Atos 24

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Anxɨ́ xɨcáj pu tyoomáꞌcaj, tɨꞌɨj Ananías ɨ tɨ tyíꞌijta u tyeyúuj tzajtaꞌ aꞌáa jaꞌráꞌaj aꞌájna a Cesarea, majta séecan jamuán ɨ huáasij, ajta huaꞌ jamuán sɨ́ɨj tɨ huaꞌ japua huatányuunyij, tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Tértulo. Aꞌɨ́ɨ mu ajoꞌtyáhuiixɨj ɨ tajtúhuan jimi, mej mij tyiꞌtɨ́j jitzán ujpuáꞌrityeꞌen aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo.
1 Cinco dias depois, o sumo sacerdote Ananias chegou com alguns dos líderes do povo e um advogado chamado Tértulo para exporem ao governador sua causa contra Paulo.
2 Matɨꞌɨj ayoꞌréꞌnyijtye aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo, aꞌɨ́ɨ pu ɨ Tértulo huatyóochej tɨ tyaaxájtziꞌ, aꞌyaa pu tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ Félix tɨjɨn:
2 Quando Paulo foi chamado, Tértulo apresentou as acusações: “Excelentíssimo Félix, o senhor tem proporcionado a nós, judeus, um longo período de paz e, com perspicácia, tem realizado reformas que muito nos beneficiam.
3 Néijmiꞌi tu a jimi tyaꞌancuriáaꞌvej aꞌnáj tɨnaꞌaj ajta joꞌtɨj naꞌaj, tyámuaꞌ tu tyíꞌmuatyojtziꞌreꞌ muéetzij Félix paj tajtúhuan puéꞌeen, pajta jéehua tyámuaꞌ naa tyíꞌuurej.
3 Por todas essas coisas nós lhe somos extremamente gratos.
4 Ajta tyataꞌaj quee jéehua muaꞌɨtzaaj, aꞌyaa nu tyíꞌmuahuaviij paj aꞌtzúj táanamuaj ɨ tyaj tyimuaatéꞌexaatyeꞌsij.
4 Contudo, não desejo tomar seu tempo, por isso peço sua atenção apenas por um momento.
5 Aꞌyaa tu tyéetyoj aꞌmújcɨj mu tyáatɨꞌ, tɨ jéehua jeꞌej puaꞌaj tyíꞌuurej, ajta néijmiꞌqueꞌ ɨ cháanacaj japua caꞌnyíjraꞌaj huaꞌtáꞌcaa ɨ tyeɨ́tyee ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan mej mij huóonyoꞌsiꞌtyeꞌen, aꞌɨ́ɨ pu ajta antyúumuaꞌreej aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj jaꞌtzaahuatyeꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Nazaret tɨ jáꞌmaꞌcan.
5 Constatamos que este homem é um perturbador, que vive causando tumultos entre os judeus de todo o mundo. É o principal líder da seita conhecida como os Nazarenos.
6 Ajta pu huatóotyesej tɨ jaatyáxaahuataj ɨ tyeyúuj, aꞌɨ́j tu jɨn jaatyéeviꞌ tyej tyij joꞌxɨ́jtyeꞌen aꞌyájna tɨꞌɨj tyéꞌyuꞌsiꞌ ɨ yuꞌxarij jitze.
6 Quando o prendemos, estava tentando profanar o templo. Nós queríamos julgá-lo de acordo com nossa lei,
7 Ajta aꞌɨ́jna ɨ xantáaruꞌ taꞌnájcaj ɨ Lisias, aꞌɨ́ɨ pu aꞌúun joꞌtyájrupij tɨꞌquij táꞌjajnyiꞌriꞌ caꞌnyéjrij jɨmeꞌ.
7 mas Lísias, o comandante do regimento, usou de força e o tirou de nossas mãos,
8 Ɨꞌríj paj muáaj asɨ́ɨj tyeeꞌíhuoꞌ pej pij jáamuaꞌreej tɨ aꞌyan tyiꞌjaꞌyájna néijmiꞌi ɨ tyaj jitzán tyíꞌpuaꞌrityeꞌ.
