Lucas 20
Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NVT
1 Aꞌyaa pu aꞌájna tyuꞌrɨ́j tɨꞌɨj ooj Jesús tyihuaꞌmuaꞌtyáacaj u tyeyúuj tzajtaꞌ, ajta huáꞌixaatyaꞌcaꞌaj tyeɨ́tyee ɨ nyúucarij tɨ jɨn Dios huaꞌ japua huatányuusij, matɨꞌɨj aꞌɨ́ɨmaj ajeꞌréꞌnyej ɨ maj tyeyúuj tzajtaꞌ tyíꞌijta, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyihuáꞌmuaꞌtyej ɨ yuꞌxarij jitze Moisés tɨ joꞌyúꞌxacaꞌ, majta huaꞌ jamuán ɨ huáasij.
1 Certo dia, quando Jesus ensinava o povo e anunciava as boas-novas no templo, os principais sacerdotes, os mestres da lei e os líderes do povo se aproximaram dele
2 Matɨꞌɨj mij aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
2 e perguntaram: “Com que autoridade você faz essas coisas? Quem lhe deu esse direito?”.
3 Aj puꞌij Jesús aꞌyan tyuꞌtanyúj tɨjɨn:
3 “Primeiro, deixe-me fazer uma pergunta”, respondeu ele.
4 ¿aꞌtanyíj uyoꞌtaꞌítyacaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Juan tɨꞌɨj huóꞌɨɨraj ɨ tyeɨ́tyee? ¿Nyiquij ɨ Dios caꞌ ɨ tyeɨ́tyee?
4 “A autoridade de João para batizar vinha do céu ou era apenas humana?”
5 Matɨꞌɨj mij huatyóohuij maj tyiꞌhuóoꞌihuoꞌ aꞌyaa mu tɨjɨn:
5 Eles discutiram a questão entre si: “Se dissermos que vinha do céu, ele perguntará por que não cremos em João.
6 Ajta tɨpuaꞌaj aꞌyan tyetyuꞌtaxáj yee tyétyacaa mu jaꞌantyíhuoj, aj mu mij néijmiꞌi ɨ tyeɨ́tyee taatyátoꞌsixɨꞌɨj tyetyéj jɨmeꞌ, jiꞌnye néijmiꞌi mu tyámuaꞌ naa tyáꞌmuaꞌreej tɨ Juan aꞌɨ́ɨn puéꞌeenyeꞌej sɨ́ɨj tɨ tyíꞌxajtacaꞌaj ɨ Dios jitze maꞌcan.
6 Mas, se dissermos que era apenas humana, seremos apedrejados pela multidão, pois todos estão convencidos de que João era profeta”.
7 Aꞌɨ́j mu jɨn aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
7 Por fim, responderam a Jesus que não sabiam.
8 Aj puꞌij ɨ Jesús, aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
8 E Jesus replicou: “Então eu também não direi com que autoridade faço essas coisas”.
9 Ajta jeꞌen Jesús séej nyúucarij jɨn tyihuoꞌtéꞌexaaj ɨ tyeɨ́tyee aꞌyan tɨjɨn:
9 Em seguida, Jesus se voltou para o povo e contou a seguinte parábola: “Um homem plantou um vinhedo e o arrendou a alguns lavradores. Depois, partiu para um lugar distante, onde passou um longo tempo.
10 Tɨꞌɨj aꞌájna atyojoꞌréꞌnyej matɨꞌɨj puaꞌaj jajuꞌracaa ɨ úuvaj, séej pu ujoꞌtaꞌítyacaꞌ huaꞌ jimi ɨ tɨ huoꞌtanyéjtye mej mij jaatátuiireꞌen jeꞌcácaa ɨ tɨ huácɨɨriacaꞌ. Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ tyeɨ́tyee, aꞌɨ́ɨ mu jaatyáavaxɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ ujoꞌtaꞌítyiꞌhuacaꞌ, majta quee tyiꞌtɨ́j jaatáꞌ, aꞌyaa muꞌuj tyaataꞌítyacaꞌ.
10 Na época da colheita da uva, enviou um de seus servos para receber sua parte da produção. Os lavradores atacaram o servo, o espancaram e o mandaram de volta, de mãos vazias.
