Lucas 22
Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NVT
1 Puꞌríj aꞌájna véjriꞌ putyíꞌrɨjcaj matɨꞌɨj puaꞌaj aꞌɨ́jcɨ jɨn tyíꞌyeꞌestyaa ɨ maj páan cuaꞌcaa ɨ maj quee levaduuraj janaꞌajchityaa. Aꞌyaa mu majta jatamuáꞌmuaj tɨjɨn: Tɨꞌɨj Dios tyihuoꞌtúꞌuunyiꞌriꞌ ɨ huaꞌyojmuaꞌ ɨ maj anáatyaꞌaj muaanánɨeꞌhuacaꞌ aꞌájna a Egipto.
1 A Festa dos Pães sem Fermento, também chamada de Páscoa, se aproximava.
2 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyíꞌijta tyeyúuj tzajtaꞌ, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyihuáꞌmuaꞌtyej ɨ yuꞌxarij jitze Moisés tɨ joꞌyúꞌxacaꞌ, jéehua mu tyíꞌmuaꞌajcaa jeꞌej maj yeꞌej tyeejéꞌcaj ɨ Jesús, majta quee jeꞌej tyéjtyoovaꞌaj, jiꞌnye mahuáꞌtzɨɨnyaꞌcaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee.
2 Os principais sacerdotes e mestres da lei tramavam uma forma de matar Jesus, mas tinham medo da reação do povo.
3 Tɨꞌquij ɨ tyiyáaruꞌ utyájrupij aꞌɨ́jcɨ ɨ Judas tzajtaꞌ, ɨ maj aꞌyan jatamuáꞌmuaj tɨjɨn Iscariote, aꞌɨ́ɨ pu ajta huaꞌ jitze ajtyámaꞌcan ɨ maj tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj aráꞌasej.
3 Então Satanás entrou em Judas Iscariotes, um dos Doze,
4 Tɨꞌquij ɨ Judas aꞌɨ́ɨjma jimi ajoꞌréꞌnyej ɨ maj tyíꞌijta ɨ tyeyúuj tzajtaꞌ, ajta ɨ maj tyihuáꞌijtyeꞌ aꞌɨ́ɨjma ɨ maj tyíꞌchaꞌɨj u tyeyúuj tzajtaꞌ, aj puꞌij huoꞌtéꞌexaa jeꞌej tɨ yeꞌej huárɨnyij tɨꞌij avíitzij jɨn huoꞌtátuiireꞌen aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús.
4 e ele foi aos principais sacerdotes e aos capitães da guarda do templo para combinar a melhor maneira de lhes entregar Jesus.
5 Majta aꞌɨ́ɨmaj mu huatóotyamuaꞌvej, matɨꞌɨj mij tyaꞌtóoratziiriꞌ maj túmii jaatáꞌ.
5 Eles ficaram muito satisfeitos e lhe prometeram dinheiro.
6 Aꞌɨ́ɨ pu jaꞌancuriáaꞌ ɨ huáꞌnyuucaa. Aj puꞌij huatyóochej tɨ jáahuoonyij aꞌnáj tɨ ɨꞌríj tɨ huoꞌtátuiireꞌen ɨ Jesús maj quee jaséeracaj ɨ tyeɨ́tyee.
6 Judas concordou e começou a procurar uma oportunidade de trair Jesus, para que o prendessem quando as multidões não estivessem por perto.
7 Tɨꞌɨj ij aꞌájna atyojoꞌréꞌnyej ɨ xɨcáaraꞌ maj jitzán jacuaꞌcaa ɨ páan maj quee levaduuraj janaꞌajchityaa. Aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze, aꞌɨ́j mu majta muꞌvejritacaa ɨ cányaꞌaj ɨ maj jɨn joꞌtámuaꞌreej aꞌájna xɨcáaraꞌ tɨ Dios jitzán tyihuoꞌtúꞌuunyiꞌriꞌ ɨ huaꞌyojmuaꞌ ɨ maj anáatyaꞌaj muaanánɨeꞌhuacaꞌ.
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento, quando o cordeiro pascal era sacrificado.
