Atos 5

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Ananías, aꞌɨ́ɨ pu juchuéj huátoo aꞌɨ́jcɨ jamuán ɨ juꞌɨ́ɨj tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Safira.
1 Um certo homem chamado Ananias, de comum acordo com sua mulher Safira, vendeu um campo
2 Ajta aꞌɨ́jna ɨ Ananías, aꞌyaa pu tyuꞌtóosejratacaꞌ tɨ néijmiꞌi tyuꞌtátuii ɨ túmii, maꞌajta jeꞌcácaa pu huatyóoꞌɨtziirej ɨ túmii, capu néijmiꞌi huoꞌtaꞌ aꞌɨ́ɨjma ɨ maj tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj aráꞌasej, néijmiꞌi pu úꞌmuaꞌreeriacaꞌaj ɨ ɨ́ɨraꞌraꞌan.
2 e, combinando com ela, reteve uma parte da quantia da venda. Levando apenas a outra parte, depositou-a aos pés dos apóstolos.
3 Aj puꞌij ɨ Pedro aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
3 Pedro, porém, disse: Ananias, por que tomou conta Satanás do teu coração, para que mentisses ao Espírito Santo e enganasses acerca do valor do campo?
4 ¿Nyiquee muéetzij jaꞌaꞌricaꞌaj ɨ chuéj? Ajta patɨꞌɨj jáatoj, ¿nyiquee ajta muéetzij muaꞌ aꞌricaꞌaj ɨ túmii? ¿jiꞌnye tɨꞌij aꞌyan tyimuoꞌtámiteerastej pej pij aꞌyan tyiꞌtɨ́j huáꞌuurej? Capáj aꞌɨ́ɨjma putyuꞌcuanamuaj ɨ tyeɨ́tyee, sulu ɨ Dios paj huácuanamuaj.
4 Acaso não o podias conservar sem vendê-lo? E depois de vendido, não podias livremente dispor dessa quantia? Por que imaginaste isso em teu coração? Não foi aos homens que mentiste, mas a Deus.
5 Tɨꞌɨj jáanamuajriꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ nyúucarij, aj puꞌij eetávej a véjriꞌ joꞌtɨj jaꞌraꞌɨ́ɨcajmee aꞌɨ́jna ɨ Pedro, tɨꞌquij huamuɨ́ꞌ aꞌɨ́jna ɨ Ananías. Majta néijmiꞌi ɨ maj jáamuaꞌreeriꞌ jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huarɨ́j, tyámuaꞌ mu tyuꞌtátzɨɨn.
5 Ao ouvir estas palavras, Ananias caiu morto. Apoderou-se grande terror de todos os que o ouviram.
6 Aj mu mij séecan aveꞌréꞌnyej ɨ maj tyáamua, matɨꞌɨj mij jacáꞌijcatacaꞌ ɨ cáanarij jɨmeꞌ, aj mu mij yoꞌchuij mej mij uyaꞌváꞌnaj.
6 Uns moços retiraram-no dali, levaram-no para fora e o enterraram.
7 Huéeicaj ooraj pu aꞌchu tyoomáꞌcaj, aj puꞌij téꞌej ajeꞌréꞌnyej aꞌɨ́jna ɨ ɨ́ɨraꞌraꞌan aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ huamuɨ́ꞌ, capu tyiꞌtɨ́j muaꞌreeriacaꞌaj aꞌɨ́jna jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huarɨ́j.
7 Depois de umas três horas, entrou também sua mulher, nada sabendo do ocorrido.
8 Aj puꞌij aꞌyan tyaataꞌíhuoꞌriꞌ aꞌɨ́jna ɨ Pedro tɨjɨn:
8 Pedro perguntou-lhe: Dize-me, mulher. Foi por tanto que vendestes o vosso campo? Respondeu ela: Sim, por esse preço.
9 Aj puꞌij ɨ Pedro aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
9 Replicou Pedro: Por que combinastes para pôr à prova o Espírito do Senhor? Estão ali à porta os pés daqueles que sepultaram teu marido. Hão de levar-te também a ti.
10 Tɨꞌɨj aꞌyan tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jna ɨ Pedro, aj puꞌij eetávej joꞌtɨj jaꞌraꞌɨ́ɨcajmee, tɨꞌɨj ij huamuɨ́ꞌ aꞌɨ́jna ɨ íitɨꞌ, matɨꞌɨj utyájrupij ɨ tyáamua, aj mu mij jaaséej tɨjɨn puꞌríj muɨꞌchij, matɨꞌɨj mij yoꞌchuij maj uyaꞌváꞌnaj joꞌmaj yeꞌtyéetyej ɨ cɨ́naꞌraꞌan.
