Atos 4
Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs ARA
1 Móocheꞌ mu ɨ Pedro, ajta ɨ Juan tyihuáꞌixaatyaꞌcaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee, matɨꞌɨj séecan ajeꞌréꞌnyej joꞌmaj aꞌɨ́ɨmaj joꞌtyúꞌuucaꞌaj. Aꞌɨ́ɨ mu puéꞌeenyeꞌej ɨ maj tyíꞌchaꞌɨj u tyeyúuj tzajtaꞌ, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ Saduceos.
1 Falavam eles ainda ao povo quando sobrevieram os sacerdotes, o capitão do templo e os saduceus,
2 Menyínyuꞌcacucaꞌaj aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ Pedro ajta ɨ Juan, aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ maj aꞌyan tyihuáꞌmuaꞌtyajcaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee, yee majtáhuaꞌaj mu huatájuurij ɨ maj tyáꞌantzaahuatyeꞌsij, jiꞌnye aꞌyaa pu ɨ Dios tyaatájuuritye aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús.
2 ressentidos por ensinarem eles o povo e anunciarem, em Jesus, a ressurreição dentre os mortos;
3 Aj mu mij huoꞌvíviꞌ, matɨꞌɨj mij hueꞌtyáanaj, ajta camu tyihuoꞌíhuoꞌriꞌ jiꞌnye puꞌríj huachúmuaꞌcaꞌaj.
3 e os prenderam, recolhendo-os ao cárcere até ao dia seguinte, pois já era tarde.
4 Jéehua mu ɨ tyeɨ́tyee jáanamuajriꞌ ɨ nyúucarij maj jaaxájtacaꞌ, majta tyáꞌantzaahuaj, aꞌɨ́j mu jɨn meríj aꞌyan aráꞌaxcaa aꞌchu anxɨ́ víꞌraꞌaj ɨ maj tyáꞌantzaahuaj.
4 Muitos, porém, dos que ouviram a palavra a aceitaram, subindo o número de homens a quase cinco mil.
5 Yaa ariáꞌpuaꞌaj, aꞌɨ́ɨ mu tyúusɨɨj aꞌájna a Jerusalén aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj antyúumuaꞌreej aꞌájna a chájtaꞌ, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ huáasij, majta ɨ maj tyihuáꞌmuaꞌtyahuaꞌaj ɨ yuꞌxarij jitze.
5 No dia seguinte, reuniram-se em Jerusalém as autoridades, os anciãos e os escribas
6 Aꞌáa pu joꞌtyávaacaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ Anás ɨ tɨ vaꞌcán jɨn tyiꞌtyéjvee, ajta aꞌɨ́jna ɨ Caifás, ajta ɨ Juan, ajta ɨ Alejandro, majta mueꞌtɨ́j ɨ maj tyeɨ́tyeristyamuaꞌ puéꞌeen aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ vaꞌcán jɨn tyiꞌtyéjvee.
6 com o sumo sacerdote Anás, Caifás, João, Alexandre e todos os que eram da linhagem do sumo sacerdote;
7 Aꞌɨ́ɨ mu mij tyuꞌtaꞌíjtacaꞌ maj ahuajaꞌvéꞌviꞌtɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ Pedro majta ɨ Juan, mej mij tyihuoꞌíhuoꞌ. Aj mu mij ajeꞌtaꞌ huoꞌtyáhuii, matɨꞌɨj mij tyihuoꞌíhuoꞌriꞌ aꞌyan tɨjɨn:
7 e, pondo-os perante eles, os arguiram: Com que poder ou em nome de quem fizestes isto?
8 Aj puꞌij ɨ Pedro aꞌɨ́jcɨ jitze aroocaꞌnyáaj ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios, tɨꞌɨj ij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
8 Então, Pedro, cheio do Espírito Santo, lhes disse: Autoridades do povo e anciãos,
9 Muaꞌaj xu tyíꞌtaꞌihuoꞌ aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ tɨ xáꞌpuɨꞌ ɨ tɨ jaacɨꞌɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ tyáataj ɨ tɨquee tyéchavaaj, siataꞌaj sij jáamuaꞌreej jeꞌej tɨ een jɨmeꞌ tyuꞌrúj.
9 visto que hoje somos interrogados a propósito do benefício feito a um homem enfermo e do modo por que foi curado,
10 Aꞌyaa tu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ muaꞌajmaj, tyajta néijmiꞌcaa ɨ siaj aꞌyan huacháatɨmee iiyeꞌej Israel aꞌíjna ɨ tyáatɨꞌ yaa tɨ huatyéjve, aꞌɨ́j pu jɨn arí huarúj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ jaꞌantzaahuaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Cɨríistuꞌ Nazaret tɨ jáꞌmaꞌcan, aꞌɨ́jcɨ ɨ siaj yóꞌtatee ɨ cúruuj jitze, Dios tɨ jaatájuurityej.