8 Aj puꞌij Jesús huoꞌtachoꞌvej aꞌɨ́jcɨ ɨ Pedro ajta ɨ Juan, aꞌyaa pu tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
8 Jesus mandou Pedro e João na frente e disse: “Vão e preparem a refeição da Páscoa, para que a comamos juntos”.
9 Ajta aꞌɨ́ɨmaj, aꞌyaa mu tyaataꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn:
9 “Onde o senhor quer que a preparemos?”, perguntaram.
10 Aꞌyaa pu tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
10 Ele respondeu: “Logo que vocês entrarem em Jerusalém, um homem carregando uma vasilha de água virá ao seu encontro. Sigam-no. Na casa onde ele entrar,
11 Siataꞌaj aꞌyan tyaatéꞌexaatyeꞌen aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ ajaꞌchej yee: “Aꞌyaa pu tyíꞌxaj ɨ maeestro yee: ¿Joꞌnyij jáaɨꞌrij tɨ tyúꞌcuaꞌnyij ɨ tɨ jɨn joꞌtámuaꞌreej tɨꞌɨj Dios tyihuoꞌtúꞌuunyiꞌriꞌ ɨ huaꞌyojmuaꞌ ɨ maj anáatyaꞌaj muaanánɨeꞌhuacaꞌ? Aꞌɨ́ɨ pu tyíꞌcuaꞌnyij aꞌɨ́ɨjma jamuán ɨ tɨ huaꞌantyíhuoj.”
11 digam ao dono: ‘O Mestre pergunta: Onde fica o aposento no qual comerei a refeição da Páscoa com meus discípulos?’.
12 Aꞌɨ́ɨ pu jamuaataséjratyeꞌsij ánɨmuaj ɨ chiꞌij tɨ veꞌéj tɨ uhuaréꞌyohuaj, siataꞌaj aꞌúun tyámuaꞌ tyojóꞌuurej.
12 Ele os levará a uma sala grande no andar superior, que já estará arrumada. Preparem ali a refeição”.
13 Aj mu mij joꞌcɨ́j, matɨꞌɨj aꞌáa jaꞌráꞌaj, aꞌyaa pu tyáꞌraa jeꞌej tɨ tyihuoꞌtéꞌexaaj ɨ Jesús, aj mu mij tyámuaꞌ tyúꞌruuj ɨ maj jɨn joꞌtámuaꞌreej jeꞌej tɨ Dios tyihuoꞌtúꞌuunyiꞌriꞌ.
13 Eles foram e encontraram tudo como Jesus tinha dito, e ali prepararam a refeição da Páscoa.
14 Tɨꞌɨj atyojoꞌréꞌnyej aꞌtzáaj maj puaꞌaj tyíꞌcuaꞌnyij, néijmiꞌi mu huatyáraꞌsacaꞌ véjriꞌ ɨ méesaj jitze, aꞌɨ́jna ɨ Jesús, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jamuán huacɨ́j.
14 Quando chegou a hora, Jesus e seus apóstolos tomaram lugar à mesa.
15 Tɨꞌɨj ij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
15 Jesus disse: “Estava ansioso para comer a refeição da Páscoa com vocês antes do meu sofrimento.
16 Aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ, canu cheꞌ aꞌnáj jacuaꞌnyij ɨ páan ꞌasta quee néijmiꞌi tyaꞌróoꞌastej aꞌájna xɨcáaraꞌ tɨꞌɨj Dios jitzán néijmiꞌi jɨn tyuꞌtaꞌíjtaj íiyan ɨ cháanacaj japua.
16 Pois eu lhes digo agora que não voltarei a comê-la até que ela se cumpra no reino de Deus”.
17 Aj puꞌij jajriáj ɨ váasuj, tɨꞌquij tyámuaꞌ tyaatáꞌ ɨ Dios, aj puꞌij huoꞌtajájnyi, aꞌyaa pu tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
17 Então tomou um cálice de vinho e agradeceu a Deus. Depois, disse: “Tomem isto e partilhem entre vocês.
18 jiꞌnye aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ nyaj quee cheꞌ aꞌnáj juꞌquéiꞌsij jáꞌriaꞌraꞌ ɨ úuvaj, ꞌasta naꞌaj quee yan huataséjreꞌen aꞌnáj tɨ Dios tyuꞌtaꞌíjtaj íiyan ɨ cháanacaj japua.