10 Imediatamente caiu aos seus pés e expirou. Entrando aqueles moços, acharam-na morta. Levaram-na para fora e a enterraram junto do seu marido.
11 Majta néijmiꞌi ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, majta ɨ séecan aꞌchu maj puaꞌmáj jáamuaꞌreeriꞌ, néijmiꞌi mu tyuꞌtátzɨɨn.
11 Sobreveio grande pavor a toda a comunidade e a todos os que ouviram falar desse acontecimento.
12 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj aráꞌasej, jéehua mu aꞌyan huarɨ́j mej mij huoꞌtaséjratyeꞌen ɨ tyeɨ́tyee maj Dios jitze aróocaꞌnyej, majta ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, aꞌɨ́ɨ mu tyúusɨɨj aꞌájna joꞌmaj aꞌyan tyajaꞌtamuáꞌmuaj tɨjɨn a tɨ joꞌtyényinyiꞌij Salomón tɨ jaꞌaꞌricaꞌaj.
12 Enquanto isso, realizavam-se entre o povo pelas mãos dos apóstolos muitos milagres e prodígios. Reuniam-se eles todos unânimes no pórtico de Salomão.
13 Capu aꞌtɨ́j óocaꞌnyajcaꞌaj tɨ ajtyáxɨɨrej aꞌɨ́ɨjma jamuán aꞌájna joꞌtɨj joꞌtyényinyiꞌij, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ séecan, tyámuaꞌ mu tyihuáꞌajchaꞌɨɨcaꞌaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
13 Dos outros ninguém ousava juntar-se a eles, mas o povo lhes tributava grandes louvores.
14 Aꞌɨ́j mu jɨn, tyáꞌantzaahuaj jéehua ɨ tyeɨ́tyee, tyétyacaa majta úucaa, muꞌríj jéetzeꞌ muiꞌcaa ɨ maj jaꞌtzaahuatyeꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ tavástaraꞌ.
14 Cada vez mais aumentava a multidão dos homens e mulheres que acreditavam no Senhor.
15 Mahueꞌrátoꞌraꞌaj ɨ mej tyíꞌcucuiꞌ a cáayej jitze, utáatzij japua mu áan huoꞌojtoꞌaaj, majta itárij japua, aꞌyaa mu huóꞌruuj, majta aꞌyan tyiꞌxáataj tɨjɨn taꞌaj ij ɨ quéenyiꞌistariaꞌraꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Pedro huaꞌ japua ucáanyej aꞌɨ́ɨjma ɨ maj tyíꞌcucuiꞌ.
15 De maneira que traziam os doentes para as ruas e punham-nos em leitos e macas, a fim de que, quando Pedro passasse, ao menos a sua sombra cobrisse alguns deles.
16 Jéehua mu majta curiáꞌcɨxɨj ɨ tyeɨ́tyee maj aꞌ ɨmuáj huacháatɨmaꞌcaa. Aꞌɨ́ɨmaj mu uhuajaꞌráaviꞌtɨj ɨ maj tyíꞌcucuiꞌ, majta ɨ maj tyiyáaruꞌuj huaꞌ tzajtaꞌ séejreꞌ, aꞌɨ́ɨ mu néijmiꞌi huarúj.
16 Também das cidades vizinhas de Jerusalém afluía muita gente, trazendo os enfermos e os atormentados por espíritos imundos, e todos eles eram curados.
17 Aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyihuáꞌijtyeꞌ u tyeyúuj tzajtaꞌ, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj huaꞌ jamuán ajtyuꞌuj aꞌɨ́ɨjma ɨ Saduceos, aꞌɨ́ɨ mu jéehua huáꞌanchueerej.
17 Levantaram-se então os sumos sacerdotes e seus partidários {isto é, a seita dos saduceus} cheios de inveja,
18 Aꞌɨ́j mu jɨn huoꞌvíviꞌ aꞌɨ́ɨjma ɨ maj tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj aráꞌasej, matɨꞌɨj mij hueꞌtyáanaj joꞌmaj jáꞌnamiꞌhuacaa ɨ tyeɨ́tyee.
18 e deitaram as mãos nos apóstolos e meteram-nos na cadeia pública.
