Lucas 16

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Jesús pu ajta aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj jamuán huacɨ́j tɨjɨn:
1 Disse Jesus também aos discípulos: Havia um homem rico que tinha um administrador; e este lhe foi denunciado como quem estava a defraudar os seus bens.
2 Tɨꞌɨj ij ɨ chíjtyaanyiꞌ uyoꞌtachóꞌvej, aꞌyaa pu tyaataꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn: “¿Tyiꞌtanyí puéꞌeen aꞌíjna ɨ maj jɨn jeꞌej tyíꞌmuaxaj? Pataꞌaj joꞌyúꞌxaj néijmiꞌi aꞌchu paj tyiꞌtɨ́j jɨn antyíaꞌmuaꞌreej nyej nyij jáamuaꞌreej aꞌchu tɨ tyaꞌráꞌasej, jiꞌnye capáj cheꞌ aꞌɨ́jna jɨn antyíaꞌmuaꞌreeriaj puáꞌmej.”
2 Então, mandando-o chamar, lhe disse: Que é isto que ouço a teu respeito? Presta contas da tua administração, porque já não podes mais continuar nela.
3 Ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ jahuɨɨriaꞌcaꞌaj, aꞌyaa pu tyuꞌmuáꞌaj tɨjɨn: “¿Jiꞌquij nyarɨnyij ijíij tɨ ɨ tɨ tyíꞌnyeꞌijtyeꞌ tyináaꞌriꞌraj ɨ nyaj jɨn antyínyamuaꞌree? Ajta nyéetzij capu cheꞌ nyacaꞌnyistiꞌ nyaj tyiꞌtɨ́j huamuárɨeꞌen, nyajta nyényetyeviꞌraꞌ nyej tyiꞌtɨ́j huóotɨveenyij.
3 Disse o administrador consigo mesmo: Que farei, pois o meu senhor me tira a administração? Trabalhar na terra não posso; também de mendigar tenho vergonha.
4 Nuꞌríj jamuaꞌreej jeꞌej nyaj rɨnyij, mej mij tyeɨ́tyee naa nyojoꞌmuaꞌraj aꞌájna ajuchéj nyatɨꞌɨj quee cheꞌ tyíꞌmuarɨeꞌej aꞌyájna.”
4 Eu sei o que farei, para que, quando for demitido da administração, me recebam em suas casas.
5 Tɨꞌɨj ij huoꞌtajé séej ajta séej ɨ maj tyéꞌchaꞌɨɨriaꞌcaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ chíjtyaanyiꞌ, aꞌyaa pu tyaataꞌíhuoꞌriꞌ ɨ tɨ anaquéej aveꞌréꞌnyej tɨjɨn: “¿Aꞌchunyéj petyéꞌchaꞌɨɨreꞌ ɨ tɨ tyíꞌnyeꞌijtyeꞌ?”
5 Tendo chamado cada um dos devedores do seu senhor, disse ao primeiro: Quanto deves ao meu patrão?
6 Aj puꞌij aꞌyan tyuꞌtanyúj aꞌɨ́jna ɨ aꞌtɨ́j tɨjɨn: “Anxɨtyej puaꞌmácan ɨ taampu aꞌɨ́jcɨ ɨ aséityij tɨ aseitúunaj jitze maꞌcan.” Ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ antyúumuaꞌreej, aꞌyaa pu tyaatéꞌexaa tɨjɨn: “Yaꞌcuíj ɨ yuꞌxarij tɨ jitzán tyéꞌyuꞌsiꞌ aꞌchu paj tyéꞌchaꞌɨɨreꞌ, huayíixɨꞌɨj jiyeꞌtzín pataꞌaj séej ooyúꞌxaj tɨ aꞌyaa naꞌaj aꞌchu huáꞌpuatyej japuan tamuáamuataꞌ taampu tɨ aráꞌasej.”