18 Pois não beberei vinho outra vez até que venha o reino de Deus”.
19 Ajta jeꞌen ɨ páan tyiꞌɨ́j, tɨꞌɨj ij ajta tyámuaꞌ tyaatáꞌ ɨ Dios. Aj puꞌij jaꞌantyítaaracaꞌ ɨ páan, ajta jeꞌen huoꞌtaꞌɨ́ꞌpuꞌuj, aꞌyaa pu tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
19 Tomou o pão e agradeceu a Deus. Depois, partiu-o e o deu aos discípulos, dizendo: “Este é o meu corpo, entregue por vocês. Façam isto em memória de mim”.
20 Matɨꞌɨj tyuꞌcuáꞌaj, aꞌyaa pu chaꞌtaj naꞌaj huarɨ́j, aꞌɨ́ɨ pu jajriáj ɨ váasuj, aꞌyaa pu tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
20 Depois da ceia, Jesus tomou o cálice de vinho e disse: “Este é o cálice da nova aliança, confirmada com o meu sangue, que é derramado como sacrifício por vocês.
21 ’Ajta ɨ aꞌtɨ́j tɨ avíitzij jɨn tyuꞌtátuiireꞌsij nyéetzij, aꞌɨ́ɨ pu ajta yésejreꞌ nyaj jamuán iiyeꞌej méesaj jitze.
21 “Mas aqui, partilhando da mesa conosco, está o homem que vai me trair.
22 Aꞌyaa pu tyíꞌnyaꞌuurej nyéetzij, ɨ nyaj nyajta tyévij jitze huanɨeꞌhuacaꞌ, jeꞌej tɨ tyuꞌxáꞌpuɨꞌɨntariacaꞌ. Ajta huatóoxaamujrityeꞌej aꞌɨ́jna ɨ tɨ nyéetzij tyuꞌtátuiireꞌej avíitzij jɨmeꞌ.
22 Pois foi determinado que o Filho do Homem deve morrer. Mas que aflição espera aquele que o trair!”
23 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jamuán huacɨ́j, aꞌɨ́ɨ mu huatyóohuij maj huóoꞌihuoꞌ aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ aꞌtɨ́j tɨ aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ tyuꞌtátuiireꞌsij.
23 Os discípulos perguntavam uns aos outros qual deles faria uma coisa dessas.
24 Matɨꞌɨj mij huatyóohuij maj tyiꞌhuóoꞌihuoꞌ aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ aꞌtɨ́j tɨ jéetzeꞌ juxɨeꞌveꞌ.
24 Depois, começaram a discutir entre si qual deles era o mais importante.
25 Ajta ɨ Jesús aꞌyaa pu tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
25 Jesus lhes disse: “Neste mundo, os reis e os grandes homens exercem poder sobre o povo e, no entanto, são chamados de seus benfeitores.
26 Siajta muaꞌaj, caxu aꞌyan eenyeꞌ matɨꞌɨj aꞌɨ́ɨmaj, sulu aꞌyaa xu éenyeꞌej xáꞌraꞌnyij, aꞌɨ́jna ɨ aꞌtɨ́j tɨ jéetzeꞌ juxɨeꞌveꞌ jaꞌmua jimi, cheꞌ aꞌyan éenyeꞌej jáꞌraꞌnyij tɨꞌɨj ɨ tɨquee tyiꞌtɨ́j jɨn juxɨeꞌveꞌ, ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyíꞌijta, cheꞌ aꞌyan éenyeꞌej jáꞌraꞌnyij tɨꞌɨj aꞌɨ́jna ɨ tɨ huáꞌhuɨɨreꞌ néijmiꞌcaa.
26 Entre vocês, porém, será diferente. Que o maior entre vocês ocupe a posição inferior, e o líder seja o servo.
27 Cásɨꞌ, ¿aꞌtanyíj jéetzeꞌ vaꞌcán jɨn tyiꞌtyéjvee? ¿Nyi aꞌɨ́jna ɨ tɨ huatyájcaj joꞌtɨj méesaj joꞌtyéjvee, caꞌ aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyáꞌcueꞌtyej? ¿Nyiquee aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyíꞌcuaꞌ huatyequéej joꞌtɨj ɨ méesaj joꞌtyéjvee? Ajta nyáaj nu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ nyaj jéetzeꞌ vaꞌcán jɨn tyiꞌtyéjvee, nyajta nyáaj yanuj huatyéjve jaꞌmua jimi, tɨꞌɨj aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyihuáꞌcueꞌtyee.
