíjtacaꞌ mej mij tyáacueꞌtyej aꞌɨ́jcɨ ɨ páꞌrɨꞌɨj.
43 Então ordenou-lhes expressamente que ninguém o soubesse; e mandou que lhe dessem de comer.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.