6 Respondeu ele: Cem cados de azeite. Então, disse: Toma a tua conta, assenta-te depressa e escreve cinquenta.
7 Tɨꞌɨj taꞌij séej aꞌyan tyuꞌtaꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn: “Arí muáaj, ¿aꞌchunyéj petyéꞌchaꞌɨɨreꞌ?” Ajta aꞌɨ́ɨn, aꞌyaa pu tyaatéꞌexaa tɨjɨn: “Anxɨtyej puaꞌmácan mediidaj ɨ tyeríicuj.” Aꞌyaa pu tyaatéꞌexaa tɨjɨn: “Yaꞌcuíj ɨ yuꞌxarij, pataꞌaj séej ooyúꞌxaj tɨjɨn muáacuatyej paj tyéꞌchaꞌɨɨreꞌ.”
7 Depois, perguntou a outro: Tu, quanto deves? Respondeu ele: Cem coros de trigo. Disse-lhe: Toma a tua conta e escreve oitenta.
8 Ajta ɨ tɨ tyéꞌijtyeꞌ, aꞌɨ́ɨ pu tyámuaꞌ tyaatáꞌ, jiꞌnye tyámuaꞌ pu tyuꞌmuáꞌaj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ jeꞌej tɨ yeꞌej huárɨnyij. Jiꞌnye aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj yan huacháatɨmee ɨ cháanacaj japua, jéetzeꞌ mu jaayíꞌtɨn jeꞌej maj yeꞌej huárɨnyij ɨ séecan jamuán ɨ tyeɨ́tyee mequee aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj yójmuaꞌmuaꞌ puéꞌeen ɨ Dios.
8 E elogiou o senhor o administrador infiel porque se houvera atiladamente, porque os filhos do mundo são mais hábeis na sua própria geração do que os filhos da luz.
9 ’Aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ, caxu chaꞌ sianaꞌaj jaxɨjtyaꞌaj ɨ túmii iiyeꞌej tɨ maꞌcan cháanacaj japua. Cheꞌ aꞌyan tyajamuaatyáhuɨɨreꞌ siaj sij juꞌ amíincustyamuaꞌ huamuéꞌtɨn mej mij aꞌɨ́ɨmaj naa jamojoꞌmuaꞌraj, ajta tɨꞌɨj quee cheꞌ maꞌ túmiinyij, aj puꞌij Dios jamuaatáꞌsij siaj utyájrutyej aꞌájna joꞌtɨj quee aꞌnáj áꞌvatzɨj ɨ chiꞌij.
9 E eu vos recomendo: das riquezas de origem iníqua fazei amigos; para que, quando aquelas vos faltarem, esses amigos vos recebam nos tabernáculos eternos.
10 ’Aꞌɨ́jna tɨ xáꞌpuɨꞌ rɨcɨj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ cɨléenyeꞌ jɨn tyiꞌtyéjvee, aꞌɨ́ɨ pu ajta xáꞌpuɨꞌ rɨnyij tɨpuaꞌaj tyiꞌtyaváaj jáꞌraꞌnyij vaꞌcán jɨmeꞌ, ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨquee xáꞌpuɨꞌ rɨcɨj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ cɨléenyeꞌ jɨn tyiꞌtyéjvee, capu ajta xáꞌpuɨꞌ rɨnyij tɨpuaꞌaj vaꞌcán jɨn tyiꞌtyaváaj jáꞌraꞌnyij.
10 Quem é fiel no pouco também é fiel no muito; e quem é injusto no pouco também é injusto no muito.
11 Aꞌɨ́j pu jɨn, tɨpuaꞌaj sequée tyámuaꞌ tyityeꞌentyúumuaꞌreeriaj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ tɨ aꞌyan tyíꞌsejreꞌ íiyan ɨ cháanacaj japua, ¿aꞌtanyíj ij jaꞌmua jitze tyiꞌcaꞌnyen siaj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ antyúumuaꞌreeriaj ɨ tɨ huápuɨꞌɨj tyáꞌnajchij?