27 Quem é mais importante, o que está à mesa ou o que serve? Não é aquele que está à mesa? Mas não aqui! Pois eu estou entre vocês como quem serve.
28 ’Siajta muaꞌaj xu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ siaj aꞌnáj tɨnaꞌaj nyajamuan ya huatyuꞌuj nyatɨꞌɨjta jajpuéjtzij.
28 “Vocês permaneceram comigo durante meu tempo de provação.
29 Nyáaj nu jamuaatáꞌ, siaj sij tyuꞌtaꞌíjtaj, jiꞌnye aꞌɨ́jna ɨ nyavástaraꞌ puꞌríj naatáꞌ ɨ nyaj jɨn tyuꞌtaꞌíjtaj.
29 E, assim como meu Pai me concedeu um reino, eu agora lhes concedo o direito de
30 Aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze nyaj jitzán tyuꞌtaꞌíjtaj íiyan ɨ cháanacaj japua, muaꞌaj xu ajtyáraꞌsij ɨ méesaj jitze siaj sij tyúꞌcuaꞌnyij siajta huayeꞌen nyaj jamuán. Siajta jeꞌen huatyáraꞌsij ɨ ɨpuárij japua tɨ jéetzeꞌ juxɨeꞌveꞌ, siaj sij huoꞌxɨ́jtyeꞌen aꞌɨ́ɨjma ɨ tyeɨ́tyee ɨ maj majta Israel jitze eerányej, ɨ maj tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj aráꞌasej.
30 comer e beber à minha mesa, em meu reino. Vocês se sentarão em tronos e julgarão as doze tribos de Israel”.
31 Aj puꞌij ɨ Jesús aꞌyan tyaatéꞌexaa ɨ Pedro tɨjɨn:
31 Então o Senhor disse: “Simão, Simão, Satanás pediu para peneirar cada um de vocês como trigo.
32 Nyajta nyáaj, aꞌyaa nu tyaatáhuo muéetzij jɨmeꞌ ɨ Dios jimi pej pij quee eeriáꞌɨtzen aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ paj naꞌraꞌastijre, ajta patɨꞌɨj táhuaꞌaj naꞌráꞌastijreꞌen, aꞌyaa paj huárɨnyij, pataꞌaj caꞌnyíjraꞌaj huoꞌtáꞌan aꞌihuáamuaꞌ.
32 Contudo, supliquei em oração por você, Simão, para que sua fé não vacile. Portanto, quando tiver se arrependido e voltado para mim, fortaleça seus irmãos”.
33 Ajta aꞌɨ́jna ɨ Pedro, aꞌyaa pu tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
33 Pedro disse: “Senhor, estou pronto a ir para a prisão, e até a morrer ao seu lado”.
34 Ajta ɨ Jesús aꞌyan tyuꞌtanyúj tɨjɨn:
34 Jesus, porém, respondeu: “Pedro, vou lhe dizer uma coisa: hoje, antes que o galo cante, você negará três vezes que me conhece”.
35 Aj puꞌij Jesús aꞌyan tyihuoꞌtaꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn:
35 Em seguida, Jesus lhes perguntou: “Quando eu os enviei para anunciar as boas-novas sem dinheiro, sem bolsa de viagem e sem sandálias extras, alguma coisa lhes faltou?”. “Não”, responderam eles.
36 Aj puꞌij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
36 Então ele disse: “Agora, porém, peguem dinheiro e uma bolsa de viagem. E, se não tiverem uma espada, vendam sua capa e comprem uma.
37 Aꞌyaa pu tyéꞌyuꞌsiꞌ ɨ yuꞌxarij jitze tɨjɨn: “Aꞌyaa mu jaatamuaꞌaj tɨjɨn aꞌíi pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen sɨ́ɨj tɨ jeꞌej puaꞌaj tyíꞌtyevij.” Aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ tɨ juxɨeꞌveꞌ tɨ aꞌyan tyaꞌróoꞌastej jeꞌej tɨ tyéꞌyuꞌsiꞌ nyéetzij jɨmeꞌ.
37 Pois é necessário que se cumpra esta profecia a meu respeito: ‘Ele foi contado entre os rebeldes’. Sim, tudo que os profetas escreveram a meu respeito se cumprirá”.
