Lucas 17
Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs ARIB
1 Jesús pu aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj jamuán huacɨ́j tɨjɨn: —Jéehua pu tyíꞌsejreꞌ jeꞌej siaj tyiꞌtɨ́j jɨn tyityoꞌtyáꞌɨtzeereꞌen ɨ Dios jimi, jeꞌej pu puaꞌaj tyeꞌmej aꞌɨ́jcɨ jimi ɨ aꞌtɨ́j tɨ caꞌnyíjraꞌaj huaꞌtáꞌcaa mej mij séecan tyiꞌtɨ́j jɨn ootyáꞌɨtzeereꞌen ɨ Dios jimi.
1 Disse Jesus a seus discípulos: É impossível que não venham tropeços, mas ai daquele por quem vierem!
2 Jéetzeꞌ pu jatyáhuɨꞌrii aꞌɨ́jcɨ ɨ aꞌtɨ́j maj jaꞌcátapiꞌ ɨ cɨjpáaraꞌan jitze ɨ tyetyéj soꞌnyíj tɨ veꞌéj, majta jeꞌen jaꞌtyárɨeenyij jájritzeꞌ tɨꞌij aꞌáa jaꞌtyájmuɨꞌnyij, jéetzeꞌ pu jatyáhuɨꞌrii quee tɨpuaꞌaj caꞌnyíjraꞌaj huaꞌtáꞌcareꞌen aꞌɨ́ɨjma ɨ maj cɨ́leꞌen mej mij aꞌɨ́ɨmaj ootyáꞌɨtzeereꞌen ɨ Dios jimi.
2 Melhor lhe fora que se lhe pendurasse ao pescoço uma pedra de moinho e fosse lançado ao mar, do que fazer tropeçar um destes pequeninos.
3 Aꞌɨ́j pu jɨn tyámuaꞌ xuꞌuj muaꞌaj.
3 Tende cuidado de vós mesmos; se teu irmão pecar, repreende-o; e se ele se arrepender, perdoa-lhe.
4 Tɨpuaꞌaj séej xɨcáj aꞌtɨ́j aráahuaꞌpuaj ootyáꞌɨtzeereꞌen aj jimi, tɨpuaꞌaj ajta jeꞌen aráahuaꞌpuaj ajoꞌréꞌnyej aꞌjimi tɨꞌij muaatáhuavii yee tyinaatúꞌuunyiꞌriꞌ ɨ nyaj jɨn ootyáꞌɨtzee aꞌjimi, aꞌyaa paj huárɨnyij petyaatúꞌuunyiꞌ.
4 Mesmo se pecar contra ti sete vezes no dia, e sete vezes vier ter contigo, dizendo: Arrependo-me; tu lhe perdoarás.
5 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj aráꞌasej, aꞌyaa mu tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ tavástaraꞌ tɨjɨn:
5 Disseram então os apóstolos ao Senhor: Aumenta-nos a fé.
6 Aj puꞌij Jesús aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
6 Respondeu o Senhor: Se tivésseis fé como um grão de mostarda, diríeis a esta amoreira: Desarraiga-te, e planta-te no mar; e ela vos obedeceria.
7 ’Tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j tyíꞌmuarɨeꞌej jaꞌmua jimi aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ tɨ tasáahua naꞌríij cányaꞌxɨɨ tɨ sɨɨreꞌ, tɨꞌɨjta uvéꞌnyej tɨ utyojoꞌváꞌmuarɨej, “¿Nyiquij aꞌyan setyaatájeevij yee mujoꞌtéꞌyiꞌij, huayíixɨꞌɨj pataꞌaj tyúꞌcuaꞌnyij”?
7 Qual de vós, tendo um servo a lavrar ou a apascentar gado, lhe dirá, ao voltar ele do campo: chega-te já, e reclina-te à mesa?
8 Caxu xaa nyuꞌuj aꞌyan tyaatájeevij, sulu aꞌyaa xuꞌuj tyaatájeevij tɨjɨn: “Pataꞌaj tyámuaꞌ tyúꞌuurej ɨ nyaj tyíꞌcuaꞌnyij, pajta tyámuaꞌ eenyeꞌ pej pij tyináacueꞌtyej, aj pej pij tápij muáaj tyíꞌcuaꞌnyij, pajta huayeꞌen.”