19 Aj puꞌij tɨ́caꞌ sɨ́ɨj ajeꞌréꞌnyej, tɨꞌquij tyaꞌantacúj aꞌájna joꞌtɨj jaꞌpueertaj, aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ tyíꞌhuɨɨreꞌ ɨ tajapuá Dios tɨ jáꞌsejreꞌ, aj puꞌij huiꞌráaviꞌtɨj, aꞌyan tyihuaꞌixáatyeꞌej tɨjɨn:
19 Mas um anjo do Senhor abriu de noite as portas do cárcere e, conduzindo-os para fora, disse-lhes:
20 —Séricuj, siataꞌaj ujoꞌtyáhuiixɨꞌɨn u tyeyúuj tzajtaꞌ, siajta huoꞌtéꞌexaatyeꞌen ɨ tyeɨ́tyee néijmiꞌi aꞌɨ́jcɨ ɨ nyúucarij tɨ júuricamej puéꞌeen.
20 Ide e apresentai-vos no templo e pregai ao povo as palavras desta vida.
21 Matɨꞌɨj mij aꞌyan huarɨ́j, tapuáꞌrisimaꞌcaj pu matɨꞌɨj utyájrupij u tyeyúuj tzajtaꞌ, aj mu mij huatyóohuij maj tyihuóꞌmuaꞌtyej ɨ tyeɨ́tyee.
21 Obedecendo a essa ordem, eles entraram ao amanhecer, no templo, e puseram-se a ensinar. Enquanto isso, o sumo sacerdote e os seus partidários reuniram-se e convocaram o Grande Conselho e todos os anciãos de Israel, e mandaram trazer os apóstolos do cárcere.
22 Matɨꞌɨj mij ujóꞌjuꞌ ɨ xantáaruꞌ, aj mu mij aꞌáa joꞌréꞌnyej joꞌmaj tyeɨ́tyee jáꞌnamiꞌhuacaa, maꞌ ajta quee cheꞌ ajaꞌjaꞌtɨɨtacaꞌaj, aj mu mij huariáꞌcɨj mej mij huoꞌtéꞌexaatyeꞌen.
22 Dirigiram-se para lá os guardas, mas ao abrirem o cárcere, não os encontraram, e voltaram a informar:
23 Aꞌyaa mu tɨjɨn:
23 Achamos o cárcere fechado com toda segurança e os guardas de pé diante das portas, e, no entanto, abrindo-as, não achamos ninguém lá dentro.
24 Tɨꞌɨj jáanamuajriꞌ aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyihuáꞌijtyeꞌ ɨ maj tyíꞌhuɨɨreꞌ u tyeyúuj tzajtaꞌ, majta ɨ maj viváajmaꞌaj jɨn tyityatatyíj u tyeyúuj tzajtaꞌ, jéehua mu tyúuꞌihuoꞌracaꞌaj jeꞌej tɨ tyeꞌmej aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ.
24 A essa notícia, os sumos sacerdotes e o chefe do templo ficaram perplexos e indagaram entre si sobre o que significava isso.
25 Aj puꞌij sɨ́ɨj ajeꞌréꞌnyej, ajta jeꞌen aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
25 Mas, nesse momento, alguém transmitiu-lhes esta notícia: Aqueles homens que metestes no cárcere estão no templo ensinando o povo!
26 Tɨꞌquij aꞌɨ́ɨn ujóꞌmej aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyihuáꞌijtyeꞌ, séecan jamuán ɨ maj jahuɨɨreꞌ, matɨꞌɨj mij huojoꞌvéꞌviꞌtɨj. Camu caꞌnyéjrij jɨmeꞌ, jiꞌnye mahuáꞌtzɨɨnyaꞌcaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee, aꞌyaa mu tyiꞌmuaꞌastɨ́j tɨjɨn tɨpuaꞌaj mataatyátoꞌsixɨꞌɨn tyetyéj jɨmeꞌ.
26 Foi então o comandante do templo com seus guardas e trouxe-os sem violência, porque temiam ser apedrejados pelo povo.
27 Matɨꞌɨj uhuojoꞌvéꞌviꞌtɨj, aj mu mij huoꞌtaꞌíj maj huatóosejrata aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj tyityatatyíj, ajta aꞌɨ́jna ɨ tyeyúuj tzajtaꞌ tɨ tyíꞌijta, aꞌyaa pu tyihuoꞌtajé tɨjɨn:
27 Trouxeram-nos e os introduziram no Grande Conselho, onde o sumo sacerdote os interrogou, dizendo:
28 —Ityáj tu jamuaatáꞌijmuejracaꞌaj siaj quee cheꞌ aꞌyan tyihuáꞌmuaꞌtyej ɨ tyeɨ́tyee aꞌɨ́jcɨ jitze maꞌcan ɨ Jesús. ¿Nyi aꞌyan xaarɨ́j? Caxu xaa nyuꞌuj aꞌyan huarɨ́j, sióocheꞌ xu tyihuáꞌmuaꞌtyej néijmiꞌqueꞌ iiyeꞌej Jerusalén, siajta tajitzé tyíꞌpuaꞌrityeꞌ aꞌyan tɨjɨn ityáj tu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tyaj jaajéꞌcaj aꞌɨ́jcɨ ɨ tyévij.