38 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jamuán huacɨ́j, aꞌyaa mu tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
38 Eles responderam: “Senhor, temos aqui duas espadas”. “É suficiente”, disse ele.
39 Aj puꞌij iirájraa ɨ Jesús, tɨꞌɨj ij aꞌáa joꞌmej joꞌtɨj jáꞌasacaa ɨ jɨríj jitze tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Aseitúunajrimi, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jamuán huacɨ́j, aꞌɨ́ɨ mu majta jamuán ujóꞌjuꞌ.
39 Então, acompanhado de seus discípulos, Jesus foi, como de costume, ao monte das Oliveiras.
40 Tɨꞌɨj aꞌáa jaꞌráꞌaj, aꞌyaa pu tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
40 Ao chegar, disse: “Orem para que vocês não cedam à tentação”.
41 Tɨꞌquij aꞌáa huojoohuáꞌxɨj aꞌtzúj pu aꞌ ɨmuáj joꞌréꞌnyej aꞌchu tɨ ɨmuáj ajaꞌráahuɨꞌtzɨj ɨ tyetyéj tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j jɨn tyuꞌtatóꞌoj, aꞌáa pu tyítunutacaꞌ, tɨꞌquij huatyéenyuj ɨ Dios jimi,
41 Afastou-se a uma distância como de um arremesso de pedra, ajoelhou-se e orou:
42 aꞌyan tɨjɨn:
42 “Pai, se queres, afasta de mim este cálice. Contudo, que seja feita a tua vontade, e não a minha”.
43 Aj puꞌij sɨ́ɨj jimí huataséjre ɨ tɨ tajapuá tyíꞌhuɨɨreꞌ, tɨꞌij caꞌnyíjraꞌaj jaatáꞌ.
43 Então apareceu um anjo do céu, que o fortalecia.
44 Ajta ɨ Jesús, jéehua pu tyíꞌmuaꞌajcaa, aꞌɨ́j pu jɨn jéetzeꞌ huatyéenyuj, jéehua pu cámuɨꞌyacaꞌaj ɨ tɨéexɨꞌmuarij, aꞌyaa pu huaséꞌrihuaꞌaj tɨꞌɨj xúureꞌej tɨ ajaꞌrátzunyaa a chóotaꞌ.
44 Ele orou com ainda mais fervor, e sua angústia era tanta que seu suor caía na terra como gotas de sangue.
45 Tɨꞌquij ájchej joꞌtɨj jaꞌtyényuusimaꞌaj, tɨꞌɨj ij ajoꞌréꞌnyej joꞌmaj jeꞌej jéꞌeenyeꞌej aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jamuán huacɨ́j, muꞌríj tyácuꞌtzisimaꞌaj, jiꞌnye jéehua mu cuaꞌnacaꞌaj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ maj juxaamuɨjrityeꞌ.
45 Por fim, ele se levantou, voltou aos discípulos e os encontrou dormindo, exaustos de tristeza.
46 Aꞌyaa pu tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
46 “Por que vocês dormem?”, perguntou ele. “Levantem-se e orem para que não cedam à tentação.”
47 Óocheꞌ pu tyiꞌxáatacaj ɨ Jesús, matɨꞌɨj jéehua ɨ tyeɨ́tyee ajeꞌréꞌnyej, ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Judas, ɨ tɨ ajta huaꞌ jitze ajtyámaꞌcan ɨ maj tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj aráꞌasej, aꞌɨ́ɨ pu anaquéej huamaꞌcaꞌaj, aj puꞌij ajtyáxɨɨriacaꞌ tɨꞌij jiꞌtyáapuɨꞌtzej aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús.
47 Enquanto Jesus ainda falava, chegou uma multidão conduzida por Judas, um dos Doze. Ele se aproximou de Jesus e o cumprimentou com um beijo.
48 Ajta ɨ Jesús aꞌyaa pu tyaataꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn:
48 Jesus, porém, lhe disse: “Judas, com um beijo você trai o Filho do Homem?”.
49 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Jesús jamuán huacɨ́j, matɨꞌɨj jaaséej jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j rɨjcaj, aj mu mij aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
49 Quando aqueles que estavam com Jesus viram o que ia acontecer, disseram: “Senhor, devemos lutar? Trouxemos as espadas!”.