8 Não lhe dirá antes: Prepara-me a ceia, e cinge-te, e serve-me, até que eu tenha comido e bebido, e depois comerás tu e beberás?
9 Ajta tɨꞌɨj aꞌyan tyúꞌuurej jeꞌej siaj tyaataꞌíj, caxu siajta jeꞌej tyaatéꞌexaatyeꞌej yee cheꞌ Dios tyimuaanájchityeꞌen.
9 Porventura agradecerá ao servo, porque este fez o que lhe foi mandado?
10 Aꞌyaa xu chaꞌtaj sianaꞌaj muaꞌaj tyuꞌtaxáj, tɨpuaꞌaj seríj néijmiꞌi jɨn aꞌyan huárɨnyij jeꞌej tɨ ɨ Dios tyajamuaataꞌíj, aꞌyaa xu tyuꞌtaxáj yee: “Catu tyiꞌtɨ́j huɨɨreꞌ, jiꞌnye aꞌyaa tuꞌuj huarɨ́j jeꞌej tɨ tyíꞌtacɨꞌpuaacaꞌaj.”
10 Assim também vós, quando fizerdes tudo o que vos for mandado, dizei: Somos servos inúteis; fizemos somente o que devíamos fazer.
11 Óocheꞌ pu huamaꞌcaj ɨ juyéj jitze Jerusalén tɨ jóꞌnyaa, aꞌáa pu huatyéenyej a Samaaria, ajta a Galileea.
11 E aconteceu que, indo ele a Jerusalém, passava pela divisa entre a Samária e a Galiléia.
12 Tɨꞌɨj aꞌáa joomáꞌcaj aꞌáa mu yeꞌentyinájchacaꞌ ɨ tyétyacaa ɨ maj tamuáamuataꞌ aráꞌasej, metyíꞌcucuiꞌ aꞌɨ́ɨmaj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ tyinyáxɨj huáꞌhueꞌraꞌ jitze ɨ maj aꞌyan jatamuáꞌmuaj tɨjɨn léepraj, aꞌáa mu ɨmuáj joꞌtyáhuiixɨj.
12 Ao entrar em certa aldeia, saíram-lhe ao encontro dez leprosos, os quais pararam de longe,
13 Matɨꞌɨj mij caꞌnyíin jɨn jaatajé aꞌyan tɨjɨn:
13 e levantaram a voz, dizendo: Jesus, Mestre, tem compaixão de nós!
14 Tɨꞌɨj Jesús huoꞌséj, aꞌyaa pu tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
14 Ele, logo que os viu, disse-lhes: Ide, e mostrai-vos aos sacerdotes. E aconteceu que, enquanto iam, ficaram limpos.
15 Tɨꞌɨj sɨ́ɨj huóosej tɨjɨn puꞌríj huarúj, aj puꞌij huariáꞌraa tyeꞌtyóotziꞌreꞌej ɨ Dios, caꞌnyíin jɨmeꞌ.
15 Um deles, vendo que fora curado, voltou glorificando a Deus em alta voz;
16 Aj puꞌij tyítunutacaꞌ avéjriꞌ ɨ Jesús jimi, ajta ecóotutacaꞌ tɨꞌɨj ij tyaatatyójtziꞌrej. Aꞌɨ́jna ɨ aꞌtɨ́j, Samaaria pu jáꞌmaꞌcan.
16 e prostrou-se com o rosto em terra aos pés de Jesus, dando-lhe graças; e este era samaritano.
17 Jesús pu aꞌyan tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨjɨn:
17 Perguntou, pois, Jesus: Não foram limpos os dez? E os nove, onde estão?
18 ¿Nyij aꞌmúu naꞌaj jusɨ́ɨj huariáꞌraa, aꞌmújna tɨ séej chuéjraꞌ japua jáꞌmaꞌcan tɨꞌij tyámuaꞌ tyaatáꞌan ɨ Dios?