11 Se, pois, não vos tornastes fiéis na aplicação das riquezas de origem injusta, quem vos confiará a verdadeira riqueza?
12 Tɨpuaꞌaj sequée tyámuaꞌ tyityetyúuchaꞌɨj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ tɨquee muaꞌajmaj tyajáꞌmuaꞌaꞌrij, ¿aꞌtanyíj ij jamuaatáꞌsij ɨ tɨ muaꞌajmaj tyajáꞌmuaꞌaꞌrij?
12 Se não vos tornastes fiéis na aplicação do alheio, quem vos dará o que é vosso?
13 ’Capu ɨꞌríj tɨ aꞌtɨ́j huaꞌpuácaa huáhuɨɨreꞌen ɨ maj tyíꞌijta, tɨpuaꞌaj aꞌyan huárɨnyij, séej pu xánaveꞌej jaꞌmej, ajta ɨ séej pu jéehua xɨeꞌveꞌej jaꞌmej, naꞌríij quee séej pu jáꞌtzaahuatyaꞌaj jaꞌmej, ajta ɨ séej pu huatyáxaahuataj. Capu ij ɨꞌríj siaj ɨ Dios huatyáhuɨɨreꞌen, siajta ɨ túmii.
13 Ninguém pode servir a dois senhores; porque ou há de aborrecer-se de um e amar ao outro ou se devotará a um e desprezará ao outro. Não podeis servir a Deus e às riquezas.
14 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ fariseos, jéehua mu janyacuaꞌtzacaꞌaj ɨ túmii, matɨꞌɨj aꞌyan tyáanamuajriꞌ, jéehua mu jaatyáxaahuatacaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús.
14 Os fariseus, que eram avarentos, ouviam tudo isto e o ridiculizavam.
15 Aꞌyaa pu tyihuoꞌtéꞌexaaj ɨ Jesús tɨjɨn:
15 Mas Jesus lhes disse: Vós sois os que vos justificais a vós mesmos diante dos homens, mas Deus conhece o vosso coração; pois aquilo que é elevado entre homens é abominação diante de Deus.
16 ’Aꞌɨ́jna ɨ Moisés tɨ joꞌyúꞌxacaꞌ, ajta jeꞌej maj tyoꞌyúꞌxacaꞌ ɨ maj tyíꞌxaxaꞌtaꞌaj ɨ Dios jitze maꞌcan, aꞌɨ́ɨ mu tyihuáꞌixaatyaꞌcaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee. Ajta tɨꞌɨj ɨ Juan huataséjre, aꞌɨ́j mu huáꞌixaatyeꞌ ɨ nyúucarij ɨ maj jɨn huatóotyamuaꞌveꞌen mej mij jáamuaꞌreej jeꞌej tɨ een joꞌtɨj ɨ Dios tyejéꞌijtaj, majta néijmiꞌi tyíꞌtyeseꞌ maj aꞌáa joꞌtyájrutyej.
16 A Lei e os Profetas vigoraram até João; desde esse tempo, vem sendo anunciado o evangelho do reino de Deus, e todo homem se esforça por entrar nele.
17 ’Jéetzeꞌ pu quee tyésiꞌ tɨ jaꞌhuóopuaꞌrixɨꞌɨn ɨ tajapuá tɨ séejreꞌ, ajta ɨ cháanacaj. Ajta aꞌɨ́jna ɨ yuꞌxarij Moisés tɨ joꞌyúꞌxacaꞌ, óocheꞌ pu néijmiꞌi jɨn aróoꞌastej.
17 E é mais fácil passar o céu e a terra do que cair um til sequer da Lei.
18 ’Ajtáhuaꞌaj pu séej nyúucarij huoꞌtéꞌexaa aꞌyan tɨjɨn:
18 Quem repudiar sua mulher e casar com outra comete adultério; e aquele que casa com a mulher repudiada pelo marido também comete adultério.