50 Ajta sɨ́ɨj tɨ Jesús jamuán joꞌcháꞌcanyaꞌaj, aꞌɨ́ɨ pu tyaapuéj aꞌɨ́jcɨ tɨ jahuɨɨreꞌ aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyíꞌijta u tyeyúuj tzajtaꞌ, jaꞌajtasíjchacaꞌ ɨ naxɨéeraꞌ, muácaꞌtaꞌ tɨ pujmuaꞌ.
50 E um deles feriu o servo do sumo sacerdote, cortando-lhe a orelha direita.
51 Ajta ɨ Jesús aꞌyaa pu tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨjɨn:
51 Mas Jesus disse: “Basta!”. E, tocando a orelha do homem, curou-o.
52 Ajta jeꞌen ɨ Jesús aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj tyíꞌijta u tyeyúuj tzajtaꞌ, ajta ɨ maj tyihuáꞌijtyeꞌ ɨ maj tyíꞌchaꞌɨj u tyeyúuj tzajtaꞌ, ajta aꞌɨ́ɨjma ɨ huáasij, néijmiꞌcaa matɨꞌɨj manaꞌaj ɨ maj jimí ajeꞌréꞌnyej aꞌyan tɨjɨn:
52 Então Jesus se dirigiu aos principais sacerdotes, aos capitães da guarda do templo e aos líderes do povo que tinham vindo buscá-lo: “Por acaso sou um revolucionário perigoso para que venham me prender com espadas e pedaços de pau?
53 Aꞌnáj tɨnaꞌaj nu aꞌúu joꞌtyaváaj náꞌyiꞌcaaj u tyeyúuj tzajtaꞌ jaꞌmua jimi nyetyajaꞌmuamuatyáaj. Siajta muaꞌaj, caxu aꞌnáj naatyéeviꞌ, ijíij xu xaa aꞌyan rɨnyij, jiꞌnye aꞌɨ́ɨ pu jaꞌmua jitze ucájrupij aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyíꞌijta tɨ́caꞌrij tzajtaꞌ.
53 Por que não me prenderam no templo? Todos os dias eu estava ali, ensinando. Mas esta é a hora de vocês, o tempo em que reina o poder das trevas”.
54 Matɨꞌɨj mij jaatyéeviꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús, aj mu mij yoꞌvíꞌtɨj, aꞌáa mu yoꞌréꞌnyijtyej joꞌtɨj jaꞌchej aꞌɨ́jna ɨ tɨ néijmiꞌi jɨn antyúumuaꞌreej u tyeyúuj tzajtaꞌ. Ajta aꞌɨ́jna ɨ Pedro, aꞌtzúj pu ɨmuáj jaavájrasimaꞌaj.
54 Então eles o prenderam e o levaram à casa do sumo sacerdote. Pedro o seguiu de longe.
55 Matɨꞌɨj mij óonɨej aꞌájna jéꞌtaꞌ joꞌtɨj jaꞌrájtaꞌcuaj u tyeyúuj tzajtaꞌ, aj mu mij ataráasajra, ajta ɨ Pedro, aꞌɨ́ɨ pu huaꞌ jamuán ujaꞌajyíxɨj.
55 Os guardas acenderam uma fogueira no meio do pátio e sentaram-se em volta, e Pedro sentou-se com eles.
56 Tɨꞌɨj ij sɨ́ɨj ɨ íitɨꞌ tɨ aꞌáa tyíꞌhuɨɨreꞌ jaaséej tɨ aꞌáa jaꞌajcatyii joꞌtɨj jáꞌtaa, tɨꞌɨj tyámuaꞌ tyeeséj aj puꞌij aꞌyan tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨjɨn:
56 Uma criada o notou à luz da fogueira e começou a olhar fixamente para ele. Por fim, disse: “Este homem era um dos seguidores de Jesus!”.
57 Ajta aꞌɨ́jna ɨ Pedro, aꞌyaa pu tyuꞌtyáhueꞌtacaꞌ tɨjɨn:
57 Mas Pedro negou, dizendo: “Mulher, eu nem o conheço!”.
58 Aꞌtzúj aꞌtyéeviꞌcaj, ajtáhuaꞌaj sɨ́ɨj jaaséej, aꞌyaa pu tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨjɨn:
58 Pouco depois, um homem olhou para ele e disse: “Você também é um deles!”. “Não sou!”, retrucou Pedro.
59 Tɨꞌɨj séej ooraj tyoomáꞌcaj, ajtáhuaꞌaj pu sɨ́ɨj aꞌyan tyéꞌjee tɨjɨn:
59 Cerca de uma hora mais tarde, outro homem afirmou: “Com certeza esse aí também estava com ele, pois também é galileu!”.