8 e ordenou a nós, os acusadores, que nos apresentássemos perante o senhor. Nossas acusações poderão ser confirmadas quando o senhor interrogar Paulo pessoalmente”.
9 Majta ɨ Israel maj jitze ajtyámaꞌcan ɨ maj ajoꞌtyúꞌuucaꞌaj, aꞌyaa mu majta tyíꞌxajtacaꞌaj tɨ aꞌyan tyiꞌjɨꞌréꞌcan jɨmeꞌ.
9 Os outros judeus concordaram e declararam ser verdadeiro o que Tértulo tinha dito.
10 Aj puꞌij ɨ tajtúhuan jumuácaꞌ jɨn jaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo tɨꞌij tyuꞌtaxáj, tɨꞌɨj ij Pablo aꞌyan tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨjɨn:
10 Quando Paulo recebeu um sinal do governador para falar, disse: “Sei que o senhor tem julgado questões dos judeus há muitos anos e, portanto, apresento-lhe minha defesa de bom grado.
11 Ɨꞌríj paj muáaj asɨ́ɨj tyuꞌíhuoꞌ pej pij jáamuaꞌreej tɨjɨn oochán pu tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj xɨcáj tyooméj nyaj aꞌáa jaꞌráꞌaj aꞌájna a Jerusalén nyej nyij huatyényuunyij ɨ Dios jimi.
11 O senhor poderá verificar com facilidade que cheguei a Jerusalém não mais que doze dias atrás para adorar no templo.
12 Camu náatyoj aꞌtɨ́j jeꞌej puaꞌaj nyetyiꞌjeevacaj, canu nyajta huáꞌtyaꞌxɨꞌcaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee ɨ tyeyúuj tzajtaꞌ, canu nyajta joꞌmaj jóosɨꞌrii, nyajta quee caꞌnyíjraꞌaj huaꞌtáꞌcariaꞌaj ajaꞌhuaꞌ yee ɨ chájtaꞌnaj jitze.
12 Meus acusadores não me encontraram discutindo com ninguém no templo, nem causando tumulto em nenhuma sinagoga, nem nas ruas da cidade.
13 Aꞌíimaj ɨ tyeɨ́tyee camu jeꞌej aꞌnáj tyéejtyoosij maj jaataséjrataj ɨ maj jɨn nye jitze tyíꞌpuaꞌrityeꞌ.
13 Eles não podem provar as acusações que fazem contra mim.
14 Ajta aꞌyaa nu xaa tyaataxájta, canu jaatyáꞌavaataj, nyáaj nu jahuɨɨreꞌ ɨ huaꞌ Dios ɨ nyahuásimuaꞌcɨꞌɨj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ juyéj tɨ jájcuaj, ɨ maj aꞌɨ́ɨmaj aꞌyan tyíꞌxaj tɨjɨn nyasɨ́ɨj nuꞌuj jájtyo, jiꞌnye aꞌyaa nu néijmiꞌi tyáꞌtzaahuatyeꞌ jeꞌej tɨ tyéꞌyuꞌsiꞌ ɨ yuꞌxarij jitze ɨ maj jɨn tyíꞌijta, ajta jeꞌej maj tyoꞌyúꞌxacaꞌ ɨ maj tyíꞌxajtacaꞌaj ɨ Dios jitze maꞌcan.
14 “Reconheço, porém, que sou seguidor do Caminho, que eles chamam de seita. Adoro o Deus de nossos antepassados e creio firmemente na lei judaica e em tudo que está escrito nos profetas.
15 Aꞌyaa nu chaꞌtaj nyanaꞌaj nyáaj tyeꞌejchóꞌveꞌ ɨ Dios jimi matɨꞌɨj aꞌmúumaj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ maj huatájuuritaj ɨ muɨꞌchítyee, aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyámuaꞌ tyíꞌtyetyeɨɨtyeristacaꞌaj, majta ɨ maj jeꞌej puaꞌaj tyityetyúuchaꞌɨɨcaꞌaj.