28 Expressamente vos ordenamos que não ensinásseis nesse nome. Não obstante isso, tendes enchido Jerusalém de vossa doutrina! Quereis fazer recair sobre nós o sangue deste homem!
29 Aj puꞌij ɨ Pedro aꞌyan tyuꞌtanyúj, majta ɨ séecan tɨjɨn:
29 Pedro e os apóstolos replicaram: Importa obedecer antes a Deus do que aos homens.
30 Aꞌɨ́jna ɨ tɨ huaꞌ Dios ɨ tahuásimuaꞌcɨꞌɨj, aꞌɨ́ɨ pu jaatájuurityej aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús, aꞌɨ́jna ɨ siaj muaꞌaj jaajéꞌcaj, siatɨꞌɨj yóꞌtatej ɨ cúruuj jitze.
30 O Deus de nossos pais ressuscitou Jesus, que vós matastes, suspendendo-o num madeiro.
31 Dios pu yoꞌvíꞌtɨj tɨꞌɨj ij aꞌáan yóꞌojraj ɨ jumuácaꞌtaꞌ pujmuaꞌ, ajta aꞌɨ́jcɨ jɨn antyúumuaꞌreeriaj jaꞌraa tɨ anájcaj, ajta tɨ huaꞌ japua huatányuunyij ɨ tyeɨ́tyee. Mej mij aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan seequéj tyúꞌmuaꞌtyij ɨ Dios jimi, ajta tɨꞌij aꞌɨ́ɨn tyihuoꞌtúꞌuunyiꞌ ɨ maj jɨn ootyáꞌɨtzee.
31 Deus elevou-o pela mão direita como Príncipe e Salvador, a fim de dar a Israel o arrependimento e a remissão dos pecados.
32 Aꞌɨ́j tu ityáj tyámuaꞌ tyíꞌmuaꞌreej, ajta aꞌyan chaꞌtánaꞌaj tyáꞌmuaꞌreej ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios, ɨ tɨ huoꞌtaꞌ aꞌɨ́ɨjma ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
32 Deste fato nós somos testemunhas, nós e o Espírito Santo, que Deus deu a todos aqueles que lhe obedecem.
33 Matɨꞌɨj aꞌɨ́j huánamuajriꞌ, tyámuaꞌ mu tyityaatanyínyuꞌcacucaꞌ, aꞌɨ́j mu jɨn aꞌyan tyáꞌxɨeꞌvaꞌcaꞌaj maj huóꞌcuiꞌnyij.
33 Ao ouvirem essas palavras, enfureceram-se e resolveram matá-los.
34 Ajta sɨ́ɨj pu aꞌáa joꞌtyávaacaꞌaj tɨ aꞌyan ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Gamaliel, Fariseo pu puéꞌeenyeꞌej aꞌɨ́jna, aꞌɨ́ɨ pu tyihuáꞌmuaꞌtyahuaꞌaj ɨ yuꞌxarij jitze, néijmiꞌi mu tyámuaꞌ tyéejchaꞌɨɨcaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Gamaliel. Aj puꞌij aꞌɨ́ɨn tyuꞌtaꞌíjtacaꞌ maj huiꞌráviꞌtɨj aꞌɨ́ɨjma ɨ tyétyacaa.
34 Levantou-se, porém, um membro do Grande Conselho. Era Gamaliel, um fariseu, doutor da lei, respeitado por todo o povo.
35 Tɨꞌquij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj tyíꞌijta tɨjɨn:
35 Mandou que se retirassem aqueles homens por um momento, e então lhes disse: Homens de Israel, considerai bem o que ides fazer com estes homens.