11 Ajtáhuaꞌaj pu séej huataꞌítyacaꞌ tɨ jimí tyíꞌhuɨɨreꞌ, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ tɨ huoꞌtanyéj ɨ chuéj, aꞌɨ́ɨ mu jajtyáꞌxɨj, majta jeꞌen jaatyáavaxɨj, camu tyiꞌtɨ́j jaatáꞌ, aꞌyaa muꞌuj tyaataꞌítyacaꞌ.
11 Então o dono da propriedade enviou outro servo, mas eles também o insultaram, o espancaram e o mandaram de volta, de mãos vazias.
12 Tɨꞌquij ajtáhuaꞌaj séej huataꞌítyacaꞌ, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ tɨ huoꞌtanyéj ɨ chuéj, aꞌɨ́ɨ mu tyaapuéj, majta jaaréꞌityacaꞌ.
12 Enviou ainda um terceiro, e eles o feriram e o expulsaram do vinhedo.
13 ’Tɨꞌquij aꞌyan tyuꞌmuáꞌaj aꞌɨ́jna ɨ aꞌtɨ́j chuéj tɨ tyuꞌnyéj tɨjɨn: “¿Jiꞌquij náarɨnyij? Nyiyóoj nu huataꞌítyij ɨ nyaj huápuɨꞌɨj jaxɨeꞌveꞌ, aꞌɨ́j mu xaa ántzaahuatyeꞌsij.”
13 “‘Que farei?’, disse o dono do vinhedo. ‘Já sei; enviarei meu filho amado. Certamente eles o respeitarão.’
14 Majta aꞌɨ́ɨmaj, matɨꞌɨj jaaséej, aj mu mij tyuꞌtóoꞌixaaj, aꞌyaa mu tyaaxáꞌpuɨꞌɨntarej tɨjɨn: “Aꞌíi pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ néijmiꞌi tyáꞌcɨꞌtyij, tyicheꞌ jaajéꞌcaj tɨꞌij ityájma táacɨꞌtyij.”
14 “No entanto, quando os lavradores viram o filho, disseram uns aos outros: ‘Aí vem o herdeiro da propriedade. Vamos matá-lo e tomar posse desta terra!’.
15 Aj mu mij jiꞌrájtoo, matɨꞌɨj mij jaajéꞌcaj.
15 Então o arrastaram para fora do vinhedo e o mataram. “O que vocês acham que o dono do vinhedo fará com eles?”, perguntou Jesus.
16 Aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ, aꞌɨ́ɨ pu aꞌáa joꞌréꞌnyesij, tɨꞌquij huáꞌcuiꞌnyij aꞌɨ́ɨjma ɨ tɨ huoꞌtanyéj, ajta jeꞌen séecan huatanyéjtyeꞌsij mej mij aꞌáa tyojoꞌmuárɨeꞌen.
16 “Ele virá, matará os lavradores, e arrendará o vinhedo a outros.” “Que isso jamais aconteça!”, disseram os que o ouviam.
17 Aj puꞌij Jesús huoꞌséerajraa, tɨꞌquij aꞌyan tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨjɨn:
17 Jesus olhou para eles e perguntou: “Então o que significa esta passagem das Escrituras: ‘A pedra que os construtores rejeitaram se tornou a pedra angular’?
18 Aꞌtɨ́j tɨnaꞌaj tɨ aꞌɨ́jcɨ japua eetávetyij ɨ tyetyéj, aꞌɨ́ɨ pu huatyánaꞌxɨj néijmiꞌqueꞌ ɨ jujitzé. Naꞌríij tɨpuaꞌaj séej japua rájvetyij aꞌɨ́jna ɨ tyetyéj, aꞌɨ́ɨ pu jaatyátzaanaxɨꞌɨj.
18 Quem tropeçar nessa pedra será despedaçado, e aquele sobre quem ela cair será reduzido a pó”.
19 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyihuáꞌmuaꞌtyajcaꞌaj ɨ yuꞌxarij jitze, Moisés tɨ joꞌyúꞌxacaꞌ, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyíꞌijtacaꞌaj u tyeyúuj tzajtaꞌ, jéehua mu tyuꞌmuáꞌaj jeꞌej maj yeꞌej huárɨnyij mej mij jaatyéeviꞌ, jiꞌnye aꞌyaa mu tyáꞌmuaꞌreeriacaꞌaj tɨ aꞌɨ́ɨjma putyíꞌxajtacaꞌaj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ nyúucarij tɨ jaataxájtacaꞌ, camu majta ahuóocaꞌan, jiꞌnye mahuáꞌtzɨɨnyaꞌcaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee.