18 Não se achou quem voltasse para dar glória a Deus, senão este estrangeiro?
19 Aj puꞌij aꞌyan tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ tyíꞌcuiꞌcaꞌaj tɨjɨn:
19 E disse-lhe: Levanta-te, e vai; a tua fé te salvou.
20 Aꞌɨ́ɨ mu ɨ fariseos aꞌyan tyaataꞌíhuoꞌriꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús aꞌnáj tɨ huataséjreꞌej ɨ Dios tɨ jɨn tyuꞌtaꞌíjtaj, aj puꞌij Jesús aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
20 Sendo Jesus interrogado pelos fariseus sobre quando viria o reino de Deus, respondeu-lhes: O reino de Deus não vem com aparência exterior;
21 Camu majta aꞌyan tyaataxájta ɨ tyeɨ́tyee yee: “Yánaꞌaj huatyéjve”, naꞌríij yee “Mánaꞌaj huatyéjve”, jiꞌnye aꞌɨ́jna ɨ tɨ jɨn ɨ Dios tyíꞌijta puꞌríj yésejreꞌ jaꞌmua tzajtaꞌ.
21 nem dirão: Ei-lo aqui! ou: Ei-lo ali! pois o reino de Deus está dentro de vós.
22 Aj puꞌij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj jamuán huacɨ́j tɨjɨn:
22 Então disse aos discípulos: Dias virão em que desejareis ver um dos dias do Filho do homem, e não o vereis.
23 Séecan mu aꞌyan tyuꞌtaxájtaj yee: “Yánaꞌaj huatyéjve”, naꞌríij yee: “Mánaꞌaj huatyéjve”; caxu ujóꞌcɨꞌcaꞌan huaꞌ jamuán.
23 Dir-vos-ão: Ei-lo ali! ou: Ei-lo aqui! não vades, nem os sigais;
24 Jiꞌnye aꞌyaa nu séeriaꞌaj naꞌmej aꞌájna xɨcáaraꞌ nyatɨꞌɨj jitzán tyeꞌentyárutyij aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ nyaj néijmiꞌi jɨn antyínyamuaꞌreeriaj naꞌmej. Aꞌyaa nu chaꞌtaj nyanaꞌaj huaséꞌrihuaꞌaj naꞌmej matɨꞌɨj ɨ maj tyóonaꞌaxcavaꞌra ɨ jútyeꞌ, tɨꞌɨj ootátaaxɨꞌɨn, jiyeꞌtzín pu huanyéeriꞌcɨriajraꞌaj.
24 pois, assim como o relâmpago, fuzilando em uma extremidade do céu, ilumina até a outra extremidade, assim será também o Filho do homem no seu dia.
25 Ajta anaquéej pu aꞌyan tyúuxɨeꞌveꞌ nyaj jéehua jaapuéjtzitarej, aꞌyaa pu ajta tyúuxɨeꞌveꞌ maj manúurɨeenyij aꞌɨ́ɨmaj ijíij maj huátyeɨtyee.
25 Mas primeiro é necessário que ele padeça muitas coisas, e que seja rejeitado por esta geração.
26 Aꞌyájna tɨꞌɨj tyuꞌrɨ́j ajcaꞌhuáj ɨmuáj tɨꞌɨj ooj júuricaj aꞌɨ́jna ɨ Noé, aꞌyaa pu chaꞌtaj naꞌaj tyeꞌmej aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze nyaj jitzán yaꞌuvéꞌnyesij, ɨ nyaj nyajta tyévij jitze huanɨeꞌhuacaꞌ.
26 Como aconteceu nos dias de Noé, assim também será nos dias do Filho do homem.
27 Metyíꞌcuaꞌcariaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee, majta yaꞌcariaꞌaj, séecan mu nyéjnyaɨꞌɨjchacariaꞌaj, aꞌyaa mu rɨjcaj ꞌasta naꞌaj quee Noé utyájrupij ɨ báarcuj jitze, aj mu mij jéehua huatyéviiyacaꞌ tɨꞌquij tyíjɨstyacaꞌ ɨ jájtyij, aꞌɨ́ɨ pu néijmiꞌcaa antyipuaꞌrij.
27 Comiam, bebiam, casavam e davam-se em casamento, até o dia em que Noé entrou na arca, e veio o dilúvio e os destruiu a todos.
28 Aꞌyaa pu chaꞌtaj tyáaruj ajcaꞌhuáj ɨmuáj tɨꞌɨj ooj júuricaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ Lot, aꞌɨ́ɨ mu tyíꞌcuaꞌcariaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee, majta yaꞌcariaꞌaj, majta tyíꞌnanaavaꞌaj, majta tyíꞌtoocaꞌaj, majta tyíꞌhuastyahuaꞌaj, majta chiꞌij taꞌhuacariaꞌaj.