15 Tenho em Deus a mesma esperança destes homens, de que ele ressuscitará tanto os justos como os injustos.
16 Aꞌɨ́j nu jɨn tyíꞌtyeseꞌ aꞌnáj tɨnaꞌaj nyej nyij jɨꞌréenyaꞌaj majoꞌchaꞌcanyeꞌen ɨ Dios jimi, nyajta ɨ tyeɨ́tyee jimi.
16 Por isso, procuro sempre manter a consciência limpa diante de Deus e dos homens.
17 ’Tɨꞌɨj tyoomáꞌcaj aꞌchu puaꞌan nyinyiꞌraꞌaj nyaj majoꞌchaꞌcan, naariáꞌraj jóꞌnyaj jáꞌmaꞌcan nyej nyij túmii tyuꞌtapuéjveꞌen, nyajta tyuꞌtámuꞌvejritaj ɨ Dios jimi.
17 “Depois de estar ausente por vários anos, voltei a Jerusalém com dinheiro para ajudar meu povo e apresentar ofertas.
18 Aꞌyaa nu nyij rɨjcaj matɨꞌɨj séecan naaséj ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan Asia maj jaꞌráacɨj, nyatɨꞌɨj nyeríj huányajajcuarej aꞌyájna tɨꞌɨj tyúuxɨeꞌveꞌ, capu ɨꞌríj ajaꞌjaꞌtɨɨtacaꞌaj, camu mij majta juꞌɨtziityaꞌcaꞌaj.
18 Meus acusadores me viram no templo depois que completei minha cerimônia de purificação. Não havia multidão nenhuma ao meu redor e nenhum tumulto.
19 Aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ mej mij aꞌɨ́ɨmaj yeveꞌréꞌnyej a jimi mej mij nye jitze tyoꞌojpuáꞌrityeꞌen, tɨpuaꞌaj aꞌyan tyiꞌtɨ́j metyíꞌmuaꞌreeriaj nye jimi.
19 Só estavam ali alguns judeus da Ásia, e são eles que deveriam estar aqui diante do senhor para me acusar, se têm algo contra mim.
20 Naꞌríij mequee, micheꞌ aꞌmúumaj jaataxáj tɨpuaꞌaj tyiꞌtɨ́j jɨn noꞌtyáꞌɨtzeerej nyatɨꞌɨj aꞌáa joꞌtyávaacaꞌaj huaꞌ jimi ɨ huaꞌ juéesij ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan.
20 Pergunte a estes homens que aqui estão de que crimes o conselho dos líderes do povo me considerou culpado,
21 Caꞌ aꞌɨ́j jɨn noꞌtyáꞌɨtzee nyatɨꞌɨj ujoꞌtyávaacaꞌaj huaꞌ jimi, nyatɨꞌɨj aꞌyan tyuꞌtaxájtacaꞌ caꞌnyíin jɨmeꞌ tɨjɨn: “Ijíij xu muaꞌaj náꞌxɨjtyeꞌ, jiꞌnye nyetyáꞌtzaahuatyeꞌ aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ maj majtáhuaꞌaj huatájuuritaj ɨ muɨꞌchítyee.”
21 exceto pela ocasião em que gritei: ‘Estou sendo julgado diante dos senhores porque creio na ressurreição dos mortos!’”.
22 Tɨꞌɨj aꞌíj huánamuajriꞌ, aꞌɨ́jna ɨ Félix, tyámuaꞌ pu tyúꞌmuaꞌreeriacaꞌaj jeꞌej tɨ ajóoꞌen ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ jimi, aꞌɨ́j pu jɨn jaatapuáꞌcɨtacaꞌ, ajta aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
22 Nesse momento, Félix, que tinha bastante conhecimento sobre o Caminho, interrompeu a audiência e disse: “Esperem até Lísias, o comandante do regimento, chegar. Então decidirei o caso de vocês”.