19 ’Ajtáhuaꞌaj pu aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
19 Ora, havia certo homem rico que se vestia de púrpura e de linho finíssimo e que, todos os dias, se regalava esplendidamente.
20 Ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨquee jeꞌej tyéejviicueꞌ, aꞌáa pu jeꞌtyájcaj joꞌtɨj jaꞌpueertaj a tɨ jaꞌchej ɨ chíjtyaanyiꞌ. Aꞌyaa pu ántyapuaacaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ aꞌtɨ́j tɨjɨn Lázaro, aꞌɨ́ɨ pu tyíꞌcuiꞌcaꞌaj, néijmiꞌqueꞌ pu cáꞌatzacaꞌaj.
20 Havia também certo mendigo, chamado Lázaro, coberto de chagas, que jazia à porta daquele;
21 Jaxɨeꞌvaꞌcaꞌaj tɨ jáacuaꞌnyij ɨ cueꞌráj tɨ tyeꞌnyíj tɨ tyaꞌcájvitzej ɨ méesaj japua joꞌtɨj tyajáꞌcuaꞌ ɨ chíjtyaanyiꞌ, majta ɨ tzɨꞌcɨ́ɨj mu ajoꞌréꞌnyinyiicaꞌaj, majta jacányesixɨꞌɨj ɨ tɨ cáꞌatzaj jitze.
21 e desejava alimentar-se das migalhas que caíam da mesa do rico; e até os cães vinham lamber-lhe as úlceras.
22 ’Tɨꞌquij aꞌájna xɨcáaraꞌ tɨꞌɨj jitzán huamuɨ́ꞌ aꞌɨ́jna ɨ Lázaro, aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyíꞌhuɨɨreꞌ u tajapuá, aꞌɨ́ɨ mu yoꞌvíꞌtɨj ɨ Abraham jimi joꞌtɨj Dios jáꞌsejreꞌ, ajta aꞌɨ́jna ɨ chíjtyaanyiꞌ, tɨꞌɨj ij ajta huamuɨ́ꞌ, majta jaꞌváꞌnaj.
22 Aconteceu morrer o mendigo e ser levado pelos anjos para o seio de Abraão; morreu também o rico e foi sepultado.
23 Aꞌáa pu joꞌtyáꞌɨtzee joꞌtɨj jáꞌtaa, jéehua pu jajpuéjtzicaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ chíjtyaanyiꞌ. Aj puꞌij jaaséej aꞌɨ́jcɨ ɨ Abraham, ajta aꞌɨ́jcɨ ɨ Lázaro tɨ ajoꞌtyávaacaꞌaj ɨ Abraham jamuán.
23 No inferno, estando em tormentos, levantou os olhos e viu ao longe a Abraão e Lázaro no seu seio.
24 ’Aj puꞌij jaatajé tɨjɨn: “Abraham mu paj nyavástaraꞌ, náꞌancuꞌvaxɨꞌ, pataꞌaj mu yoꞌtaꞌítyej aꞌmújcɨj mu Lázaro tɨꞌij aꞌmúu jaatyáruꞌnyej ɨ juxɨtyéj tɨꞌij naatyácɨmuajrityeꞌen ɨ nyenyanúu jitze, jiꞌnye jéehua nu jajpuéjtzij iiyeꞌej tɨéj tzajtaꞌ.”
24 Então, clamando, disse: Pai Abraão, tem misericórdia de mim! E manda a Lázaro que molhe em água a ponta do dedo e me refresque a língua, porque estou atormentado nesta chama.
25 Ajta aꞌɨ́jna ɨ Abraham, aꞌyaa pu tyuꞌtanyúj tɨjɨn: “Nyiyóoj, ¿nyij pequee jamuaꞌreej jeꞌej paj jéehua tyiꞌhuáꞌtyamuaꞌvej patɨꞌɨj pooj júuricaꞌaj ɨ cháanacaj japua? Ajta aꞌmújna mu Lázaro, jéehua pu jaapuéjtzitariacaꞌ. Ajta ijíij aꞌɨ́ɨ pu jutyamuaꞌveꞌ aꞌyájna, pajta muáaj, ijíij paj jajpuéetzij puáꞌmej.