60 Ajta aꞌɨ́jna ɨ Pedro, aꞌyaa pu tyuꞌtanyúj tɨjɨn:
60 Pedro, porém, respondeu: “Homem, eu não sei do que você está falando”. E, no mesmo instante, o galo cantou.
61 Ajta aꞌɨ́jna ɨ tavástaraꞌ, aꞌɨ́ɨ pu ooréꞌnyeeriacaꞌ, tɨꞌɨj ij jaꞌráasej aꞌɨ́jcɨ ɨ Pedro, aj puꞌij joꞌtámuaꞌreeriꞌ jeꞌej tɨ tavástaraꞌ tyaatéꞌexaa yee: “Tɨꞌɨj quee xu jíihuacaj ɨ tyacuáarɨeꞌ, huéeicaj paj aꞌyan tyinaatyáhueꞌtaj tɨjɨn capáj nyamuaꞌtyej.”
61 Então o Senhor se voltou e olhou para Pedro. E Pedro se lembrou das palavras dele: “Hoje, antes que o galo cante, você me negará três vezes”.
62 Tɨꞌquij Pedro iirájraa apuaꞌquéj, aj puꞌij tyuuyíinyajraa huápuɨꞌɨj, jeꞌej pu puaꞌaj tyoꞌtóomuaꞌaj.
62 E Pedro saiu dali, chorando amargamente.
63 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jachaꞌɨɨcaꞌaj, aꞌɨ́ɨ mu huatyóohuij maj jatyaxáahuataj, majta jaatyáavaxɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús.
63 Os guardas encarregados de Jesus começaram a zombar dele e a bater nele.
64 Matɨꞌɨj mij joꞌtajɨ́ꞌcaꞌaj a jɨꞌsáaraꞌ jitze, aj mu mij caꞌnyéjrij jɨn jaataꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn:
64 Vendaram seus olhos e diziam: “Profetize para nós! Quem foi que lhe bateu desta vez?”.
65 Majta jéehua jeꞌej puaꞌaj tyeejéj maꞌxáahuataj.
65 E o insultavam de muitas outras maneiras.
66 Tɨꞌɨj huatapuáꞌriacaꞌ, néijmiꞌi mu tyúusɨɨj ɨ huáasij, majta ɨ maj tyíꞌijta u tyeyúuj tzajtaꞌ, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyihuáꞌmuaꞌtyej ɨ yuꞌxarij jitze, Moisés tɨ joꞌyúꞌxacaꞌ, matɨꞌɨj mij yoꞌvíꞌtɨj huaꞌ jimi ɨ ju juéesij.
66 Ao amanhecer, todos os líderes do povo se reuniram, incluindo os principais sacerdotes e os mestres da lei. Jesus foi conduzido à presença desse conselho,
67 Aꞌyaa mu tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
67 e eles perguntaram: “Diga-nos, você é o Cristo?”. Jesus respondeu: “Se eu lhes disser, de modo algum acreditarão em mim.
68 Ajta tɨpuaꞌaj nyetyajamuaaꞌíhuoꞌ caxu huatányuusij.
68 E, se eu lhes fizer uma pergunta, não responderão.
69 Ajta ijíij tɨ yujoꞌqueꞌtɨj jaꞌmej, nyáaj ɨ nyaj nyajta tyévij jitze huanɨeꞌhuacaꞌ, muácaꞌtaꞌ nu jaꞌajcaquée naꞌmej ɨ Dios tɨ néijmiꞌi jɨn antyúumuaꞌreej.
69 Mas, de agora em diante, o Filho do Homem se sentará à direita do Deus Poderoso”.
70 Néijmiꞌi mu aꞌyan tyaataꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn:
70 Todos gritaram: “Então você afirma que é o Filho de Deus?”. E ele respondeu: “Vocês dizem que eu sou”.
71 Matɨꞌɨj mij aꞌyan tyuꞌtóoꞌixaaj tɨjɨn:
71 “Que necessidade temos de outras testemunhas?”, disseram eles. “Nós mesmos o ouvimos de sua boca!”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.