19 Os mestres da lei e os principais sacerdotes queriam prender Jesus ali mesmo, pois perceberam que eles eram os lavradores maus a que Jesus se referia. No entanto, tinham medo da reação do povo.
20 Jéehua mu jaꞌeevaꞌcaꞌaj, aj mu mij séecan huataꞌítyacaꞌ ɨ maj aꞌyan tyúusejratacaꞌaj tɨjɨn tzáahuatyiꞌraꞌaj mu jɨn tyíꞌxaj, aꞌyaa mu tyáꞌxɨeꞌvaꞌcaꞌaj maj tyaataꞌíhuoꞌ tyiꞌtɨ́j jɨmeꞌ tɨꞌij aꞌɨ́jcɨ jɨn eeráꞌɨtzen mej mij tyuꞌtátuireꞌen aꞌɨ́jcɨ jimi ɨ tajtúhuan.
20 Esperando uma oportunidade, os líderes enviaram espiões que fingiam ser pessoas sinceras. Tentaram fazer Jesus dizer algo que pudesse ser relatado ao governador romano, de modo que ele fosse preso.
21 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jaꞌeevaꞌcaꞌaj, aꞌyaa mu tyaataꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn:
21 Disseram: “Mestre, sabemos que o senhor fala e ensina o que é certo, não se deixa influenciar por outros e ensina o caminho de Deus de acordo com a verdade.
22 ¿Nyiquij xáꞌpuɨꞌ tyaj tyuꞌnájchij aꞌɨ́jcɨ jimi ɨ tajtúhuan ɨ tɨ tyíꞌtaꞌijtyeꞌ, caꞌ quee?
22 Então, diga-nos: É certo pagar impostos a César ou não?”.
23 Ajta ɨ Jesús tɨꞌɨj jáamuaꞌreeriꞌ maj quee tzáahuatyiꞌraꞌaj jɨn tyéꞌihuoꞌracaꞌaj, aj puꞌij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
23 Jesus percebeu a hipocrisia deles e disse:
24 —Séej sianaataséjratyeꞌ ɨ túmii. ¿Aꞌtanyíj nyéerimaꞌraꞌ puɨ́rɨcɨj ɨ tɨ acájvee? ¿Aꞌtanyíj aꞌyan ántyapuaj tɨꞌɨj tyéꞌyuꞌsiꞌ?
24 “Mostrem-me uma moeda de prata. De quem são a imagem e o título nela gravados?”. “De César”, responderam.
25 Matɨꞌɨj mij aꞌyan tyityaatanyúj tɨjɨn:
25 “Então deem a César o que pertence a César, e deem a Deus o que pertence a Deus”, disse ele.
26 Majta aꞌɨ́ɨmaj camu jeꞌej tyéejtyoj jeꞌej maj yeꞌej huárɨnyij maj jaamuéꞌtɨn aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ jeꞌej tɨ tyihuoꞌtéꞌexaaj huaꞌ tzajtaꞌ ɨ tyeɨ́tyee. Jiꞌnye jeꞌej mu tyoꞌtaséj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ jeꞌej tɨ tyuꞌtaxájtacaꞌ, aj mu mij quee cheꞌ jeꞌej tyityaatanyúj.
26 Eles não conseguiam apanhá-lo em nada que ele dizia diante do povo. Em vez disso, admiraram-se de sua resposta e se calaram.
27 Aꞌtzúj aꞌtyéeviꞌij, séecan mu ajeꞌréꞌnyej, aꞌɨ́ɨmaj mu puɨ́rɨcɨj ɨ saduceos, aꞌyaa mu tyíꞌxaj aꞌɨ́ɨmaj yee camu cheꞌ huatájuuritaj ɨ maj meríj huácuij, matɨꞌɨj mij aꞌyan tyaataꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn:
27 Então vieram a Jesus alguns saduceus, líderes religiosos que afirmam não haver ressurreição dos mortos,
28 —Maeestro, aꞌyaa pu tyoꞌyúꞌxacaꞌ aꞌɨ́jna ɨ Moisés tɨ aꞌyan tyeꞌmej ityájma jimi, tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j tɨ nyeɨɨchej, tɨpuaꞌaj quee eexúj tyiyóomuaꞌcaj tɨꞌɨj huamuɨ́ꞌ, juxɨeꞌveꞌ tɨ ɨ ihuáariaꞌraꞌ jaꞌancuréꞌviꞌtɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ jatyéviꞌtɨnyaꞌaj ɨ tɨ huamuɨ́ꞌ tɨꞌij aꞌɨ́jcɨ jitze maꞌcan tyiyóomuaꞌaj jáꞌraꞌnyij.