25 Disse, porém, Abraão: Filho, lembra-te de que recebeste os teus bens em tua vida, e Lázaro igualmente, os males; agora, porém, aqui, ele está consolado; tu, em tormentos.
26 Ajta ijíij, aꞌyaa pu een, puꞌríj aꞌyan huóꞌruuj tɨ acacúunyijme, aꞌɨ́j pu jɨn quee ɨꞌríj maj antácɨɨnyej aꞌmúu pujmuaꞌ muaꞌajmaj jimi, capu ajta ɨꞌríj maj aꞌyun pujmuaꞌ eetácɨɨnye ityájma jimi.”
26 E, além de tudo, está posto um grande abismo entre nós e vós, de sorte que os que querem passar daqui para vós outros não podem, nem os de lá passar para nós.
27 ’Tɨꞌɨj ij aꞌyan tyuꞌtanyúj tɨjɨn: “Nyavástaraꞌ, aꞌyaa nu tyíꞌmuahuaviij paj aꞌmújcɨj Lázaro huataꞌíjtyeꞌ tɨ aꞌáa jaꞌtanyéj ɨ táataj tɨ jaꞌchej,
27 Então, replicou: Pai, eu te imploro que o mandes à minha casa paterna,
28 jiꞌnye anxɨ́vicaa nu tyíꞌihuaamuaꞌ, cheꞌ aꞌmúu tyámuaꞌ tyihuoꞌtéꞌexaatyeꞌen mej mij quee aꞌyun pujmuaꞌ joꞌváꞌcɨꞌcaꞌan joꞌtɨj jaꞌpuejtzij.”
28 porque tenho cinco irmãos; para que lhes dê testemunho, a fim de não virem também para este lugar de tormento.
29 Abraham pu aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn: “Aꞌɨ́ɨ pu huatyáꞌɨtzee aꞌɨ́ɨjma jimi aꞌɨ́jna Moisés tɨ joꞌyúꞌxacaꞌ, ajta ɨ maj joꞌyúꞌxacaꞌ aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Dios jitze maꞌcan tyíꞌxaxaꞌtaꞌaj, micheꞌ aꞌɨ́j huánamuaj.”
29 Respondeu Abraão: Eles têm Moisés e os Profetas; ouçam-nos.
30 Ajta aꞌɨ́jna ɨ chíjtyaanyiꞌ, aꞌyaa pu tyaatéꞌexaa tɨjɨn: “Nyavástaraꞌ, mu paj Abraham puéꞌeen, camu jaꞌtzaahuatyeꞌ aꞌɨ́jcɨ, ajta tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j tɨ arí huamuɨ́ꞌ huataséjreꞌen aꞌɨ́ɨjma jimi, aj mu mij seequéj tyíꞌmuaꞌtyij ɨ Dios jimi.”
30 Mas ele insistiu: Não, pai Abraão; se alguém dentre os mortos for ter com eles, arrepender-se-ão.
31 Aj puꞌij aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn: “Tɨpuaꞌaj mequee jáanamuajriꞌ jeꞌej tɨ tyuꞌtaxájtacaꞌ aꞌɨ́jna ɨ Moisés, ajta aꞌɨ́ɨjma ɨ maj Dios jitze maꞌcan tyíꞌxaxaꞌtaꞌaj, camu majta jaꞌantzaahuatyeꞌsij tɨpuaꞌaj sɨ́ɨj huaꞌ jimi huataséjreꞌen ɨ aꞌtɨ́j tɨ arí huamuɨ́ꞌ.”
31 Abraão, porém, lhe respondeu: Se não ouvem a Moisés e aos Profetas, tampouco se deixarão persuadir, ainda que ressuscite alguém dentre os mortos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.