28 Como também da mesma forma aconteceu nos dias de Ló: comiam, bebiam, compravam, vendiam, plantavam e edificavam;
29 Ajta aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze tɨꞌɨj Lot eerájraa aꞌájna a Sodoma, aj puꞌij tɨéj huatyéviiyacaꞌ asúufrej tɨ áꞌnaxcaj, aj puꞌij néijmiꞌcaa antyipuaꞌrij.
29 mas no dia em que Ló saiu de Sodoma choveu do céu fogo e enxofre, e os destruiu a todos;
30 Aꞌyaa pu chaꞌtaj naꞌaj tyihuáꞌuurej aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze tɨꞌɨj huataséjreꞌen ɨ tɨ ajta tyévij jitze huanɨeꞌhuacaꞌ.
30 assim será no dia em que o Filho do homem se há de manifestar.
31 ’Aꞌyaa xu huárɨnyij aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze, tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j aꞌáan jóꞌojvaacaj ɨ juchiꞌij japua, tɨpuaꞌaj chiꞌtáj tyiꞌráaꞌcaj ɨ tyíaꞌraꞌan, cheꞌ quee acáyiꞌcan tɨꞌij tyiꞌráꞌan. Ajta ɨ tɨ tyajaꞌmuarɨeꞌej ɨ juvíꞌraꞌtaj, cheꞌ ajta quee ajoꞌréꞌnyinyiicaꞌan ajuchéj.
31 Naquele dia, quem estiver no eirado, tendo os seus bens em casa, não desça para tirá-los; e, da mesma sorte, o que estiver no campo, não volte para trás.
32 Siataꞌaj joꞌtámuaꞌreej jeꞌej tɨ tyáaruj ɨ ɨ́ɨraꞌraꞌan ɨ Lot.
32 Lembrai-vos da mulher de Ló.
33 Aꞌtɨ́j tɨnaꞌaj tɨ jachaꞌɨj ɨ ju júuricamej tɨꞌij quee tyiꞌtɨ́j jeꞌej jooriaj, aꞌɨ́ɨ pu yoꞌrɨésij. Ajta ɨ aꞌtɨ́j tɨ yoꞌrɨésij ɨ ju júuricamej nye jitze maꞌcan, aꞌɨ́ɨ pu xaa jusén jɨn huatyáꞌɨtzeereꞌej.
33 Qualquer que procurar preservar a sua vida, perdê-la-á, e qualquer que a perder, conservá-la-á.
34 ’Aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ, aꞌájna tɨ́caꞌrij tzajtaꞌ, mahuaꞌpuaj mu huajeꞌtɨj muáꞌjuꞌun ɨ utáatzij japua. Dios pu séej áꞌviꞌtɨn, ajta ɨ sɨ́ɨj aꞌáa pu joꞌtyáꞌɨtzeereꞌej.
34 Digo-vos: Naquela noite estarão dois numa cama; um será tomado, e o outro será deixado.
35 Majta huaꞌpuaj ɨ úucaa, néijmiꞌi mu tyaꞌtɨꞌxɨ́j muáꞌjuꞌun, Dios pu séej áꞌviꞌtɨn, ajta ɨ sɨ́ɨj, aꞌáa pu joꞌtyáꞌɨtzeereꞌej.
35 Duas mulheres estarão juntas moendo; uma será tomada, e a outra será deixada.
36 Majta huaꞌpuaj tyétyacaa, aꞌáa mu néijmiꞌi tyajaꞌmuárɨeꞌej muáꞌjuꞌun ɨ víꞌraꞌtaj, Dios pu ajta séej áꞌviꞌtɨn, ajta ɨ sɨ́ɨj, aꞌáa pu joꞌtyáꞌɨtzeereꞌej.
36 {Dois homens estarão no campo; um será tomado, e o outro será deixado.}
37 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Jesús jamuán huacɨ́j, aꞌyaa mu tyaataꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn:
37 Perguntaram-lhe: Onde, Senhor? E respondeu-lhes: Onde estiver o corpo, aí se ajuntarão também os abutres.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.