28 e perguntaram: “Mestre, Moisés nos deu uma lei segundo a qual se um homem morrer e deixar a esposa sem filhos, o irmão dele deve se casar com a viúva e ter um filho que dará continuidade ao nome do irmão.
29 ’Aꞌyaa pu tyuꞌrɨ́j ityájma jimi, aráahuaꞌpuaj mu aráꞌaxcaa ɨ tyétyacaa ɨ maj juꞌihuaamuaꞌcaꞌaj, tɨꞌquij ɨ tɨ vástɨꞌ, aꞌɨ́ɨ pu huatyényeɨɨchacaꞌ, ajta jeꞌen huamuɨ́ꞌ, capu eexúj tyiyóocaj, aꞌyaa pu chaꞌtaj naꞌaj tyáaruj ɨ séej ɨ tɨ jeꞌtyáaꞌsej.
29 Numa família havia sete irmãos. O mais velho se casou e morreu sem deixar filhos.
30 Ajta ɨ sɨ́ɨj ɨ tɨ jeꞌtyáaꞌsej, aꞌɨ́ɨ pu jaꞌancuréꞌviꞌtɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ íitaj tɨ jatyéviꞌtɨnyaꞌaj aꞌɨ́jna ihuáariaꞌraꞌ, muꞌríj mij huéeicaj ɨ maj huácuij.
30 O segundo irmão se casou com a viúva, mas também morreu.
31 Ajtáhuaꞌaj sɨ́ɨj tɨ jeꞌtyáaꞌsej, aꞌɨ́ɨ pu ajta jaꞌancuréꞌviꞌtɨj, aꞌyaa pu chaꞌtaj naꞌaj tyihuóꞌruuj néijmiꞌcaa ɨ maj aráahuaꞌpuaj, maj quee jitzán tyiyóomuaꞌaj muáꞌraa, néijmiꞌi mu huácuij.
31 Então o terceiro irmão se casou com ela. O mesmo aconteceu aos sete irmãos, que morreram sem deixar filhos.
32 Ajta jeꞌen aꞌɨ́jna ɨ íitɨꞌ huamuɨ́ꞌ.
32 Por fim, a mulher também morreu.
33 ’Arí matɨꞌɨj huatájuuritaj ɨ muɨꞌchítyee, ¿aꞌtanyíj cɨ́naꞌraꞌan pueꞌéenyeꞌej jaꞌmej? Jiꞌnye néijmiꞌi mu jatyéviꞌtɨnyaꞌaj.
33 Diga-nos, de quem ela será esposa na ressurreição? Afinal, os sete se casaram com ela”.
34 Aj puꞌij Jesús aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
34 Jesus respondeu: “O casamento é para pessoas deste mundo.
35 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ tɨ aꞌyan tyihuáꞌcɨꞌpuaj maj huatájuurej huaꞌtzajtaꞌ ɨ muɨꞌchítyee, ajta tɨꞌɨj aꞌájna tyaꞌráꞌastij aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze tɨ Dios néijmiꞌqueꞌ tyuꞌtaꞌíjtaj, camu cheꞌ nyejnyeɨꞌchen, camu majta huɨɨchan.
35 Mas, na era futura, aqueles que forem considerados dignos de ser ressuscitados dos mortos não se casarão nem se darão em casamento,
36 Camu majta cheꞌ cuiꞌnyij, jiꞌnye aꞌyaa mu éenyeꞌej muáꞌjuꞌun matɨꞌɨj aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tajapuá tyíꞌhuɨɨreꞌ. Aꞌɨ́ɨ mu yójmuaꞌmuaꞌ pueꞌéenyeꞌej muáꞌjuꞌun ɨ Dios, jiꞌnye muꞌríj huatájuuriacaꞌ.
36 e nunca mais morrerão. Nesse sentido, serão como os anjos. São filhos de Deus e filhos da ressurreição.
37 Ajta aꞌɨ́jna ɨ Moisés, aꞌɨ́ɨ pu taatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨꞌɨj joꞌyúꞌxacaꞌ jeꞌej tɨ aꞌnáj sɨ́ɨj tyuꞌtyájtaa ɨ tuꞌpíj tɨ viváajmaꞌaj tatyéꞌtyeꞌ. Aꞌɨ́j pu jɨn, Moisés aꞌyan jaatamuaꞌaj ɨ tavástaraꞌ tɨjɨn: “Ɨ huaꞌ Dios aꞌɨ́ɨjma ɨ Abraham, ajta aꞌɨ́jcɨ ɨ Isaac, ajta aꞌɨ́jcɨ ɨ Jacob.”