10 tomai conhecimento, vós todos e todo o povo de Israel, de que, em nome de Jesus Cristo, o Nazareno, a quem vós crucificastes, e a quem Deus ressuscitou dentre os mortos, sim, em seu nome é que este está curado perante vós.
11 Aꞌɨ́jna ɨ Jesús, aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tyetyéj ɨ siaj quee jaataxɨéꞌvej mu siaj chiꞌij taꞌhuacaa, aꞌyaa pu atyojoꞌréꞌnyej tɨ aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tyetyéj tɨ anájcaj tɨ ajta jéetzeꞌ juxɨeꞌveꞌ.
11 Este Jesus é pedra rejeitada por vós, os construtores, a qual se tornou a pedra angular.
12 Capu máaj aꞌtɨ́j séejreꞌ tɨꞌij táahuɨɨreꞌen, jiꞌnye néijmiꞌqueꞌ ɨ cháanacaj japua capu máaj séej ujeꞌcáꞌityacaꞌ ɨ Dios, tyej tyij jitzán huatyátahuɨɨreꞌen.
12 E não há salvação em nenhum outro; porque abaixo do céu não existe nenhum outro nome, dado entre os homens, pelo qual importa que sejamos salvos.
13 Matɨꞌɨj ɨ maj tyityatatyíj huoꞌséj maj caꞌnyíjraꞌaj jɨn tyihuáꞌixaatyacaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ Pedro ajta ɨ Juan, majta jáamuaꞌreeriꞌ maj quee aꞌnáj tyiꞌhuóomuaꞌaj, majta quee tyojóꞌiteecaꞌaj, jeꞌej mu tyityoꞌtóomuajtyacaꞌ, aj mu mij huoꞌmuájtyacaꞌ tɨjɨn aꞌɨ́j mu jamuán huacɨ́ꞌcaꞌaj ɨ Jesús.
13 Ao verem a intrepidez de Pedro e João, sabendo que eram homens iletrados e incultos, admiraram-se; e reconheceram que haviam eles estado com Jesus.
14 Ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyíꞌcuiꞌcaꞌaj huaꞌ jamuán pu ajoꞌtyávaacaꞌaj, aꞌɨ́j mu jɨn quee jeꞌej tyuꞌtaxájtacaꞌ yee capu aꞌyan tyiꞌjaꞌyájna.
14 Vendo com eles o homem que fora curado, nada tinham que dizer em contrário.
15 Aj mu mij huoꞌtaꞌíj maj iirácɨɨnyej joꞌmaj jóosɨɨriaꞌcaꞌaj aꞌɨ́ɨmaj ɨ juéesij, matɨꞌɨj mij tyiꞌtyuuꞌixáatyaꞌajraa.
15 E, mandando-os sair do Sinédrio, consultavam entre si,
16 Aꞌyaa mu tɨjɨn:
16 dizendo: Que faremos com estes homens? Pois, na verdade, é manifesto a todos os habitantes de Jerusalém que um sinal notório foi feito por eles, e não o podemos negar;
17 Ajta tɨꞌij quee jéetzeꞌ majcaꞌhuáyee namuajriaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee tzajtaꞌ, tyicheꞌ ijíij huoꞌtányeechej mej mij quee cheꞌ tyihuáꞌixaatyeꞌej ɨ tyeɨ́tyee ɨ nyúucaritzeꞌ ɨ Jesús.
17 mas, para que não haja maior divulgação entre o povo, ameacemo-los para não mais falarem neste nome a quem quer que seja.
18 Aj mu mij huoꞌtajé, majta huoꞌtáꞌijmuejriꞌ mej quee cheꞌ tyihuáꞌixaatyeꞌej majta quee tyihuáꞌmuaꞌtyej ɨ tyeɨ́tyee aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ nyúucaritzeꞌ ɨ Jesús.
18 Chamando-os, ordenaram-lhes que absolutamente não falassem, nem ensinassem em o nome de Jesus.
19 Ajta aꞌɨ́jna ɨ Pedro ajta ɨ Juan, aꞌyaa mu tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
19 Mas Pedro e João lhes responderam: Julgai se é justo diante de Deus ouvir-vos antes a vós outros do que a Deus;
20 Jiꞌnye capu jeꞌej tyíɨꞌrij tyej quee jaxajta aꞌɨ́jcɨ ɨ tyaj tyeríj jaaséej tyajta jáanamuajriꞌ.
20 pois nós não podemos deixar de falar das coisas que vimos e ouvimos.