23 Aj puꞌij ɨ Félix aꞌɨ́j huataꞌíj ɨ xantáaruꞌ tɨ anxɨtyej xantáaruꞌuj tyíꞌijtyeꞌ tɨ ooj jachaꞌɨɨcaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo, ajta aꞌtzúj cɨ́ɨ tyaatáꞌan mej mij aꞌɨ́ɨmaj jáamuaarej ɨ maj jamuaꞌtyej, majta tyiꞌtɨ́j jaatáꞌan tɨ tyáꞌɨtziityeꞌ.
23 Ordenou que um oficial mantivesse Paulo sob custódia, mas lhe deu certa liberdade e permitiu que seus amigos o visitassem e providenciassem aquilo de que ele precisava.
24 Tɨꞌɨj tyoomáꞌcaj aꞌchu puaꞌan xɨcáj, ajtáhuaꞌaj uvéꞌnyej aꞌɨ́jna ɨ Félix, ajta jamuán ɨ ɨ́ɨraꞌraꞌan tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Drusila, ɨ tɨ Israel jitze ajtyámaꞌcan. Tɨꞌɨj ij jaataꞌíjtacaꞌ aꞌɨ́jcɨ Pablo, ajta jeꞌen jáanamuajriꞌ jeꞌej tɨ aꞌɨ́ɨn tyíꞌxajtacaꞌaj aꞌɨ́jcɨ jitze maꞌcan ɨ Jesús tɨ ajta Cɨríistuꞌ puéꞌeen.
24 Alguns dias depois, Félix voltou com sua esposa, Drusila, que era judia. Mandou chamar Paulo, e os dois ouviram enquanto ele lhes falava a respeito da fé em Cristo Jesus.
25 Ajta tɨꞌɨj ɨ Pablo aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨ tyámuaꞌ tyíꞌchajca, ajta tyámuaꞌ tyiꞌhuóochaꞌɨɨn, ajta aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨ Dios puéjtzij huoꞌtáꞌsij aꞌɨ́ɨjma ɨ maj aꞌyan séejreꞌ iiyeꞌej cháanacaj japua, aꞌɨ́j puꞌij tyuꞌtátzɨɨn aꞌɨ́jna ɨ Félix, aꞌyaa pu tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
25 Quando Paulo passou a falar da justiça divina, do domínio próprio e do dia do juízo que estava por vir, Félix teve medo e disse: “Pode ir, por enquanto. Quando for mais conveniente, mandarei chamá-lo outra vez”.
26 Ajta aꞌɨ́jna ɨ Félix aꞌyaa pu tyáꞌxɨeꞌvaꞌcaꞌaj tɨ ɨ Pablo túmii jaatáꞌan, aꞌɨ́j pu jɨn mueꞌtɨ́j jaatachoꞌvej tɨꞌij jamuán tyuꞌxáj
26 Félix também esperava que Paulo lhe oferecesse dinheiro, de modo que mandava buscá-lo com frequência e conversava com ele.
27 Huaꞌpuaj nyinyiꞌraꞌaj pu mutyojoꞌmej, tɨꞌquij Félix eerájraa tɨ tyiꞌtyávaacaꞌaj tajtúhuan jɨmeꞌ, tɨꞌquij téꞌej sɨ́ɨj tyeꞌentyájrupij tɨ aꞌyan ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Porcio Festo. Ajta aꞌɨ́jna ɨ Félix, aꞌyaa pu tyáꞌxɨeꞌvaꞌcaꞌaj tɨ tyámuaꞌ tyuꞌtyáꞌɨtzeereꞌen aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, aꞌɨ́j pu jɨn quee jiꞌrájtoo aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo.
27 Assim se passaram dois anos, e Félix foi sucedido por Pórcio Festo. E, uma vez que Félix desejava obter a simpatia dos judeus, manteve Paulo na prisão.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 24, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.