37 “Agora, quanto a haver ressurreição dos mortos, o próprio Moisés provou isso quando escreveu a respeito do arbusto em chamas. Ele se referiu ao Senhor como ‘o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó’.
38 Ajta ɨ Dios, capu huaꞌ Dios puéꞌeen aꞌɨ́ɨmaj ɨ muɨꞌchítyee, aꞌɨ́ɨjma pu Dios ɨ maj júurij, jiꞌnye aꞌɨ́jna jimi néijmiꞌi mu júurij.
38 Portanto, ele é o Deus dos vivos, e não dos mortos, pois para ele todos vivem”.
39 Majta séecan ɨ maj tyihuáꞌmuaꞌtyej ɨ yuꞌxarij jitze, Moisés tɨ joꞌyúꞌxacaꞌ, aꞌyaa mu tyityaatanyúj tɨjɨn:
39 “Mestre, o senhor disse bem!”, comentaram alguns mestres da lei.
40 Tɨꞌɨj naꞌaj aꞌájna, capu cheꞌ aꞌtɨ́j óocaꞌnyajcaꞌaj tɨ tyiꞌtɨ́j jaataꞌíhuoꞌ.
40 E ninguém mais teve coragem de lhe fazer perguntas.
41 Ajta Jesús aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
41 Então Jesus lhes perguntou: “Por que se diz que o Cristo é filho de Davi?
42 Ajta aꞌɨ́jna ɨ David, aꞌyaa pu tyuꞌtaxájtacaꞌ aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ tyéꞌyuꞌsiꞌ ɨ yuꞌxarij jitze tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Chuíicarij, aꞌyan tɨjɨn:
42 Afinal, o próprio Davi escreveu no Livro de Salmos: ‘O Senhor disse ao meu Senhor, Sente-se no lugar de honra à minha direita
43 nyanaꞌaj quee huoꞌmuéꞌtɨn ɨ maj muájchaꞌɨɨreꞌ.”
43 até que eu humilhe seus inimigos, e os ponha debaixo de seus pés’.
44 Ajta ɨ David, aꞌɨ́ɨ pu aꞌyan jaatamuaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Dios tɨ jaꞌantyíhuoj tɨjɨn nyavástaraꞌ, tɨpuaꞌaj aꞌyan tyiꞌjaꞌyájna, ¿jiꞌnye tyíɨꞌrij tɨ ɨ Cɨríistuꞌ aꞌɨ́ɨn puéꞌeenyeꞌ ɨ David tɨ jitze eerámaꞌcan?
44 Uma vez que Davi chamou o Cristo de ‘meu Senhor’, como ele pode ser filho de Davi?”.
45 Aj puꞌij Jesús aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj jamuán huacɨ́j, majta tyeɨ́tyee tyiꞌnamuáaracaj,
45 Então, enquanto as multidões o ouviam, Jesus se voltou para seus discípulos e disse:
46 aꞌyan tɨjɨn:
46 “Cuidado com os mestres da lei! Eles gostam de se exibir com vestes longas e de receber saudações respeitosas quando andam pelas praças. E como gostam de sentar-se nos lugares de honra nas sinagogas e à cabeceira da mesa nos banquetes!
47 Aꞌɨ́ɨ mu majta tyihuáꞌariꞌracaa ɨ huaꞌ chiꞌij aꞌɨ́ɨjma ɨ úucaa ɨ maj antyúujɨɨmuaꞌastariacaꞌ. Aꞌyaa mu huarɨ́n matɨꞌɨjta mij tyeyúuj tzajtaꞌ joꞌtyárutyij. Matɨꞌɨjta mij jaꞌtyéeviꞌij tyényuusimeꞌej muáꞌjuꞌun mej mij séecan tyeɨ́tyee huoꞌséj. Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj aꞌyan rɨcɨj, jéehua mu huápuɨꞌɨj jajpuéetzij muáꞌjuꞌun.
47 No entanto, tomam posse dos bens das viúvas de maneira desonesta e, depois, para dar a impressão de piedade, fazem longas orações em público. Por causa disso, serão duramente castigados”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.