36 Xuꞌríj jamuaꞌreej, tɨ arí áꞌtyeej tɨ sɨ́ɨj huaséjre tɨ aꞌyan ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Teudas, aꞌyaa pu tyóotzaahuatyaꞌcaꞌaj tɨ jéehua juxɨéꞌvaꞌcaꞌaj, majta ɨ maj jamuán huacɨ́ꞌcaꞌaj, aꞌchu mu muáacuaj anxɨtyej aráꞌaxcaa ɨ tyétyacaa, ajta matɨꞌɨj jaajéꞌcaj aꞌɨ́jcɨ ɨ aꞌtɨ́j, aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jamuán huacɨ́ꞌcaꞌaj, moꞌxɨ́j, capu tyiꞌtɨ́j jeꞌej tyeetyáhuɨɨ aꞌɨ́jcɨ ɨ Teudas.
36 Faz algum tempo apareceu um certo Teudas, que se considerava um grande homem. A ele se associaram cerca de quatrocentos homens: foi morto e todos os seus partidários foram dispersados e reduzidos a nada.
37 Ajtáhuaꞌaj sɨ́ɨj huaséjre, aꞌɨ́jna ɨ Judas Galileea tɨ jáꞌmaꞌcan, aj pu huataséjre aꞌɨ́jna matɨꞌɨj huoꞌtyéꞌitej ɨ tyeɨ́tyee, aꞌɨ́ɨ pu huojoꞌvíꞌtɨj jeꞌcácaa mej mij jamuán huacɨ́ꞌcaꞌan, majta mu jaajéꞌcaj, majta ɨ maj jamuán huacɨ́ꞌcaꞌaj, aꞌɨ́ɨ mu maꞌúrutyixɨj.
37 Depois deste, levantou-se Judas, o galileu, nos dias do recenseamento, e arrastou o povo consigo, mas também ele pereceu e todos quantos o seguiam foram dispersados.
38 Aꞌɨ́j nu jɨn aꞌyan tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ jeꞌej maj rɨcɨj. Caxu jeꞌej tyihuáꞌjeevej aꞌɨ́ɨjma ɨ tyétyacaa, micheꞌ iirácɨɨnyej, jiꞌnye tɨpuaꞌaj jujɨ́ɨmuaꞌaj manaꞌaj aꞌyan tyéejtyoj, néijmiꞌi pu tyojóꞌvesij.
38 Agora, pois, eu vos aconselho: não vos metais com estes homens. Deixai-os! Se o seu projeto ou a sua obra provém de homens, por si mesma se destruirá;
39 Naꞌríij quee tɨpuaꞌaj aꞌɨ́jcɨ jitze muaꞌróocaꞌnyej ɨ Dios mej mij aꞌyan rɨjcaj, caxu muaꞌaj aꞌnáj tyuꞌtáviicueꞌraj, tyámuaꞌ xuꞌuj siaj sij quee aꞌɨ́j nyoꞌsiꞌtyeꞌej ɨ Dios.
39 mas se provier de Deus, não podereis desfazê-la. Vós vos arriscaríeis a entrar em luta contra o próprio Deus. Aceitaram o seu conselho.
40 Néijmiꞌi mu jaꞌantzaahuaj, aj mu mij huoꞌtachoꞌvej ɨ maj tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj aráꞌasej. Matɨꞌɨj huoꞌváaj, majta huoꞌtaꞌijmúuraj maj quee cheꞌ tyihuáꞌixaatyeꞌej ɨ tyeɨ́tyee Jesús jitze maꞌcan, aj mu mij huoꞌtátoo.
40 Chamaram os apóstolos e mandaram açoitá-los. Ordenaram-lhes então que não pregassem mais em nome de Jesus, e os soltaram.
41 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj aráꞌasej, matɨꞌɨj iiráacɨj joꞌmaj jeꞌrátyaꞌcaꞌaj aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyityatatyíj, muatóotyamuaꞌvej aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ ɨ Dios huoꞌtaꞌ maj aꞌyan tyaꞌajpuéetzij muáꞌraꞌnyij aꞌɨ́jcɨ jitze maꞌcan ɨ Jesús.
41 Eles saíram da sala do Grande Conselho, cheios de alegria, por terem sido achados dignos de sofrer afrontas pelo nome de Jesus.
42 Majta camu jaatapuáꞌcɨtacaꞌ mej mij quee cheꞌ aꞌyan rɨjcaj, aꞌnáj tɨnaꞌaj mu tyihuáꞌmuaꞌtyahuaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee, aꞌɨ́ɨ mu tyihuáꞌixaatyaꞌcaꞌaj aꞌɨ́jcɨ jitze maꞌcan ɨ Jesús, u tyeyúuj tzajtaꞌ majta joꞌmaj joꞌcháatɨmee.
42 E todos os dias não cessavam de ensinar e de pregar o Evangelho de Jesus Cristo no templo e pelas casas.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.