21 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ juéesij, aꞌɨ́ɨ mu huoꞌtáꞌijmuejriꞌ, majta huoꞌtányeechej, matɨꞌɨj mij huoꞌtaꞌ maj iirácɨɨnyej aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ maj quee jeꞌej tyéꞌejtyooveꞌej jeꞌej maj puéjtzij tyihuoꞌtáꞌan, jiꞌnye néijmiꞌi mu ɨ tyeɨ́tyee tyámuaꞌ tyaꞌtáꞌcariaꞌaj ɨ Dios aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huarɨ́j.
21 Depois, ameaçando-os mais ainda, os soltaram, não tendo achado como os castigar, por causa do povo, porque todos glorificavam a Deus pelo que acontecera.
22 Ajta ɨ tyáatɨꞌ ɨ tɨ huarúj nyúucaritzeꞌ ɨ Jesús, aꞌyaa pu tyéejchaꞌɨɨcaꞌaj aꞌchu huáꞌpuatyej nyinyiꞌraꞌaj ajtáhuaꞌaj aꞌtzúj jéetzeꞌ.
22 Ora, tinha mais de quarenta anos aquele em quem se operara essa cura milagrosa.
23 Matɨꞌɨj mij huoꞌtátoo aꞌɨ́jcɨ ɨ Pedro majta ɨ Juan, aj mu mij joꞌcɨ́j, matɨꞌɨj mij aꞌáa jaꞌráꞌaj joꞌmaj joꞌtyúꞌuucaꞌaj aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj huaꞌ jitze ajtyámaꞌcan. Aj mu mij huoꞌtéꞌexaa néijmiꞌi jeꞌej maj yeꞌej tyuꞌtaxájtacaꞌ aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj vaꞌcán jɨn tyityatatyíj, majta ɨ huáasij.
23 Uma vez soltos, procuraram os irmãos e lhes contaram quantas coisas lhes haviam dito os principais sacerdotes e os anciãos.
24 Matɨꞌɨj aꞌɨ́ɨjma huánamuajriꞌ, aj mu mij néijmiꞌi aꞌyan tyaatáhuaviiriꞌ ɨ Dios tɨjɨn:
24 Ouvindo isto, unânimes, levantaram a voz a Deus e disseram: Tu, Soberano Senhor, que fizeste o céu, a terra, o mar e tudo o que neles há;
25 Muáaj paj tyuꞌtáꞌ tɨ aꞌyan tyuꞌtaxáj aꞌjúuricamej jitze aroocaꞌnyáaj aꞌɨ́jna ɨ David, ɨ tɨ muahuɨɨriaꞌcaꞌaj, aꞌyaa pu tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨjɨn:
25 que disseste por intermédio do Espírito Santo, por boca de Davi, nosso pai, teu servo: Por que se enfureceram os gentios, e os povos imaginaram coisas vãs?
26 Aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyihuáꞌijtyeꞌ ɨ tyeɨ́tyee, majta ɨ maj vaꞌcán jɨn
26 Levantaram-se os reis da terra, e as autoridades ajuntaram-se à uma contra o Senhor e contra o seu Ungido;
27 ’Aꞌyaa xaa nyuꞌuj tyiꞌjaꞌyájna, aꞌɨ́jna ɨ Herodes, ajta aꞌɨ́jna ɨ Poncio Piláato, aꞌɨ́ɨ mu tyúusɨɨj iiyeꞌej chájtaꞌ, huaꞌ jamuán ɨ tyeɨ́tyee ɨ maj séej chuéj japua jáꞌmaꞌcan, majta huaꞌ jamuán ɨ maj yéchej iiyeꞌej Israel, múumuaꞌtziityaꞌcaꞌaj jeꞌej maj tyeꞌentyimuéꞌtɨn aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ muahuɨɨreꞌ, aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús, ɨ paj jaꞌantyíhuoj pajta aꞌáan yóꞌojrasij ɨ ɨpuárij japua.
27 porque verdadeiramente se ajuntaram nesta cidade contra o teu santo Servo Jesus, ao qual ungiste, Herodes e Pôncio Pilatos, com gentios e gente de Israel,
28 Aꞌyaa mu huarɨ́j jeꞌej paj muáaj anaquéej tyaaxáꞌpuɨꞌɨntarej tɨꞌij aꞌyan tyúꞌrɨnyij, jeꞌej paj muáaj tyáꞌxɨeꞌvaꞌcaꞌaj.
28 para fazerem tudo o que a tua mão e o teu propósito predeterminaram;
29 Ajta ijíij, muáaj paj tavástaraꞌ, cásɨꞌ mu meríj tyíꞌtanyeechej, taatáꞌ ɨ caꞌnyíjraꞌaj tatzájtaꞌ ityájma ɨ tyaj muahuɨɨreꞌ, tyataꞌaj quee tyiꞌtzɨ́ɨnyeꞌej tyetyihuóꞌixaatyeꞌen a jitze maꞌcan.
29 agora, Senhor, olha para as suas ameaças e concede aos teus servos que anunciem com toda a intrepidez a tua palavra,
30 Huataséjrataj ɨ paj jɨn néijmiꞌi putyíꞌuurej, petyihuaꞌhuáatyeꞌej ɨ maj tyíꞌcucuiꞌ, pajta huoꞌtaséjratyeꞌen aꞌɨ́jcɨ ɨ paj jɨn períj huoꞌtaꞌ maj jaayíꞌtɨhuaꞌan aꞌɨ́jcɨ jitze maꞌcan ɨ Jesús ɨ tɨ muahuɨɨreꞌ.
30 enquanto estendes a mão para fazer curas, sinais e prodígios por intermédio do nome do teu santo Servo Jesus.
31 Matɨꞌɨj jaꞌantyipuáꞌrij ɨ maj jɨn tyényuusimeꞌej, aj puꞌij huatóocaꞌtzɨj ɨ chiꞌij joꞌmaj jeꞌrátyaꞌcaꞌaj, ajta huatyáꞌɨtzee huaꞌ tzajtaꞌ aꞌɨ́jna ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios, camu tyíꞌtzɨɨnyeꞌej metyihuáꞌixaatyaꞌcaꞌaj ɨ Dios jitze maꞌcan.
31 Tendo eles orado, tremeu o lugar onde estavam reunidos; todos ficaram cheios do Espírito Santo e, com intrepidez, anunciavam a palavra de Deus.
32 Néijmiꞌi ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, ɨ maj muiꞌcaa, juxaꞌaj mu tyíꞌmuaꞌajcaa ajta juxaꞌaj naꞌaj tyihuáꞌmiteerastyaꞌcaꞌaj. Capu aꞌtɨ́j jusɨ́ɨj naꞌaj tyiꞌtyóoꞌarityeꞌ ɨ tyúuaꞌrij, aꞌyaa mu néijmiꞌi tyíaꞌricaꞌaj.
32 Da multidão dos que creram era um o coração e a alma. Ninguém considerava exclusivamente sua nem uma das coisas que possuía; tudo, porém, lhes era comum.
33 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj aráꞌasej, móocheꞌ mu tyihuáꞌixaatyaꞌcaꞌaj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ Dios jaatájuurityej aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús. Dios pu jéehua huáꞌhuɨɨriaꞌcaꞌaj néijmiꞌcaa.
33 Com grande poder, os apóstolos davam testemunho da ressurreição do Senhor Jesus, e em todos eles havia abundante graça.
34 Capu aꞌnáj aꞌtɨ́j quee jeꞌej tyéejviicueꞌracaꞌaj, jiꞌnye metyiꞌtoocaꞌaj ɨ tyúuchuej majta ɨ tyúuchiꞌij, ajta ɨ túmii
34 Pois nenhum necessitado havia entre eles, porquanto os que possuíam terras ou casas, vendendo-as, traziam os valores correspondentes
35 aꞌɨ́ɨjma mu tatuíꞌrihuaꞌaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj aráꞌasej, majta aꞌɨ́ɨmaj, aꞌɨ́ɨ mu huoꞌriáaꞌcariaꞌaj ɨ túmii, aꞌchu tɨ séej áꞌɨtziityeꞌ.
35 e depositavam aos pés dos apóstolos; então, se distribuía a qualquer um à medida que alguém tinha necessidade.
36 Aꞌɨ́j pu jɨn aꞌyan tyuꞌrɨ́j aꞌɨ́jcɨ jimi ɨ José, aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyíꞌhuɨɨriaꞌcaꞌaj ɨ Leví jimi. Aꞌáa pu jáꞌmaꞌcan joꞌtɨj aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Chipre, ɨ maj aꞌyan jaatamuaꞌaj tɨjɨn Bernabé, aꞌɨ́jna ɨ nyúucarij tɨjɨn Bernabé, aꞌyaa pu huatóomuaꞌaj tɨjɨn: Tɨ tyámuaꞌ tyihuaꞌtáꞌcaa aꞌɨ́ɨjma ɨ maj juxaamuɨjrityeꞌ.
36 José, a quem os apóstolos deram o sobrenome de Barnabé, que quer dizer filho de exortação, levita, natural de Chipre,
37 Séej pu chuéj tyíchaꞌɨɨcaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ José, aj puꞌij jáatoj, ajta ɨ túmii aꞌɨ́ɨjma pu huatáꞌ ɨ maj tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj aráꞌasej.
37 como tivesse um campo, vendendo-o, trouxe o preço e o depositou aos pés dos apóstolos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.